Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/610/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222173 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213222173.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov SVOJEŤ - 84 b.j., IČO: 308 515 99, so sídlom Karadžičova 6, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Zahoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti žalovaným: X/ J. X., Q.. XX. X. XXXX, U. X. X, U., X/ J. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. X. X, U., zastúpená žalovaným 1/, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. júna 2014, č.k. 17C/192/2013-83, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ s tým, že v tejto časti nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, žalovanej 2/ uložil povinnosť vypratať spoločné zariadenie - kočikáreň nachádzajúcu sa na prízemí bytového domu, súpisné číslo XXXX, T. X. X, U., postavený na parcele číslo XXXXX/X, X. Ú. Q., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, podľa výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie Q. do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 430,19 eur. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná 2/ je výlučnou vlastníčkou bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na X. I. Č. X T. U., ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1051/100000. Žalovaný 1/ je manželom žalovanej 2/, avšak nie spoluvlastníkom predmetného bytu. Správu bytového domu na X. I. Č. X T. U. vykonáva Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y.- XX U..H.. na základe zmluvy zo dňa 23. 09. 2004. Za spoločenstvo bol oprávnený konať v období od 19. 10. 2004 do 09. 01. 2012 predseda Z.. G.. D. Y., R.. a od 31. 01. 2012 W. U.. Žalovaná 2/ listom zo dňa 16. 06. 2008 požiadala žalobcu o posúdenie možnosti prenájmu spoločného zariadenia bytového domu (miestnosť pre hydranty) pri osobnom výťahu sekcie "B" s tým, že premiestni hydranty na vlastné náklady do miestnosti, kde sa nachádza výťah s tým, že za prenájom bola ochotná platiť 1.200 SK ročne. Dňa 04. 06. 2009 sa konala spoločná schôdza predsedu a rady Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov X. X, U., kde pod bodom 6 bolo uložené predsedovi spoločenstva v termíne do 15. 07. 2009 prerokovať so žalovaným 1/ prenájom v miestnosti vedľa B výťahu za nájomné vo výške 500 SK/16,50 eur za mesiac s tým, že ak s podmienkami súhlasiť nebude, treba hľadať iného nájomcu. Z obsahu Zápisnice č. 2 zo spoločnej schôdze predsedu a rady Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov X. X, U., zo dňa 16.06. 2009 zistil, že pod bodom 8 bolo uložené predsedovi spoločenstva doriešiť nepodpísanú zmluvu o prenájme prízemných priestorov obsadených pánom X.. Dňa 18. 04. 2012 sa konalo zhromaždenie vlastníkov bytov, z článku VI, bod 3 Zápisnice zistil, že spoločný priestor pri malom výťahu B, obsadený pánom X., nebol Zhromaždením odsúhlasený. Zmluva o prenájme nebola predchádzajúcim vedením vôbec vyhotovená, nebola podpísaná. Bolo konštatované, že pán X. už asi 2 roky neoprávnene užíva tento priestor bez zmluvy a platenia akejkoľvek odplaty. Dňa 07. 02. 2012 bol písomne vyzvaný, aby priestor vypratal, na výzvu však nereagoval. Zhromaždenie navrhlo, aby X. priestor vypratal do 7 dní od zverejnenia zápisnice, v prípade, ak priestory neuvoľní, mal byť za prítomnosti Rady, dvoch ďalších vlastníkov a polície vymenený zámok na tejto miestnosti na jeho náklady; uznesením číslo 12 Zhromaždenie uvedený návrh odsúhlasilo. Listom zo dňa 22. 04. 2012 žalobca vyzval žalovaného 1/, aby na základe platného uznesenia číslo 12 zo Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov - Y. U..H.. vypratal priestor pri malom B výťahu, na čo žalovaný 1/ nereagoval. Z obsahu zápisnice číslo 19 zo Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov konaného dňa 30. 05. 2012 zistil, že Zhromaždenie odsúhlasilo uznesenie číslo 2, ktorým opätovne ukladá žalovanému 1/, aby bezodkladne vypratal priestor pri malom výťahu. Listom zo dňa 12. 06. 2012 žalovaná 2/ podala odpor voči uzneseniu číslo 12 zo schôdze vlastníkov zo dňa 30. 05. 2012 z dôvodu, že podľa jej tvrdenia s vtedajším predsedom spoločenstva mala uzavretú ústnu dohodu, na základe ktorej bola oprávnená užívať miestnosti do roku 2019 bezodplatne. O existencii tejto dohody má mať písomné potvrdenie od Z.. Y.Í., poukázala na to, že hydrant so súhlasom vtedajšieho predsedu Z.. Y. premiestnila, miestnosť uzatvorila a prerobila na svoje náklady vo výške cca 400 eur. S poukazom na zákon č. 116/1990 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu, ani spoločné priestory domu; na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely, v spojení s § 2 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, konštatoval, že miestnosť určená pre hydranty nebola stavebne určená ako nebytový priestor, podľa charakteru sa jedná o spoločné zariadenie bytového domu, preto na prejednávanú vec nie je možné aplikovať zákon č. 116/1990 Zb., ale ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 663 , § 664, § 655 ods. 1, 2, § 667 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1) v spojení § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná 2/ užíva miestnosť pre hydranty ako spoločné zariadenie bytového domu bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov X. X T. U.. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že predchádzajúci predseda spoločenstva Z.. Y. im udelil ústny súhlas na užívanie sporného priestoru. Podľa článku VI bodu 3 Zmluvy o spoločenstve o spoločných zariadeniach domu rozhodujú vlastníci formou hlasovania. Tak ako z obsahu zápisníc zo schôdzí predsedu a rady Zhromaždenia vlastníkov je zrejmé, už od roku 2009 bolo uložené predsedovi Spoločenstva prerokovať so žalovaným prenájom sporného priestoru za nájom 500 SK/16,50 eur mesačne, v prípade nesúhlasu hľadať iného záujemcu. Konštatoval, že ak predseda spoločenstva odsúhlasil užívanie priestoru bezodplatne, postupoval v rozpore so záujmami vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na takýto postup nebol oprávnený. Ak žalovaná 2/ priestor užívala, užívala ho bez právneho dôvodu, bez súhlasu vlastníkov zastúpených Spoločenstvom. Podľa § 96 O. s. p. konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti. V časti žaloby voči žalovanej 2/ žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože bolo v konaní preukázané, že práve žalovaná 2/ užíva nebytový priestor bez uzavretej nájomnej zmluvy. K uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo ani ústne ani konkludentne, pretože z listinných dôkazov vyplynulo, že Spoločenstvo od roku 2009 vyzývalo žalovaných na uzavretie nájomnej zmluvy s nájomným 500 SK/16,50 eur mesačne. S týmito podmienkami žalovaná 2/ nesúhlasila, priestor napriek tomu užívala, avšak neplatila žiadne nájomné. V prípade, ak do sporného priestoru investovala žalovaná 2/ finančné prostriedky, nič jej nebráni, aby sa domáhala od žalobcu vrátenia toho o čo priestor zhodnotila. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešnú žalovanú 2/ na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/ dôvodiac tým, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, účelovo a tendenčne, keď nezobral do úvahy ústnu dohodu s predchádzajúcim štatutárnym zástupcom žalobcu Z.. G.. D. Y., ktorý jej povolil bezplatne užívať predmetný priestor s podmienkou, že na vlastné náklady odstráni staré pokazené dvere a osadí nové vchodové dvere, zdevastovaný hydrant vyvedie pred vchodové dvere a zabezpečí skultúrnenie nebytového priestoru. Dohoda bola taká, že finančné prostriedky, použité na rekonštrukciu, budú započítané ako nájom za tento priestor, a teda tento bude môcť používať bez platenia nájmu až do roku 2019. Keďže pán Y. bol v tom čase štatutárom žalobcu, nemala pochybnosti o tom, že mohol takéto dohody uzatvárať. Výdavky na rekonštrukciu predstavovali 400 eur a v prípade, ak by mali pochybnosti o oprávnenosti pána Y. v tom čase uzavrieť takúto dohodu, určite by neinvestovali tieto finančné prostriedky do rekonštrukcie. Existenciu takejto dohody potvrdil aj samotný Z.. Y. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 18. 06. 2014. Vytýkala súdu prvej inštancie, že takúto závažnú skutočnosť nevzal do úvahy, vôbec Z.. Y. k tejto skutočnosti nevypočul, hoci to navrhovala na pojednávaní. Súd prvej inštancie preto nezistil riadne skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná 2/ užíva nebytový priestor bez písomnej nájomnej zmluvy, ako aj bez platného právneho titulu, jeho návrh na uzavretie nájomnej zmluvy neakceptovala, zhromaždenie vlastníkov nikdy neodsúhlasilo, aby mohla bezplatne užívať predmetný nebytový priestor a nikdy ani nedal súhlas k tomu, aby vykonávala akékoľvek rekonštrukčné práce na tomto priestore. Namietal, že žalovaná 2/ v priebehu súdneho konania nepreukázala, že by investovala sumu 400 eur, alebo akúkoľvek inú sumu, na rekonštrukciu priestorov. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Žalovaná 2/ v podanej replike uviedla, že nebytový priestor na vlastné náklady vyčistila a zrekonštruovala so súhlasom predsedu spoločenstva, na základe ústnej dohody, v dobrej viere, priestor užívala, súd nepredvolal svedka Z.. Y., hoci to požadovala, ktorý v čase uzatvorenia ústnej dohody bol štatutárom žalobcu, terajšia predsedníčka nebola ochotná rokovať o využití priestoru a poznamenala, že priestor je už rok vyprataný a prístupný. 5. V rámci prípravy odvolacieho pojednávania dňa 12.06.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe vzhľadom na to, že zo strany žalovanej 2/ nedošlo žiadnym relevantným úkonom k odovzdaniu sporných priestorov a nereagovala ani na jeho výzvy k ich protokolárnemu odovzdaniu. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci venoval súd prvej inštancie posúdeniu opodstatnenosti žaloby žalobcu na vypratanie priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome, ktorého správu žalobca vykonáva, náležitú pozornosť, a to i s ohľadom na argumentáciu, na ktorej založila žalovaná 2/ svoju procesnú obranu v konaní, vykonal všetko potrebné dokazovanie, ktoré správne zameral na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 663 , § 664, § 655 ods. 1, 2, § 667 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1) v spojení § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, a zároveň sa dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Obsah odvolania žalovanej 2/ nie je spôsobilý; z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a napokon v odvolacom konaní neboli zistené ani také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 8. Žalovaná 2/ vo svojom odvolaní už len zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 9. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že sporná miestnosť bytového domu je jeho spoločným zariadením, a preto je na jej užívanie potrebný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Výsledky vykonaného dokazovania neposkytujú podklad pre záver, že by zhromaždenie vlastníkov odsúhlasilo, aby žalovaná 2/ mohla bezplatne užívať predmetný priestor, nedošlo v tomto smere ani k dohode o odplate za užívanie uvedeného priestoru, keď žalovaná 2/ návrh žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy s odplatou 500 Sk mesačne neakceptovala, a preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy ani konkludentne. 10. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že za platné uzatvorenie nájomnej zmluvy, resp. dohody o bezodplatnom užívaní priestorov žalovanou 2/ za náklady vynaložené na ich rekonštrukciu, nemožno považovať ani ústnu dohodu žalovanej 2/ s predchádzajúcim predsedom spoločenstva Z.. Y.. Pokiaľ aj existenciu takejto dohody potvrdil Z.. Y. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 18. 06. 2014, na ktoré sa žalovaná 2/ v podanom odvolaní odvoláva, uvedené nič nemôže zmeniť na závere, že táto je neplatná a žalovaná 2/ užíva priestor bez právneho dôvodu. 11. Súd prvej inštancie dal žalovanej 2/ dostatočný priestor na to, aby si aj v tomto konaní mohla uplatniť ňou tvrdený nárok na zaplatenia nákladov vynaložených na rekonštrukciu predmetného priestoru, keď na pojednávaní dňa 29.04.2014 ju poučil o možnosti domáhať sa zaplatenia peňažného nároku podaním protinávrhu a pojednávanie za účelom zváženia jeho podania aj odročil. Pokiaľ si žalovaná 2/ svoj peňažný nárok neuplatnila vzájomnou žalobou, správne súd prvej inštancie na túto jej procesnú obranu neprihliadol, nakoľko bola vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žalobcom uplatňovanému nároku irelevantná. 12. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 19.06.2014 nevyplýva, že by žalovaná 2/ navrhla doplniť dokazovanie (aj) výsluchom svedka Z.. Y.Č., a preto tiež nedôvodne v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav veci. 13. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovanej 2/ už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalovanej 2/, na ktorej zotrvala aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou . 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).