Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/121/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213224587 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213224587.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: ABC services, v. o. s., so sídlom Trnavská 70, 821 02 Bratislava, IČO: 45 520 755, zast. JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 12, Nová Dedinka, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., AK so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, o určenie neplatnosti zmlúv a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/148/2013-358 zo dňa 25.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu II č.k. 42Cb/148/2013-358 zo dňa 25.10.2016 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: Súd určuje, že zmluva o pripojení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 15. 07. 2011, predmetom ktorej je tel. č. XXXX XXX XXX je neplatná. Súd určuje, že zmluva o pripojení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 07. 2011, predmetom ktorej sú tel. č. XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXXXXX XXX je neplatná. Súd určuje, že zmluva o pripojení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 07. 2011, predmetom ktorej je tel. č. XXXX XXX XXX je neplatná. Súd určuje, že zmluva o pripojení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31. 07. 2011, predmetom ktorej je tel. č. XXXX XXX XXX je neplatná. Súd určuje, že zmluva o pripojení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31. 08. 2011, predmetom ktorej sú tel. č. XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX je neplatná. Súd určuje, že zmluva o pripojení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19. 09. 2011, predmetom ktorej je tel. č. XXXX XXX XXX je neplatná. Súd určuje, že zmluva o pripojení uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 24. 10. 2011, predmetom ktorej sú tel. č. XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX je neplatná. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1554,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1554,47 eur od 14. 01. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamieta. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že je dlhoročným zákazníkom žalovaného, s ktorým má uzatvorené Zmluvy o pripojení na telefónne čísla: XXXX XXX XXX M. XXXX XXX XXX. Žalobca začiatkom roka 2012 pri kontrole účtovníctva zistil, že výška faktúr a počet čísel vystavených na spoločnosť žalobcu sa vymyká realite a po následnom preštudovaní faktúr zistil, že okrem uvedených čísel je na spoločnosť žalovaného vedených ďalších štrnásť čísel, a to: XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX M. XXXX XXX XXX. Na jednom z obchodných miest žalovaného bolo žalobcovi oznámené, že na uvedené telefónne čísla bolo vybraných neznámym páchateľom niekoľko telefónov značky Iphone, dva tablety značky Samsung a bližšie nešpecifikované internetové zariadenie. Ani na jedno z uvedených telefónnych čísel žalobca ako jediný konateľ spoločnosti ABC services v. o. s. nepodpísal, ani neuzavrel žiadnu zmluvu ani dohodu, na základe ktorej by bol oprávnený používať služby poskytované spoločnosťou žalovaného a rovnako neprevzal žiadny mobilný telefón, smartfón, tablet ani žiadne iné zariadenie, čo žalobca aj čestne prehlásil. Na základe neoprávnene uzavretých a fiktívnych zmlúv žalobcovi naďalej žalovaný vystavoval faktúry, ktoré žalobca plnil bez právneho dôvodu, pričom táto suma predstavuje ku dňu 15.07.2012 sumu vo výške 1.554,47 eur. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a na základe ustanovení § 37 ods. 1, § 40 ods. 3, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) C.s,p. a §§ 365 a 369 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal učenia neplatnosti právnych úkonov, a to zmlúv o pripojení zo dňa 15. 07. 2011, 18. 07. 2011, 31.07.2011, 31.08.2011, 19.09.2011 a 24.10.2011, nakoľko mal žalobca za to, že predmetné zmluvy boli uzatvorené bez jeho vedomia. Zároveň sa podanou žalobou žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.554,47 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca uhradil žalovanému za služby vyplývajúce z vyššie uvedených neplatných zmlúv. 5. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko tento je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa vecnou stránkou takejto žaloby. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. V posudzovanej veci mal súd za to, že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu preukázal predovšetkým tým, že sa podanou žalobou domáha mimo určenia zmlúv o pripojení za neplatné aj vydania bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného je tak zrejmé, že podaná žaloba vytvorí medzi stranami pevný právny základ a naplní svoj preventívny charakter a cieľ - zabráni prípadným ďalším sporom medzi stranami sporu. 6. Súd sa následne zaoberal posúdením otázky platnosti jednotlivých Zmlúv o pripojení, ktorých neplatnosti sa žalobca v konaní domáha, pričom na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluvy o pripojení uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 15. 07. 2011, 18. 07. 2011, 31.07.2011, 31.08.2011, 19.09.2011 a 24.10.2011 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. 7. Pri posúdení otázky platnosti vyššie uvedených zmlúv súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým zo zhodných tvrdení oboch sporových strán, a to tak žalobcu ako i žalovaného. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní teda nesporoval tú skutočnosť, že predmetné Zmluvy o pripojení neboli podpísané zo strany štatutárneho zástupcu žalobcu a sám pripustil, že ich podpísal pán H., ktorý bol v danom čase zamestnancom žalovaného, čo napokon potvrdil v priebehu svojej svedeckej výpovede aj pán H.. Z uvedeného dôvodu tak napadnuté zmluvy o pripojení nebolo potrebné podrobiť znaleckému dokazovaniu. Žalovaný mal však za to, že pán H. podpisoval sporné zmluvy a poskytoval ďalšie výhody štatutárnemu zástupcovi žalobcu v súlade s ich predchádzajúcou dohodou, čím konali na úkor žalovaného. Žalovaný v rámci konania taktiež poukázal na dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka a podporne aj ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to v súvislosti s vedomou súčinnosťou štatutárneho zástupcu žalobcu pri uzatváraní zmlúv o pripojení. 8. V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia súd prvej inštancie uviedol, že z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca neudelil pánovi H. žiadne splnomocnenie, a to tak ústne ako ani písomné, na základe ktorého by bol pán H. oprávnený uzatvárať v mene žalobcu akékoľvek zmluvy so žalovaným. Štatutárny zástupca žalobcu pripustil, že v rámci telefonickej komunikácie požiadal pána H., aby za predpokladu, že je z jeho strany možnosť pre žalobcu zabezpečiť výhodnejší paušál, aby toto pre žalobcu zariadil, avšak v žiadnom prípade sa nejednalo o splnomocnenie na uzatváranie zmlúv bez jeho vedomia. V danom prípade súd zobral do úvahy aj skutočnosti, ktoré v rámci svedeckej výpovede uviedol svedok pán H., ktorý tvrdil, že sporné zmluvy podpísal, avšak na základe ústneho pokynu štatutárneho zástupcu žalobcu. Je teda zrejmé, že na jednej strane stojí tvrdenie štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý popiera akúkoľvek dohodu s pánom H. ohľadom uzatvárania zmlúv o pripojení a na strane druhej tvrdenie pána H., ktorý uzatváranie zmlúv o pripojení v mene žalobcu dôvodí s poukazom na jeho predchádzajúci pokyn. V posudzovanej veci je však zo strany súdu potrebné uviesť, že v konaní nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná žiadna spolupráca medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a pánom H.. Záver súdu týkajúci sa absencie spolupráce štatutárneho zástupcu žalobcu s pánom H. podporujú aj skutočnosti uvedené v zápisnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave o výsluchu obvineného zo dňa 10.12.2014 (č.l. 258), kde pán H. sám priznal jeho vlastné pochybenie a zároveň prejavil snahu kompenzovať štatutárnemu zástupcovi žalobcu vzniknutú škodu, k čomu však napokon nedošlo. Zo strany súdu tak na základe vyššie uvedených skutkových okolností nebolo možné dospieť k záveru, že medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a pánom H. existovala spolupráca, na podklade ktorej by pán H. bol oprávnený podpisovať zmluvy o pripojení za žalobcu, a teda vstupovať v mene žalobcu do právnych vzťahov so žalovaným. 9. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka a podporne § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej sa žalovaný v rámci konania domáhal, súd mal za to, že aplikácia tohto ustanovenia je v danom prípade vylúčená, nakoľko námietku žalovaného, že výkon práva žalobcu by zasahoval do práv a oprávnených záujmov žalovaného by bolo možné považovať za dôvodnú iba v tom prípade, ak by sa jednalo o zneužitie práva, t.j. ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárnych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu, čo v nadväznosti na vyššie uvedené skutkové a právne závery súdu preukázané nebolo. 10. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že Zmluvy o pripojení uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 15. 07. 2011, 18. 07. 2011, 31.07.2011, 31.08.2011, 19.09.2011 a 24.10.2011 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko tieto neboli podpísané zo strany osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a plnenie z absolútne neplatných právnych úkonov zakladá nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd preto žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.554,47 eur zodpovedajúcej sume uhradených faktúr v prospech žalovaného na základe týchto absolútnej neplatných zmlúv posúdil z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca služby, resp. telefónne čísla, ktoré boli predmetom neplatných zmlúv o pripojení žiadnym spôsobom nevyužíval, pričom výška bezdôvodného obohatenia a napokon ani samotné úhrady zo strany žalobcu vo výške 1.554,47 eur neboli medzi stranami sporné. 11. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal úrok z omeškania odo dňa 16.07.2012 tak, ako si ho žalobca uplatnil, nakoľko žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal, kedy a či vôbec bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie sumy vo výške 1.554,47 eur, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému v predmetnom konaní žalobca domáhal. Z uvedeného dôvodu tak súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 14.01.2014, t.j. odo dňa kedy bola žalovanému účinne doručená žaloba a od tohto dňa bol žalovaný povinný plniť žalobcovi. Keďže žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil, dňom 14.01.2014 sa dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1554,47 eur od 14. 01. 2014 do zaplatenia v súlade s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a vo zvyšnej časti úrok z omeškania zamietol. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 13. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal dôkaz výsluchom p. H., z ktorého vyplynulo, že p. H. ako zamestnanec žalovaného a p. U., konateľ žalobcu, uzavierali zmluvy o pripojení a dodatky k týmto zmluvám na základe dohody. Aj keď ich v skutočnosti podpisoval p. H., robil tak s plným vedomím a súhlasom p. U.. Súd prvej inštancie tak mal na základe vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že k uzatváraniu zmlúv o pripojení v mene žalobcu podpisom p. H. za konateľa žalobcu na základe dohody so žalobcom. 14. Mal za to, že súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka: „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Je v zjavnom rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi, ak žalobca najskôr po určitú dlhú dobu využíval výhody z uzatvorených zmlúv, napr. dostal do vlastníctva hodnotné telekomunikačné zariadenia na základe dodatkov k týmto zmluvám, a k týmto výhodám sa dopracoval na základe vedomého neplatného uzatvárania zmlúv o pripojení a následne sa po mesiacoch dožaduje určenia neplatnosti týchto zmlúv a žiada vrátenie zaplatenia ceny paušálov. 15. Okrem uvedeného nesprávneho právneho posúdenia poukázal na to, že rozhodnutia súdu, ktorým sa určuje neplatnosť právneho úkonu a požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia na základe takéhoto určenia, nesmú zakladať protiprávny stav, t.j. ďalšie nároky bezdôvodného obohatenia. V tomto smere je nesprávne naformulovaný petit žaloby a takáto žaloba mala byť zamietnutá, nakoľko nie je v nej vyjadrený synalagmatický vzťah, ktorý tu určením neplatnosti zmlúv je. 16. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 17. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Konštatoval, že voči svedkovi p. H. bolo podané trestné oznámenie pre prečin podvodu, ktorý sa týkal uvedeného predmetu veci a voči svedkovi bolo vedené trestné konanie na Okresnom súde Bratislava II. 18. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nerozporoval to, že zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal v tomto konaní nepodpísal štatutár žalobcu, teda žalovaný pripustil, že tieto zmluvy podpísal svedok H. a zároveň svedok H. túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi. Ďalej konštatoval, že štatutár žalobcu neudelil žiadnej tretej osobe, teda ani p. H., plnomocenstvo za účelom jeho zastupovania a podpisovania zmlúv so žalovaným. Vzhľadom na uvedené je jednoznačné a zrejmé z okolností prípadu, že sa jedná o neplatne uzavreté zmluvy, nakoľko chýba jedna zo základných náležitostí pre uzavretie zmluvy. 19. Uviedol, že žalovaný sa v odvolaní snaží vytvoriť dojem, že štatutár žalobcu konal vedome a v súčinnosti so svedkom H., avšak uvedené tvrdenia žalovaný ničím nepotvrdil ani v rámci dokazovania v tomto konaní, pričom takáto súvislosť sa nepreukázala ani v rámci trestného konania vedeného proti svedkovi H.. Takéto špekulácie žalovaného, ktoré nie sú podložené dôkazmi, považuje za irelevantné v snahe zabrániť spravodlivému rozhodnutiu vo veci na základe riadne preukázaného skutkového stavu. 20. Poukázal na to, že nakoľko žalovaný si neuplatnil vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi vzájomným návrhom v rámci tohto konania, súd nemal rozhodovať o akom domnelom nároku žalovaného voči žalobcovi. Súd je pri rozhodovaní o veci viazaný výlučne žalobným návrhom, resp. obsahom vzájomného návrhu sporových strán, a teda nemôže prisúdiť viac ako to, čoho sa strany domáhajú. Bezdôvodným obohatením, ktoré súd priznal, boli vykonané úhrady za služby, ktoré žalobca reálne nevyužíval, preto práve žalovaný nemal nárok na ich úhradu od žalobcu a došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. 21. Žalovaný v písomnej replike uviedol, že počas prebiehajúceho súdneho konania nerozporoval skutočnosť, že zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal, boli podpísané zo strany pána H., avšak poukazoval v priebehu konania na vedomú súčinnosť pána U. pri uzatváraní týchto zmlúv. Opätovne uviedol, že súd mal aplikovať ust. § 265 Obch.zák. a žaloba mala byť zamietnutá, pretože v nej nie je vyjadrený synalagmatický záväzok, pričom poukázal na judikatúru. 22. Žalobca v písomnej duplike uviedol, že žalovaný prehliada skutočnosť, že práve zamestnanec žalovaného sa svojim konaním dopustil trestného činu, za čo bolo voči nemu vedené trestné konanie. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a vykonané dôkazy je zrejmé, že zmluvy, ktorých sa toto konanie týka boli neplatným právnym úkonom. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.5.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 24. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na vec správne aplikoval príslušné právne normy. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s právnou argumentáciou žalovaného a dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetné zmluvy sú neplatné podľa § 37 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. 26. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej mal súd prvej inštancie dospieť na základe vykonaných dôkazov k záveru, že k uzatváraniu zmlúv o pripojení svedkom p. H. v mene žalobcu došlo s vedomím a súhlasom žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní bolo preukázané, že predmetné zmluvy boli podpísané svedkom p. H.Q., t.j. neoprávnenou osobou. Taktiež je nesporné, že svedok p. H. nedisponoval písomnou plnou mocou od žalobcu a v konaní nebolo preukázaná ani tá skutočnosť, že svedok mal pokyn od žalobcu, aby predmetné zmluvy v jeho mene uzatvoril. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy, a to výsluch svedka p. H., výsluch konateľa žalobcu, ako aj zápisnicu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave o výsluchu p. H. ako obvineného, podľa ktorej svedok priznal vlastné pochybenie. Dohoda so žalobcom, resp. obohatenie žalobcu na úkor žalovaného nebolo preukázané. Z takto vykonaného dokazovania bolo možné dospieť jedine k záveru, že zmluvy neboli podpísané oprávnenou osobou, a teda sú absolútne neplatné. 27. Podľa žalovaného je v zjavnom rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi, ak žalobca najskôr po určitú dlhú dobu využíval výhody z uzatvorených zmlúv, napr. dostal do vlastníctva hodnotné telekomunikačné zariadenia na základe dodatkov k týmto zmluvám, k týmto výhodám sa dopracoval na základe vedomého neplatného uzatvárania zmlúv o pripojení a následne sa po mesiacoch dožaduje určenia neplatnosti týchto zmlúv. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nemožno hodnotiť správanie žalobcu ako výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka ustanovuje pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Pod pojmom zneužitie práva sa rozumie prekročenie rozsahu oprávnenia, rozpor s cieľom, ktorý právna norma na výkon oprávnenia určuje a tým bezdôvodný zásah do práv a oprávnených záujmov iných subjektov, ktoré tvorí obsahovú súčasť samotného subjektívneho práva. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na súdnu judikatúru, podľa ktorej za zneužitie výkonu práva možno považovať iba také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, najmä ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. V tomto prípade nebolo preukázané také konanie žalobcu, ktorého cieľom by bolo spôsobiť ujmu žalovanému. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca dostal na základe predmetných zmlúv hodnotné telekomunikačné zariadenia odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania takéto skutočnosti nevyplývajú, naopak v konaní bolo preukázané, že takéto zariadenia prevzali neznáme osoby. 28. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej žalobný petit trpí vadou, keďže v nej nie je vyjadrený synalagmatický vzťah, odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci nevznikol synalagmatický vzťah. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu neplnil, preto neexistuje záväzok na strane žalobcu, ktorý by bol povinný vrátiť. Medzi sporovými stranami boli uzavreté dve zmluvy o pripojení, ktoré nie sú predmetom sporu a na základe ktorých reálne žalovaný plnil a žalobca plnenia využíval a za služby platil. Predmetom sporu sú zmluvy o pripojení, ktoré žalobca so žalovaným neuzatvoril a na ich základe žalovaný žalobcovi neplnil, z týchto zmlúv teda nevyplývajú žalobcovi žiadne záväzky. 29. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).