KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava20. 2. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/80/2016 z 20. 2. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. februára 2018, sp. zn. 3Cob/80/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1213228917.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/80/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213228917
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213228917.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu JUDr. Otília Prachařová,
Centrum I. 57/132, Dubnica nad Váhom, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu VEKOS, spol. s r.o. v
konkurze, Bratislavská 466, Trenčín, IČO: 31 431 585, práv. zast. JUDr. Petrom Žilinčíkom, AK Centrum
I. 57/132, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému MANAG s.r.o., Domkárska 13, Bratislava, IČO: 35
839 601, práv. zast. Mgr. Rastislav Domček, advokát, Černyševského 26, Bratislava, o zaplatenie istiny
40.568,02 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
č.k. 42Cb/231/2013-118, zo dňa 19.11.2015 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/231/2013-118,
zo dňa 19.11.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
21.034,01 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.034,01 EUR od 1.3.2012
do zaplatenia, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 1.461,26 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu a taktiež povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej
pošty, a.s. súdny poplatok za návrh vo výške 1.262,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že medzi úpadcom - spoločnosťou VEKOS, spol. s r.o. a žalovaným
došlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalobca /úpadca/ dielo
riadne vykonal a žalovaný dielo prevzal. Nebol sporný ani dátum prevzatia diela - 10/2008. Žalobca /
úpadca/ faktúrami vyúčtoval žalovanému cenu diela, ktorá však nebola uhradená zo strany žalovaného
v celom rozsahu. Zmluvné strany si uzavreli Dohodu o urovnaní, ktorou si chceli urovnať sporné, ako i
nesporné pohľadávky a nároky. Táto Dohoda o urovnaní bola uzatvorená dňa 30.4.2009 a nahrádzala
pôvodnú zmluvu o dielo, ako aj Dohoda o splatení záväzku uzavretá následne medzi úpadcom a
žalovaným dňa 24.11.2011. Tak v Dohode o urovnaní, ako aj v dohode o splatení záväzku vyplývajúceho
z Dohody o urovnaní sa účastníci zmluvy dohodli na spôsobe splatenia záväzku. V dohode o urovnaní sa
účastníci zmluvy dohodli v čl. V. ods. 4/, že ustanovenia zmluvy o dielo o záručnej dobe a povinnostiach
úpadcu počas záručnej doby, o zádržnom, najmä možnostiach započítania voči zádržnému podľa
zmluvy o dielo nie sú týmto dotknuté.

3. V Dohode o splatení záväzku sa žalovaný a úpadca dohodli na zmene splatnosti záväzkov s tým, že
žalovaný mal do termínu 30.11.2011 zaplatiť sumu 19.534,01 EUR /žalovaný ju uhradil dňa 23.11.2011,



t.j. v lehote/ a do termínu 29.2.2012 mal žalovaný zaplatiť sumu 19.534,01 EUR a sumu 1.500,- EUR, čo
však žalovaný nesplnil. Z dôvodu úhrady sumy 19.534,01 EUR zo strany žalovaného dňa 23.11.2011 a
následného čiastočného späťvzatia zo strany žalobcu súd konanie v tejto časti zastavil. Premetom sporu
zostalo neuhradených 19.534,01 EUR a neuhradených 1.500,- EUR, t.j. spolu 21.034,01 EUR. Žalovaný
tvrdil, že záväzok žalobcu vo výške 21.034,01 EUR zanikol podľa Dohody o splatení záväzku v dôsledku
zabezpečenia odstránenia vád, ktoré neboli zo strany žalobcu napriek vykonanej reklamácii riadne a
včas odstránené. Preto si žalovaný uplatnil u žalobcu v dôsledku neodstránenia vád zľavu z ceny diela vo
výške 20.000,- EUR, ktorú si započítal listom zo dňa 16.4.2012 s pohľadávkou žalobcu na úhradu ceny
diela. Podľa dohody o urovnaní ustanovenia zmluvy o dielo o záručnej dobe a povinnostiach žalobcu
počas záručnej doby /čl. X zmluvy o dielo/ nie sú týmto dotknuté.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný mal postupovať v súlade so zmluvou o dielo konkrétne
čl. X bod 4 a mal si dať vady /pokiaľ neboli žalobcom odstránené/ odstrániť tretej osobe na náklady
zhotoviteľa /úpadcu/, príp. uplatniť zľavu z ceny za vykonanie diela vo výške nákladov na odstránenie
vád. Následne mal žalovaný tieto náklady jednostranné započítať v rozsahu v akom postačuje zo
zádržného. Žalovaný nepostupoval v zmysle zmluvy o dielo, ako aj v zmysle Dohody o urovnaní.
Nepredložil doklad o tom, že si dal vady odstrániť tretej osobe, nepredložil ani vyčíslenie týchto nákladov.
Aj sám konateľ žalovaného uviedol, že nepostupoval v súlade so zmluvou o dielo, lebo takúto osobu /
ktorá by vady odstránila/ nepoznal, a pretože by mu zanikla záruka na dielo. Tieto náklady ani nevyčíslil,
ale vo výške 20.000,- EUR si uplatnil nárok na zľavu z ceny diela, pričom nepreukázal, že by si nárok na
zľavu z ceny diela vôbec uplatnil u žalobcu /úpadcu/, nakoľko nedoložil doklad preukazujúci doručenie
listu žalovaného zo dňa 16.4.2012 - uplatnenie nároku na zníženie ceny za neodstránené reklamované
vady žalobcovi. Žalovaný teda nepostupoval v súlade so zmluvou o dielo, konkrétne podľa čl. X. bod 4
zmluvy, podľa ktorej mal žalovaný uplatniť si zľavu z ceny diela vo výške nákladov na odstránenie vád
treťou osobou. V prípade, že by takýto list bol doručený, kde by si žalovaný uplatňoval náklady, spĺňal
by náležitosti uplatnenia si zľavy z ceny diela. V liste zo dňa 16.4.2012 žalovaný navyše ani neuviedol, o
ktoré konkrétne vady sa jedná a z čoho /z akých vád/ si žalovaný zľavu z ceny uplatňuje, nedoložil presnú
špecifikáciu vád. Dielo bolo odovzdané v roku 2008, záruka na dielo už uplynula, žalovaný si už ani
nemôže uplatňovať zľavu z ceny diela. Je pravdou a nebolo to ani medzi stranami sporné, že dielo bolo
odovzdané oneskorene, ale žalovaný si za oneskorené odovzdanie diela uplatnil a vyúčtoval zmluvnú
pokutu, ktorú žalobca uznal a túto v dohode o urovnaní žalovaný započítal s pohľadávkou žalobcu.

5. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalovaný nepostupoval ani v súlade s § 436
príp. § 437 a § 439 Obch. zák. a neuplatnil si riadne zľavu z ceny diela. Z týchto dôvodov vyhodnotil súd
prvej inštancie jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 16.4.2012 ako neplatný a žalovaný bol povinný
zaplatiť žalobcovi zostatok ceny diela vo výške súdom priznanej sumy. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený, a preto v
zostávajúcej časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 21.034,01 EUR.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, O.s.p.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak,
že žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že poukázal na skutočnosť v súvislosti so zárukou, že Dohoda
o urovnaní ako i Dohoda o splátkach, na ktoré poukazoval žalobca v tom smere, že v ich dôsledku
žiadne nároky z vád neexistujú a zanikli, nie je správne. Žalovaný preukázal, že podpísanie uvedených
dokumentov neznamenalo zánik nárokov z vád diela voči žalobcovi. Skutočnosť, že Zmluva o dielo
riešila aj možnosť vyporiadania sa s vadami diela spôsobom zabezpečenia ich odstránenia zo strany
žalovaného a započítania nákladov, ešte neznamenala, že ostatné zákonné nároky podľa Obch. zák.
sú vylúčené.

7. Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k odstráneniu vád, a to napriek opakovaným výzvam, ktoré
žalovaný doložil do spisu, došlo k uplatneniu si nároku na zníženie ceny za neodstránené reklamované
vady z ceny diela, ktorá bolo inkorporovaná v platbách podľa a Dohody o urovnaní, teda voči
pohľadávke žalobcu z tejto Dohody. Dohoda o urovnaní, ako i dohoda o splatení záväzku riešila finančné
vyporiadanie, pričom práve odstraňovanie vád bolo vyriešené tým, že sa výslovne úprava podľa Zmluvy o
dielo nechala v platnosti. Jednotlivé reklamácie boli komunikované s prísľubom ich odstránenia. V liste zo
dňa 28.2.2012 ani nemôže byť zmienka o zániku záväzku, nakoľko v tomto čase ešte žalovaný veril, že
k odstráneniu vád dôjde. Nakoľko sa tak nestalo, až následne v apríli 2012 si uplatnil zľavu z ceny diela.
Má za to, že započítanie vychádza z dôvodného uplatnenia práva z vád diela Obchodného zákonníka.



Žalovaný taktiež namietal nevykonanie dôkazu, a to výsluch svedka E. Y.. V prípade správneho právneho
posúdenia listu z 16.4.2012 ako účinného uplatnenia nároku na zľavu z ceny a jeho započítania s
pohľadávkou žalobcu, by súd nemohol priznať nárok v rozsahu uvedenom v rozsudku.

8. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.2.2018. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v
dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na
základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací
súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s
§ 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v
súlade s § 383 C.s.p. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že započítanie vychádzalo z dôvodného uplatnenia
práva z vád diela podľa Obchodného zákonníka, mal za povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať.
Odvolací súd konštatuje, že v sporovom konaní, sporové strany majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj
povinnosť dôkaznú. Pod dôkaznou povinnosťou sa rozumie preukazovanie svojich tvrdení. Žalovaný na
preukázanie toho, že si uplatnil zľavu z ceny diela, žiaden dôkaz súdu nepredložil. Procesné dôkazné
bremeno zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorému je na prospech preukázanie určitej skutočnosti.
Bolo potom povinnosťou žalovaného, ak tvrdil, že si uplatnil nárok na zníženie ceny diela, preukázať
jeho uplatnenie a z akých vád si zľavu uplatňuje. Keďže žalovaný žiaden doklad nepredložil, pričom
jednostranný zápočet žalovaného z 16.4.2012 bol vyhodnotený ako neplatný, súd rozhodol na základe
skutočností, ktoré vyplynuli z dôkazov produkovaných žalobcom, ktoré boli dostatočným podkladom
pre rozhodnutie. K nevykonaniu dôkazu, a to výsluch svedka E. Y. odvolací súd uvádza, že nie je
povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie dokazovania, lebo v akom rozsahu bude
súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu, pričom ten považoval výsluch svedka za nadbytočný.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že navrhovaný výsluch svedka
by nepreukázal žiadne nove skutočnosti ktoré už boli preukázané vykonaným dokazovaním. Výsluch
navrhnutého svedka by bol podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný a nehospodárny.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s
ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v



celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1213228917)

  1. 19. 11. 2015Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/231/2013 z 19. 11. 2015
  2. 20. 2. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/80/2016 z 20. 2. 2018 (toto rozhodnutie)