Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229605 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213229605.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 31 635 237, zastúpeného Karkó s.r.o., Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO: 35 833 106, o zaplatenie 6.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k 22Cb/180/2013-244 zo dňa 10.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/180/2013-244 zo dňa 10.10.2016 v napadnutej časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 6.500,- eur s 0,02 % denným úrokom z omeškania od 16.7.2014 do zaplatenia a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdzuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 22Cb/180/2013-244 zo dňa 10.10.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500,- eur s 0,02 % denným úrokom s omeškania od 16.07.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.500,- eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 10.08.2013 do zaplatenia titulom neuhradenia zádržného podľa zmluvy o dielo. 3. Svoj návrh žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 10.09.2012 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX-XXX/X. V zmysle článku II bod 1 zmluvy sa zaviazal zhotoviť pre žalovaného dielo, ktoré predstavovalo dodávku a montáž drevených priehradových väzníkov a kotviacich prvkov pre stavbu termálne kúpalisko F. C. A.. U.. V zmysle článku IV zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dojednaná cena diela vo výške 130.000,- eur bez DPH (156.000,- eur s DPH), ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť spôsobom dojednaným v článku IV bod 3 zmluvy, a to preddavkom vo výške 30 % ceny diela s DPH, t.j. 46.800,- eur so splatnosťou do 12.09.2012 a zostávajúcu časť ceny diela v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného zo dňa 01.03.2012, ktoré tvoria prílohu č. 2 zmluvy o dielo (ďalej len "VOP"). V zmysle článku IV bod 8 VOP sa zmluvné strany dohodli, že 5 % z ceny diela bez DPH je zádržné a 5 % z ceny diela bez DPH je garančná zábezpeka. Zádržné a garančnú zábezpeku bol objednávateľ oprávnený zadržať za účelom zabezpečenia záväzku zhotoviteľa na riadne a včasné plnenie predmetu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. V zmysle článku IV bod 9 VOP zádržné a garančná zábezpeka mali byť vytvorené tak, že objednávateľ zadrží z každej faktúry čiastku vo výške 10 % z fakturovanej čiastky bez DPH. V zmysle článku IV bod 5 zmluvy o dielo, konečnú faktúru vystaví zhotoviteľ po protokolárnom odovzdaní a prevzatí diela. V zmysle článku IV bod 8 a 9 VOP zadržal žalovaný z vystavených faktúr 10 % z fakturovanej ceny diela bez DPH titulom zádržného a garančnej zábezpeky, spolu vo výške 6.500,- eur. V zmysle článku IV bod 11 VOP sa zmluvné strany dohodli, že zádržné objednávateľ uhradí zhotoviteľovi do 60 dní odo dňa odovzdania diela bez vád a nedorobkov a po uvoľnení zádržného hlavným objednávateľom. Dňa 10.06.2013 došlo medzi stranami k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela, pri ktorom neboli zistené žiadne vady ani nedorobky, čo potvrdzuje Protokol o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok zo dňa 10.06.2013 podpísaný za žalobcu H. L. a za žalovaného A.. H. H.. Nakoľko zhotovené dielo bolo žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté bez vád a nedorobkov a keďže uplynula aj lehota 60 dní odo dňa odovzdania diela (dňom 09.08.2013), žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zádržné 6.500,- eur, čo do dnešného dňa neurobil. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím konateľa žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, výsluchom svedka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 10.09.2012 uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž drevených priehradových väzníkov, LLD-BSH nosníkov a kotviacich prvkov. Žalovaný dielo prevzal dňa 10.06.2013, pri ktorom neboli zistené žiadne vady ani nedorobky. 5. Podľa názoru žalovaného bola podpísaním zmluvy dohodnutá okrem iného aj odkladacia podmienka na vyplatenie zádržného, a to nielen podmienka, ktorú žalobca v žalobe uvádza - odovzdanie diela bez vád a nedorobkov a uplynutie lehoty 60 dní, ale aj ďalšia odkladacia podmienka, a to vyplatenie zádržného až po uvoľnení zádržného hlavným objednávateľom (SIBAMAC, a.s.). 6. Súd prvej inštancie z dohody o urovnaní medzi žalovaným a SIBAMAC, a.s. zo dňa 11.04.2014 a dodatku č. 1 k dohode zo dňa 20.06.2014 zistil, že zmluvné strany si navzájom vyporiadali vzájomné práva a záväzky súvisiace so stavbou V. F. F. - C. - X. U., vrátane ceny diela, zádržného a záručného zádržného. Z výpisu z bankového účtu žalovaného súd taktiež zistil, že dňa 15.07.2014 bola od SIBAMAC, a.s. prijatá čiastočná platba vo výške 200.000,- eur v súvislosti s uvedenou dohodou o urovnaní a dňa 21.07.2014 doplatok vo výške 195.403,32 eur v súvislosti s uvedeným dodatkom č. 1 k dohode o urovnaní. 7. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2014 svedok A.. K. V. (ktorý do januára 2014 pracoval u žalovaného ako riaditeľ divízie) uviedol, že zádržné uvoľňovali v závislosti od úhrady investorov. Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX-XXX/X podpisoval za žalovaného ako jeden z členov predstavenstva, pričom každý bod zmluvy so žalobcom rozobrali, pričom neboli v tejto súvislosti žiadne výhrady, preto následne došlo k podpísaniu tejto zmluvy. Dodal, že pri výhradách k zmluve či VOP sa o nich rokovalo a boli aj subjekty, ktoré zmluvu nepodpísali, ak im nevyhovovala. 8. Žalovaný namietal uplatnenú zákonnú výšku úrokov z omeškania z dôvodu, že v zmluve o dielo bola táto dohodnutá v nižšej výške 0,02 % denne. 9. Na pojednávaní, ktoré bolo konané dňa 09.03.2015 žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku vo forme zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalobcu. O aké porušenie povinnosti žalobcu presne išlo žalovaný nešpecifikoval. 10. Súd prvej inštancie poukázal taktiež na konanie medzi totožnými stranami sporu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25Cb/180/2013, v ktorom si žalovaný svoj nárok na zmluvnú pokutu uplatnil ako procesnú obranu, keďže kompenzačnou námietkou uplatnil nárok do výšky žalovanej sumy. Žalovaný v predmetnom konaní uviedol, že počas záručnej doby reklamoval u žalobcu vzniknuté vady, ktoré žalobca doposiaľ neodstránil. Z toho dôvodu došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na základe ktorej si žalovaný uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15 % z ceny diela, a to formou započítania vo výške uplatneného nároku žalobcu. Samotná reklamovaná vada bola žalobcom v konečnom dôsledku odstránená v prvej polovici marca 2014, o čom existuje aj zápis. 11. Súd prvej inštancie poukázal na čl. IV bod 9, bod 11, čl. VI bod 1 VOP, § 536 ods.1, § 548 ods.2, § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. 12. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zádržného v uplatnenej výške 6.500,- eur. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu čo do výšky (6.500,- eur) nerozporoval, namietal však, že v čase podania žaloby nárok žalobcu na zaplatenie zádržného ešte nevznikol z dôvodu existencie zmluvnej odkladacej podmienky pre vyplatenie zádržného, t.j. zádržné sa uhradí až po jeho uvoľnení hlavným objednávateľom (SIBAMAC, a.s.). Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný a hlavný objednávateľ/investor SIBAMAC, a.s. dňa 11.04.2014 uzatvorili dohodu o urovnaní (vrátane dodatku č. 1 k dohode zo dňa 20.06.2014), ktorou si zmluvné strany vyporiadali vzájomné práva a záväzky súvisiace so stavbou ". F. F. C. X. U., vrátane ceny diela a zádržného. Následne z výpisu z bankového účtu žalovaného súd zistil, že dňa 15.07.2014 bola od SIBAMAC, a.s. prijatá platba vo výške 200.000,- eur v súvislosti s uvedenou dohodou o urovnaní, čo podľa názoru súdu možno považovať za uvoľnenie zádržného hlavným objednávateľom v zmysle článku IV bod 11 VOP. Z tohto dôvodu súd žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 6.500,- eur až odo dňa 16.07.2014, t.j. dňa nasledujúceho po uvoľnení zádržného zo strany SIBAMAC, a.s., a to v zmluvne dohodnutej výške 0,02 % denne (ktorá má prednosť pred zákonnou výškou uplatnenou v žalobe), čo je v súlade s článkom VI bod 1 VOP žalovaného, ako aj s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak by výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník by bol povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky. 13. Kompenzačnú námietku uplatnenú žalovaným na pojednávaní dňa 09.03.2015 súd prvej inštancie považoval za neopodstatnenú a nepreukázanú, nakoľko k nej žalovaný uviedol len to, že ide o zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti žalobcu. Žalovaný presne nešpecifikoval akým spôsobom došlo k porušeniu povinnosti žalobcu a svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Napriek tejto skutočnosti súd doložil, že pokiaľ ide o totožnú kompenzačnú námietku, akú uplatnil žalovaný v obdobnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25Cb/180/2013, t.j. týkajúcu sa nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich zo zákona o ochrane životného prostredia a za porušenie zmluvnej povinnosti odstrániť reklamované vady, táto kompenzačná námietka nemala oporu v zákone. Žalovaný totiž nepreukázal, že príslušnými štátnymi orgánmi bolo konštatované porušenie predpisov uvedených v článku VIII ods. 4 VOP, a to najmä predpisov upravujúcich ochranu životného prostredia. 14. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, a to tak, že nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. 15. Proti rozsudku prvej inštancie č.k. 22Cb/180/2013-244 zo dňa 10.10.2016 podal žalovaný odvolanie. Žalovaný má zato, že nie je sporné, že žalobca a žalovaný platne a účinne uzatvorili Zmluvu o dielo č. XXXX/XQXX - XXX/X zo dňa 10.09.2012, na základe ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ realizovať pre žalovaného ako objednávateľa dielo. Súd v odôvodnení v čl. 9 uviedol, že žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku vo forme zmluvnej pokuty za porušenie povinností žalobcu, pričom o aké porušenie povinnosti žalobcu presne ide žalovaný nešpecifikoval. Uvedené tvrdenie súdu sa podľa žalovaného nezakladá na skutočnosti. Žalovaný v konaní odkázal na konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/180/2013, a to z dôvodu, že základ zmluvnej pokuty vyplýva z dôkazov predložených v tomto konaní. Taktiež skutočnosť, že súd sa aj oboznámil so skutkovým stavom a jednotlivými dôkazmi v inom konaní vyplýva priamo z napadnutého rozhodnutia, konkrétne z článku 10 a článku 14, pričom súd prvej inštancie doslovne cituje rozhodnutie súdu a bez ďalšieho skúmania prevzal jeho argumentáciu a osvojil si jeho vyjadrenia. Súd počas konania nevyzval žalovaného na doplnenie dokazovania, rovnako žalobca nikdy výslovne nespochybnil žiadnymi dôkazmi kompenzačnú námietku žalovaného a taktiež odkázal na konanie sp. zn. 25Cb/180/2013. 16. Podľa žalovaného je nepochybné, že žaloba bola podaná ešte pred momentom, kedy sa žalovaná suma stala splatnou, čo nepriamo konštatoval v rozhodnutí aj súd. Z tohto dôvodu sa javí rozhodnutie súdu, ktorým priznal žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu nedostatočne odôvodnené. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na úkony, ktoré boli vykonané ešte pred splatnosťou žalovanej sumy. Žaloba bola podaná pred splatnosťou pohľadávky a z tohto dôvodu je nedôvodná a rovnako všetky náklady na právne úkony, ktoré boli vykonané (minimálne momentom kedy sa žalovaná suma stala splatnou) by mal podľa názoru žalovaného znášať žalobca. 17. Žalovaný mal za potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa čI. VI ods. 1 VOP žalovaného v prípade, ak je objednávateľ (žalovaný) v omeškaní so splnením peňažného záväzku voči zhotoviteľovi (žalobca), je zhotoviteľ po predchádzajúcej riadne doručenej písomnej výzve oprávnený spolu s dlžnou sumou fakturovať objednávateľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,02 % denne z dlžnej sumy, a to za každý aj začatý deň omeškania. Vznik nároku úroku z omeškania je okrem iného viazaný aj na doručenie písomnej výzvy na úhradu dlžnej sumy a až následne zhotoviteľ, teda žalobca, je oprávnený fakturovať nielen úrok, ale aj dlžnú sumu. Súd vôbec nebral do úvahy moment vzniku nároku na jeho zaplatenie. Aby vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, bol povinný vyzvať žalovaného na úhradu dlžnej sumy a až následne mohol úrok z omeškania fakturovať. Žalobca nepreukázal, že by vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy. K návrhu bola pripojená výzva na úhradu žalovanej sumy, ale ako aj sám súd správne uviedol, žalovaná suma sa stala splatnou až 16.07.2014, teda značný časový úsek po doručení žaloby, a teda aj pred dňom uvedeným vo výzve. Rovnako žalobca nepreukázal skutočné doručenie predmetnej výzvy a taktiež spolu s výzvou neboli fakturované úroky z omeškania. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, nie je riadne odôvodnené a súd nedostatočne vyhodnotil predložené dôkazy. 18. Žalovaný poukázal na ust. § 369 (ktorého účinnosť nadobudla dňa 01.02.2013), 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom poukázal na to, že Zmluva o dielo bola uzavretá dňa 10.09.2012, teda pred účinnosťou novely Obchodného zákonníka. Nakoľko podľa § 263 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo je ustanovenie § 369 ods. 1 dispozitívneho charakteru, zmluvné strany sa mohli od jeho znenia odchýliť, resp. jeho aplikáciu vylúčiť, čo v konečnom dôsledku aj podpísaním Zmluvy o dielo vykonali. Žalobca podpisom zmluvy súhlasil s podmienkami stanovenými v Zmluve o dielo a VOP, a teda súhlasil s dohodnutou výškou úrokov z omeškania a so spôsobom ich uplatnenia. Súd v odôvodnení neuviedol z akého dôvodu nebral vyššie uvedené ustanovenie Zmluvy o dielo, resp. VOP o spôsobe ich výpočtu a uplatnenia do úvahy. 19. Na základe uvedených skutočností žalovaný požiadal, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/180/2013-244 zo dňa 10.10.2016 zmenil, a to tak, že žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamieta a žalovanému priznáva nárok náhradu trov konania. 20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý mal za potrebné prisvedčiť súdu, že žalovaný nešpecifikoval akým spôsobom došlo k porušeniu povinnosti žalobcu a svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Poukázal na § 153 ods. 1 CSP (§ 120 ods. 1 OSP), v zmysle ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesnej obrany včas. Povinnosťou súdu preto nebolo vyzvať žalovaného na doplnenie dokazovania, ako sa žalovaný mylne domnieva. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke. 21. V konaní č.k. 25Cb/180/2013 súd rozhodol, že nárok žalovaného na zmluvné pokuty zo Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX-XXX/X je nedôvodný, s čím sa stotožnil v odvolacom konaní aj Krajský súd v Bratislave. Navyše, podľa názoru žalobcu je vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného vznesenej v tomto konaní založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) - s poukazom na právoplatne skončené konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava II pod č.k. 25Cb/180/2013. 22. Žalobca má za to, že príslušné ust. čl. VI bod 1, VOP predovšetkým upravuje spôsob fakturácie úrokov z omeškania z dlžnej sumy a nie okamih vzniku žalobcovho nároku na úroky z omeškania voči žalovanému, a preto sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne tiež z dôvodu, že súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania napriek tomu, že žalobca nepreukázal riadne doručenie písomnej výzvy žalovanému na splnenie peňažného záväzku v zmysle čl. VI bod 1. VOP. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaného výklad príslušného čl. VI ods. 1 VOP je v príkrom rozpore so zákonnou úpravou (Obchodný zákonník) a obchodnou praxou vôbec. Doručenie písomnej výzvy na splnenie peňažného záväzku žalovanému totiž nezakladá vznik nároku žalobcu na úroky z omeškania, keďže v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.01.2013 nárok veriteľa požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vzniká omeškaním dlžníka so zaplatením peňažného záväzku alebo jeho časti. Vznik omeškania sa viaže na splatnosť dlhu, a preto pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok včas, priamym následkom takéhoto konania dlžníka je vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania so splnením záväzku. Omeškanie teda nastáva priamo zo zákona uplynutím dňa alebo lehoty určenej v zmluve na plnenie peňažného záväzku, t.z. momentom, keď sa dlžník dostal do omeškania, a na jeho vznik nie je potrebný žiadny právny úkon veriteľa (napr. výzva, upomienka a pod.). Preto aj žalobcov nárok požadovať úroky z omeškania z dlžnej sumy vznikol okamihom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením zádržného, bez ohľadu na to, či žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu žalovanej sumy alebo nie. 23. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/180/2013-244 zo dňa 10.10.2016 potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal bez vec nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 16.01.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku v napadnutej časti odvolací súd podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: 26. Odvolací súd má za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo (dodávka a montáž drevených priehradových väzníkov a kotviacich prvkov pre stavbu termálne kúpalisko F. C. A.. U.). Žalovaný dielo prevzal na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok zo dňa 10.06.2013, pričom pri prevzatí diela neboli zistené žiadne vady ani nedorobky. Za účelom úhrady ceny diela žalobca vystavil žalovanému čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX vo výške 95.000,- eur, faktúru č. XXXXXXXX vo výške 23.000,- eur a faktúru č. XXXXXXXX vo výške 12.000,- eur, všetko bez DPH. V zmysle článku IV bod 8 a 9 VOP zadržal žalovaný z vystavených faktúr 10 % z fakturovanej ceny diela bez DPH titulom zádržného a garančnej zábezpeky, spolu vo výške 6.500,- eur. Nakoľko bolo dielo riadne odovzdané žalovanému bez vád a nedorobkov a zádržné bolo v zmysle článku IV bod 11 VOP uvoľnené hlavným objednávateľom (SIBAMAC, a.s.), žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zádržného v uplatnenej výške 6.500,- eur. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu nerozporoval, pričom žalovaný a hlavný objednávateľ/investor SIBAMAC, a.s. dňa 11.04.2014 uzatvorili dohodu o urovnaní, ktorou si zmluvné strany vyporiadali vzájomné práva a záväzky súvisiace so stavbou ". F. F. C. X. U., vrátane ceny diela a zádržného. Súd prvej inštancie z výpisu z bankového účtu žalovaného zistil, že dňa 15.07.2014 bola od SIBAMAC, a.s. bola prijatá platba vo výške 200.000,- eur v súvislosti s uvedenou dohodou o urovnaní, čo podľa názoru súdu bolo možné považovať za uvoľnenie zádržného hlavným objednávateľom v zmysle článku IV bod 11 VOP. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 6.500,- eur až odo dňa 16.07.2014, t.j. dňa nasledujúceho po uvoľnení zádržného zo strany SIBAMAC, a.s., a to v zmluvne dohodnutej výške 0,02 % denne (ktorá má prednosť pred zákonnou výškou uplatnenou v žalobe), nakoľko ak by výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník by bol povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu postupoval správne, ak žalobu zamietol v časti úroku z omeškania vo výške presahujúcej 0,02 % denne a v časti úroku z omeškania za obdobie od 10.08.2013 do 15.07.2014. 27. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 28. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie ho nevyzýval na doplnenie dokazovania, odvolací súd má za potrebné poukázať na to, že súd nemal povinnosť sporovú stranu vyzývať na doloženie dôkazov, ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam a ktoré majú byť na jeho prospech, nakoľko súd by takto konal v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a v rozpore so zásadou práva na spravodlivý súdny proces. Predmet sporu, ktorý sa v tomto konaní prejednáva je ovládaný zásadou kontradiktórnosti, a teda súd nemá vyzývať a motivovať strany, aby predkladali dôkazy, súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Súd prvej inštancie neviedol konanie ex offo, teda nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci, bol povinný len hodnotiť prednesené dôkazy. Pokiaľ teda sporová strana nepredniesla dôkazy svedčiace jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie dokazovania, a teda pomáhať jednej zo sporových strán. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou kontradiktórnosti a taktiež zásadou rovnosti zbraní sporových strán. Každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena, pokiaľ má záujem byť v spore úspešná, pričom sa nemôže spoliehať na iniciatívu zo strany súdu, tak ako tomu je v konaniach ex offo, respektíve v nesporových konaniach podľa Civilného nesporového poriadku č. 161/2015 Z.z.. 29. Žalovaný vzniesol počas konania totožnú kompenzačnú námietku ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II č.k. 25Cb/180/2013, ktorý právoplatne rozhodol o tom, že nárok žalovaného na zmluvné pokuty zo Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX-XXX/X je nedôvodný, pričom žalovaný ani v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval akým spôsobom malo prísť k porušeniu povinnosti žalobcu, pričom svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepredložil a ani nepreukázal. 30. Podľa § 369 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka (účinného v čase do 31.1.2013), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. 31. Odvolací súd v zmysle uvedeného upriamuje pozornosť na to, že povinnosť platiť úroky z omeškania je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Je potrebné rozlišovať splatnosť dlhu, vznik omeškania, resp. vznik povinnosti platiť úroky z omeškania a splatnosť tejto povinnosti. Vznik omeškania sa viaže na splatnosť dlhu, teda ak dlžník nesplní svoj záväzok včas, dostane sa do omeškania. Omeškanie nastáva automaticky v tom zmysle, že na jeho vznik nie je potrebný žiadny právny úkon veriteľa (napr. upomienka, výzva a pod.). Z tohto dôvodu je potrebné uviesť, že úrok z omeškania z dlžnej sumy vznikol žalovanému okamihom kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením zádržného. 32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 34. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).