Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/366/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230896 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213230896.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: SEDRIA.SK, a.s. (pôvodne Garáže Rozadol, a.s.), so sídlom Sedmokrásková 1845/6, Bratislava, IČO: 35 794 101, zastúpeného JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, so sídlom ul. Klincová č. 32/B, Bratislava, proti žalovanému: V. P., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. Č.. XX/F, G., zastúpenému: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., so sídlom ul. Koceľova č. 9, Bratislava, IČO: 36 806 412, o zaplatenie 1.428,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.01.2016, č.k. 15C/334/2013-1714, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.03.2016, č.k. 15C/334/2013-1722, takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa vstup spoločnosti: Záhrady 9 s. r. o., so sídlom Trenčianska 53, Bratislava, IČO: 46 555 960, do konania na miesto žalobcu: Garáže Rozadol, a.s., so sídlom Námestie Martina Benku č. 16, Bratislava, IČO: 35 794 101. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 27.01.2016, č.k. 15C/334/2013-1714, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.03.2016, č.k. 15C/334/2013-1722, zastavil súd prvej inštancie; na základe čiastočného späťvzatia podľa § 96 ods. 1,2,3 O.s.p.; konanie v časti žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 1.428,26 eura od 1.7.2013 do zaplatenia, v časti žaloby o zaplatenie 484,71 eura s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.7.2013 do zaplatenia, v časti žaloby o zaplatenie 209,09 eura a v časti žaloby o zaplatenie 0,23 eura, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131,15 eura s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 340,47 eura od 1.7.2013 do 11.2.2015, zo sumy 131,38 eura od 12.2.2013 do 8.11.2015, a zo sumy 131,15 eura od 9.11.2015 do zaplatenia, a vo zvyšku o zaplatenie 603,08 eura s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.7.2013 do zaplatenia žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol pôvodne zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I odo dňa 17.8.2000, pod obchodným menom Správcovská Rozadol, a.s. od 15.01.2004 do 22.9.2011. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX H.. Ú.. J. je žalobca zapísaný ako výlučný vlastník samostatne stojacej podzemnej halovej garáže G1, G2 K. I. G.. V časti C tohto LV je okrem iného zapísané zriadenie vecného bremena na trvalé a výlučné užívanie garážového státia s označením č. XX v podzemnej garáži G1 a na prechod a prejazd cez túto garáž v prospech bytu Č..XX, X.K.. I. K. Q. na Y. W.. Č..XX/F podľa V-12810/06 zo dňa 04.9.2006. Poukázal na to, že dňa 24.8.2006 bola uzavretá Zmluva o zriadení vecného bremena medzi Správcovská Rozadol, a.s., Bratislava, IČO: 35 794 101 a EAST-WEST Development s.r.o, Bratislava, s povoleným vkladom do katastra nehnuteľností dňa 04.09.2006 pod č. I.-XXXXX/XX, ktorou Správcovská Rozadol, a.s. ako vlastník podzemnej halovej garáže G1, K. a EAST-WEST Development s.r.o. ako vlastník bytu č. XX na X.K.. J. N. I. K. Q. na Y. W.. XX/F I. G., zriadili bezodplatne vecné bremeno na trvalé a výlučné užívanie garážového státia s označením č. XX v podzemnej garáži G1, K. W.. a na prechod a prejazd cez túto garáž v prospech bytu č. XX, X.K.. v polyfunkčnom objekte na Y. W.. Č..XX/F. V článku II. bod 3. tejto zmluvy je okrem iného uvedené, že každodobý vlastník bytu je zároveň povinný znášať pomernú časť nákladov spojených s užívaním garážového státia a na obhospodarovanie, prevádzku, údržbu a opravy vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti. Dňa 28.07.2006 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi EAST-WEST Development, s.r.o., Bratislava ako predávajúcim a BIANCA pneu, s.r.o. Bratislava ako kupujúcim, na základe ktorej EAST-WEST Development, s.r.o. previedla do výlučného vlastníctva BIANCA pneu, s.r.o. byt č. XX na X. K. K.E. Q. na Y. W. Č.. XX/F I. G.. Vklad tejto zmluvy bol príslušným katastrom nehnuteľností povolený dna 02.10.2006 pod č. I.-XXXXX/XX. Spoločnosť BIANCA pneu, s.r.o. spolu s bytom č. XX nadobudla aj právo zriadené vo forme vecného bremena na trvalé a výlučné užívanie garážového státia s označením č. XX v podzemnej garáži a právo na prechod a prejazd cez túto garáž (Článok II. bod 2. zmluvy) za odplatu 390.000,- Sk bez DPH (Článok II. bod 3. zmluvy). Žalovaný ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k bytu č. XX, na X. K. K. Q. na Y. W. Č.. XX/F I. G. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou dňa 26.01.2007 s predávajúcim BIANCA pneu, s.r.o. Vklad tejto zmluvy bol príslušným katastrom nehnuteľností povolený dna 08.02.2007 pod č. I.- XXXX/XX. Žalovaný spolu s bytom č. XX nadobudol aj právo na trvalé a výlučné užívanie garážového státia s označením č. XX v podzemnej garáži a právo na prechod a prejazd cez túto garáž (Článok I. ods. 2) zmluvy) za odplatu 464.100,- Sk (Článok IV. ods. 3) zmluvy). Žalobca vyúčtoval žalovanému náklady na služby spojené s užívaním nebytového priestoru ev. č. 11096S za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, v ktorom sú uvedené náklady s DPH za dve nerozúčtovateľné položky a osem rozúčtovaných nákladových položiek spolu 288,54 eura, úhrady 0, nedoplatok 288,54 eura. Žalobca vyúčtoval žalovanému náklady spojené s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, v ktorom sú uvedené náklady bez DPH za tri položky bez uvedenia spôsobu rozpočítania a za sedem položiek (z toho štyri so spôsobom rozúčtovania na priestor, tri so spôsobom rozúčtovania podľa plochy) spolu 308,29 eura, úhrady 0, nedoplatok 308,29 eura. Žalobca vyúčtoval žalovanému náklady spojené s užívaním nebytového priestoru ev. č. 11096S za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, v ktorom sú uvedené náklady bez DPH za jednu položku so spôsobom rozpočítania podľa zmluvy, dve položky bez uvedenia spôsobu rozpočítania a za desať položiek (z toho jedna so spôsobom rozúčtovania na priestor na dom, päť so spôsobom rozúčtovania na priestor garáže a štyri podľa plochy garáže) spolu 346,72 eura, úhrady 0, nedoplatok 346,72 eura. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe možno vyhovieť iba čiastočne. Zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX, H. N. J. na X. K. I. G. O. na Y. W. Č.. XX/F I. G., L. na X. Č.. XXXX pre H.. Ú.. J.. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 26.01.2007 s predávajúcim BIANCA pneu, s.r.o., ktorej vklad bol príslušným katastrom nehnuteľností povolený dna 08.02.2007 pod č. I.-XXXX/XX. Podľa čl. I. ods. 2) tejto zmluvy, s bytom tak ako je určený v bode 1) tohto článku, je nerozlučne spojené časovo neobmedzené právo na trvalé a výlučné užívanie jedného garážového státia č. 96 v podzemnej garáži súpisné č. XXXXX a časovo neobmedzené právo na prechod a prejazd cez túto podzemnú garáž, ako aj časovo neobmedzené právo na užívanie a prechod cez pozemky nachádzajúce sa medzi jednotlivými stavbami obytného súboru ROZADOL, parc. č. XXXXX/XX M. K.. Č.. XXXXX/X zriadené vo forme vecných bremien. Z hľadiska posúdenia tohto právneho pomeru považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že medzi účastníkmi v spore absentovala zmluva, predmetom ktorej by bola z hľadiska obsahu presná úprava vzájomných práv a povinností súvisiacich so spôsobom a výškou úhrad nákladov a opráv garážového státia č. XX. Žalovaný neparticipoval (nebol účastníkom) na Zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2006. Rovnako ani v Zmluve o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi EAST-WEST Development, s.r.o., Bratislava ako predávajúcim a BIANCA pneu, s.r.o. Bratislava ako kupujúcim, na základe ktorej EAST- WEST Development, s.r.o. previedla do výlučného vlastníctva BIANCA pneu, s.r.o. byt č. XX na X. K. K. Q. na Y. W. Č.. XX/F I. G., ani v Zmluve o prevode vlastníctva tohto bytu uzavretej dňa 26.01.2007 medzi predávajúcim BIANCA pneu, s.r.o., Bratislava a žalovaným ako kupujúcim, nebola obsiahnutá špecifikácia týchto práv a povinností. Garážové státie č. XX a s ním súvisiace vecné bremeno sa uvádza v uvedených zmluvách o prevode vlastníctva bytu v čl. II. bod 2. a v čl. II ods. 2), ale ani v jednom z nich nie je spomenutá Zmluva o zriadení vecného bremena z 24.8.2006, nie je uvedený žiaden odkaz na ňu a netvorí ani prílohu zmluvy. Uvedené podporuje argumentáciu žalovaného, že sa s obsahom Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2006 oboznámil až počas súdneho konania. Poukázal na to, že žalobca v konaní predložil súdu účtovné doklady (faktúry, daňové doklady a pod ) za roky 2010, 2011 a 2012, ktoré boli podkladom k vyúčtovaniu súm za jednotlivé položky uvedené v každom vyúčtovaní. Žalobca vyúčtoval žalovanému náklady na služby spojené s užívaním nebytového priestoru za rok 2010, ktoré vyúčtovanie obsahovalo nasledovné položky: 1. fond zachovania majetkovej podstaty vecného bremena (položka vytvorená analogicky podľa § 10 zákona č. 182/1993 Z. z.), z ktorej žalovaný neuznal faktúry od spoločnosti SWAN, a.s. týkajúce sa poskytnutia telekomunikačných služieb žalobcovi, faktúry od Z.. S. Š. týkajúce sa poskytnutia právnych služieb žalobcovi, faktúru od spoločnosti KREDIT AUDIT, s.r.o. týkajúcu sa poskytnutia služby žalobcovi - auditu jeho účtovnej závierky za rok 2008, 2. odmena správcu vecného bremena (zahŕňa náklady za vedenie účtovníctva spoločnosťou KR-IKOR, s.r.o. a taktiež aj činnosti spočívajúce v zabezpečení výkonu správy garážových státí G1 a G2 dodávané žalobcovi spoločnosťou SIDCOM, s.r.o.), ktorú žalovaný neuznal v celom rozsahu, 3. spotreba elektrickej energie, ktorú žalovaný uznal, 4. poistenie budovy, 5. stála služba (bezpečnostná), ktoré žalovaný neuznal, 6. upratovanie garáže, 7. deratizácia garáže, 8. ochrana pred požiarmi, ktoré žalovaný uznal, 9. réžia prevádzky (daň z nehnuteľností), ktorú žalovaný neuznal, 10. protipožiarny systém , ktorú žalovaný uznal. Neuznané položky podľa žalovaného nesúvisia s nákladmi na údržbu a opravy nehnuteľnosti (garážového domu G1). Vyúčtovanie nákladov za rok 2011 obsahovalo nasledovné položky: 1. správa objektu, ktorú žalovaný neuznal v celom rozsahu, 2. fond zachovania majetkovej podstaty vecného bremena, z ktorej žalovaný uznal časť nákladov na údržbu a opravy garážového domu G1 a neuznal náklady týkajúce sa dodávky software, telekomunikačných, notárskych služieb, právnych služieb, poštovného a balného, 3. réžia prevádzky (daň z nehnuteľností), ktorú žalovaný neuznal, 4. správa technologických zariadení, ktorú žalovaný uznal, 5. spotreba elektrickej energie, ktorú žalovaný neuznal z dôvodu zvýšenia oproti roku 2010 skoro o 50 %, 6. stála služba (bezpečnostná), ktorú žalovaný neuznal, 7. upratovanie garáží a vstupu do nich, 8. BOZP a PPO, 9. deratizácia, ktoré žalovaný uznal, 10. poistenie budovy, ktorú žalovaný neuznal. Neuznané položky podľa žalovaného nesúvisia s nákladmi na údržbu a opravy nehnuteľnosti (garážového domu G1). Vyúčtovanie nákladov za rok 2012 obsahovalo nasledovné položky: 1. správa objektu, ktorú žalovaný neuznal v celom rozsahu, 2. fond zachovania majetkovej podstaty vecného bremena, z ktorej žalovaný uznal časť nákladov na údržbu a opravy garážového domu G1 a neuznal náklady týkajúce sa vedenia zoznamu akcionárov, poštovného a balného, 3. správa technologických zariadení, ktorú žalovaný uznal, 4. stála služba, 5. réžia prevádzky (daň z nehnuteľností), ktoré žalovaný neuznal, 6. BOZP a PPO ktorú žalovaný uznal, 7. poistenie budovy, 8. prenájom osvetlenia (finančný leasing osvetlenia LED), ktoré žalovaný neuznal, 9. deratizácia, 10. zimná údržba, ktoré žalovaný uznal, 11. spotreba elektrickej energie, ktorú žalovaný neuznal z dôvodu zvýšenia oproti roku 2010 skoro o 50 %, 12. údržba a revízia technologických zariadení, 13. upratovanie garáží a vstupu do nich, ktoré žalovaný uznal. Neuznané položky podľa žalovaného nesúvisia s nákladmi na údržbu a opravy nehnuteľnosti (garážového domu G1), resp. nie sú to primerané náklady ani náklady na zachovanie veci a jej opravy, ale sledujú vyššiu kvalitu veci, než bola doterajšia (prenájom osvetlenia). Žalovaný teda uznal náklady za rok 2010 v sume 96,02 eura, za rok 2011 v sume 50,02 eura a za rok 2012 v sume 63,28 eura, spolu 209,32 eura, preto dňa 11.02.2015 poukázal na peňažný účet žalobcu sumu 209,09 eura a dňa 09.11.2015 sumu 0,23 eura, po čom zostala žalovaným neuznaná pohľadávka uplatnená žalobcom 734,23 eura. Vzhľadom na absenciu dohody medzi účastníkmi aplikoval na daný právny pomer ustanovenie § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda položky nákladov vo vyúčtovaniach nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za roky 2010 až 2012, ktoré neboli nevyhnutné na zachovanie stavu nehnuteľnosti garážového státia G1, resp. na jej opravy, vylúčil z uplatneného nároku žalobcu. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že v zmysle zásady "vigilantibus iura scripta sunt" mal žalovaný možnosť a povinnosť oboznámiť sa s obsahom Zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 24.8.2006 medzi Správcovská Rozadol, a.s., Bratislava, IČO: 35 794 101 a EAST-WEST Development s.r.o, Bratislava, a teda aj s právami a povinnosťami, ktoré pre neho ako oprávneného z vecného bremena vyplývali. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nepopieral svoju povinnosť uhrádzať platby, ale namietal ich rozsah s ohľadom na rámec upravený v ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje rozloženie nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vecného bremena, pričom za prioritnú považuje dohodu účastníkov vzťahu z vecného bremena o spôsobe hradenia nákladov a opráv užívanej veci. Ak v tomto smere nebola uzavretá žiadna dohoda, čo je podľa názoru súdu evidentné, tak v tomto prípade nastupuje zákonná úprava, podľa ktorej je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Podľa rámca daného ustanovením § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka potom z namietaných a žalovaným neuznaných položiek nákladov posúdil ako oprávnený žalobou uplatnený nárok žalobcu za spotrebu elektrickej energie za roky 2011 a 2012 v sume spolu 131,15 eura (za rok 2011 suma 66,16 eura, za rok 2012 suma 64,99 eura), keďže táto spadá pod režim zachovania a opravy nehnuteľnosti. Žalobca preukázal, že uhradil faktúry, ktoré vyhotovil dodávateľ elektrickej energie na základe reálneho odberu a vykonaných odpočtov. Na uvedenom nič nemení podozrenie z neoprávneného odberu elektrickej energie v garáži "G1", ktoré uvádzal žalovaný. V prípade ostatných položiek akceptoval argumentáciu žalovaného a nároky žalobcu za položky nákladov v celkovej sume 603,08 eura s príslušenstvom, ktoré presahovali rámec úpravy danej ustanovením § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka zamietol, keď je analogická aplikácia príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. v danom prípade vylúčená. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal (podľa obsahu) do zamietajúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V prvom rade zdôraznil, že z vykonaného dokazovanie je nesporné, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo v súlade s ustanovením § 15lo ods. 1 O.z. písomnou zmluvou zo dňa 24.8.2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 4.9.2006, pod č. I.-XXXXX/XX. Vzniklo ako vecné bremeno "in rem" v prospech každodobého vlastníka bytu č. XX na X.K.. I. K.J. Q. na Y. W.. Č.. XX/F, N.. Č.. XXXXX. Vecné bremeno je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX H..Ú.. J. v časti "C" - Ťarchy i na liste vlastníctva č. XXXX H..Ú.. J. v časti iné údaje pod por. č. XX. V zmluve o zriadení vecného bremena v článku II. bod 3 bolo dohodnuté, že každodobý vlastník bytu je zároveň povinný znášať pomernú časť nákladov spojených s užívaním garážového státia a na obhospodarovanie, prevádzku, údržbu a opravy vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti - podzemnej halovej garáže A. na K. W., N..Č.. XXXXX. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k bytu č. XX zmluvou o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru z 26.1.2007. Vklad zmluvy do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod. č. I.-XXXX/XX dňa 8.2.2007. Týmto dňom žalovaný súčasne nadobudol aj postavenie oprávneného z vecného bremena. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 29/2009, v prípade vecných bremien (zriadených in rem), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Obsahom zriadeného vecného bremena v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR je potrebné rozumieť v konkrétnom prípade aj povinnosť žalovaného platiť náklady spojené s užívaním garážového státia v súlade s ustanovením čl. II. bod 3 zmluvy o zriadení vecného bremena. V čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru právo zodpovedajúce vecnému bremenu už reálne existovalo a bolo vecou žalovaného ako kupujúceho, aby sa so zmluvou o zriadení vecného bremena, ako aj s právami a povinnosťami, vyplývajúcimi pre neho ako oprávneného z vecného bremena z tejto zmluvy, riadne oboznámil, pričom už zo samotnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru muselo byť žalobcovi ako kupujúcemu zrejmé, že nadobúda len vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Užívanie garážového státia vzniklo ako vecné právo vkladom do katastra nehnuteľností podľa zmluvy z 24.8.2006 podľa I.-XXXXX/XX L. X.X.XXXX. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný je viazaný zmluvou o zriadení vecného bremena z 24.8.2006, vrátane jej čl. II. bod 3, je žalovaný súčasne povinný hradiť žalobcovi všetky položky uvedené vo vyúčtovaniach nákladov vyhotovených žalobcom za roky 2010 až 2012. Všetky položky, ktoré tvoria vyúčtovanie sú oprávnené a žalovaný je povinný ich žalobcovi uhradiť. Iný výklad by neprípustným spôsobom zvýhodňoval žalovaného a znevýhodňoval žalobcu. Napokon zdôraznil, že nakoľko žiadne garážové stojisko ako vlastník pre vlastné potreby neužíva, všetky garážové stojiská sú predmetom vecných bremien, vykonáva a poskytuje pre oprávnených z vecných bremien kompletný servis nevyhnutný k riadnemu užívaniu garážových stojísk, pričom zabezpečuje riadnu a bezpečnú prevádzku hromadných garáží v súlade s platnými právnymi a technickými predpismi, najmä predpismi na ochranu pred požiarmi a predpismi na ochranu bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci a technologických zariadení, všetky náklady spojené s hromadnými garážami žalobca rozúčtováva medzi oprávnených z vecného bremena oprávnene, spravodlivo a v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Akýkoľvek iný výklad povinnosti oprávneného z vecného bremena (teda zúženie rozsahu povinnosti úhrady nákladov) by viedol k obohateniu oprávneného z vecného bremena na úkor povinného z vecného bremena a je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi žalobcom a žalovaným absentovala zmluva, predmetom ktorej by bola z hľadiska obsahu presná úprava vzájomných práv a povinností súvisiacich so spôsobom a výškou úhrad nákladov a opráv garážového státia, pričom žalovaný neparticipoval na Zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 24.08.2006 uzavretej medzi spoločnosťou EAST-WEST Development, s.r.o. a žalobcom, t.j. nepodpisoval ju a s jej obsahom sa oboznámil až počas súdneho konania, a preto vzhľadom na absenciu dohody medzi účastníkmi aplikoval na daný právny pomer ustanovenie § 151n odsek 3 Občianskeho zákonníka a dôvodne položky nákladov vo vyúčtovaniach nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za roky 2010 až 2012, ktoré neboli nevyhnutné na zachovanie stavu nehnuteľnosti, resp. na jej opravy, vylúčil z uplatneného nároku žalobcu. Uviedol, že nepopiera skutočnosť, že zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Obsah právneho vzťahu vecného bremena v prejednávanom spore však tvoria práva a povinnosti jeho subjektov (žalobcu a žalovaného), spočívajúce v povinnosti žalobcu, ako povinného z vecného bremena umožniť užívanie garážového státia, právo žalobcu, ako povinného z vecného bremena prijať úhrady nákladov na zachovanie a opravu garážového státia, právo žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena užívať garážové státie, a povinnosť žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena za užívanie garážového státia uhradiť náklady na zachovanie a opravu garážového státia, nie však už povinnosť žalovaného platiť náklady spojené s užívaním garážového státia v súlade s ustanovením čl. II. bod 4 zmluvy o zriadení vecného bremena. V tejto súvislosti tiež konštatoval, že žalobcom citované rozhodnutie NS SR skutkovo rieši úplne inú problematiku (právo vstupu na pozemok), pričom ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vyvodiť záver, o ktorý sa opiera. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu, podľa ktorého je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný z dôvodu, že nie je dostatočne vysvetlené, prečo žalovaný uhradil časť nákladov vyúčtovaných v položke "Fond zachovania majetkovej podstaty vecného bremena" za roky 2010 až 2012 a vo vzťahu k žalobcom prednesenej otázke "obohatenia sa" a k otázke "dobrých mravov" poukázal na to, že je to žalobca, ktorý počas konania nedokázal preukázať faktúrami všetky vstupné náklady, ktoré rozúčtováva jednotlivým užívateľom garážových státí (v tabuľke predloženej žalobcom sú "mínusové" položky, to znamená účtovanú sumu nedokáže preukázať faktúrami), pričom jednotlivé služby zabezpečoval prostredníctvom personálne prepojených subjektov za sumy, ktoré boli značne nadhodnotené (napr. vedenie účtovníctva a pod.), svoje náklady súvisiace s chodom spoločnosti ako aj poistenie svojho podnikateľského rizika rozúčtováva jednotlivým užívateľom garážových státí (napr. právne služby za zmeny zápisu v obchodnom registri, notárske služby za spísanie notárskych zápisníc, poplatok za vedenie akcií v CDCP SR, a.s., a pod.) a zhodnocuje svoju nehnuteľnosť na úkor užívateľov garážových státí (montáž LED osvetlenia, a pod.). 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 6. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.428,26 eura s príslušenstvom, titulom nároku na náhradu nákladov spojených s užívaním garážového státia a na obhospodarovanie, prevádzku, údržbu a opravy vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti - podzemnej halovej garáže A. na K. W., N..Č.. XXXXX, pričom svoj nárok opieral o obsah vecného bremena vyplývajúci zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 4.9.2006, pod č. I.-XXXXX/XX. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že žalovaného obsah predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena nezaväzuje, otázka náhrady za údržbu a opravy vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti je tak zmluvne neupravená, a preto má žalobca proti žalovanému nárok iba na náhradu nákladov vynaložených na zachovanie a opravu garážového státia v zmysle ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie však iných nákladov spojených s užívaním garážového státia v súlade s ustanovením čl. II. bod 4 zmluvy o zriadení vecného bremena. 7. Odvolací súd sa však s právnym záverom prvoinštančného súdu, podľa ktorého v preskúmavanej veci vzhľadom na absenciu inej dohody medzi oprávneným a povinným z vecného bremena treba; pokiaľ ide o rozsah nároku na náhradu nákladov; vychádzať iba z ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, nestotožnil. Možno totiž prisvedčiť argumentácii žalobcu v podanom odvolaní, že; tak, ako to možno konštatovať i s prihliadnutím na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 29/2009; nakoľko v prípade vecných bremien (zriadených in rem), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, zmena vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena; do ktorého patrí aj povinnosť oprávneného z vecného bremena podieľať sa na nákladoch súvisiacich s výkonom jeho práv; nedošlo k zmene v obsahu vecného bremena ani v prejednávanom prípade, a žalovaný bol preto povinný uhrádzať žalobcovi v súvislosti s výkonom práva vecného bremena náhradu nákladov v (pôvodnom) rozsahu vyplývajúcom z čl. II. bod 3 zmluvy o zriadení vecného bremena, teda nielen v rozsahu nákladov na zachovanie a opravy veci, avšak tiež nákladov spojených s užívaním, obhospodarovaním a prevádzkou nebytového priestoru, v ktorom sa garážové státie žalovaného nachádza. Z uvedeného dôvodu, keď súd prvej inštancie považoval za neopodstatnené všetky náklady deklarované žalobcom, ktoré presahovali rámec ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôžu obstáť ani jeho závery týkajúce sa jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva žalobcom uplatnená peňažná suma. 8. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci a vecou samou sa nezaoberal z hľadiska všetkých právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu z hľadiska jeho práva na náhradu nákladov vynaložených nielen na zachovanie a opravy spoločnej halovej garáže G1, avšak tiež nákladov spojených s jej užívaním, obhospodarovaním a prevádzkou. Za daného stavu by však odvolací súd rozhodnutím vo veci nahrádzal prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov, ku ktorým by odvolací súd dospel z hľadiska rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné, ktorými sa však súd prvej inštancie dostatočne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej a súvisiacom výroku o trovách konania; zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ c/ C.s.p.) a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi opodstatnenosť jednotlivých žalobcom tvrdených a preukázaných nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výkonom práva vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu k spoločnej halovej garáže G1 v rozsahu ním užívaného garážového státia č. 96; vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) podľa ktorého, pokiaľ ide o rozsah povinnosti žalovaného podieľať sa na nákladoch súvisiacich s výkonom práv vyplývajúcich z vecného bremena, treba vychádzať z čl. II. bod 3 zmluvy o zriadení vecného bremena, teda z toho, že žalovaný je povinný znášať nielen pomernú časť nákladov na zachovanie a opravy veci, avšak tiež nákladov spojených s užívaním, obhospodarovaním a prevádzkou nebytového priestoru, v ktorom sa garážové státie žalovaného nachádza; v nadväznosti na to meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby, z hľadiska splnenia podmienok vzniku uplatneného nároku vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým položkám tvoriacim uplatnenú sumu, a opätovne rozhodne vo veci samej, ako aj o nároku na náhradu trov konania. 10. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).