Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/273/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213234131 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213234131.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Bytkomfort - BA, a.s., Bratislava, Železničiarska č. 13, IČO: 35 736 275, zastúpený spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Miletičova č. 23, IČO: 36 662 291, za ktorú koná JUDr. Jozef Štefánik, proti žalovanému: AIRAVATA HOLDING s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 375 721 (vo veci jeho právneho predchodcu spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351), o zaplatenie sumy 1.629,64 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 3. júna 2015, č.k. 16 C 150/2014-221, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 3. júna 2015, č.k. 16 C 150/2014-221, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 3.6.2015, č.k. 16 C 150/2014-221, Okresný súd Bratislava II. uložil žalovanému (WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.629,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.629,64 € od 28.10.2013 do zaplatenia, náhradu iných trov konania v sume 97,50 €, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 282,90 € na účet Advokátskej kancelárie Cipciar & partners, s.r.o., Haburská 49/F, Bratislava IČO: 36 716 669, v sume 730,80 € na účet spoločnosti UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Miletičova č. 23, IČO: 36 662 291, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.629,64 € žalovaným spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný (jeho právny predchodca spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351) bol vlastníkom nebytového priestoru č. 12 vchod č.1 Turisticko-informačná kancelária 1.01, nebytového priestoru č. 8 vchod č. 6 - sklad bicyklov 1.44, nebytového priestoru č.8 vchod č. 7 - sklad nábytku 1.45, v dome súpisné č. 1797 na Nám. M. Bernáta v Oščadnici, vedené pre Obec a katastrálne územie Oščadnica v LV č. 8631. Na základe zmluvy o výkone správy č. 239/2006 uzavretej dňa 14.12.2006 žalobca ako správca vykonával správu bytov a nebytových priestorov v tomto dome. Žalovaný (spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351) ako vlastník bol povinný poukazovať preddavky mesačne vopred na úhradu nákladov za poskytované plnenia a ďalšie služby vo výške určenej správcom, ďalej poukazovať správcovi preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku, platiť mesačne vopred správcovi odmenu za výkon správy. Svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o výkone správy si neplnil riadne a včas, pričom nedoplatok na mesačných zálohových platbách pozostávajúcich z úhrad za plnenia, preddavkov do fondu údržby a opráv, odmeny správcovi, predstavuje žalobcom uplatnenú sumu; svoju povinnosť nesplnil ani dodatočne na výzvu žalobcu. Platobným rozkazom zo dňa 5.12.2013, č.k. 32 Ro 5390/2013-34, súd žalobe vyhovel. V podanom odpore žalovaný (jeho právny predchodca) dôvodil, že neeviduje žiadny záväzok, žalobca nepreukázal výšku nedoplatkov za rok 2011 a 2012, ktorých zaplatenia sa domáha, nepreukázal tiež výšku skutočných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plneniami poskytnutými v rokoch 2011 a 2012 pri jednotlivých nebytových priestoroch. Vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru NP č. 8, vchod 6, za obdobie 1.1.2012 až 31.12.2012 žalobca uvádza nedoplatok v sume 84,-- €. V tabuľke skutočných a predpísaných nákladov žalobca uvádza nedoplatok v sume 10,88 € za rok 2012, pričom nedoplatok za výkon správy, fond opráv a upratovanie neuvádza, a tak sumu 284,53 € považuje za nepreukázanú. Nebytové priestory nadobudol v apríli 2011, pričom žalobca vo svojej žalobe predložil len sumár a analýzu platieb za rok 2012 do septembra 2013, podľa ktorých nedoplatky predstavujú sumu 650,19 €. 3.1. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Dňa 14.12.2006 bola medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov polyfunkčného bytového domu v katastrálnom území Oščadnica vedeného v LV č. 8631 pod súpisným číslo 1797, postavenom na parcele č. 3915/2 vo výmere 754 m2, žalobcom ako správcom predmetného bytového domu uzavretá zmluva o výkone správy č. 239/2006 (ďalej len zmluva). Z čl. II. zmluvy (Predmet zmluvy) vyplýva, že podľa rozsahu a podmienok dohodnutých v tejto zmluve poverujú vlastníci bytov a nebytových priestorov správcu: a/ spravovaním spoločných častí domu a spoločných zariadení, nebytových priestorov, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov príslušenstva, technologických zariadení a priľahlého pozemku, vrátane ich údržby a obnovy, b/ zabezpečovaním plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome, c/ zabezpečovaním pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytov. Správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účty vlastníkov (čl. III bod 1 zmluvy). Vlastníci sú povinní mesačne vopred, najneskôr do 15. dňa mesiaca na bankový účet vedený v Tatrabanke, a.s., poukazovať preddavkové platby za plnenia spojené s užívaním bytu a platbu za výkon správy, ako aj preddavok do ,,fondu“ (čl. IV bod 2 zmluvy). Vyúčtovanie skutočných nákladov s preddavkovými platbami za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov za kalendárny rok je správca povinný vykonať a predložiť vlastníkom najneskôr do 31.5. kalendárneho roka (čl. V bod 6 zmluvy). Vlastníci sú povinní vyúčtovaním vzniknutý nedoplatok uhradiť na bankový účet pre plnenia v lehote 30 dní od doručenia vyúčtovania, alebo uplatniť reklamáciu vyúčtovania, ktorá nemá odkladný účinok na povinnosť platby (čl. V bod 7 zmluvy). Z čiastočného výpisu z LV č. 8631 vyplýva, že právny predchodca žalovaného (WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351) bol vlastníkom nebytového: a/ priestoru č.12, vchod č.1 turisticko-informačná kancelária 1.01, b/ priestoru č.8, č. 6 - sklad bicyk.1.44, c/ priestoru č. 8, č. 7 - sklad nábyt.1.45. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru č.8-7-1.45 za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 vyplýva, že mal nedoplatok v sume 233,91 €; z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru č. 8-6.1.44 za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 vyplýva, že mal nedoplatok v sume 233,19 €; z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru č. 12-1-1.01 za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 vyplýva, že mal nedoplatok v sume 663,44 €. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2013 do 30.9.2013 za nebytový priestor č. 8-7.1.45 vyplýva, že dlh na platbách predstavoval sumu 328,09 €; zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2013 do 30.9.2013 za nebytový priestor č. 8-6.1.44 vyplýva, že dlh na platbách predstavoval sumu 322,10 €; zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2013 do 30.9.2013 za nebytový priestor č. 12-1-1.01 vyplýva, že dlh na platbách predstavoval sumu 979,45 €. Právny predchodca žalovaného nadobudol vlastníctvo k daným nebytovým priestorom na základe zmluvy o predaji podniku č. V-4521/2010 dňa 21.4.2011. 3.2. Z jednostranného započítania pohľadávky medzi veriteľom SCR - Veľká Rača, a.s. (v konkurze), a dlžníkom spoločnosť Bytkomfort - BA, a.s., zo dňa 10.12.2013 vyplýva, že rozhodnutím správkyne konkurznej podstaty JUDr. Janky Grolmusovej došlo k vykonaniu jednostranného zápočtu pohľadávok spoločnosti SCR - Veľká Rača, a.s., voči pohľadávkam vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastúpených žalobcom. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2014 oznámila správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Janka Grolmusová žalobcovi skutočnosť, že pohľadávky v sume 9.564,26 € boli na základe zmluvy o predaji podniku postúpené na právneho predchodcu žalovaného (spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351). Jednostranným zápočtom pohľadávok zo dňa 2.4.2014 došlo zo strany právneho predchodcu žalovaného ako veriteľa k jednostrannému zápočtu pohľadávok proti pohľadávkam žalobcu. V zmysle tohto jednostranného zápočtu si právny predchodca žalovaného započítal pohľadávku v sume 2.567,68 €, ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku a ktorá bola žalobcovi vyúčtovaná faktúrou č. 2009206K proti pohľadávke žalobcu v sume 1.629,64 €, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX. 3.3. Žalobca má za to, že jednostranný zápočet urobený právnym predchodcom žalovaného nespĺňa základný predpoklad daný ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, a síce jej vzájomnosť. Ako správca vystupuje v tomto konaní vo svojom mene a na vlastný účet a nie v mene vlastníkov. Keďže teda nikdy predmetný nebytový priestor nevlastnil, nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávok súvisiacich s odberom elektrickej energie s pohľadávkami správcu za správu bytového domu, čo vlastne predstavuje odmenu správcu. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy započítanie iba voči všetkým vlastníkom. Samotné pohľadávky vlastníci viackrát spochybnili, považujú ich za sporné, neurčité a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Zmluva o predaji podniku zo dňa 17.12.2010 neobsahuje označenie „ČOV EKO“, ale len označenie „čistička OV AD“, pričom sa nachádza v súpise hnuteľných vecí a nie je v súpise nehnuteľností. Nadväzne na ustanovenie § 477 Občianskeho zákonníka dôvodí, že správkyňa konkurznej podstaty je povinná oznámiť prechod pohľadávok bez zbytočného odkladu dlžníkom. Je preto otázne, prečo tak urobila až dňa 31.3.2014, teda 3,5 roka po postúpení pohľadávok. Náklady na elektrickú energiu boli rozpočítané od začiatku sporne a sú sporné aj dodnes. Túto skutočnosť potvrdil aj štatutárny zástupca právneho predchodcu žalovaného, keď dôvodil, že v rámci rozpočítania boli náklady na čističku a náklady súvisiace s osvetlením a vykurovaním spoločných priestorov v dome; „čistička, spoločné priestory a ostatné priestory spoločnosti WEBIS, s.r.o., Bratislava, a žalobcu nemali samostatné elektrické hodiny“. Je teda otázne, akú časť majú uhradiť vlastníci apartmánov, akú majú zaplatiť vlastníci nebytových priestorov a akú časť žalovaný (jeho právny predchodca) z titulu vlastníctva nebytových priestorov. Zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko sa jedná o pohľadávky z roku 2007 a 2009. 3.4. Naopak žalovaný (jeho právny predchodca) tvrdí, že ide o započítateľné pohľadávky. Pohľadávka uplatnená žalobcom pozostáva z nárokov ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z nároku samotného žalobcu na zaplatenie odmeny za výkon správy. V súvislosti s prevádzkou čističky odpadových vôd a spoločných priestorov vznikli spoločnosti SCR Veľká Rača, a.s., pohľadávky voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov z titulu užívania čističky odpadových vôd a z titulu spotrebovania elektrickej energie pri jej prevádzke. Spotreba elektrickej energie za prevádzku čističky bola vyúčtovaná spoločnosti SCR Veľká Rača, a.s., faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou na sumu 12.593,19 €. Na základe tejto faktúry spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., ktorá na miesto vlastníkov bytov a nebytových priestorov uhrádzala elektrickú energiu za prevádzku čističky a spoločných priestorov, vykonala rozpočítanie nákladov na elektrickú energiu. V zmysle predmetného rozpočítania bola spotreba elektrickej energie vyčíslená na sumu 3.174,71 € (ČOV) a sumu 2.116,47 € (spoločné priestory) a vyúčtovaná žalobcovi faktúrou č. 2009206K zo dňa 31.12.2009 na sumu 5.291,18 €. Okrem vyššie uvedenej faktúry spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., vyúčtovala náklady na prevádzku čističky odpadových vôd aj v ďalších dokladoch, ktoré boli žalobcom uhradené na základe vzájomnej dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 2.11.2009. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca v minulosti uznal pohľadávky spoločnosti SCR Veľká Rača a.s., pričom išlo o pohľadávky za spotrebovanú elektrickú energiu, tieto uhradil, resp. ich vzájomne započítal. V decembri 2010 došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku medzi SCR Veľká Rača, a.s., a právnym predchodcom žalovaného (WEBIS, s.r.o., Bratislava) na základe ktorej došlo k prevodu aj pohľadávky spoločnosti SCR Veľká Rača, a.s., voči žalobcovi. Konkrétne išlo o faktúru č. 2009206K zo dňa 31.12.2009 splatnú dňa 31.1.2010 v zostatkovej sume 2.567,68 €. Keďže teda došlo k postúpeniu pohľadávok, vykonal dňa 2.4.2014 jednostranný zápočet, ktorým došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok v sume 2.567,68 €. V zmysle vyššie uvedeného si teda žalovaný započítal pohľadávku v sume 2.567,68 €, ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá bola žalobcovi vyúčtovaná faktúrou č. 2009206K voči pohľadávke žalobcu v sume 1.629,64 €, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. 3.5. Svedkyňa S.. E. M. (vlastníčka jedného z apartmánových bytov) apartmán kupovala hneď na začiatku výstavby domu, každý apartmán predstavuje samostatné odberné miesto elektrickej energie. Na začiatku správu predmetného objektu mal vykonávať staviteľ objektu SCR Veľká Rača, a.s.; vlastníci mali výhrady voči výške poplatku za jednotlivé služby, a preto k podpísaniu zmluvy o výkone správy nedošlo. Následne boli podpísané zmluvy o výkone správy so žalobcom, ktorý vyzval staviteľa na predloženie podkladov za účelom riadneho výkonu správy. Na základe výzvy boli zástupcovia žalobcu prebrať objekt od staviteľa a vtedy došlo k spísaniu jednotlivých bodov - konkrétne úhradu za elektrickú energiu, s tým, že až do odovzdania elektromeru správcovi bude znášať staviteľ. Tiež, že staviteľ, ktorý mal povolenie na prevádzku čističky odpadových vôd, bude žalobcovi vystavovať faktúry. Správca za vlastníkov bytov a nebytových priestorov do roku 2009 za prevádzku čističky odpadových vôd uhrádzal platby. Staviteľ, teda SCR Veľká Rača, a.s., neplatil žiadne zálohové platby za poskytnuté služby, ani poplatky do fondu opráv v zmysle dohody. V roku 2009 čistička odpadových vôd prestala fungovať, spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., sa dostala do konkurzu. Do roku 2009 sa v objekte nenachádzal elektromer pre spoločné priestory a osadený bol až v roku 2009. V konkurznom konaní mal kúpiť predmetné pohľadávky právny predchodca žalovaného (WEBIS, s.r.o., Bratislava,), avšak svedkyňa nemala vedomosť o tom, žeby bola uzavretá nejaká zmluva a všetky poplatky spojené s čističkou odpadových vôd si platia vlastníci sami. 3.6. Spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351, prostredníctvom svojho konateľa Z. B. dôvodila, že výstavbu apartmánového domu v Obci X. realizovala spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., na základe zmluvy o výstavbe domu s bytmi. Zároveň spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., realizovala aj výstavbu čističky odpadových vôd, pričom táto čistička je postavená asi 15 metrom od bytového domu označeného ako A, B, C a asi 50 metrov od bytového domu označeného ako D. V zmluve o výstavbe bytového domu nie je nikde uvedené, že súčasťou prevodu jednotlivých bytov je aj čistička odpadových vôd. V roku 2009 bol na spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., vyhlásený konkurz a celú komunikáciu za spoločnosť zabezpečovala správkyňa konkurznej podstaty A.. A. O.. V decembri 2009 dostala faktúru od stredoslovenskej energetiky na sumu asi 12.000,-- €, a tak túto sumu rozpočítala po dohode aj medzi správcovskú spoločnosť Bytkomfort - BA a.s. (žalobcu), ktorá zastupovala vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom dome. V rámci tohto rozúčtovania bol medzi správkyňou konkurznej podstaty a žalobcom zrealizovaný aj čiastočný zápočet. Od roku 2010 sa snaží dospieť k dohode so žalobcom ohľadom užívania čističky odpadových vôd a keďže žalobca nebol ochotný uhrádzať náklady súvisiace s prevádzkou čističky odpadových vôd, v lete roku 2011 odberné miesto na čističku odhlásili. Do leta 2011 všetky náklady na prevádzku čističky odpadových vôd znášala spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., alebo správkyňa konkurznej podstaty. 3.7. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 3, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 580, § 581 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Skutkovo dôvodil tým, že k zániku záväzku započítaním dochádza na základe jednostranného alebo dvojstranného právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že zánik pohľadávok započítaním nastáva okamžikom ich stretu, je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť oboch pohľadávok a nie kedy tá-ktorá pohľadávka vznikla. Okamžik stretu má význam i z hľadiska premlčania. Iba v prípade, že vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v okamžiku, keď sa pohľadávky stretli, môže byť námietka premlčania úspešná. Na započítanie jednostranným úkonom sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, avšak toto premlčanie musí nastať až po čase, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, teda po čase, keď sa obe pohľadávky stretli ako splatné a nepremlčané. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti. Pre platné jednostranné započítanie pohľadávok musí byť splnené: a/ pohľadávky musia byť vzájomné - t.j. pohľadávky musia mať voči sebe navzájom osoba uskutočňujúca jednostranný zápočet a osoba, ktorej je tento zápočet adresovaný, b/ pohľadávky musia byť rovnakého druhu - t.j. všetky započítavané pohľadávky musia znieť na rovnaký druh plnenia, c/ pohľadávky musia byť splatné, d/ započítanie pohľadávok nesmie byť zo zákona vylúčené. Zákon č. 182/1993 Z.z. bol zmenený (o.i.) zákonom č. 268/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2007 v ustanovení § 8b ods. 1, ods. 2. Podľa tohto novelizovaného znenia správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Teda aj od 1.7.2007 aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom, koná samostatne za vlastníkov bytov a nebytových priestorov (teda nie v ich mene). V predmetnom súdnom konaní je nesporné, že žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov sa domáhal od právneho predchodcu žalovaného ako vlastníka vyššie špecifikovaných nehnuteľností zaplatenia sumy 1.629,64 € titulom nedoplatku na mesačných zálohových platbách pozostávajúcich z úhrad za plnenia, preddavkov do fondu údržby a opráv, ako aj z odmeny žalobcu za výkon správy, ktoré po vykonaní vyúčtovania za rozhodné obdobie predstavovali žalovanú sumu. Za obdobie od 1.1.2013 do 30.9.2013 za nebytový priestor č. 8-7-1.45 dlh žalovaného predstavuje sumu 328,09 €, za nebytový priestor č. 8-6-1.44 predstavuje dlh žalovaného za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 sumu 322,10 € a za nebytový priestor č. 12-1-1.01 predstavuje dlh žalovaného za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2013 sumu 979,45 €. Ako je uvedené vyššie právny predchodca žalovaného predmetné nároky žalobcu odmietol s tým, že nekorešpondujú so samotnou zmluvou o výkone správy, že žalobca v konaní nepreukázal výšku nedoplatkov za roky 2011 a 2012. Súd zdôraznil, že žalobca sa domáha zaplatenia nedoplatku za rok 2013, a preto je bezpredmetné preukazovať nedoplatky za rok 2011. Súd prvej inštancie ešte uviedol, že spolu so žalobou boli žalovanému doručené aj rovnopisy vyúčtovaní za rok 2012, z ktorých je zrejmé, že aj za toto obdobie mal za predmetné nebytové priestory v jeho vlastníctve nedoplatok v celkovej sume 1.130,54 €; o týchto nedoplatkoch mal nepochybne vedomosť, avšak ich rozpornosť namietal až po tom, ako mu bol doručený platobný rozkaz. Z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vyplýva, že nedoplatok za jednotlivé priestory predstavoval sumu 2.103,46 €. Dlžník nenamietal, že by mu vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov za rozhodné obdobie nebolo doručené, nepreukázal, že by voči vyúčtovaniam podal v lehote 15 dní odo dňa doručenia reklamáciu. Vo vzťahu k jednostrannému započítaniu pohľadávok zo strany právneho predchodcu žalovaného dňa 2.4.2014, konkrétne pohľadávky proti žalobcovi na základe faktúry č. 2009206K zo dňa 31.12.2009 splatnej dňa 31.1.2010 znejúcej na sumu 2.567,68 €, súd dôvodil, že faktúra č. 2009206K bola vystavená dňa 31.12.2009 na sumu 5.291,18 € a splatná bola dňa 31.1.2010. Predmetnou faktúrou bola žalobcovi účtovaná spotreba elektrickej energie v AD 1 č. 1797 - spoločných priestorov a čističky odpadových vôd. Z predložených listín nesporne vyplýva, že právny predchodca žalovaného žalobcom uplatnenú pohľadávku započítal, čím uznal existenciu svojho záväzku. Žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu dňa 25.10.2013, jeho pohľadávky vyplývajúce z vyúčtovania nákladov za rok 2013 boli splatné najneskôr dňa 28.10.2013 (od kedy uplatňuje aj úrok z omeškania), a teda si žalovaný voči žalobcovi započítal premlčanú pohľadávku. Žalobca taktiež v konaní preukázal, že viackrát reklamoval u spoločnosti SCR-Veľká Rača, a.s., ako staviteľa predmetných objektov, výšku faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu, z čoho teda jednoznačne vyplýva, že tieto nároky uplatňované žalovaným na základe jednostranného započítania sú sporné. Nie je splnená ani ďalšia podmienka, a síce vzájomnosť pohľadávok, nakoľko nejde o záväzky medzi tými istými subjektmi. Žalobcom uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o výkone správy, kde žalobca vykonáva správu majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne vo svojom mene a na účty vlastníkov. Preto nie je možné započítať spornú pohľadávku žalovaného (jeho právneho predchodcu) s pohľadávkou žalobcu, nakoľko táto pohľadávka uplatnená žalobcom je pohľadávkou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome v katastrálnom území X. zapísanom v LV č. XXXX ako dom súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X. 3.8. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli uplatnením práva. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, dôvodnosť, platobné miesto, súčasne podrobne odôvodnil. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný (jeho právny predchodca) dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že jeho pohľadávka nie je spôsobilá na započítanie, že v čase vykonania zápočtu bola jeho pohľadávka premlčaná. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, kedy malo nastať premlčanie pohľadávky, kedy nastala splatnosť pohľadávok uplatnených žalobcom, akú premlčaciu dobu použil súd prvej inštancie pri určení okamihu premlčania pohľadávky. Nadväzne na ustanovenie § 387, § 391, § 397 Obchodného zákonníka dôvodil, že sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom; pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné; ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Znamená to, že premlčacia doba začala plynúť prvým dňom splatnosti faktúry, t.j. 31.1.2010 a skončila uplynutím 4-ročnej doby dňa 31.1.2014, teda po dni 25.10.2013, kedy žalobca uplatnil na súde pohľadávku na zaplatenie sumy 1.629,64 € spolu s príslušenstvom. Keďže ale súd prvej inštancie považoval jeho pohľadávku za premlčanú, vychádza z predpokladu, že súd prvej inštancie pri počítaní premlčacej doby uplatnil 3- ročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Potom ale súd postupoval podľa nesprávneho právneho predpisu, pretože medzi stranami sporu, resp. vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, existoval obchodnoprávny vzťah a nie vzťah občianskoprávny. Vzťah medzi ním a žalobcom ako zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov je obchodnoprávny vzťah podľa ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka (táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti). Podľa ustanovenia § 264 Obchodného zákonníka v platnom znení pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu. Žalobca je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania v oblasti správy bytového fondu a ním uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o výkone správy, podľa ktorej žalobca vykonáva správu majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na základe dohody uzatvorenej medzi žalobcom - podnikateľským subjektom a odvolateľom, rovnako podnikateľským subjektom, došlo v minulosti k uzatvoreniu dohody o spôsobe úhrady záväzkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov za spotrebovanú elektrickú energiu pre potreby čističky odpadových vôd a za jej užívanie. Z titulu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvy o výkone správy žalobca je oprávnený s dodávateľmi médií (energií) uzatvárať zmluvy na dodávku týchto médií (energií), ktoré sú tiež obchodnoprávneho charakteru. V minulosti jeho právny predchodca spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., uzatvorila podľa Obchodného zákonníka so žalobcom dňa 29.10.2009 dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok. Na základe tejto dohody žalobca v minulosti vykonal vzájomný zápočet pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov (za preddavky na energie a poplatky do fondu údržby a opráv, ako aj poplatky za výkon správy) voči pohľadávkam SCR Veľká Rača, a.s., za spotrebovanú elektrickú energiu pri užívaní čističky odpadových vôd. Na základe vyššie uvedenej zaužívanej obchodnej zvyklosti účtovala spoločnosť SCR Veľká Rača, a.s., žalobcovi spotrebu elektrickej energie a iné náklady za prevádzku čističky odpadových vôd, ktorý takúto faktúru buď uhradil alebo došlo k jej započítaniu voči pohľadávkam vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré vymáhal žalobca. Uvedené potvrdzuje aj úhrada faktúry č. XXXXXXXK zo dňa 31.8.2009 na sumu 434,50 €, ktorou došlo k vyúčtovaniu služieb spojených s odvodom a čistením odpadových vôd. Žalobca predmetnú faktúru uhradil dňa 9.9.2009. Je teda zrejmé, že medzi žalobcom ako zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a spoločnosťou SCR Veľká Rača, a.s., existovala dohoda - obchodná zvyklosť, v zmysle ktorej si strany vzájomne započítavali svoje pohľadávky vyplývajúce z prevádzky čističky odpadových vôd a pohľadávok za správu, platby preddavkov do fondu údržby a opráv, ako aj pohľadávok za preddavkové platby, pričom vzťahy medzi oboma stranami sa spravovali ustanoveniami Obchodného zákonníka, kde je premlčacia doba 4 roky. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uvádza, že splatnosť pohľadávok, ktoré žalobca uplatnil prostredníctvom podanej žaloby, nastala najneskôr dňa 28.10.2013. Nezaoberal sa ale skutočnosťou, že suma 1.629,64 € pozostáva z poplatkov do fondu opráv a preddavkových platieb za roky 2011, 2012, 2013, čo vyplýva aj z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za roky 2011, 2012, 2013. Súd prvej inštancie tiež pochybil, že neskúmal splatnosť jednotlivých pohľadávok žalobcu vo vzťahu k námietke premlčania vznesenú žalobcom. Pohľadávky uplatnené žalobcom, resp. ich časti, boli splatné už v roku 2011, 2012, 2013 a nie až od 28.10.2013. Rovnako nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že jeho pohľadávke chýbala vzájomnosť voči pohľadávke uplatnenej žalobcom. Žalobca žalobou uplatnil na súde prvej inštancie pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy, ako aj vlastné pohľadávky, ktoré vznikli a boli splatné v období rokov 2011, 2012, 2013. Ak mal (právny predchodca žalovaného) nedoplatky na platbách do fondu údržby a opráv a za platby na preddavky za dodávku médií, jedná sa o pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Proti tejto pohľadávke si započítal svoju pohľadávku v sume 5.291,18 €, ktorá pozostáva z toho, že za vlastníkov bytov a nebytových priestorov uhrádzal náklady spojené s prevádzkou čističky odpadových vôd a najmä spotrebu elektrickej energie. Je teda zrejmé, že pohľadávka uplatnená žalobcom a jeho pohľadávka, sú vzájomné pohľadávky, týkajú sa tých istých subjektov (vlastníkov bytov a nebytových priestorov a jeho). Nesúhlasí s tým, že jeho pohľadávka je sporná, že bola niekoľko krát spochybnená žalobcom. Žalobca dňa 29.10.2009 písomne uznal svoj záväzok voči SCR Veľká Rača, a.s., v celkovej sume 2.753,84 € za prevádzku čističky odpadových vôd, žalobca dňa 9.9.2009 uhradil faktúru č. XXXXXXXK. na sumu 434,50 € vystavenú spoločnosťou SCR Veľká Rača, a.s., za odvod a čistenie odpadových vôd pre bytový dom v správe žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z daného, ako aj z listinných dôkazov, teda vyplýva, že žalobca v minulosti uznal pohľadávky spoločnosti SCR Veľká Rača, a.s., za spotrebovanú elektrickú energiu, tieto pohľadávky uhradil, respektíve ich vzájomne započítal. Zo všetkého vyššie uvedeného potom vyplýva, že jeho (právneho predchodcu žalovaného) pohľadávka nebola v čase započítania voči pohľadávke uplatnenej žalobcom premlčaná, nakoľko pohľadávka mohla byť premlčaná najskôr dňa 31.1.2014, pričom pohľadávky žalobcu boli splatné v roku 2011, 2012, 2013; jeho pohľadávka je vzájomnou pohľadávkou voči pohľadávke uplatnenej žalobcom, nakoľko sa jedná o pohľadávku, ktorú má voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Pohľadávka uplatnená žalobcom je taktiež pohľadávkou vlastníkov bytov a nebytových priestorov proti nemu (proti jeho právnemu predchodcovi); nebola preukázaná spornosť ním uplatnenej pohľadávky, práve naopak. V konaní predložil listinné dôkazy (dohodu o započítaní a uhradenú faktúru), ktorými jednoznačne preukázal, že žalobca v minulosti uznal dôvodnosť, ako aj výšku pohľadávok vzniknutých v súvislosti s prevádzkou čističky odpadových vôd. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci odvolacie smeruje aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, odvolateľ vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. 5. Žalobca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného dôvodil, že treba rozlišovať právny vzťah medzi žalovaným (jeho právnym predchodcom) ako vlastníkom nebytových priestorov a ním (žalobcom) ako správcovskou spoločnosťou v zmysle zmluvy o výkone správy, a vzťah právneho predchodcu žalovaného ako dodávateľa elektrickej energie k vlastníkom bytov a nebytových priestorov - odberateľom a spotrebiteľom (zastúpených správcovskou spoločnosťou). Zmluva o výkone správy zo dňa 14.12.2006 v čl. X ods. 6 jasne určuje, že vzťah sa spravuje Občianskym zákonníkom. Z toho vyplýva, že premlčacia doba nárokov vyplývajúcich z uvedenej zmluvy sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Keďže absentuje existencia platne uzatvorenej zmluvy o odbere elektrickej energie medzi žalovaným (jeho právnym predchodcom) ako dodávateľom elektrickej energie a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako odberateľmi, postupuje sa podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Ide teda o občianskoprávny vzťah, ktorý upravuje všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu. Právny predchodca žalovaného vykonal dňa 2.4.2014 jednostranné započítanie pohľadávky, súčasťou ktorého je faktúra č. XXXXXXXK na sumu 5.291,18 € vystavená dňa 31.12.2009 so splatnosťou dňa 31.1.2010, pričom z faktúry nevyplýva, kedy, v akom období, došlo skutočne k dodaniu elektrickej energie, teda nie je jednoznačne určiteľné začatie plynutia premlčacej doby. Faktúra je vystavená v príkrom rozpore so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike. Podľa zákona o účtovníctve, podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, je dodávateľ povinný vystaviť faktúru, ktorá určuje zdaniteľné obdobie, kedy došlo k dodaniu tovaru (elektrickej energie). Z faktúry nie je možné určiť dátum dodania, za aké časové obdobie dodávania elektrickej energie sa výsledná suma fakturuje; odo dňa dodania začína plynúť lehota splatnosti a následne premlčania doba. Zdôraznil ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak by sa aj striktne pridržiaval faktúry č. XXXXXXXK dôvodil, že premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky právnym predchodcom žalovaného začala plynúť 1. deň nasledujúci po splatnosti faktúry, t.j. dňa 1.2.2010 a skončila uplynutím 3-ročnej doby, dňa 1.2.2013. Túto faktúru žalovaný sám priložil ako prílohu k odvolaniu. Nadväzne na uvedené potom je evidentné, že premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky na základe faktúry č. XXXXXXXK uplynula dňa 1.2.2013, teda 7, skoro až 8, mesiacov pred tým, ako si (žalobca) uplatnil nárok na uspokojenie pohľadávky v sume 1.629,64 € na súde prvej inštancie (dňa 25.10.2013). Preto aj jednostranné započítanie pohľadávky uskutočnené právnym predchodcom žalovaného až dňa 2.4.2014 je irelevantné. Na rozdiel od predchádzajúceho právneho vzťahu istina v sume 1.629,64 € je súčtom sumy 979,45 € (NB č. 12-1-1.01), sumy 328,09 € (NB č. 8-7-1.45), sumy 322,10 €. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 10 ods. l ukladá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome povinnosť v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny predchodca) neuhradil od roku 2011 ani jeden zálohový predpis za nebytové priestory, za energie, preddavky do fondu a poplatky za výkon správy, napriek tomu, že uvedené priestory užíval. Uvedené sumy pozostávajú zo skutočne spotrebovaných nákladov žalovaného za nebytové priestory, ako aj z neuhradených zálohových predpisov. Splatnosť žalovanej istiny nastala dňom 30.9.2013 a k tomuto dňu bol žalovaný (jeho právny predchodca) povinný zaplatiť žalovanú istinu i napriek tomu, že uvedené sumy vychádzajú a súvisia s vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov za predchádzajúce roky. Splatnosť jeho pohľadávky teda uplynula dňa 30.9.2013, 3-ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 1.10.2013, žalovanému (jeho právnemu predchodcovi) premlčacia doba 3-ročná na základe faktúry č. XXXXXXXK uplynula dňa 1.2.2013. Z uvedenej 3-ročnej doby logicky vychádzal aj súd prvej inštancie. Zopakoval, že ide o občianskoprávny vzťah a ďalej vysvetlil svoju aktívnu vecnú legitimáciu a procesné postavenie v predmetnom súdnom spore. Zdôraznil ustanovenie § 8b zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ďalej dôvodil, že pri právnych úkonoch, ktoré sa týkajú správy domu, vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Spravovanie domu na účet vlastníkov znamená, že z výkonu činností a právnych úkonov správcu týkajúcich sa správy sú priamo zaviazaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Je tak povinný, ale aj oprávnený, ako správca, konať pri výkone správy v mene a na účet vlastníkov. De facto sa jedná o oprávnenia vykonávať všetky procesné práva v zmysle procesného predpisu, hájiť práva a záujmy vlastníkov v dome. Pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalovaného bola síce uplatnená na súde prvej inštancie ním ako správcom, ale táto skutočnosť nijakým spôsobom nemení fakt, že správca vystupuje a má postavenie v tomto spore splnomocneného zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Skutočnosť, že je právnickou osobou založenou za účelom podnikania v oblasti správy bytového fondu, nič nemení na tom, že je oprávnený a zároveň splnomocnený vykonávať právne úkony v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na základe udeleného plnomocenstva vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorých právne účinky vznikajú priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Je teda nepochybné, že sa jedná o občianskoprávny vzťah medzi žalovaným (jeho právnym predchodcom) ako vlastníkom nebytových priestorov a ním (žalobcom) ako správcovskou spoločnosťou splnomocnenou na zastupovanie všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe zmluvy o výkone správy. Zároveň je vzťahom spotrebiteľským, kde žalovaný (jeho právny predchodca) vystupuje ako dodávateľ elektrickej energie a vlastníci bytov a nebytových priestorov ako spotrebitelia elektrickej energie, zastúpení splnomocneným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov (správcom). Náklady za elektrickú energiu boli žalovaným (jeho právnym predchodcom) rozpočítavané spôsobom, ktorý do dnešného dňa nie je vlastníkom bytov a nebytových priestorov jasný a tento spôsob bol a naďalej je sporný. Stavebník zriadil v roku 2007 odberné miesto, na ktoré bez podružných meračov bolo okrem spoločných priestorov a zariadení napojených 7 nebytových priestorov. Už pred kolaudáciou malo byť stavebníkom zrealizované osamostatnenie každého odberateľa. V súvislosti s týmto poukázal na ustanovenie § 16 ods. 3, § 17 ods. l, ods. 14 zákona o energetike, podľa ktorých mal žalovaný viesť evidenciu a presné rozúčtovanie nákladov za spotrebu elektrickej energie samostatne pre každú domácnosť. Aj faktúry žalovaným predložené neobsahujú údaje o presnom rozpočte a obdobiach za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými vlastníkmi. Je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že v minulosti došlo k uzavretiu dohody medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalovaným (jeho právnym predchodcom) o spôsobe úhrady záväzkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov za spotrebovanú elektrickú energiu, pretože doteraz súdu a ani vlastníkom bytov a nebytových priestorov nepredložil žiadnu dohodu aj napriek opakovaným výzvam. Žiadna dohoda ani zmluva o dodávke elektrickej energie neexistuje, neexistuje žiadny spôsob rozpisu, resp. presné vyúčtovanie nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu medzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj napriek opakovaným sťažnostiam vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Samotná faktúra predstavuje iba daňový doklad, sama osebe nezakladá právny nárok žalovaného. Z týchto dôvodov považoval pohľadávku uplatnenú právnym predchodcom žalovaného za fiktívnu. Podľa § 8 ods. 5 zákona o energetike osoba, ktorej bolo vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 6 ods. 2 okrem osôb, ktorým bolo vydané povolenie podľa § 6 ods. 7, je povinná predložiť návrh na zápis povolenej činnosti do obchodného registra do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Napriek tomu, že k prevodu podniku medzi správkyňou konkurznej podstaty A.. A. O. (úpadcu SCR - Veľká Rača, a.s.) a pôvodne žalovaným na základe zmluvy o predaji podniku, ubehlo už takmer 5 rokov, vo výpise z obchodného registra na žalovaného (jeho právneho predchodcu spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava) sa k dnešnému dňu (ku dňu podania vyjadrenia) v rámci predmetu podnikania, činnosti súvisiace s dodávkou elektrickej energie vôbec nenachádzajú. Možno potom uzavrieť, že spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava, neoprávnene účtovala odbery za elektrickú energiu od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a doteraz žalovaný nepredložil žiadne dokumenty, ktoré by ho oprávňovali na dodávku elektrickej energie a na následnú fakturáciu za spotrebu elektrickej energie. Započítací prejav dňa 29.10.2009 je pre prejednávanú vec irelevantný, pretože tam uvádzaná pohľadávka v zmysle faktúry č. XXXXXXXK sa v uvedenej dohode vôbec nenachádza a v čase vykonávania zápočtu ani neexistovala. V dohode zároveň absentuje vzájomnosť pohľadávok, nakoľko žalobcom uplatnená pohľadávka súvisí s úhradami okrem preddavkov na energie aj s úhradami preddavkov za výkon správy a preddavkov do fondu opráv; žalovaným (jeho právnym predchodcom) predložená dohoda súvisí iba s úhradami za elektrickú energiu. Z tohto dôvodu nie je možné miešať pohľadávky žalovaného za elektrickú energiu s pohľadávkami za výkon správy a preddavky do fondu; tieto nie sú vzájomné. Vo faktúre sa spomína ako odberateľ Bytkomfort - BA, a.s., avšak toto označenie je nesprávne, pretože odberatelia boli vlastníci bytov a nebytových priestorov, nie spoločnosť Bytkomfort- BA, a.s., ktorá je len správcom. Zdôraznil, že v danej lokalite nevlastní ani jeden byt, či nebytový priestor, a preto nemohol byť reálnym odberateľom. Na predložených faktúrach č. XXXXXXXK, č. XXXXXXXK, figuruje namiesto právneho predchodcu žalovaného (spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava) ako dodávateľ spoločnosť SCR - Velká Rača, a.s. „v konkurze“. Zároveň aj spomínaná dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 29.10.2009 je podpísaná medzi uvedenou spoločnosťou a žalobcom. Nie je preto možné hovoriť o vzájomnosti pohľadávok z hľadiska rovnakých subjektov a ani na ňu prihliadať. Zároveň nie je možné tvrdiť, žeby vlastníci bytov a nebytových priestorov uznali svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalovaného (spoločnosti WEBIS, s.r.o., Bratislava). Spomínaná spoločnosť (SCR - Velká Rača, a.s.) zanikla v konkurze, účelom ktorého je úpadok majetku spoločnosti; spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava, používa na odôvodnenie zápočtu svojich pohľadávok dokumenty, ktoré boli podpísané so spoločnosťou SCR - Velká Rača, a.s., a medzi ktorými neexistuje absolútne žiadna forma nástupníctva. Uvedené dokumenty tak vôbec nesúvisia s pohľadávkami (vymáhané žalobcom) a nie je možné ich použiť ako nárok, resp. dôvod, zápočtu pohľadávok žalovaného (jeho právneho predchodcu). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie, k jeho vyjadreniu, už nevyjadril. 7. S účinnosťou od 19.10.2017 spoločnosť WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351, zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AIRAVATA HOLDING s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 375 721, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesením zo dňa 4.4.2018, č.k. 2 Co 273/2015-269, rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho právnym nástupcom - so spoločnosťou AIRAVATA HOLDING s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351 (§ 64 veta prvá C.s.p., § 470 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l C.s.p.). 8. Žalovaný (právny nástupca) podaním zo dňa 29.4.2018 odvolaciemu súdu oznámil, že prebiehajú mimosúdne rokovania o ukončení predmetného sporu a zatiaľ sa dohodli, že žalobca v lehote do 31.10.2018 vezme žalobu späť. 9. Žaloba vo svojom vyjadrení zo dňa 17.5.2018 oznámil, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo, a teda na žalobe naďalej trvá. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú prístupní na rozumnú dohodu s firmami vlastniacimi nebytové priestory, zdôraznil, že spor sa ťahá dlhé roky, že jeho základom sú vlastnícke práva k čističke odpadových vôd, resp. jej nájom, k dodávke elektrickej energie. 10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre úplnosť považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalobca odvolanie nepodal a žalovaný jeho vecnú a právnu správnosť nenamietal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania včas podaného. 11. Vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku, odvolanie žalovaného, posudzoval odvolací súd podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016, majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.), keďže súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalovaný podal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodujúcim procesným právnym predpisom v prvom rade pre posúdenie včas podaného odvolania, jeho náležitostí, bol teda Občiansky súdny poriadok. 12. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci samej, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil a následne vec správne právne posúdil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie neboli zistené také vady, také ani sám odvolateľ netvrdil, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 13. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, ktoré nebolo spôsobilé privodiť mu úspech v odvolacom konaní. Ďalšie dôvody uvádzané odvolacím súdom by bolo len zopakovaním dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 13.1. Zhrnutie ale podstatných právnych skutočností odvolacím súdom nepochybne preukázaných v konaní pred súdom prvej inštancie dáva odpoveď na otázku, prečo žalobca je v konaní úspešný. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome súpisné č. 1797 na Nám. M. Bernáta v Oščadnici, nehnuteľnosti vedené pre Obec a katastrálne územie X. v LV č. XXXX, správu svojho majetku v rozhodnom čase vykonávali, a aj v ďalšom období vykonávajú, v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nadväzne na to na základe zmluvy o výkone správy uzavretej so správcom - žalobcom. Zostalo nepochybné, že správca v danom dome nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, že právny predchodca žalovaného (WEBIS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 368 351) vlastnil v rozhodnom čase tri nebytové priestory, za ktoré neuhrádzal žiadne platby, preddavky v zmysle zákona a zmluvy o výkone správy. Nebol sporný nedoplatok na jeho strane vyrátaný žalobcom pre rozhodné obdobie. Správca bol a je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8b ods. l, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2007) a ako aktívne vecne legitimovaný vymáha na súde uvedenú (nespornú) pohľadávku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Preto ak by aj právny predchodca žalovaného mal pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v súvislosti s nákladmi spojenými s prevádzkou čističky odpadových vôd a najmä so spotrebou elektrickej energie (čo preukázané nebolo) a ktorú si uplatnil pri vzájomnom započítaní na základe faktúry č. XXXXXXXK vystavenej dňa 31.12.2009, splatnej dňa 31.1.2010, nemožno hovoriť o vzájomnosti pohľadávok, pretože sám žalobca voči žalovanému žiadnu pohľadávku nemal, neuplatňoval v tomto súdnom konaní a žalovaný (jeho právny predchodca) svoju (nepreukázanú) pohľadávku započítaval s pohľadávkou (neexistujúcou) samotného žalobcu a nie s pohľadávkou tých, ktorí ju vlastnili (vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome súpisné č. XXXX na H.. M. C. v X., nehnuteľnosti vedené pre Obec a katastrálne územie X. v LV č. XXXX). Ak by však skutočne existovala predmetná pohľadávka žalovaného (jeho právneho predchodcu) voči žalobcovi, potom treba rovnako prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom, že v čase stretu pohľadávka žalovaného bola premlčaná a žalobca úspešne námietku premlčania vzniesol. Premlčacia doba je trojročná (podľa Občianskeho zákonníka) a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Splatnosť faktúry č. XXXXXXXK bola dňa 31.1.2010, a teda dňa 1.2.2010 žalovaný mohol svoje právo uplatniť prvý raz; 3-ročná premlčacia doba tejto pohľadávky uplynula dňa 1.2.2013. Právny predchodca žalovaného túto pohľadávku uplatnil až po začatí tohto súdneho konania. Zostalo preto už nadbytočné zaoberať sa všetkými ďalšími dôvodmi uvádzanými odvolateľom. Všetky relevantné dôkazy vyznievajú v neprospech odvolateľa, odvolateľ svoje tvrdenie nepreukázal, a to ani na úrovni rozumne prijateľnej pochybnosti. 14. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. V prospech oboch strán sporu svedčí snaha niekoľkoročný spor vyriešiť dohodou, odstrániť sporné vzťahy ku čističke odpadových vôd, k dodávke a ku spotrebe elektrickej energie vo vzťahu k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom, ku ktorej ale doteraz nedošlo. V prípade úspechu táto dohoda bude platiť do budúcna, ak v nej strany samozrejme nevyriešia sporné vzťahy už dovtedy existujúce. V tomto štádiu konania ale k dohode nedošlo, žalovaný nepreukázal, ani len netvrdil, žeby k nej už došlo a v akom je znení (v čase rozhodovania odvolacieho súdu). 15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 16. Žalobca mal úspech aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a tak mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255 ods. l, § 396 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v osobe súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).