Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214203053 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214203053.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1/. P.. S. H., H.. XX.XX.XXXX, C.: K. N. XXX, C., X/ D. H., H.. XX.XX.XXXX, bytom: K. N. XXX, C., obaja v zast.: Advokátska kancelária JUDr. DANIEL CHOVANEC, s. r. o., so sídlom: Čajakova 25, Bratislava, proti žalovanému: G. R. K..Q..X.., P.: XX XXX XXX, C. XX, XXX XX C., zast.: Marko & Overton-Fox, s.r.o., so sídlom: Karpatská 18, Bratislava, o zaplatenie 2.119 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 8C/114/2014-152 zo dňa 20.05.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/114/2014-190 zo dňa 20.12.2016 p o t v r d z u j e. Žiadnej zo strán sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 1.239,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 07.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 741a, § 741b, § 741e ods. 1, 2, § 741i ods. 1, 2, 3, § 741j ods. 1, § 741k ods. 1, 3 Občiansky zákonník, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. d/, § 4 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že žalobcovia sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.02.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 2.119,- eur s príslušenstvom. 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, štatutárneho zástupcu žalovaného, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa so Zmluvou o obstaraní zájazdu zo dňa 10.04.2013 č. rezervácie 48 098, prehlásením účastníkov zájazdu "Americký západ - zlatý okruh" zo dňa 14.10.2013, reklamáciou - uplatnením zodpovednosti za vady zájazdu zo dňa 28.10.2013, odpoveďou na reklamáciu zo dňa 21.11.2013, letovým plánom, katalógom žalovaného na rok 2012/2013 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 4. Medzi žalobcami a žalovaným bola prostredníctvom predajcu: K. D..R.., K.. K. Q..X.., T. XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX uzavretá Zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 10.04.2013, č. rezervácie 48 098. Predmetom zmluvy bolo obstaranie zájazdu do USA - americký západ - zlatý okruh + Florida v termíne od 01.10.2013 do 21.10.2013, č. seriálu EXO 500. Doprava bola zabezpečená letecky z Viedne. Objednávatelia sa zaviazali zaplatiť žalovanému cenu zájazdu v základnej výške 2.199 eur na osobu za časť programu americký západ - zlatý okruh a 999,- eur za časť zájazdu na Miami. 5. V katalógu žalovaného na sezónu 2012/2013 sa pre zájazd "Americký západ - zlatý okruh", č. EXO 500 uvádza nasledovný program: 1. deň - odlet z Prahy (Viedne), 2. deň - San Diego, 3. deň - Joshua Tree, 4. deň - Grand Canyon, 5. deň - Monument Valley, 6. deň - Bryce Canyon, 7. deň - Zion - Las Vegas, 8. deň - Údolie smrti, 9. deň - Yosemite, 10. a 11. deň - San Francisco, 12. deň - Monterey, 13. deň - Big Sur - Los Angeles, 14. deň - Los Angeles, 15. deň - Los Angeles a odlet, 16. deň - Prílet do Prahy (Viedne). Cena zájazdu zahŕňala leteckú dopravu, 14x ubytovanie kategórie 3* s raňajkami, dopravu autami či mikrobusmi, vstupy do národných parkov, služby českého sprievodcu. V cene bolo navyše vstup do Monument Valley, spoločná večera v kasíne v Las Vegas, vstup k vápencovým tufom jazera Mono Lake, pobrežná cesta 17 mile Drive v Monterey, plavba v zálive v San Franciscu. 6. Podľa letového plánu pre zájazd "Americký západ - zlatý okruh 01.10. - 16.10.2013" bol let z Viedne naplánovaný o 9:55 hod. 7. Z prehlásenia účastníkov zájazdu "Americký západ - zlatý okruh" zo dňa 14.10.2013 vyplýva, že žalobcovia a ďalší ôsmi účastníci zájazdu prehlásili, že na poznávacom zájazde zameranom na národné parky USA v termíne od 01. do 16.10.2013 z dôvodu "shutdown" vyhláseného federálnou vládou USA nenavštívili tieto národné parky: Joshua Tree, Grand Canyon, Bryce Canyon, Capitol Reef, Zion, Death Valley a Yosemite. 8. Žalobcovia následne listom zo dňa 28.10.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu reklamovali u žalovaného vady zájazdu z dôvodu, že v podstatnom rozsahu nebol naplnený program zájazdu, keďže nenavštívili národné parky Joshua Tree, Grand Canyon, Bryce Canyon, Capitol Reef, Zion, Údolie smrti a Yosemite. Vzhľadom na tieto vady zájazdu si žalobcovia uplatnili právo na zľavu z ceny zájazdu a právo na náhradu nemajetkovej ujmy (za tzv. stratu radosti z dovolenky), spolu vo výške 1.099,50 eur za jedného klienta, t.j. v celkovej výške 2.199,- eur. Reklamácia bola žalovanému doručená dňa 30.10.2013. 9. Žalovaný vo svojej odpovedi na reklamáciu zo dňa 21.11.2013 uviedol, že si je vedomý, že uzavretie národných parkov ovplyvnilo vážnym spôsobom katalógom deklarovaný priebeh programu zájazdu so všetkými negatívnymi dôsledkami súvisiacimi so spokojnosťou klientov. Nebolo v silách ani možnostiach slovenskej (či inej) cestovnej kancelárie predvídať dôsledky tejto situácie, nieto ešte očakávať uzatvorenie národných parkov. K uzavretiu národných parkov došlo (a bolo oznámené) 01.10.2013 po polnoci východného času USA, teda cca o 7:00 stredoeurópskeho času, čiže cca 3 hodiny pred odletom žalobcov do USA. O situácii informovalo G. R. bezodkladne svojich klientov v ten istý deň medzi 9 až 11 hodinou dopoludnia, čo sa žalobcovia už minimálne nachádzali v tranzitnom priestore letiska Viedeň - Schwechat. Žalovaný vyhodnotil reklamáciu za neopodstatnenú, nezakladajúcu sa na žiadnom právnom nároku. Súhrn komerčných vstupov do národných parkov kalkulovaných v cene zájazdu, ktoré žalobcovia nevyužili, činilo 40,- eur/osoba. Žalovaný ponúkol žalobcom zľavu vo výške 15% z ďalšieho zájazdu. Čiastku 40,- eur/osoba žalovaný vrátil na účet žalobcov. 10. Žalovaný v priebehu konania súdu predložil e-mail zo dňa 30.10.2013 svojho klienta p. N. L., v ktorom uvádza, že sa zúčastnil zájazdu s cestovnou kanceláriou G. R. v termíne od 04.10. do 14.10.2013 v Amerike. Bohužiaľ pred ich odchodom do Ameriky zavreli väčšinu národných parkov, avšak nakoniec boli veľmi spokojní. 11. Žalobcovia v priebehu konania súdu predložili čestné vyhlásenie Ing. Jiřího Zobala, v ktorom uviedol, že sa zúčastnil zájazdu "Americký západ - zlatý okruh" v termíne od 01.10.2013 do 16.10.2013 a počas tohto zájazdu nenavštívili už vyššie spomenuté národné parky; česká L. G. R., B..K.. ešte pred začatím zájazdu dňa 01.10.2013 telefonicky oznámila viacerým účastníkom zájazdu odlietajúcim z Prahy, že federálna vláda USA vyhlásila tzv. "shutdown" a pravdepodobne nebude možné navštíviť viaceré národné parky a môžu zrušiť svoju účasť na zájazde so storno poplatkom 100% ceny zájazdu; dňa 14.10.2013 s ďalšími účastníkmi zájazdu spísali reklamáciu, ktorú však od nich sprievodca odmietol prevziať; dňa 22.10.2013 po návrate zo zájazdu reklamoval u českej L. G. R., B..K.. vady zájazdu a požadoval s manželkou zľavu z ceny vo výške 120.741,- Kč a L. G. R., B..K.. im v rámci odpovede na reklamáciu vrátila iba vstupné do národných parkov v sume 810,- Kč/osoba, s čím boli vrcholne nespokojní. 12. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou sa vybrali so žalovaným na poznávací zájazd do Spojených štátov, pričom väčšia časť programu obsahovala návštevy národných parkov. Pred ich odletom federálna vláda USA všetky parky vo svojej správe, ktoré zároveň tvorili podstatnú časť zájazdu, uzavrela, o čom sa dozvedeli až v priestoroch lietadla od ostatných účastníkov zájazdu, ktorý zahŕňal aj klientov pražskej G. R.. Účastníci, ktorí mali vedomosť o uzavretí spomínaných parkov, boli kontaktovaní cestovnou kanceláriou, bola im ponúknutá možnosť odmietnuť naplnenie zmluvy, avšak s nutnosťou zaplatiť 100% storno. Priebeh poznávacieho zájazdu v časti návštev národných parkov sa udial tak, ako bolo uvedené vo vyjadrení žalobcov zo dňa 27.05.2014 a dokladá, že skutočne išlo o podstatnú zmenu v dohodnutom obsahu programu. Uzavretie nehnuteľností v správe federálnej vlády bolo využitím práva prezidenta v rámci politickej situácie v kongrese, ktorý odmietal schváliť navýšenie rozpočtu. O tom, že táto možnosť môže nastať, sa hovorilo aj v našich médiách. Kontaktnú osobu stretli až na americkom kontinente. Čo sa týka prehlásenia, ktoré spísali s niektorými účastníkmi zájazdu, bolo reakciou na zmenu programu, pričom dokladuje to, že to neboli len oni, ktorí s priebehom zájazdu neboli spokojní. Zástupca kancelárie v podstate s ich argumentmi súhlasil, ale prevzatie reklamácie odmietol podpísať. Hlavným motívom zakúpenia zájazdu bolo práve spoznanie dohodnutých národných parkov, pričom pokiaľ by im bolo oznámené vopred, že táto podstatná súčasť programu sa neuskutoční, určite by účasť zrušili aj za cenu prípadného následného sporenia sa o výšku storna. Žalobca nevedel, či by za normálnych okolností absolvoval náhradný program, ktorý bol pôvodne ponúkaný ako fakultatívny výlet a spočíval v prelete helikoptérou ponad Grand Canyon, bola to hypotetická otázka, nakoľko samotný Grand Canyon nenavštívili a možno v prípade jeho návštevy by si let s helikoptérou neobjednali. Tento prelet museli zaplatiť. Zhodou okolností mali známych v nasledujúcom turnuse a títo dostávali v tom čase z pražskej kancelárie správy, že sa nič nedeje a všetko je v poriadku. Našťastie pre nich, celá situácia skončila ešte v čase pobytu žalobcov na Floride. 13. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrení právneho zástupcu a manžela, t.j. žalobcu v 1. rade. 14. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia absolvovali so žalovaným zájazd do USA, ktorý bol charakterizovaný ako poznávací, rozdelený do dvoch častí, pričom pri jednej z nich došlo k zásadnej zmene dohodnutého programu, čo zásadne mení obsah zmluvy a zakladá nárok žalobcov na jej prípadnú úpravu. Žalovaný, hoci sa o zmene dozvedel ešte pred odletom, túto zmenu žalobcom neoznámil, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona. Nárok žalobcov tak tvorí cena zájazdu v časti, ktorá sa nenaplnila podľa pôvodného programu. Ďalej uviedol, že let zo Schwechatu pristával v Zürichu a až tam začínal tranzitný let do USA, takže na Schwechate sa žalobcovia nenachádzali v tranzitnom priestore, navyše sa mohli vrátiť aj z Zürichu. 15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že komunikáciu so situáciou v USA mala na starosti materská spoločnosť žalovaného, ktorá sídli v Prahe, pričom k oficiálnemu vyhláseniu uzávery došlo v čase, keď sa žalobcovia v zmysle letového programu nachádzali v tranzitnej hale letiska Schwechat a materská spoločnosť žalovaného reálie zistila až v čase pred poludním a žalovanému tieto zaslala prostredníctvom elektronickej pošty, teda v čase keď žalobcovia už boli vo vzduchu. Tiež upozornil na to, že aj tlačová správa z rokovania kongresu predpokladala, že k uzávere nedôjde a tento inštitút je viac-menej výnimočný v Spojených štátoch. Ďalej dôvodil, že predmetný zájazd nebol zameraný výlučne na spoznávanie prírody a obsahoval rad ďalších plnení a služieb, ktoré boli splnené, preto tiež z toho dôvodu žalovaný považoval nárok za nedôvodný. Žalovaný pri plnení zmluvy vzhľadom na novú situáciu urobil všetko, čo mohol. 16. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť žalovaného je dcérskou spoločnosťou pražskej G. R., ktorá bola aj organizátorom predmetného zájazdu, žalovaný len jeho predajcom. Takéto postavenie teda spôsobuje, že na prípadné zmeny reaguje pražská centrála aj pokynmi smerom ku klientom aj k žalovanému. Takto tomu bolo aj v predmetnom prípade, keď sa pražská G. R. dozvedela o shutdowne v USA, ktorý exekutíva USA ohlásila po polnoci, čiže v ranných hodinách stredoeurópskeho času, čo znamená o 9-tej hod. Pri otvorení pražskej kancelárie táto potom informovala svojich klientov. Zotrvával na tom, že žalovaný sa o shutdowne dozvedel mailom o 11:36 hod. v čase, keď už žalobcovia boli vo vzduchu a ako teda sami uviedli, po začiatku zájazdu, a preto žalovaný nemohol o zmene programu pred začatím zájazdu klientov informovať. Samotná okolnosť, ktorú žalovaný považoval za vis maior, sa udiala prvýkrát od roku 1996, pričom zo zverejnených výstupov nebolo zrejmé, či vôbec k tejto udalosti dôjde a ani v akom rozsahu a ako sa teda bude týkať predmetného zájazdu. Uplatnený nárok považoval za zištný, nakoľko samotné náklady vstupov do národných parkov tvoria asi 2% celej ceny zájazdu, zvyšok sú transfery, doprava, ubytovanie, stravovanie a pod. Nevidel teda dôvod uplatňovať až 50% zľavu, pričom vstupy, ktoré žalobcom neboli umožnené a pritom zaplatené, im boli aj vrátené. Zmenu v programe teda žalovaný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. V doterajšej histórii na slovenskom trhu je to prvé súdne konanie žalovaného a na konte má v priemere 4 reklamácie za rok. Z dôvodu vyššej moci reagoval obstarávateľ alternatívnym programom, ktorý bol kvalitatívne porovnateľným s tým pôvodným. Žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že národné parky boli neprístupné, alternatívny program, ako vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie, však bol porovnateľný. Spochybnil vyjadrenie pána Zobala, a to z dôvodu, že jeho list bol písaný v slovenskom jazyku napriek tomu, že ide o občana českej národnosti a mal vedomosť, že sa spolu so žalobcami zúčastnil na inom spoločnom zájazde, mohlo ísť teda o blízku osobu. Naopak vyjadrenie klienta žalovaného považoval za relevantné, nakoľko program ním absolvovaného zájazdu bol asi v 80% totožný s programom zájazdu žalobcov s výnimkou Monument Valley a Yosemitského národného parku. K návšteve Grand Canyon uviedol, že z vlastnej skúsenosti vie, že 99% všetkých klientov si zaplatí a absolvuje let helikoptérou a potom nasleduje príchod na vyhliadku. K ďalšiemu programu uviedol, že park Death Valley, Zion a Yosemitský boli prejazdné. Na otázky právneho zástupcu žalobcov uviedol, že sa nevie vyjadriť ku skutočnosti, či boli žalobcovia po prílete do USA informovaní o zmene programu zájazdu a či im bola daná možnosť v prípade, ak nesúhlasia so zmenou odcestovať domov. Ďalej uviedol, že pražská centrála sa o shutdowne dozvedela okolo 9-tej hodiny ráno a medzi 9-tou a 11-tou informovala svojich klientov a takto to uviedla aj žalovanému v odpovedi na reklamáciu žalobcov, ktorú jej žalovaný doručil. Žalovaný sa o shutdowne dozvedel o 11:36. Ako klient by určite nebol úplne spokojný, pochopil by však situáciu cestovnej kancelárie vzhľadom na nepredvídateľnú vyššiu moc. 17. Súd má za preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným vznikol právny vzťah, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal obstarať zájazd pre žalobcov a ďalších dvoch objednávateľov (Z. B. B. Z. B.). Žalobcovia sa zaviazali zaplatiť žalovanému základnú cenu zájazdu za časť "Americký západ - zlatý okruh" vo výške 2.199,- eur na osobu, t.j. spolu 4.398,- eur. Zmluvu o obstaraní zájazdu uzavrela v mene žalovaného spoločnosť K. D..R.., K.. K..Q..X.., T. XX, XXX XX C., P.X.: XX XXX XXX, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti prevádzkuje cestovnú agentúru. S poukazom na § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 281/2001 Z.z. bol žalovaný zodpovedný za plnenie zmluvy o zájazde. Žalovaný pritom zodpovedal za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky mal splniť žalovaný, ako cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb. 18. V prípade chybne poskytnutej služby sú objednávatelia zájazdu oprávnení domáhať sa odstránenia chyby, a to u dodávateľa služby alebo zástupcu cestovnej kancelárie (žalovaného). Objednávateľ v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie urobí o uplatnení tohto práva písomný záznam. Pokiaľ žalovaný ako cestovná kancelária nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu, objednávatelia boli po predložení predmetného písomného záznamu oprávnení uplatniť svoje právo u žalovaného v písomnej forme najneskôr do troch mesiacov od skončenia zájazdu, inak právo zaniká. V uvedenom prípade tak ide o prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej v dôsledku neuplatnenia práva dochádza k zániku tohto subjektívneho práva, ktoré nebolo uplatnené. Na preklúziu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti a plnenie z prekludovanej pohľadávky na strane veriteľa zakladá bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či sa žalobcovia, ako objednávatelia zájazdu, domáhali odstránenia chybne poskytnutej služby a či následne v zákonnej lehote písomne u žalovaného uplatnili svoje právo. 19. Žalobcovia spolu s ďalšími ôsmimi účastníkmi zájazdu "Americký západ - zlatý okruh" spísali dňa 14.10.2013 prehlásenie, v zmysle ktorého z dôvodu "shutdown" vyhláseného federálnou vládou USA nenavštívili národné parky: Joshua Tree, Grand Canyon, Bryce Canyon, Capitol Reef, Zion, Death Valley a Yosemite. Žalobcovia následne po skončení zájazdu listom zo dňa 28.10.2013, ktorý bol v rovnaký deň podaný na poštovú prepravu, reklamovali u žalovaného vady zájazdu, pričom si uplatnili právo na zľavu vo výške 50% ceny zájazdu za okruh "Americký západ - zlatý okruh". Prílohu reklamácie tvorilo vyššie uvedené prehlásenie účastníkov zájazdu. List, prostredníctvom ktorého žalobcovia reklamovali vady zájazdu, bol doručený žalovanému dňa 30.10.2013. Keďže zájazd podľa zmluvy skončil dňa 21.10.2013, trojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenia práva z porušenej zmluvy uplynula dňa 21.01.2014. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobcovia dodržali pri reklamácii zájazdu postup podľa § 741i ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a svoje právo uplatnili u žalovaného v zákonnej 3-mesačnej prekluzívnej lehote. 20. Za zájazd sa považuje kombinácia najmenej dvoch služieb, a to dopravy, ubytovania alebo iných služieb, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie služieb (napr. stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, spoločensko-kultúrny program alebo rekreačno-športový program). Zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr ani príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka výslovne neupravujú, ktorý okamih je potrebné považovať za začiatok zájazdu. Vzhľadom na to, že zmluva o obstaraní zájazdu sa považuje za spotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné príslušné zákonné ustanovenia vykladať v prospech spotrebiteľov, t.j. žalobcov. Žalovaný mal v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu pre žalobcov zabezpečiť leteckú dopravu z Viedne. Podľa letového plánu predloženého žalovaným, odlet žalobcov z Viedne dňa 01.10.2013 bol stanovený na 9:55 hod. a práve tento okamih súd považuje za začiatok zájazdu, ktorý mal žalovaný obstarať pre žalobcov. Ako účastníci konania zhodne uviedli, tzv. "shutdown" bol vyhlásený dňa 01.10.2013 po polnoci východného času USA, t.j. cca o 7:00 hod. stredoeurópskeho času. Ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú v konaní nebolo potrebné osobitne dokazovať. Skutočnosti všeobecne známe sú podľa právnej teórie tie, ktoré musia byť štatisticky známe významnému počtu osôb na určitom území a súčasne musia byť známe sudcom, ktorí konkrétnu vec prejednávajú a rozhodujú. Shutdown mal za následok zastavenie financovania americkej vlády, čo malo negatívny vplyv na fungovanie mnohých vládnych úradov a inštitúcií v USA. Jedným z dôsledkov tejto skutočnosti bolo aj uzavretie národných parkov, návšteva ktorých predstavovala významnú časť programu, ktorý mal žalovaný pre žalobcov zabezpečiť. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol pred začatím zájazdu nútený zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, a teda mal povinnosť navrhnúť objednávateľom zmenu zmluvy a umožniť žalobcom rozhodnúť sa, či so zmenou súhlasia alebo od zmluvy odstupujú bez zaplatenia zmluvných pokút. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že k vyhláseniu shutdownu došlo v značne krátkom čase pred začatím zájazdu a ani to, že túto skutočnosť žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. 21. Žalovaný počas konania uviedol, že o vyhlásení shutdownu sa dozvedel až o 11:36 hod. od svojej materskej spoločnosti sídliacej v Českej republike, ktorá mala zabezpečovať zájazd a žalovaný mal byť len jeho predajcom. Z uvedeného dôvodu sa mal o rozhodujúcich skutočnostiach vedúcich k zmene zmluvy o obstaraní zájazdu dozvedieť až v čase, kedy sa už žalobcovia nachádzali na palube lietadla smerujúceho z Viedne. Na tomto mieste súd uvádza, že žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti poukazovaním na konanie svojej materskej spoločnosti, nakoľko žalovaný je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou, právny vzťah zo zmluvy o obstaraní zájazdu vznikol medzi žalobcami a žalovaným (nie materskou spoločnosťou žalovaného), a preto práve žalovaný bol osobou zodpovednou za náležité plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní zájazdu a z príslušných zákonných ustanovení. V konaní bolo ďalej nesporné, že česká materská spoločnosť žalovaného informovala svojich klientov o vzniknutej situácii pred začatím zájazdu, teda je zrejmé, že informácia o vyhlásení shutdownu bola v tomto čase už mediálne prezentovaná a všeobecne známa. Keďže vznik povinnosti cestovnej kancelárie navrhnúť objednávateľom pred začatím zájazdu zmenu zmluvy sa nezakladá na subjektívnom princípe, žalovaný mohol mať pred začatím zájazdu vedomosť o situácii ovplyvňujúcej podstatnú časť zmluvy o obstaraní zájazdu, a preto mal žalobcom ponúknuť zmenu zmluvy, poprípade im umožniť od zmluvy odstúpiť bez povinnosti platiť zmluvné pokuty. 22. Cestovnej kancelárii vznikne povinnosť vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami, ak pokračovanie zájazdu môže zabezpečiť len poskytnutím služieb nižšej kvality. Žalobcovia prostredníctvom reklamácie zájazdu požadovali od žalovaného úhradu 50% ceny za okruh "Americký západ - zlatý okruh", ktorá predstavovala 2.199,- eur za obidvoch žalobcov. Žalovaný následne vrátil žalobcom vstupné do národných parkov, ktoré neboli navštívené, vo výške 80,- eur. Žalobcovia sa tak v konaní domáhali zaplatenia sumy 2.119,- eur. Súd považuje za nesporné, že čo sa týka programu zájazdu, žalovaný mohol zabezpečiť pokračovanie zájazdu len poskytnutím služby nižšej kvality, keďže všetky národné parky v správe federálnej vlády USA, ktoré tvorili významnú časť programu, boli v čase zájazdu uzavreté. Okruh "Americký západ - zlatý okruh" podľa zhodných vyjadrení účastníkov trval 14 dní (pričom 1. a 15. deň boli vyhradené na dopravu do USA a do ďalšej destinácie na Floride). Súd sa teda zameral na 13 dní, počas ktorých mal byť pre žalobcov zabezpečený poznávací program. Návšteva národných parkov bola na programe počas siedmich dní zájazdu, t.j. šesť dní prebehlo bezo zmeny. Účastníci ďalej uviedli, že Monument Valley, ktorého návšteva bola na programe v piaty deň, nebol uzavretý, avšak bol uzavretý národný park Capitol Reef a návštevnícke centrá. Časť programu pre tento deň tak ostala zachovaná. Rovnako v siedmy deň, na ktorý bola naplánovaná návšteva národného parku Zion, mali účastníci podľa pôvodného programu taktiež navštíviť Las Vegas, pričom žalobcovia uviedli, že táto časť programu prebehla v poriadku. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že bezo zmeny prebehli ďalšie cca dva poldni zájazdu. Žalobcom tak vzniklo právo na vrátenie rozdielu ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. Hoci žalovaný vrátil žalobcom zaplatené vstupné do národných parkov, žalobcom vzniklo právo aj na nemajetkovú ujmu za tzv. stratu radosti z dovolenky, a to napriek tomu, že príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluve o obstaraní zájazdu tento pojem neupravujú. V tomto smere však súd zohľadnil aj smernicu Rady č. 90/314/EEC o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb. Vychádzajúc z článku 57 smernice 90/314/ EHS v spojitosti s rozhodnutím ESD C-168/00 vo veci Simone Leitner v. TUI Deutschland GmbH & Co. KG majú spotrebitelia v prípade porušenia zmlúv o zájazde cestovnými kanceláriami nárok aj na náhradu nemajetkovej, imateriálnej ujmy (straty radosti z dovolenky) vyplývajúcej z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb, ktoré predstavujú súborné služby (zájazd). Napriek tomu, že čl. 5 ods. 1 smernice 90/314/EHS výslovne imateriálnu ujmu nezmieňuje, dospel Európsky súdny dvor k záveru, že vzhľadom na znenie čl. 5 ods. 2 smernice 90/314/EHS (a contrario) prislúcha spotrebiteľovi zároveň právo na náhradu imateriálnej ujmy, ktorá v sebe zahŕňa stratu radosti z dovolenky. Na základe uvedeného by malo byť ustanovenie § 741i OZ vykladané a interpretované nielen v kontexte zodpovednosti za škodu, ale vzhľadom na judikatúru Európskeho súdneho dvora aj zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ktorá bola spotrebiteľovi spôsobená v súvislosti s jeho právom na pokojnú a plnohodnotnú dovolenku. 23. Ako vyplýva zo zmluvy o obstaraní zájazdu a katalógu žalovaného na sezónu 2012/2013, v cene zájazdu boli zahrnuté aj letecká doprava z Viedne, ubytovanie s raňajkami, doprava v rámci USA, vstupy do národných parkov a služby českého sprievodcu. Kvalita týchto služieb poskytnutých žalovaným nebola zo strany žalobcov namietaná. Žalovaný žalobcom rovnako vrátil vstupné do národných parkov, ktoré neboli navštívené. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že pôvodný program zájazdu v časti "Americký okruh - zlatý západ" bol zachovaný počas 6, resp. 7 dní, pričom žalovaný bol nútený zmeniť podstatnú časť zmluvy pred začatím zájazdu, avšak v rozpore s § 741e OZ si nesplnil svoju povinnosť a neponúkol žalobcom zmenu zmluvy, resp. možnosť od zmluvy odstúpiť. Zodpovednosti za takéto zavinené porušenie zákonnej povinnosti sa žalovaný nemôže zbaviť liberáciou podľa ustanovenia § 741k OZ, nakoľko ujma žalovaným vznikla výlučne v príčinnej súvislosti s jeho konaním resp. opomenutím. Súd naopak zohľadnil výnimočnosť tej situácie, že žalovaný sa o skutočnostiach významne ovplyvňujúcich zmenu predmetu zmluvy dozvedel v krátkom čase pred začatím zájazdu pričom zákon takúto hraničnú situáciu nereflektuje. Ďalším dôležitým faktorom ostáva to, že do ceny zájazdu bola zahrnutá letecká doprava, ubytovanie, transfery a služby sprievodcu, pričom čiastkové ceny za jednotlivé poskytnuté služby nie je síce možné kvantifikovať, ale všetky tieto služby boli nesporne poskytnuté v súlade so zmluvou o obstaraní zájazdu. 24. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti vrátane toho, že zrušený program bol odôvodnene pre žalobcov prioritný, súd považoval 50% kompenzáciu za porušenú zmluvu o obstaraní zájazdu za neprimerane prísnu a priznal žalovaným nárok na vrátenie 30% z ceny 2.199,- eur/1 osoba za okruh "Americký západ - zlatý okruh" po odpočítaní vrátenej sumy 80,- eur predstavujúcej vstupné do nenavštívených národných parkov, t.j. 1.239,40 EUR (30% zo 4.398,- eur predstavuje 1.319,40 eur, od čoho bolo následne odpočítaných 80,- EUR). Súd vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci považuje takto priznanú náhradu za primeranú, a preto vo zvyšnej časti uplatneného nároku návrh žalobcov zamietol. 25. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobcovia požadovali úrok z omeškania od 7.11.2013, t.j. od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 7 dní ustanovenej na zaplatenie dlžnej istiny v reklamácii zo dňa 28.10.2013, doručenej žalovanému dňa 30.10.2013. Základná úroková sadzba ECB predstavovala k prvému dňu omeškania 0,50%, a preto súd priznal žalobcom úrok z omeškania vo výške 5,50% z priznanej časti nároku od 07.11.2013 až do zaplatenia. 26. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 27. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný právne odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/, § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Žalovaný uvádza, že súd vo svojom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a nijako sa nevysporiadal z obsahom zmluvy o obstaraní zájazdu a Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch, ktoré boli jej súčasťou. Žalovaný poukazuje na to, že žalobcovia s týmto uzatvorením zmluvy súhlasili a boli s ním uzrozumení. Žalovaný upozorňuje na článok 5 bod 5.5 Všeobecných podmienok, podľa ktorých nemá zákazník právo na poskytnutie zľavy z ceny zájazdu ani na odstúpenie od zmluvy, pokiaľ nastanú v nich uvedené skutočnosti. Žalovaný vzhľadom na uvedené nepovažuje záver súdu o tom, že žalovaný porušil povinnosť, keď v súlade so zmluvou zmenil v dôsledku shutdownu ako vyššej moci a čiastočnej snehovej kalamity časť plánovaného programu zájazdu za správny. Žalovaný taktiež namieta, že súd nesprávne aplikoval ust. občianskeho zákonníka osobitne § 741e. Žalovaný poukazuje na to, že vzhľadom na osobitosti cestovania leteckou dopravou museli žalobcovia začať cestovať už o cca 6:30 a teda záver súdu prvej inštancie, že zájazd začal až o 9:55 nepovažuje žalovaný za správny. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že prvé konkrétnejšie informácie o shutdowne dostal dňa 01.10.2013 o 11:36. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že v prvých momentoch nebol vôbec zrejmý vplyv shutdownu na činnosť jednotlivých inštitúcií v USA a materská spoločnosť žalovaného ho musela začať operatívne preverovať a zisťovať jeho vplyv na plánovaný program. Podľa názoru žalovaného súd nevzal do úvahy ani to, že vzhľadom na výnimočný charakter situácie nebolo vôbec zrejmé ako dlho a v akom rozsahu stav potrvá. Záver súdu v napádanom rozhodnutí, že žalovaný vedel o nemožnosti splniť záväzky so ešte pred začatím zájazdu nie je podľa žalovaného správny a je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Neudržateľný je podľa žalovaného aj záver súdu, že za takejto situácie mal žalovaný okamžite v momente vyhlásenia shutdownu a ešte pred začatím zájazdu navrhnúť zmenu zmluvy. Táto požiadavka je podľa žalovaného nesplniteľná - nielen preto, že shutdown bol vyhlásený až po začatí zájazdu, ale najmä preto, že bolo potrebné situáciu a jej vplyv na zájazd náležite zistiť. Žalovaný poukazuje na to, že išlo o výnimočnú situáciu charakteru vyššej moci nezavinenú žalovaným. Súd podľa žalovaného nesprávne aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka ako aj rozhodnutie ESD C-168/00 vo veci Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH & Co. KG. Súd podľa žalovaného nezohľadnil, že Smernica Rady 2 13. júna 1990. nie je priamo účinná, avšak bola riadne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa žalovaného je výklad a aplikácia tejto smernice zo strany súdu v priamom rozpore s jej textom. Žalovaný uvádza, že rozhodnutie ESD C-168/00 vo veci Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH & KG. vychádza pri tzv. strate z radosti z dovolenky zo zásad kontinentálneho právneho systému a ujmu objektivizuje a viaže na porušenie povinnosti zmluvného partnera cestovnej kancelárie. Žalovaný uvádza, že poskytol žalobcom približne 98% hodnoty zájazdu a že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný vrátil žalobcom sumu zodpovedajúcu vstupnému do lokalít ktoré neboli plne prístupné a sám znášal zvýšené náklady spojené s alternatívnym programom, vrátane vstupného do iných navštívených lokalít. Žalovaný ďalej uvádza, že sa súd nevysporiadal ani s tým, že žalobcovia prijali všetky žalovaným ponúknuté plnenia a nevrátili sa predčasne späť. 28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správne potvrdil. Žalobcovia s priznanou výškou ich nároku súhlasia. Žalobcovia uvádzajú, že zodpovednosť žalovaného za vady zájazdu podľa § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovená na objektívnom základe. Žalobcovia upozorňujú taktiež na to, že svoj nárok považujú predovšetkým za nárok na zľavu z ceny zájazdu vyplývajúci zo zodpovednosti žalovaného za vady zájazdu podľa § 741i ods. 1 a 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia poukazujú na to, že žalovaný zodpovedá za vady zájazdu, keďže v podstatnom rozsahu nebol naplnený poznávací program zájazdu. Podľa žalobcov súd vyhodnotil dôkazy správne a to tak, že náhradný program bol jednoznačne službou nižšej kvality oproti dohodnutému programu. 29. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrváva na obsahu svojho odvolania a na skutočnostiach v ňom uvedených. Žalovaný má za to, že odporca porušil povinnosť, keď v súlade so zmluvou zmenil v dôsledku shutdownu ako vyššej moci a čiastočne snehovej kalamity plánovaného programu zájazdu nepovažuje za správny. Žalovaný uvádza, že výklad a aplikácia tejto smernice zo strany súdu a žalobcov je v priamom rozpore s jej textom. Smernica podľa žalovaného výslovne vylučuje objektívnu zodpovednosť cestovnej kancelárie za okolnosti spôsobené vyššou mocou. Podľa žalovaného je neudržateľný záver súdu o tom, že žalovaný mal okamžite v momente vyhlásenia shutdownu a ešte pred začatím zájazdu navrhnúť zmeny. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania sa preukázalo, že vyhlásenie shutdownu nezavinil a nemohol ho nijako ovplyvniť. 30. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uvádzajú, že žalovaný v ňom uvádza rovnaké skutkové a právne argumenty, ktoré už uviedol v odvolaní a preto sa už nebudú viac vyjadrovať. 31. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa odvolali taktiež žalobcovia a to vo výroku o náhrade trov konania, ktorí žiadajú, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku zmenil a zaviazal tak žalovaného k náhrade trov konania. Žalobcovia majú za to, že súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať tak žalobcom plnú náhradu trov konania. Žalobcovia poukazujú na komentár Z. A.. - Š.K. F.. - Trovy konania v civilnom procese SAK 1997, s 56, ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobcovia majú za to, že v ich prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu v závislosti od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. 32. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 33. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov vo výroku o trovách konania a odvolanie žalovaného vo veci samej nie je opodstatnené. 34. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 35. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 36. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 38. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní, odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu nakoľko žiadna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).