Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/183/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214203205 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214203205.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu N O R D B E L L s.r.o., so sídlom Medze 515/24, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 373 923, zast. JUDr. Jozefom Vozárom, CSc., advokátom so sídlom Kamenárska 17A, Bratislava, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. BG Partners, s.r.o., AK so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie istiny 8.000 EUR s príslušenstvom, a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/126/2014-162, zo dňa 3.3.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42 Cb/126/2014-162, zo dňa 3.3.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy: - 6.915,56 EUR od 26.10.2013 do zaplatenia, - 639,05 EUR od 26.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy: - 445,39 EUR od 22.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy: - 18.147,42 EUR od 26.10.2013 do 16.6.2014 vyčíslený na sumu 1.091,59 EUR a zároveň nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 490,89 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.910,76 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 7.2.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27.515,18 EUR s príslušenstvom, pričom uvedená pohľadávka voči žalovanému vznikla žalobcovi z titulu poskytnutých služieb na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení a o spolupráci pri prevádzkovaní značkovej predajne Orange Slovensko, a.s. zo dňa 30.11.2012 (ďalej len „Zmluva“). Žalovaný v zmysle Zmluvy neuhradil žalobcovi ako obchodnému zástupcovi faktúry za poskytnuté služby spolu vo výške 27.515,18 EUR. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.2.2014 zobral svoj návrh v časti istiny vo výške 1.367,76 EUR spať a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.9.2014 zobral návrh späť v časti istiny vo výške 18.147,42 EUR s príslušenstvom. Súd uznesením č. k. 42Cb/126/2014-83 zo dňa 14.10.2014 konanie v časti o zaplatenie 18.147,42 EUR s príslušenstvom zastavil. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 8.000 EUR spolu s príslušenstvom. Žalovaný s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 8.000 EUR s príslušenstvom nesúhlasil a uplatnil si voči žalobcovi pohľadávku z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zakotvenej v Zmluve vo výške 8.000 EUR započítava voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný zároveň uviedol, že z procesnej opatrnosti vznáša kompenzačnú námietku ako procesnú obranu vykonanú vo forme hmotnoprávneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok, pričom by súd mal po vykonanom dokazovaní rozhodnúť tak, že v časti v ktorej sa vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného kryjú tieto pohľadávky zanikajú. Pokiaľ ide o podmienku platnosti dohody o zmluvnej pokute, touto je nepochybne určenie povinnosti ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V Zmluve a jej čl. 6 bod 12 a čl. 23 bod 3 písm. k) je presne určená povinnosť ktorou je zabezpečovaná zmluvná pokuta. Ide o povinnosť dodržiavať model odmeňovania, pričom žalobca túto skutočnosť zrejme prehliadol. S uvedenou procesnou obranou nesúhlasil žalobca, ktorý mal za to, že dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty uvedené v čl. 23 bod 3 písm. k) Zmluvy je absolútne neplatné, nakoľko povinnosť ktorej plnenie má zmluvná pokuta zabezpečiť nie je dostatočne určitým spôsobom vymedzená. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vyvíjať pre žalovaného činnosť smerujúcu k dojednávaniu a uzatváraniu obchodov v mene žalovaného a žalovaný sa za predmetnú činnosť zaviazal žalobcovi zaplatiť províziu. Na poklade poskytnutých služieb vystavil žalobca žalovanému faktúry spolu vo výške 27.515,18 EUR, pričom posudzovaným nárokom žalobcu zo strany súdu bol napokon z dôvodu čiastočných späťvzatí zo strany žalobcu v priebehu konania nárok vo výške 8.000 EUR spolu s príslušenstvom. Súd sa pri posudzovaní opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku primárne zaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa nároku na úhradu zmluvnej pokuty, ktorého spornosť namietal žalobca v priebehu konania a s tým súvisiacu otázku posúdenia platnosti, resp. neplatnosti jednostranného právneho úkonu vykonaného žalovaným voči žalobcovi, a to započítacieho prejavu, ktorým si žalovaný započítal pohľadávku vzniknutú z titulu porušenia povinnosti žalobcu týkajúcej sa modelu spravodlivého odmeňovania s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému vzniknutej z titulu riadne poskytnutých služieb, pričom dospel k záveru, že dojednania o zmluvnej pokute vyplývajúce z čl. 6 bod 12 a čl. 23 bod. 3 písm. k) Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania sú absolútne neplatné. Súd k uvedenému záveru dospel najmä z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute dojednanú medzi účastníkmi konania nie je možné v žiadnom ohľade považovať za dohodu, z ktorej vyplýva riadne určenie zabezpečovanej povinnosti. Skutočnosť, že zabezpečovanie povinnosti je podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute vyplýva jednak z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak má byť teda záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne, z takéhoto dojednania o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, pričom absencia určenia tejto povinnosti bude mať za následok absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania. Súd mal v kontexte vyššie uvedených skutočností za to, že vymedzenie porušenia povinnosti odkazom na povinnosť riadne dodržiavať všetky pracovnoprávne predpisy spolu s povinnosťou dbať o spravodlivé odmeňovanie v zmysle odporúčaní žalovaného, resp. dodržiavať model odmeňovania stanovený žalovaným je zjavne neurčité a nejednoznačné a táto neurčitosť a nejednoznačnosť robí takéto dojednanie neplatným. Absentuje teda jasné a určité zmluvné dojednanie ktorým by žalovaný vymedzil presný okruh zabezpečovanej povinnosti. Z takejto formulácie zmluvnej pokuty nie je zrejmé, na aké porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti bola zmluvná pokuta dohodnutá a za akých podmienok by vznikol oprávnenej strane na ňu legitímny nárok. Podstatným momentom pre vznik nároku na zmluvnú pokutu je práve porušenie povinnosti, pričom pokiaľ je zmluvná povinnosť vymedzená iba všeobecne, takáto dohoda o zmluvnej pokute je pre svoju neurčitosť ako aj pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd nemohol súhlasiť s tvrdeniami žalovaného na ktorých zotrvával v priebehu konania, a teda, že článok 6 bod 12 a článok 23 bod. 3 písm. k) Zmluvy vymedzuje jasne a presne okruh zabezpečovanej povinnosti. Na podklade vyššie uvedených záverov súd konštatuje, že nakoľko je dohoda o zmluvnej pokute absolútne neplatným zmluvným dojednaním, pokiaľ ide o jednostranný započítací prejav žalovaného voči žalobcovi, tento zápočet nemôže byť účinným započítacím prejavom, ktorého dôsledkom by bol zánik vzájomných pohľadávok, a to z dôvodu neexistencie vzájomnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (vzniknutej z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.000 EUR). Súd v kontexte uvedeného vyhodnotil tento jednostranný započítací prejav žalovaného ako neplatný právny úkon. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd pre prípad jeho neúspechu v spore zvážil využitie inštitútu moderačného práva, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka a v zmysle ktorého má súd právo posúdiť výšku zmluvnej pokuty s ohľadom na jej primeranosť, súd v danom prípade toto moderačné právo nevyužil nakoľko dospel k záveru, že dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty sú dojednaniami absolútne neplatnými. Z uvedeného dôvodu aplikácia moderačného práva súdom neprichádzala do úvahy. V neposlednom rade súd považoval za podstatné dať žalovanému do pozornosti tú skutočnosť, že je neprípustné, aby žalovaný z pozície jednej zo zmluvných strán zmluvného vzťahu uzatvoreného výlučne so žalobcom určoval žalobcovi, akým spôsobom má žalobca postupovať pri tvorbe modelu odmeňovania v rámci pracovnoprávnych vzťahov ktoré uzatvorí so svojimi zamestnancami. Model odmeňovania jednej právnickej osoby, v tomto prípade žalovaného nemôže byť záväzný ako model odmeňovania inej právnickej osoby, a teda v danom prípade žalobcu ktorý mal so svojimi zamestnancami pracovnoprávny vzťah. Súd má za to, že je výlučne v rukách žalobcu ako nositeľa vlastnej právnej subjektivity rozhodovať o úprave jeho pracovnoprávnych vzťahov, a to jednak pokiaľ ide o subjekty s ktorými žalobca uzatvorí takýto pracovnoprávny vzťah, ako aj pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa ich odmeňovania. Žalovaný ako účastník zmluvného vzťahu so žalobcom nemôže ovplyvňovať ani určovať, akým spôsobom má žalobca postupovať v rámci pracovnoprávnych vzťahov so svojimi zamestnancami, a teda skutočnosť, že žalobca nevyplatil mzdu svojim zamestnancom, resp. vyplatil v obmedzenom rozsahu nemôže byť porušením záväzku vyplývajúcim zo Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, keďže zamestnanci žalobcu nie sú v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd vyhodnotil dojednania o zmluvnej pokute ako absolútne neplatné, je dôležité poznamenať, že takéto dojednania ktorými žalobca zasahuje do úpravy práv a povinností žalobcu v rámci jeho pracovnoprávnych vzťahov sú v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie jednak dlžnej sumy, ako aj úroku z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. Z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 490,89 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.910,76 EUR. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keďže má za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute, dohodnuté účastníkmi sporu v ust. čl. 6 bod 12 a čl. 23 bod 3 písm. k) Zmluvy o obchodnom zastúpení a o spolupráci pri prevádzkovaná značkovej predajne Orange Slovensko, a.s. zo dňa 30.11.2012, je neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť. Uviedol, že tento systém bol medzi účastníkmi zavedený od počiatku a obom stranám bolo úplne a jednoznačne jasné a dodržiavanie akej povinnosti sa v čl. 6 ods. 12 jedná. 5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že v čl. 6 bod 12 Zmluvy nie je dostatočne presne a určito identifikovaná konkrétna povinnosť, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou. Ďalej má za to, že uplatnenie nároku žalovaného na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku podľa § 265 Obch. Z., pretože k dátumu vyplatenia miezd a odmien pracovníkom žalobcu mu žalovaný nezaplatil 26.430,74 EUR, čím mu spôsobil platobnú neschopnosť. Rozsudok žiadal potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.3.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd sa stotožnil so spôsobom akým súd prvej inštancie vyložil obsah Zmluvy o obchodnom zastúpení a o spolupráci pri prevádzkovaná značkovej predajne Orange Slovensko, a.s. zo dňa 30.11.2012 a to najmä čl. 6 bod 12 Zmluvy, ktorý uvádza, že Obchodný zástupca je voči svojim zamestnancom povinný osobitne dodržiavať všetky pracovnoprávne predpisy a najmä dbať o ich spravodlivé odmeňovanie v zmysle odporúčaní spoločnosti Orange. Odvolací súd má za to, že v dohode o zmluvnej pokute nie je v tomto prípade dostatočne určito identifikovaná povinnosť, ktorej plnenie má zmluvná pokuta zabezpečiť a preto je dojednanie zmluvnej pokuty podľa článku 23 bod 3 písm. k) Zmluvy pre porušenie povinností obsiahnutých v článku 6 bod 12 Zmluvy absolútne neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v rozsiahlom a zrozumiteľnom odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne vyhodnotil a odôvodnil všetky relevantné skutočnosti a v súvislosti so správnou aplikáciou ust. § 37 Občianskeho zákonníka a §§ 369, 544, 652 Obchodného zákonníka, vecne správne rozhodol. Odvolacie dôvody žalobcu boli už posúdené v napadnutom rozsudku a neboli teda spôsobilé privodiť iné rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením nároku žalobcu a jeho odôvodnením súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 11. nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).