Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/113/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214204561 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214204561.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PEAKWASH s.r.o., Tovární 1112, 537 01 Chrudim, IČ: 247 85 725, Česká republika, zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: GRIT STONE s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 46 307 273, zast. JUDr. Tomáš Pukaj, advokát, Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 4.274,30 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/120/2014-168 zo dňa 13.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/120/2014-168 zo dňa 13.12.2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.732,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 3.200,- EUR od 25.3.2013 do 15.4.2013, zo sumy 320,- EUR od 16.4.2013 do 7.4.2014, zo sumy 483,- EUR od 3.5.2013 do 6.6.2013, zo sumy 48,30 EUR od 7.6.2013 do 7.4.2014, zo sumy 2.070,- EUR od 2.6.2013 do 6.11.2013, zo sumy 1.767,- EUR od 7.11.2013 do 7.4.2014, zo sumy 1.560,- EUR od 8.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 562,- EUR od 14.6.2013 do 9.8.2013, zo sumy 69,- EUR od 10.8.2013 do 7.4.2014, zo sumy 2.070,- EUR od 20.9.2013 do 23.11.2015, zo sumy 1.177,- EUR od 24.11.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. Tretím výrokom súd priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1 ods. 2, 323, 365, 369 ods. 1, 2, 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), §§ 663, 671 ods. 1, 721 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), čl. VII. ods. 7.2 Zmluvy. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.2.2014 domáhal zaplatenia sumy 4.247,30 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 3.200,- EUR od 25.3.2013 do 15.4.2013, zo sumy 320,- EUR od 16.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 483,- EUR od 3.5.2013 do 6.6.2013, zo sumy 48,30 EUR od 7.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.070,- EUR od 2.6.2013 do 6.11.2013, zo sumy 1.767,- EUR od 7.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.560,- EUR od 8.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 562,- EUR od 14.6.2013 do 9.8.2013, zo sumy 69,- EUR od 10.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.070,- EUR od 20.9.2013 do, titulom neuhradenia nájomného. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe ponuky č. XXXXXX-X zo dňa 19.2.2013, objednávky žalovaného č. XXXX/XX zo dňa 20.2.2013 a zmluvy o montáži a nájmu umývačky kolies nákladných automobilov (ďalej len „zmluva“). Cena za predmet zmluvy bola v zmysle ponuky č. XXXXXX-X zo dňa 19.2.2013 dohodnutá na sumu 3.200,- EUR za prvých 30 dní, 69,- EUR/deň za 31. až 180. deň a 54,- EUR od 181. dňa. Žalobca splnil všetky záväzky, ku ktorým sa zmluvne zaviazal včas a riadne, pričom uvedenú skutočnosť potvrdzuje preberací protokol zo dňa 22.2.2013, podpísaný žalovaným. V tomto protokole je uvedené, že žalovaný umývačku prebral v požadovanej kvalite. Za riadne poskytnuté plnenie vystavil žalovanému faktúry č. W., splatnej dňa 14.3.2013 na sumu 3.200,- EUR, z ktorej bolo dňa 15.4.2013 uhradené 2.880,- EUR (zostáva uhradiť 320,- EUR), č. W., splatnej dňa 2.5.2013 na sumu 483,- EUR, z ktorej bolo dňa 6.6.2013 uhradené 434,70 EUR (zostáva uhradiť 48,30 EUR), č. W., splatnej dňa 1.6.2013 na sumu 2.070,- EUR, z ktorej bolo dňa 6.11.2013 uhradené 303,- EUR (zostáva uhradiť 1.767,- EUR), č. W., splatnej dňa 13.6.2013 na sumu 690,- EUR, na ktorú bolo dňa 30.5.2013 započítané 128,- EUR (zostáva uhradiť 562,- EUR) a dňa 9.8.2013 uhradené 493,- EUR (zostáva uhradiť 69,- EUR), č. W., splatnej dňa 19.9.2013 na sumu 2.070,- EUR, spolu neuhradená suma 4.274,30 EUR. Zápočet zo dňa 30.5.2013 vo výške 128,- EUR predstavuje hodnotu záväzku, ktorý mal voči žalovanému z titulu vrátenia časti tovaru. Žalobca sumu vo výške 128,- EUR žalovanému dobropisoval a následne si ju započítal ako čiastočnú úhradu faktúry č. W.. Žalobca označil jednostranné započítanie sumy vo výške 128,- EUR na faktúru č. W. ako dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 30.5.2013. Žalovaný sa snažil jednostranne a umelo znížiť fakturované sumy tým, že zasielal tzv. „oznámenia o zrazení zrážkovej dane z prenájmu“, ktorými v rozpore so zmluvou znižoval dohodnutú cenu za poskytnuté plnenie o 10 %. Písomným podaním zo dňa 9.6.2014 (Vyjadrenie k podanému odporu a čiastočné späťvzatie žalobca vzal späť žalobu v časti istiny 644,30 EUR (pozostáva zo súm 320,- EUR, 48,30 EUR, 207,- EUR a 69,- EUR). Okrem toho na pojednávaní dňa 8.9.2015 vzal žalobca žalobu späť aj v časti úroku z omeškania zo sumy 3.200,- EUR za obdobie od 15.3.2013 do 24.3.2013 a nakoniec v časti istiny 893,- EUR podaním zo dňa 26.11.2015. Vzhľadom na uvedené úkony žalobcu, súd konanie v tejto časti v zmysle ust. § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) zastavil. 2. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov G. T., H. Z., G. Q., G. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci. Medzi sporovými stranami bola uzavretá Smlouva o montáži a nájmu myčky kol nákladních automobilů č. XXXXXXXXXXX (bez uvedenia dátumu), predmetom ktorej bola montáž a sprevádzkovanie umývačky, revízia, zaškolenie obsluhy, nájom umývačky a po skončení nájmu jej demontáž. Podkladom k uzavretiu predmetnej zmluvy bola žalobcova Nabídka č. XXXXXX-X zo dňa 19.2.2013. Predmet nájmu bol žalovanému odovzdaný odovzdávacím protokolom zo dňa 22.2.2013 s tým, že žalobca odovzdal a žalovaný prevzal v požadovanej kvalite umývačku kolies D. XXXX R. s poznámkou: nenamontované zábradlia na zbernej nádrži, budú namontované dodatočne; nedodaný vločkovač; predávajúci sa zaväzuje dodať prevádzkový poriadok a revíziu. Nájomné žalobca vyúčtoval faktúrami č. W. XXXX zo dňa 22.2.2013 na sumu 3.200,- EUR, z ktorej dňa 15.4.2013 uhradil sumu 2.880,- EUR, č. W. XXXX zo dňa 2.4.2013 na sumu 483,- EUR, z ktorej dňa 6.6.2013 uhradil sumu 434,70 EUR, č. W. XXXX zo dňa 2.5.2013 na sumu 2.070,- EUR, z ktorej dňa 6.11.2013 uhradil sumu 303,- EUR, č. W. XXXX zo dňa 14.5.2013 na sumu 690,- EUR, na ktorú bola započítaná suma 128,- EUR a dňa 9.8.2013 uhradená sumy 493,- EUR a č. W. XXXX zo dňa 20.8.2013 na sumu 2.070,- EUR, z ktorej dňa 23.11.2013 uhradil sumu 893,- EUR. Žalovaný oznámil žalobcovi zrazenie zrážkovej dane z príjmu, a to Oznámením zo dňa 24.4.2013 v sume 320,- EUR, Oznámením zo dňa 8.8.2013 v sumách 48,30 EUR a 69,- EUR, Oznámením zo dňa 5.11.2013 v sume 207,- EUR. Žalovaný listom zo dňa 31.7.2013 vyčíslil dodatočné náklady k umývačke kolies. Žalovaný žiadosťou o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane zo dňa 21.1.2014 požiadal Daňový úrad Bratislava II o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov za rok 2013 žalobcu. Daňový úrad Bratislava vystavil dňa 27.2.2014 Potvrdenie o zaplatení dane z príjmu za obdobie X./2013 pod č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/KuAX v sume 324,30 EUR dňa 3.10.2013 a Potvrdenie o zaplatení dane z príjmu za obdobie IV/2013 pod č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/KuAX v sume 320,- EUR dňa 12.4.2013. Žalovaný listom zo dňa 4.11.2013 realizoval zápočet vzájomných pohľadávok (pohľadávka žalovaného z faktúry I. na sumu 970,- EUR; záväzok žalovaného z faktúry XXXXXXXX na sumu 2.070,- EUR) a listom zo dňa 31.7.2013 realizoval zápočet vzájomných pohľadávok (pohľadávka žalovaného z faktúry I. na sumu 1.560,- EUR; záväzok žalovaného z faktúry XXXXXXXX na sumu 2.070,- EUR). Žalovaný faktúrou č. I. zo dňa 31.10.2013 žalobcovi vyúčtoval zmluvnú pokutu podľa čl. VI bod 6.2. a demontáž umývačky kolies na sumu 970,- EUR a faktúrou č. I. zo dňa 31.7.2013 náklady spojené s nedostatočným čistením na sumu 1.560,- EUR. Elektronickou poštou zo dňa 4.4.2013 si žalovaný objednal 25 kg vločkovača a zároveň požiadal o doručenie faktúry. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca v žalobe uviedol viacero skutočností, ktoré sú zmätočné a nepresné. Je pravdou, že medzi stranami došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bola umývačka kolies XXXXB. Žalobca ako prenajímateľ mal povinnosť zmontovať ako aj zdemontovať umývačku. Pri samotnom prevzatí umývačky dňa 22.2.2013 sa vyskytli nedostatky, ktoré boli zapísané v preberacom protokole. Jednalo sa o nenamontované zábradlie na zbernej nádrži a nedodaného vločkovača. Žalovaný ako nájomca nemohol používať umývačku spôsobom, ktorý bol deklarovaný nielen v Nájomnej zmluve, ale aj v ponuke pred podpísaním Nájomnej zmluvy. Z dôvodu absentujúceho vločkovača (ktorý mal byť súčasťou umývačky), umývačka nedokázala vyčistiť vozidlá do stavu spôsobilého cestnej premávky. Následne bol nútený zakúpiť vysokotlakový čistič, ktorým pomocou ďalších dvoch pracovníkov dočisťoval vozidlá. V prípade, ak by pri prevzatí umývačky bol dodaný vločkovač, ktorý bol jej súčasťou, nemusel vynaložiť finančné prostriedky na dočisťovanie vozidiel. Tieto náklady boli vyčíslené vo faktúre I. na celkovú sumu 1.560,- EUR. Vzhľadom na to, že evidoval voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie, započítal ju zápočtom zo dňa 31.7.2013 voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný nie vlastnou vinou zapríčinil, že umývačka nebola v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, čím mu zároveň vznikol nárok aj na zmluvnú pokutu v zmysle článku VI. ods. 6.2. Nájomnej zmluvy vo výške 100,- EUR. Okrem toho mu vzniklo právo na zmluvnú pokutu za každý deň omeškania s opravou umývačky po dobu 15 dní, čo predstavuje sumu 15 x 50,- EUR = 750,- EUR. Za porušenie zmluvnej povinnosti ustanovenej v článku VI. ods. 6.2. mu vznikol nárok voči žalobcovi vo výške 850,- EUR (750,- EUR + 100,- EUR). V zmysle Nájomnej zmluvy ako aj jej neoddeliteľných príloh bolo dohodnuté, že v rámci prenájmu je aj montáž a demontáž umývačky. Napriek tomu v deň montáže umývačky, t.j. 22.2.2013, žalobca túto umývačku iba doviezol na miesto určenia, bez zabezpečenia pracovnej sily, ktorá by ju zmontovala. Žalovaný tak musel zabezpečiť dvoch pracovníkov, ktorí umývačku namiesto žalobcu zmontovali. Týmto vznikli náklady žalovanému vo výške 120,- EUR (dvaja pracovníci: 10 x 6,- EUR/hod. = 60,- EUR x 2 = 120,- EUR), hoci montáž mala byť v cene nájmu. Na základe toho bola vystavená faktúra I. na celkovú sumu 970,- EUR. Keďže evidoval voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie, započítal ju zápočtom zo dňa 4.11.2013 voči pohľadávke žalobcu. Doposiaľ uvedené skutočnosti preukazujú zánik nároku žalobcu v sume 2.530,- EUR. Okrem toho žalobca si započítal medzi svoje pohľadávky aj sumy, na ktoré nemá zákonný nárok. Z každej vystavenej faktúry žalobcom má žalovaný v zmysle § 43 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov povinnosť zraziť daň z celkovej fakturovanej sumy, a to vo výške 10 %. O tejto skutočnosti bol informovaný aj žalobca. Vzhľadom na to, že sa jedná o zákonnú povinnosť žalovaného, z každej žalobcom vystavenej faktúry zrazil 10 % a odviedol daňovému úradu. Z toho vyplýva, že žalobca mal nárok na zaplatenie faktúr ponížených o 10 %, čo nevzal vôbec do úvahy. Čiže z faktúry č. W. vystavenej na sumu 3.200,- EUR bola odpočítaná zrážková daň vo výške 320,- EUR (10 % zo sumy 3.200,- EUR) a rozdiel vo výške 2.880,- EUR bol žalobcovi zaplatený dňa 12.4.2013. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie sumy 320,- EUR aj s úrokmi z omeškania, ako uvádza. To isté platí aj pri faktúre č. W. na sumu 483,- EUR, z ktorej bola odpočítaná zrážková daň vo výške 10 % a rozdiel bol zaplatený dňa 5.6.2013. V prípade faktúry č. W. bolo žalovaným postupované obdobne. Z celkovej sumy 2.070,- EUR bola odpočítaná zrážková daň vo výške 207,- EUR a následne pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 1.560,- EUR (vyššie spomenutá). Rozdiel tak predstavoval sumu 303,- EUR (2.070,- EUR - 207,- EUR - 1.560,- EUR = 303,- EUR), ktorá bola zaplatená žalobcovi dňa 5.11.2013. Čo sa týka faktúry č. W., tak z celkovej sumy 2.070,- EUR bola odpočítaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 970,- EUR (vyššie spomenutá), a to jednostranným započítaním pohľadávok spôsobilých na započítanie. Od faktúry č. W. vystavenej na sumu 690,- EUR bola odpočítaná zrážková daň vo výške 69,- EUR, následne bol urobený zápočet zo strany žalobcu vo výške 128,- EUR, čiže ostávalo uhradiť sumu 493,- EUR, ktorá bola zo strany žalovaného prevedená dňa 8.8.2013. To, že žalovaný zaplatil za žalobcu zrážkovú daň vo výške 10 % z každej vystavenej faktúry preukazuje aj potvrdenie daňového úradu Bratislava. Z toho vyplýva, že na sumu v celkovej výške 644,30 EUR (zrážková daň) nemá žalobca nárok. Vzhľadom na to žalobca tak neoprávnene požaduje zaplatenie aj úrokov z omeškania zo súm, ktoré zodpovedajú zrážkovej dani odvedenej daňovému úradu žalovaným. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že je pravda, že dodal umývačku najskôr bez namontovaného bezpečnostného zábradlia tak, ako je uvedené v predmetnom protokole. Nie je však pravda, že absencia uvedeného zábradlia mala vplyv na riadne fungovanie umývačky. Rovnako tak treba zdôrazniť okolnosti, ktoré zabránili dokončeniu montáže zábradlia. Dňa 22.2.2013 (t.j. v deň montáže umývačky) začalo v Bratislave husto snežiť a do rána dňa 23.2.2013 nastala najväčšia snehová kalamita za posledných 10 rokov. Sneh padal tak husto, že znemožnil riadne namontovanie zábradlia na umývačku. V sobotu ráno dňa 23.2.2013 sa situácia natoľko zhoršila, že bol vyhlásený druhý kalamitný stupeň. Dokončeniu montáže zábradlia teda zabránila vis major. Ďalej je dôležité dodať, že zábradlie je bezpečnostný prvok, ktorý sa dá jednoducho nahradiť iným spôsobom. Preto zaistil bezpečnosť práce výstražným označením okolo nádrže, čím umožnil bezpečné používanie umývačky. O päť dní neskôr, keď to poveternostná situácia umožnila, namontoval aj zábradlie. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaný neskôr sám zábradlie odstránil, pretože mu prekážalo. Vzhľadom na uvedené považuje tvrdenia o absentujúcom zábradlí za účelové, pretože žalovaný prevzal umývačku funkčnú a v požadovanej kvalite. Podľa žalobcu tzv. vločkovač nie je súčasťou umývačky. Vločkovač je totiž spotrebný materiál - chemikália, ktorá urýchľuje proces usádzania nečistôt na dne nádrže umývačky. Žalobca nie je a ani nebol zmluvne zaviazaný poskytovať žalovanému dodávky energií, vody a spotrebného materiálu pre chod umývačky. List zo dňa 31.7.2013 považuje zo strany žalovaného za snahu vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných povinností. Žalovaný v liste poukázal najmä na nedodanie vločkovača, na nutnosť zakúpenia vysokotlakového čističa WAP a tiež na zabezpečenie pracovníkov na dočisťovanie motorových vozidiel a na montáž umývačky. V uvedenom liste žalovaný špecifikoval náklady, ktoré mu vznikli údajnou nefunkčnosťou umývačky kolies motorových vozidiel na sumu 1.560,- EUR. Skutočnosť, že žalovaný prevzal funkčnú umývačku preukazuje preberací protokol. S poukazom na čl. II ods. 5 zmluvy je žalovaný povinný nahlásiť bez zbytočného odkladu žalobcovi poruchu na umývačke. V prípade riadneho nahlásenia poruchy by bol žalobca povinný dodatočne dočistiť znečistené cestné komunikácie a kolesá nákladných automobilov. Žalovaný však ani jediný krát počas platnosti zmluvy nenahlásil poruchu na umývačke. Z uvedeného dôvodu je nutné považovať umývačku za funkčnú počas celej doby platnosti zmluvy, a preto žalovaný nie je oprávnený nárokovať si náklady na údajné dodatočné umývanie. Podľa cenovej ponuky zo dňa 19.2.2013 cena neobsahuje DPH, Stavebnú pripravenosť, Zloženie a naloženie na mieste určenia. Príprava stavebnej jamy a manipulácia s ťažkou technikou nie je a ani nebola súčasťou cenovej ponuky a ani zmluvy. Žalovaný tieto práce uskutočňoval súčasne s prebiehajúcou montážou umývačky, pričom si to nesprávne vysvetľuje tak, že sa podieľal na montáži umývačky. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ si chcel žalovaný uplatniť akékoľvek nároky súvisiace s montážou umývačky, mal tak urobiť po obdržaní prvej faktúry, v ktorej bola montáž zahrnutá. Žalovaný však po obdržaní prvej faktúry žiadne svoje údajné nároky neuplatnil. Údajné nároky ohľadom montáže umývačky si žalovaný neoprávnene „uplatnil“ až dňa 1.8.2013 (teda 160 dní po montáži a 83 dní po demontáži umývačky, zjavne s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich záväzkových povinností). V súvislosti s tvrdením žalovaného o údajnom nároku na zmluvnú pokutu poukazuje na bod 3. vyjadrenia. Žalovaný prevzal funkčnú umývačku. Ako je uvedené v bode 3. vyjadrenia, žalovaný je povinný nahlásiť bez zbytočného odkladu žalobcovi poruchu na umývačke. Žalovaný však počas platnosti zmluvy nenahlásil ani jednu poruchu na umývačke. Z uvedeného dôvodu žalovaný nie je oprávnený nárokovať si zmluvnú pokutu v akejkoľvek výške. Ak jeden obchodný partner odvedie za druhého partnera licenčné poplatky (v tomto prípade zrážkovú daň), je povinný túto skutočnosť doložiť svojmu partnerovi dokladom od príslušného daňového úradu. Do tej doby (t.j. dovtedy kým túto skutočnosť náležite nepreukáže) je licenčný poplatok, resp. zrážková daň považovaná za neodvedenú a príslušná faktúra za neuhradenú. Pred podaním žaloby (a aj po jej podaní) opakovane vyzýval žalovaného, aby dokladoval úhradu zrážkovej dane, pričom žalovaný na tieto výzvy nereagoval. Odporca iba jednoducho žalobcovi oznámil, že za vystavené faktúry odviedol zrážkovú daň vo výške 10 % z fakturovanej sumy. Takéto oznámenie však nie je dokladom o odvedení tejto dane, a preto si žalovaný takto odvedené sumy nemohol uplatniť v daňovom priznaní, a prípadné uplatnenie by daňový úrad neakceptoval. Nakoľko žalobca doklady od daňového úradu potreboval, sám požiadal príslušný daňový úrad o oznámenie, či bola zrážková daň odvedená. Daňový úrad však túto skutočnosť žalobcovi nemohol oznámiť, nakoľko sa na danú informáciu vzťahuje daňové tajomstvo. Žalovaný tieto doklady doručil žalobcovi až dňa 7.4.2014, t.j. až po tom, čo bol vydaný platobný rozkaz. Do tejto doby žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal žalobcovi odvedenie zrážkovej dane. Z tohto dôvodu si naďalej nárokuje aj na príslušné úroky z omeškania (do dňa 7.4.2014). Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca podal žalobu dôvodne s tým, že si uplatňuje pohľadávku, ktorú voči žalovanému eviduje ku dňu podania žaloby. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia v sumy 4.274,30 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia zostávajúcej časti nájomného. Po čiastočných späťvzatiach žaloby zostalo predmetom konania uhradenie sumy 2.732,- EUR vrátane príslušenstva (úrok z omeškania z už uhradených súm ako aj doposiaľ neuhradenej časti). Súd vyhodnotil zostatok návrhom uplatneného nároku v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o nájme hnuteľnej veci, ktorá skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná. Nájomné si žalobca vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaný čiastočne uhradil a na neuhradenú časť si započítal svoj nárok na náhradu škody a zmluvnú pokutu, ktoré žalobcovi vyúčtoval faktúrami. Písomne zachytený prejav žalovaného na listoch zo dňa 31.7.2013 a 4.11.2014 - Zápočet medzi vzájomnými pohľadávkami a záväzkami, posudzujúc ich podľa obsahu a vôle konajúcej osoby, majú charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Prejavená vôľa žalovaného započítať svoje pohľadávky voči pohľadávkam žalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na uvedených písomnostiach nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podania nespĺňajú náležitosti podľa ustanovenia § 323 OBZ. Žalovaný nenamietal výšku nájomného. Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným, a to listami zo dňa 31.7.2013 a 4.11.2013, bolo vykonané platne, a tým došlo k zániku aj zostávajúcej časti pohľadávky žalobcu. K tomu bolo potrebné ustáliť existenciu pohľadávok žalovaného vyplývajúcich jednak z vyúčtovanej zmluvnej pokuty v súvislosti s omeškaním opravenia poruchy žalobcom ako aj z nároku na náhradu škody. Súd poukázal na to, že ôsmy oddiel siedmej časti Občianskeho zákonníka obsahuje osobitné ustanovenia o tzv. podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktoré upravujú iba niektoré stránky tohto nájmu. Inak sa aj na tento nájom vzťahujú všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl.). Osobitné ustanovenia sa vzťahujú len na hnuteľné veci (k pojmu hnuteľné veci výklad k § 119). Ide o podnikateľský nájom, to znamená, že prenajímateľom musí byť podnikateľ a nájomcom nepodnikateľ, ale môže ním byť aj podnikateľ. Tieto ustanovenia nemožno aplikovať vtedy, keď je predmetom podnikateľského nájmu dopravný prostriedok. Vtedy sa nájom spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluve o nájme dopravného prostriedku (§ 630 až 637 OZ). Ustanovenie odseku 1 upravuje zodpovednosť za vady prenajatej veci, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú. V týchto prípadoch má nájomca predovšetkým právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca na ten istý účel. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok. Odpustenie nájomného prichádza do úvahy zrejme vtedy, keď nájomca vôbec nemohol užívať vec, a právo na zľavu má vtedy, keď vec mohol užívať len za sťažených podmienok. Keďže ide o osobitnú úpravu, nemožno aplikovať §§ 673 a 674. Právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Na uplatnenie práva u prenajímateľa však platí iná doba ako podľa § 675. Aj keď sa tu neustanovuje, že neuplatnenie práva v ustanovenej dobe u prenajímateľa má za následok zánik práva, treba túto dobu považovať za prekluzívnu dobu. Ak nájomca uplatní svoje právo u prenajímateľa v ustanovenej dobe a prenajímateľ mu nechce dobrovoľne odpustiť nájomné alebo poskytnúť mu zľavu z nájomného, odo dňa uplatnenia práva u prenajímateľa mu plynie trojročná premlčacia lehota (§ 102) na uplatnenie práva na súde. S prihliadnutím na predmet a účel nájmu je potrebné právny vzťah sporových strán podriadiť ustanoveniam o nájomnej zmluve a osobitným ustanoveniam o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Okrem toho si sporové strany v písomne uzavretej zmluve dohodli ďalšie vzájomné páva a povinnosti. V článku II. ods. 2.5. mali dohodnutý postup v prípade poruchy umývačky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané že žalovaný nepostupoval podľa príslušných zmluvných ustanovení, ktoré upravujú postup v prípade výskytu poruchy na umývačke a nepostupoval ani podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré upravujú nemožnosť riadne užívať prenajatú vec alebo jej užívanie sťažujú. V prípade, ak umývačka v dôsledku poruchy dostatočne nečistila motorové vozidlá, mal žalovaný túto skutočnosť hlásiť žalobcovi, ktorý bol povinný poruchu jednak odstrániť a zároveň zabezpečiť čistenie vozidiel a komunikácií iným vhodným spôsobom na svoje náklady. Okrem toho mal žalovaný v zmysle zákonných ustanovení právo buď na poskytnutie inej umývačky, ako aj právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného za dobu, kedy umývačka vozidlá riadne nečistila. Žalovaný však ani jedným z uvedených spôsobov nepostupoval, ale dočisťovanie vozidiel vykonával vlastnými prostriedkami (manuálne dočisťovanie vozidiel a montáž umývačky), pričom tieto náklady vyúčtoval faktúrou č. I. na sumu 1.560,- EUR. Takýto postup žalovaného však nemá oporu ani v zmluve ako ani v zákone a táto jeho pohľadávka preto nie je dôvodná. Titulom ďalšej pohľadávky žalovaného, vyúčtovanej faktúrou č. I. na sumu 970,- EUR, má byť nárok na zmluvnú pokutu a náklady na demontáž umývačky. Zmluvná pokuta je, podľa súdu, zaisťovacím inštitútom záväzkového vzťahu pre prípad, kedy by jedna zo zmluvných strán nedodržala svoje záväzky. Z uvedeného teda vyplýva, že ustanovenie o zmluvnej pokute možno aplikovať iba za situácie, kedy jedna zmluvná strana nesplnila touto zmluvnou pokutou zaisťovaný záväzok, a to bez ohľadu na zavinenie. K porušeniu povinnosti dôjde vtedy, ak ten, kto bol na niečo povinný, sa choval inak, než sa podľa povinnosti chovať mal. Aby toto porušenie zakladalo povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty, musí sa jednať o povinnosť určenú v dojednaní o zmluvnej pokute, prípadne musí byť povinnosť porušená spôsobom predvídaným v dojednaní. Splnenie zaisťovanej povinnosti v niektorých prípadoch vyžaduje spolupôsobenie (súčinnosť). Pokiaľ táto súčinnosť poskytnutá nie je, tak napriek tomu, že sú dané všetky ďalšie podmienky zakladajúce povinnosť dlžníka konať zmluvne dohodnutým spôsobom, nemožno po ňom požadovať splnenie zaisťovanej povinnosti. Z toho tiež vyplýva, že z takéhoto nesplnenia ani nemožno vyvodzovať pre dlžníka žiadne negatívne právne dôsledky. Súd ďalej uviedol, že svedok G. T. presne a podrobne popísal priebeh realizácie montáže umývačky ako aj jej prevádzku. Potvrdil, že pripravenosť na montáž umývačky nebola dostatočná, a táto sa dolaďovala počas samotnej montáže. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok H. Z.. Tento svedok ďalej uviedol, že umývačka vozidlá nečistila dostatočne a ani v deklarovanom množstve, zároveň však uviedol, že pri reklamáciách nepostupovali v zmysle zmluvy, čo odôvodňoval časovou tiesňou. Stopercentnú nepripravenosť potvrdil aj svedok G. Q., a taktiež potvrdil potrebu dočisťovania. V rovnakom duchu vypovedal aj svedok G. U.. Keď teda umývačka vykazovala určité nedostatky pri čistení, žalovaný mal postupom v zmysle zmluvy oznámiť túto skutočnosť žalobcovi a umožniť mu vykonať nápravu. Žalovaný však týmto spôsobom nepostupoval, ale pristúpil k svojpomocnému riešeniu uvedeného problému. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by riadne hlásil poruchy na umývačke, nemohol sa žalobca dostať do omeškania s ich odstraňovaním a žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Započítanie pohľadávok žalovaného tak súd vyhodnotil ako neplatné a k zániku žalovanej pohľadávky žalobcu tak nedošlo. K tvrdeniu žalovaného, že vločkovač mal byť súčasťou umývačky, súd uviedol, že toto jeho tvrdenie nie je, s poukazom na zmluvu a cenovú ponuku, opodstatnené. V Ponuke č. XXXXXX-X, ktorá bola prílohou zmluvy, bol uvedený základný popis umývačky, ktorá obsahovala rám, bočnice, recyklačnú nádrž na vodu so zábradlím a úpravňu vody. Vločkovač, ako súčasť umývačky, tam uvedený nie je. Spomenutý je iba v odseku „Funkce“, ktorý popisuje spôsob činnosti umývačky a kde je používateľovi dané odporúčanie vločkovač používať („Pre rýchlejšie usadzovanie nečistôt je vhodné používať vločkovač.“). Nakoniec žalovaný si tento vločkovač doobjednal e-mailom zo dňa 4.4.2013. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.732,- EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania (reflektujúc dohodnutú 30- dňovú lehotu splatnosti faktúr a termíny čiastkových úhrad), a to vo výške 9,75 % ročne (9 percentuálnych bodov + 0,75). Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal aj zo súm odvedenej dane z príjmu až do okamihu preukázania skutočnosti, že táto daň bola príslušnému daňovému úradu aj skutočne odvedená. Zároveň súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku I. a III. žalovaný, ktorý uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 12.03.2014 „Smlouva o montáži a nájmu myčky kol nákladních automobilů" (ďalej len „Nájomná zmluva“). Žalobca na základe tejto Nájomnej zmluvy prenajal umývačku kolies XXXXB (ďalej len „Umývačka“), začo sa žalovaný, v prípade riadneho a včasného plnenia, zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné. Podľa odvolateľa súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Odvolateľ poukázal na najproblematickejšie ustanovenia nájomnej zmluvy, a to bod 2.2, bod 2.3, bod 2.5, bod 2.6, bod 4.1, bod 6.1.. Poukázal i na to, že povinnosťou žalobcu podľa Nájomnej zmluvy bola montáž a demontáž umývačky, pričom sa žalobca zaviazal previesť nielen montáž aj demontáž umývačky, ale aj akúkoľvek ďalšiu manipuláciu s umývačkou a všetky ostatné súvisiace činnosti v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, podmienkami podľa stavebného povolenia, v súlade so záväznými a doporučenými normami, ako aj s návodom výrobcu umývačky. Umývačka bola žalovaným prevzatá dňa 22.03.2013, pričom sa vyskytli nedostatky a tieto boli zapísané v preberacom protokole. Jednalo sa o nasledovné nedostatky: na umývačke nebolo namontované zábradlie na zbernej nádrži (pozn. budú namontované dodatočne) a nebol dodaný vločkovač. Žalobca bol povinný splniť svoju povinnosť ustanovenú v Nájomnej zmluve, a teda riadne vykonať montáž umývačky, resp. jej montáž zabezpečiť. Na montáži sa zo strany žalobcu podieľal jediný pracovník. Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Je dostatočne jasné, že sama jedna osoba toto nedokáže zvládnuť, a teda žalovaný bol nútený k montáži dodanej umývačky dodať svojich pracovníkov, ktorým musel poskytnúť za vykonanie danej práce mzdu. Takýmto konaním zo strany žalobcu vznikla žalovanému škoda. Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu so záväzkového vzťahu, ktorou bola montáž umývačky. Okresný súd Bratislava II tak bezdôvodne odoprel uznať porušenie záväzku zo strany žalobcu, na základe ktorého došlo k vzniku škody u žalovaného, ktorej výška bola riadne uplatnená, a ktorej výšku žalobca vôbec nerozporoval. Evidentne došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo záväzku v zmysle § 373 OBZ. Pri poruche umývačky bol povinný žalovaný upozorniť žalobcu na jej nefunkčnosť, a v prípade neopravenia bola daná možnosť žalovaného uplatniť si zmluvnú pokutu za každý deň omeškania so splnením záväzku žalobcu. Naopak, zmluvným záväzkom bola na strane žalobcu montáž umývačky, pričom žalobca si tento svoj záväzok nesplnil. Jedná sa o dve úplne odlišné právne skutočnosti, ktoré bolo potrebné u žalobcu uplatniť rozdielne. Nesplnenie záväzku spočívajúceho v porušení montáže umývačky je priamym porušením povinnosti žalobcu vyplývajúceho z Nájomnej zmluvy. Porucha umývačky a jej následná oprava nie je priamym porušením záväzku, ale stáva sa ním, až keď by žalobca v stanovenej lehote neopravil umývačku. Z uvedeného vyplýva, že zo strany prvostupňového súdu došlo k spojeniu dvoch odlišných vecí, ktoré viedli k nesprávnemu rozhodnutiu a zamietnutiu evidentného nároku aj zo strany žalovaného voči žalobcovi, ktorý bol riadne uplatnený. Čo sa týka nedodaného vločkovača, svedok, ktorého výsluch v konaní navrhol žalobca, síce tvrdil, že vločkovač nie je predmetom dodávky. S jeho výpoveďou však žalovaný nemôže v žiadnom prípade súhlasiť. Absencia vločkovača je riadne uvedená v preberacom protokole, z čoho je dostatočne jasné, že vločkovač dodaný byť mal, pretože bez neho nie je umývačka schopná umyť vozidlá tak, aby boli spôsobilé na vjazd na cestnú komunikáciu (dokonca aj samotný žalobca uviedol, že za pomoci vločkovača dochádza k usadzovaniu bahna v nádrži rýchlejšie a tým umývačka účinnejšie a efektívnejšie pracuje). Keďže však chýbal, umývačka nedokázala vyčistiť vozidlá tak, aby boli tieto v stave spôsobilom cestnej premávky. Z tohto dôvodu bol žalovaný povinný zakúpiť vysokotlakový čistič, ktorým pomocou ďalších dvoch pracovníkov dočisťoval vozidlá. Tak v podanom návrhu žalobcu, ako aj v jeho vyjadrení k odporu a vo výpovediach na uskutočnených pojednávaniach žalobca uvádza, že aj napriek tomu, že bolo povinnosťou žalovaného nahlásiť bez zbytočného odkladu žalobcovi poruchu na umývačke, žalovaný počas platnosti zmluvy nenahlásil ani jednu poruchu na umývačke. Svoje rozhodnutie touto skutočnosťou odôvodnil aj súd. To, že uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, potvrdili okrem samotného žalovaného aj dvaja svedkovia, ktorí jasne uviedli, že žalobca bol niekoľkokrát denne telefonicky upozornený a vyzývaný na opravu umývačky, dokonca pracovník žalobcu bol vzniknutú situáciu niekoľkokrát osobne riešiť, avšak problém úplne neodstránil. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na zákonom upravenú všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, § 417 ods. 1, § 22a písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Žalovaný primeraným spôsobom reagoval na vzniknutú situáciu, pričom prostriedky, ktoré vynaložil na odvrátenie hroziacej škody, boli v úplnom nepomere k výške škody, ktorá hrozila. Podľa odvolateľa súd dospel k nesprávnemu záveru, keď usúdil, že nárok žalobcu je na základe uvedených skutočností dôvodný, Dôvodnosť nároku žalobcu si dovoľujeme zásadne namietať, pretože z bodu 4.1 Nájomnej zmluvy je jasné, že žalobcovi vzniká právo na zaplatenie nájomného len v prípade riadneho a včasného poskytnutia plnenia. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca neposkytol plnenie ani riadne, ani včas a dostal sa teda s plnením svojho záväzku do omeškania. Žalobcovi tak nevzniklo právo na zaplatenie odmeny zo strany žalovaného, žalovanému vzniklo dokonca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to vo výške 100,- EUR za každý deň omeškania žalobcu s plnením. Preto žiada Krajský súd v Bratislave, aby rozhodnutie vo výroku I a III. Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.12.2016 vedené pod sp. zn. 25Cb/120/2014 zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že spomenuté odvolacie dôvody nemajú oporu v samotnom texte odvolania. Žalovaný svoj názor o údajných nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie v podstate vôbec nekonkretizoval. V odvolaní neoznačil údajne nesprávne skutkové zistenia a ani neuviedol, aké by mali byť podľa jeho mienky správne skutkové zistenia, Žalovaný len zotrval na účelových a nepreukázaných tvrdeniach, ktoré uvádzal už v rámci prvoinštančného konania. Žalovaný v podanom odvolaní napríklad zotrval pri tvrdení o vzniku údajnej škody, ktorú mal na základe vykonaného dokazovania za nepochybne preukázanú. V tomto smere je však nutné zdôrazniť, že v rámci prvoinštančného konania žalovaný nepreukázal ani jeden zo zákonných predpokladov na vznik nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný nepostupoval podľa uzavretej zmluvy a ani v zmysle relevantnej právnej úpravy, čo malo za následok neoprávnenosť (nedôvodnosť) žalobcom tvrdených a uplatňovaných nárokov (najmä náhrady škody a zmluvnej pokuty). Čo sa týka údajného nároku na zmluvnú pokutu, v tomto smere je absolútne nepochybné, že sporové strany mali zmluvne zadefinovane podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu, avšak v danej veci neboli splnené dohodnuté predpoklady vzniku nároku na zmluvnú pokutu na strane žalovaného. Podľa žalobcu umývačka fungovala a motorové vozidlá čistila, čo vyplýva aj z výpovedí svedkov, najmä z výpovede svedka pána Urbana, ktorý sa vyjadril, že zbernú nádobu umývačky čistili jedenkrát denne bagrom a asi tri alebo štyrikrát počas doby nájmu došlo ku kompletnému vyčisteniu zariadenia aj s vypustením vody. Okrem toho v rámci svedeckých výpovedí odznelo, že linka čistila 90 až 95 % nečistôt. V konaní bolo tiež preukázané, že z konštrukčného hľadiska umývačka nebola uspôsobená na to, aby umývala čelné, bočné ani spätné zrkadlá, či hlboký dezén pneumatík. Umývačka je totiž konštruovaná tak, aby umývala kolesá motorových vozidiel. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nedodanie vločkovača, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že vločkovač je spotrebný materiál, pričom spotrebný materiál nie je súčasťou umývačky (v podstate to možno prirovnať k tomu, ak by si niekto kúpil umývačku riadu a od predajcu žiadal, aby mu dodával aj tablety na čistenie riadu). Navyše v zmysle cenovej ponuky a zmluvy nebolo a ani nemalo byť súčasťou nájmu dodávanie spotrebného materiálu. V podanom odvolaní sa žalovaný vyjadroval tiež k montáži a demontáži umývačky, pričom ohľadom montáže opätovne tvrdil, že túto zabezpečovali pracovníci žalobcu. V tomto smere poukázal na výpoveď svedka p. T.. Je nesporné, že demontáž umývačky realizoval sám žalovaný, avšak bez toho, aby o tom upovedomil žalobcu. Preto až kým žalovaný žalobcovi neoznámil, že je umývačka demontovaná a má si ju prísť prevziať, žalobca ani nemal vedomosť o tom, že by mal umývačku demontovať. Žalobca teda nemal reálnu možnosť zabezpečiť demontáž umývačky vo vlastnej réžii. V závere podaného odvolania žalovaný bez bližšej konkretizácie uviedol, že je presvedčený, že žalobca nemal v konaní plný úspech. V tomto smere je však potrebné konštatovať, že čiastočné späťvzatie žaloby - toto bolo realizované z dôvodu dodatočného správania žalovaného, ktorý až po začatí súdneho pojednávania časť uplatneného nároku uhradil a ohľadom ďalšej časti poskytol žalobcovi potrebné daňové doklady. Navyše v súlade s obchodnoprávnymi predpismi možno z čiastočnej úhrady vyvodiť uznanie záväzku žalovaným, čo je ďalšia skutočnosť potvrdzujúca dôvodnosť podanej žaloby (k tomu bližšie aj v bodoch 32., 39. a 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Podľa žalobcu v danej veci k nesprávnemu právnemu posúdeniu nedošlo, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom vykladal. Z uvedeného je preto zrejmé, že v tomto konaní nedošlo k omylu pri aplikácii práva. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/120/2014 zo dňa 13.12.2016 v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Odvolateľ v replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní nemajú reálny základ v obsahovej stránke odvolania. Domnieva sa, že súd napriek tomu, že vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Neuznal porušenie či už zmluvných alebo zákonných povinností žalobcu, aj napriek tomu, že z listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov jasne vyplýva, že žalobca nepostupoval ani podľa zmluvy, ani podľa zákona. Žalobca sa na základe zmluvy zaviazal vykonať montáž, demontáž, ako aj všetku ďalšiu potrebnú manipuláciu s umývačkou, a to v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, technickými a inými príslušnými normami, podmienkami podľa stavebného povolenia, sprievodnou dokumentáciou, či návodom výrobcu umývačky. Prvým porušením povinnosti žalobcu bolo, že síce umývačku dodal, avšak pri jej prevzatí žalovaným boli zistené nedostatky, ktoré boli zapísané v preberacom protokole. Následne žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť, nakoľko nezabezpečil riadnu montáž umývačky. Na montáž niekoľkotonového stroja zabezpečil svojho jediného pracovníka, preto bol žalovaný nútený zabezpečiť svojich pracovníkov, aby bola umývačka namontovaná riadne, a teda žalovanému vznikla škoda, ktorej náhradu si uplatnil u žalovaného. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že vločkovač je spotrebný materiál, pričom spotrebný materiál nie je súčasťou umývačky, jeho dodanie nebolo dohodnuté ani podľa cenovej ponuky, ani podľa zmluvy. Prečo je potom uvedené na preberacom protokole medzi ostatnými nedostatkami, že vločkovač nebol dodaný? Keďže nedodanie vločkovača je uvedené na preberacom protokole ako nedostatok, tento mal byť dodaný dodatočne, pretože len s jeho použitím je umývačka schopná umyť vozidlá tak, aby boli v stave spôsobilom na vjazd na cestnú komunikáciu. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný nepreukázal v rámci prvoinštančného konania ani jeden zo zákonných predpokladov na vznik nároku na náhradu škody, s týmto tvrdením nesúhlasí. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) - v našom prípade nezabezpečenie riadnej montáže umývačky, a následkom (vzniknutou škodou) - žalovaný musel jednak k montáži dodanej umývačky dodať svojich pracovníkov, ktorým musel poskytnúť za vykonanie danej práce mzdu a následne, keďže umývačka nedokázala vyčistiť vozidlá tak, aby boli v stave spôsobilom cestnej premávky, musel zakúpiť vysokotlakový čistiť a následne vozidlá dočisťovať, za asistencie ďalších dvoch svojich pracovníkov. Ďalšia škoda spôsobená žalovanému spočívala v tom, že po tom, ako na umývačke vznikla vada a aj napriek viacerým opätovným výzvam žalobca tento problém neodstránil, bol žalovaný nútený opraviť umývačku sám, na čo vynaložil ďalšie finančné prostriedky. Všetky predpoklady na vznik nároku na náhradu škody sú teda splnené a žalovaným dostatočne preukázané. Keďže žalovaný postupoval v rámci svojej prevenčnej povinnosti, ktorú mu ukladá zákon, máme za to, že nárok uplatnený žalovaným na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu je v celom rozsahu oprávnený. V úmysle žalovaného v žiadnom prípade nebolo počas konania navodiť dojem nefunkčnosti a poruchovosti umývačky, keďže umývačka skutočne nefungovala tak, ako mala, po čase dokonca na nej vzniklo niekoľko vád. Od začiatku vzájomnej komunikácie sa deklarované skutočnosti postupne ukazovali ako nepravdivé a žalovaný bol nútený vynaložiť nemalé finančné prostriedky, aby boli všetky vozidlá vyčistené riadne a včas, aby sa tak vyhol ďalším vysokým sankciám, ktoré mu hrozili nielen od investora, ale aj od cestného správneho orgánu či obce, jednak za omeškanie termínov stanovených investorom, ako aj za znečistenie cesty nekvalitne vyčistenými vozidlami. 6. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že demontáž umývačky realizoval sám žalovaný, avšak bez upovedomenia žalobcu, uviedol, že keďže ani montáž nevykonal sám žalobca, žalovaný bol presvedčený, že k demontáži pristúpi žalobca rovnakým spôsobom a žalovaný bude aj tak povinný zabezpečiť ďalších pracovníkov, ktorí umývačku demontujú. Keďže na umývačke sa po čase skutočne vyskytlo niekoľko vád, nemohol žalovaný prenajatú umývačku užívať dohodnutým spôsobom. Žalovanému teda nevznikla povinnosť platiť žalobcovi nájomné a tak, ako už bolo uvedené, sme presvedčení, že žalovanému vznikol voči žalobcovi aj nárok na náhradu škody a na zmluvnú pokutu. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je jasné, že žalovaný s tvrdeniami žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí a trvá na tom, čo uviedol aj v odvolaní - aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie vo výroku I. a III. Okresného súdu Bratislava zo dňa 13.12.2016 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu uvedeného v odvolaní žalovaného zo dňa 03.04.2017. 7. Žalobca v duplike poukázal na to, že v podanej replike žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti ani argumenty a v podstate len opätovne opakuje skôr uvádzané a ničím nepodložené tvrdenia. Napríklad pokiaľ ide o vločkovač, sám žalovaný si protirečí, keď najskôr poukazuje na to, že v preberacom protokole je uvedené, že nebol dodaný vločkovač a následne uvádza, že žalovaný nemal vedomosť o tom, aký spotrebný materiál je potrebné použiť, aby umývačka fungovala riadne a efektívne. V danej súvislosti je najskôr potrebné uviesť, že nedodanie vločkovača nie je vadou, keďže ide o spotrebný materiál, čo bolo v konaní nepochybne preukázané. Z uvedeného vyplýva, že poznámka „nedodaný vločkovač" ani nemala byť v preberacom protokole uvedená, nakoľko nemá žiadnu relevanciu. Okrem toho priamo v ponuke sa uvádza, že „pro rychlejší usazování nečistot je vhodné používat vločkovač", a preto je zavádzajúce až absurdné tvrdenie žalovaného o tom, že nemal vedomosť, aký spotrebný materiál je potrebné použiť, aby umývačka fungovala riadne a efektívne. Navyše ak by to žalovaný skutočne nevedel, do preberacieho protokolu by účelovo neuviedol nedodaný vločkovač a neskôr by si tento materiál od žalobcu ani neobjednával. Pokiaľ ide o domnelé nároky žalovaného na zmluvnú pokutu alebo nárok na náhradu škody, v tomto smere poukázal na predchádzajúce podania a prednesy, z ktorých je zrejmé, že predpoklady pre takéto nároky nie sú na strane žalovaného v žiadnom prípade dané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zotrval pri návrhu, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/120/2014 zo dňa 13.12.2016 v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Je nesporné, že sporové strany na základe ponuky žalobcu č. XXXXXX-X zo dňa 19.2.2013, objednávky žalovaného č. XXXX/XX zo dňa 20.2.2013 uzatvorili „Smlouvu o montáži a nájmu myčky kol nákladních automobilů“ (ďalej len „zmluva“). Cena za predmet zmluvy bola v zmysle ponuky č. XXXXXX-X zo dňa 19.2.2013 dohodnutá na sumu 3.200,- EUR za prvých 30 dní, 69,- EUR/deň za 31. až 180. deň a 54,- EUR od 181. dňa. Splnenie povinnosti dodať umývačku riadne a včas bolo preukázané preberacím protokolom zo dňa 22.2.2013. Za riadne poskytnuté plnenie vystavil žalobca žalovanému faktúry č. W. XXX, ...XXX,...XXX, XXX, pričom zostalo neuhradených 4.274,30 EUR. Žalovaný urobil listami zo dňa 31.7.2013 a 4.11.2013 zápočet medzi vzájomnými pohľadávkami a záväzkami, pričom sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu, že bolo potrebné ustáliť existenciu pohľadávok žalovaného vyplývajúcu jednak z vyúčtovanej zmluvnej pokuty a v súvislosti s omeškaním opravenia poruchy žalobcom ako aj z nároku na náhradu škody. V tomto smere súd správne uviedol, že predmet a účel nájmu je potrebné podriadiť ustanoveniam o nájomnej zmluve a osobitným ustanoveniam o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu, že v článku II. ods. 2.5. bol dohodnutý postup v prípade poruchy umývačky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané že žalovaný nepostupoval podľa príslušných zmluvných ustanovení, ktoré upravujú postup v prípade výskytu poruchy na umývačke a nepostupoval ani podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré upravujú nemožnosť riadne užívať prenajatú vec alebo jej užívanie sťažujú. V prípade, ak umývačka v dôsledku poruchy dostatočne nečistila motorové vozidlá, mal žalovaný túto skutočnosť hlásiť žalobcovi, ktorý bol povinný poruchu jednak odstrániť a zároveň zabezpečiť čistenie vozidiel a komunikácií iným vhodným spôsobom na svoje náklady. Okrem toho mal žalovaný v zmysle zákonných ustanovení právo buď na poskytnutie inej umývačky, ako aj právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného za dobu, kedy umývačka vozidlá riadne nečistila. Žalovaný však ani jedným z uvedených spôsobov nepostupoval, ale dočisťovanie vozidiel vykonával vlastnými prostriedkami (manuálne dočisťovanie vozidiel a montáž umývačky), pričom tieto náklady vyúčtoval faktúrou č. I. na sumu 1.560,- EUR. Takýto postup žalovaného však nemá oporu ani v zmluve ako ani v zákone a táto jeho pohľadávka preto nie je dôvodná. Podľa odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal, kedy a komu nahlásil poruchu na umývačke. Skutočnosť, že pri reklamácii nepostupoval žalovaný podľa zmluvy potvrdil aj svedok H. Z.. Žalovaný podľa nájomnej zmluvy nepostupoval, ale pristúpil k svojpomocnému riešeniu problému. Pretože žalovaný nepreukázal, žeby riadne hlásil poruchy na umývačke, nemohol sa žalobca dostať do omeškania s ich odstraňovaním a žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, ale ani na náhradu škody, ktorá sa viaže na porušenie zmluvnej povinnosti. Započítanie pohľadávok žalovaného súd správne vyhodnotil ako neplatné a k zániku žalovanej pohľadávky nedošlo. K otázke nedodania vločkovača sa odvolací súd stotožnil s tvrdením žalobcu, a to, že vločkovač nie je súčasťou umývačky, ale je spotrebný materiál. Zo základného popisu umývačky vyplýva, že obsahuje umývací rám, bočnice, recyklačnú nádrž so zábradlím a úpravovňu vody. Skutočnosť, že prenajímateľ v zmluve uvádza, že pre rýchlejšie usadzovanie nečistôt je vhodné používať vločkovač, treba chápať ako doporučenie používať vločkovač. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť tým, že síce umývačku dodal, ale boli zistené nedostatky, ktoré boli zapísané v preberacom protokole, odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že v preberacom protokole je uvedené, že nebolo namontované zábradlie na zbernej nádobe, čo bude namontované dodatočne, žalovaný predmet nájmu prevzal a užíval ho. Počas používania umývačky žalovaný nepreukázal, že by v súlade so Zmluvou reklamoval akúkoľvek vadu. Okrem toho zábradlie je iba bezpečnostný prvok, ktorý sa dá nahradiť iným spôsobom. Po jeho namontovaní ho žalovaný odstránil, pretože mu prekážalo. Umývačka napriek chýbajúcemu zábradliu bola v stave spôsobilom na užívanie. Preto žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. VI. bod 6.1.. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť tým, že na montáž umývačky poslal žalobca len jedného pracovníka a bol nútený zabezpečiť svojich pracovníkov, čím mu vznikla škoda, odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalobcu o tom, že príprava stavebnej jamy a manipulácia s ťažkou technikou nie je a ani nebola súčasťou cenovej ponuky a ani zmluvy. Žalovaný tieto práce, podľa žalobcu, uskutočňoval súčasne s prebiehajúcou montážou umývačky, pričom si nesprávne vysvetlil, že sa podieľal na montáži umývačky. Toto tvrdenie žalovaný nevyvrátil. Žalovaný taktiež ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že musel zabezpečiť dvoch svojich pracovníkov, ktorí umývačku namiesto žalobcu zmontovali. Zároveň odvolací súd poukazuje na čl. III. bod 3.1.1. Zmluvy, podľa ktorého termín odovzdania pracoviska za účelom vykonania montáže a termín začatia montáže umývačky je 22.2.2013. Z preberacieho protokolu vyplýva, že umývačku žalovaný prevzal dňa 22.2.2013. Žalobca termín dodania predmetu nájmu dodržal, preto sa nedostal do omeškania. Použitie vlastných pracovníkov zo strany žalovaného a s tým spojené náklady idú na úkor žalovaného. Ten mal totiž možnosť v prípade omeškania žalobcu so začatím či ukončením montáže či demontáže umývačky nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. VI. bod 6.1.. Zo strany žalobcu však k omeškaniu nedošlo. K odvolaniu žalovaného proti III. výroku, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že k čiastočnému späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného, ktorý až po začatí konania časť uplatneného nárok uhradil a ohľadne ďalšej časti poskytol žalobcovi potrebné daňové doklady. 10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si riadne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy, preto mu patrí uplatnený nárok za riadne poskytnuté plnenie. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 14. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).