Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/290/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214206835 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214206835.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Q. A., N.. X.X.XXXX, bytom Č. X, A. proti žalovanej: Z. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., zastúpená Mgr. Kristína Monosi Lehoťanová, advokátka so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, o zaplatenie 2.021,45€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 52C 345/2014-223 zo dňa 20.apríla 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.664,92€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15.12.2009 do zaplatenia potvrdzuje. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmeňuje tak, že žalobu zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,72 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 1.886,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30. 11. 2014 až do zaplatenia, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 104,06 € a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (žalobca žiadal zaplatenie istiny 2.021,45€) súd žalobu zamietol. 1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, § 454, § 559 ods. 2, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. keď dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej je čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na X. podlaží v bytovom dome na A. L. Č.. XX v Bratislave a k nemu prislúchajúcemu podielu na pozemku a na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu zapísaných na LV č. XXXX k.ú. A.- W. A. a to v čase od 23. 05. 2012 do 05. 11. 2013, kedy žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel predala. V zmysle citovanej právnej úpravy § 139 Občianskeho zákonníka, strany sporu konania ako podielový spoluvlastníci, každý vo výške 1 , sú z právnych úkonov týkajúcich sa predmetného bytu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, pričom podiely na spoločnej veci vyjadrujú mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Z uvedeného vyplýva, že obaja ako podieloví spoluvlastníci, v čase kým nimi boli, sú povinní a oprávnení aj uhrádzať všetky náklady v súvislosti s užívaním predmetného bytu. Teda všetky náklady v súvislosti s predmetným bytom sú povinní uhrádzať spoločne v čase trvania podielového spoluvlastníctva a to vo výške zodpovedajúcej výške ich spoluvlastníckych podielom, t.j. každý 1. Žalobca v konaní preukázal, že za trvania spoluvlastníctva so žalovanou uhradil sám B.- V. nedoplatky spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od júla 2012 do novembra 2013 v celkovej výške 3.845,66 €. Žalovaná túto skutočnosť t.j. úhradu uvedených súm zo strany žalobcu ničím relevantne nespochybnila. V konaní však tvrdila, že v súvislosti s prevodom jej spoluvlastníckeho podielu na žalobcu (neskôr na B. B.) došlo k dohode, že nedoplatky na byte zaplatí žalobca ako súčasť celkovej dohody ohľadne predaja jej spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu. 1.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca takúto dohodu medzi podielovými spoluvlastníkmi či už ústnu alebo písomnú popieral, pričom uviedol, že nedoplatky zaplatil nakoľko hrozila dražba predmetného bytu zo strany B. V. o čom sa dozvedel z upomienky č. X zo dňa 25. 02. 2013. Taktiež sa od banky dozvedel, že žalovaná si zobrala hypotéku a byt bol predmetom záložného práva, pričom z dôvodu nesplácania hypotéky taktiež hrozila dražba bytu z dôvodu výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú dohodu s žalobcom, že tento uhradí nedoplatky za byt, súd prvej inštancie konštatoval, že existencia takejto dohody nebola v konaní preukázaná. Žiadny zo svedkov existenciu tejto dohody jednoznačne nepotvrdil. Svedok V. K. síce uviedol, že medzi stranami sporu existovala dohoda, že žalobca odkúpi spoluvlastnícky podiel žalovanej, uhradí vyčíslený nezaplatený zostatok hypotekárneho úveru a zaplatí nedoplatky na poplatkoch spojených s užívaním bytu. V tom zmysle vypracoval aj návrh kúpnej zmluvy. Svedok uviedol, že došlo k zmene kúpnej zmluvy v osobe kupujúceho avšak zostala zachovaná dohoda žalobcu a žalovanej, že žalobca zaplatí nedoplatky spojené s užívaním bytu. Súd však konštatuje, že táto kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovanou o odpredaji jej spoluvlastníckeho podielu k bytu nebola uzatvorená. Spoluvlastnícky podiel žalovanej k bytu kúpila B. B., ktorá však vo svojej výpovedi nepotvrdila existenciu žiadnej dohody, či už medzi žalobcom a žalovanou a ani medzi ňou a žalovanou , o tom, že žalobca zaplatí príslušné nedoplatky aj v prípade, že spoluvlastnícky podiel neodkúpi on. V tejto súvislosti súd poukázal aj na výpoveď svedka W. K., ktorý uviedol, že bola dohoda medzi stranami sporu, že ten kto podiel na byte odkúpi, tieto predmetné nedoplatky odčíta z kúpnej ceny. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ani v návrhu kúpnej zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu žalovanej k predmetnému bytu medzi žalobcom a žalovanou a ani v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a B. B. nie je žiadna zmienka o tom, žeby nedoplatky mal hradiť žalobca alebo, že by nedoplatky na byte boli odčítané z kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie ustálil, že existencia dohody medzi stranami sporu konania o tom, že žalobca zaplatí všetky poplatky spojene s užívaním bytu aj za žalovanú , nebola v konaní preukázaná. Taktiež súd poukazuje aj na rozpor v tvrdeniach žalovanej , ktorá tvrdila, že došlo k dohode medzi spoluvlastníkmi o úhrade nedoplatkov žalobcom z titulu predaja jej spoluvlastníckeho podielu a zároveň aj v konaní uviedla, že predmetné plnenie prijala ako dar. 1.3. Žalobca v konaní preukázal že za obdobie, kedy trvalo podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu uhradil B. V. celkovú sumu 3.845,66 €. Keďže všetky úhrady realizoval žalobca ako podielový spoluvlastník má nárok voči žalovanej ako podielovej spoluvlastníčke k 1 bytu na zaplatenie polovice uhradených súm. Keďže si žalobca uplatnil voči žalovanej sumu nižšiu ako je polovica zaplatených nedoplatkov a to vo výške 1. 886, 45 €, súd žalovanú zaviazal na úhradu uvedenej sumy. 1.4. Žalobca si uplatnil od žalovanej aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy uhradil jednotlivé sumy nedoplatkov za byt. Žalobca však ničím nepreukázal, že žalovanú účinne vyzval na úhradu dlžnej sumy pred podaním návrhu o zaplatenie dlžnej sumy na tunajší súd. Preto mu súd priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05% ročne zo sumy 1.886,45 € až odo dňa 30. 11. 2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovanej doručený platobný rozkaz spolu s návrhom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Až týmto dňom sa mohla žalovaná s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi dostať do omeškania. Vo zvyšnej časti preto súd nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietol. 1.5. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu voči žalovanej aj v časti, kde žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 135,- € , ktorú mal zaplatiť za vyhotovenie znaleckého posudku. V tejto súvislosti súd považoval jeho nárok za nedôvodný a ničím nepodložený, nakoľko nijako nepreukázal, že sumu 135,- € skutočne zaplatil. Faktúra, ktorú súdu predložil slúži iba ako daňový doklad, nepreukazuje však úhradu v nej uvedenej sumy. Taktiež žalobca nepreukázal, že by objednávateľom posudku bola žalovaná ako podielová spoluvlastníčka, naopak bolo preukázané, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný za účelom a v prospech tretej osoby, t.j. kupujúcej. 1.6. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že súd v konaní vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci konania navrhli a v priebehu konania na nich zotrvali súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý výsluch ďalších svedkov pána V., P. a pani Z., nakoľko sám žalobca uviedol, že na ich výsluchu nezotrváva. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v priznanej sume 1.886,45 € z celkovej uplatňovanej sumy 2.021,45 €, t.j. 93% percent úspechu žalobcu k 7% úspechu žalovanej . Koeficient úspechu žalobcu je potom 86% (t.j. 93% - 7%). Žalobca uhradil súdny poplatok za návrh vo výške 121 €, súd mu preto priznal pomerom úspechu náhradu trov konania vo výške 104,06 €. 2. Proti tomuto rozsudku a to vo vyhovujúcej časti podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaná nesúhlasila zo záverom súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná existencia dohody a trvala na tom, že sa so žalobcom dohodli, že tento uhradí nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním nehnuteľnosti, ako aj nedoplatky na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv na prevádzanej nehnuteľnosti, bez nároku na ich vrátenie. Žalobca jej tak sľúbil, že ich spoločný dlh, ktorý je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka dlhom solidárnym, veriteľovi - B. V. uhradí, a to voči nej bezplatne a ona toto plnenie prijala. Táto dohoda bola zavŕšená okamihom uhradenia, resp. splnenia dlhu žalobcom. Tým boli naplnené všetky podstatne náležitosti dohody medzi týmito stranami sporu. Opätovne zdôraznila, že kúpna cena prevádzanej polovice bytu, ktorá nekorešponduje s trhovou cenou, bola dohodnutá stranami sporu práve s ohľadom na dohodu o úhrade záväzkov voči správcovi žalobcom. Uvedené bolo podľa jej názoru dostatočne preukázané aj svedeckými výpoveďami svedkov Q.. W. K., V.. V. K. a Y. M.. Existenciu dohody medzi stranami sporu konania a tvorbu kúpnej ceny nepriamo preukazujú aj bod 5.6 ČI. V kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2013, kedy žalovaná ako predávajúca vyhlasuje, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy z titulu nezaplatených platieb, ktoré je povinná platiť príslušným dodávateľom elektrickej energie, plynu, vody a iné s tým, že predávajúca je povinná všetky prípadné dlhy, ktoré vznikli, alebo vzniknú ku dňu odovzdania nehnuteľnosti a viažu sa k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu predávajúcej na nehnuteľnostiach uhradiť a tieto dlhy neprechádzajú na kupujúceho, a s týmto súvisiaci bod 8,3 Cl. VIII kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2013, kedy prílohu k tejto zmluve malo tvoriť vyhlásenie správcu o tom, že predávajúca nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním nehnuteľnosti, ani na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalobca si predsa bol vedomý nedoplatkov na byte a v zmysle dohody s ňou ich aj uhradil. 2.1. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že k odovzdaniu bytu kupujúcej došlo na základe preberacieho protokolu dňa 06.09.2013 a tak prechod povinnosti s platením úhrad nastal okamihom tohto prevzatia. Nárok žalobcu na zaplatenie úhrad od nej za obdobie 10 a 11/2013 teda neuznáva. De facto by jej tak trvala povinnosť podieľať sa na úhradách za rok 2013 do septembra 2013 a nie až do novembra 2013, kedy bol dňa 06.11.2013 povolený vklad. Tu jej dáva za pravdu aj bod 7.2 Cl. VII kúpnej zmluvy zo dňa 26.08,2013, kedy uvedený preberací protokol osvedčuje riadne odovzdanie bytu a jeho riadne prevzatie. Zároveň boli kupujúcemu odovzdané všetky kľúče vrátane náhradných k bytu. Týmto sa byt dostal z dispozície predávajúcej do dispozície kupujúcej. Aj nebezpečenstvo škody na nehnuteľnostiach prechádza na kupujúceho dňom ich protokolárneho prevzatia do užívania podľa bodu 13.2 ČI. XII kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2013.Žalobca zapríčinil omeškanie s uzavretím kúpnej zmluvy medzi ním ako kupujúcim a ňou ako predávajúcou, keď rokovania o odkúpení jej spoluvlastníckeho podielu žalobcom pretrvávali už od marca 2013 (k podpisu kúpnej zmluvy došlo až 26.08.2013, teda 5 mesiacov od prejavu kúpy žalobcom), a jednak zapríčinila omeškanie kupujúca - družka žalobcu, keď podala neúplný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kedy sa správne konanie prerušovalo, a tak sa predĺžilo o vyše jedného mesiaca. 2.2. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani skutočnosť, že ona plnila za žalobcu titulom úhrady služieb za byt za obdobie 06/2012, kedy dňa 25.05.2012 uhradila sumu vo výške 205,-€. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Poručiteľka zomrela dňa 23.05.2012 a de facto sa mal na tejto úhrade podieľať aj žalobca, a tak sumu vo výške 1 , t. j. 102,50 € je potrebné započítať do žalobcom žalovanej istiny. 2.3. Záverom namietala, že súd prvej inštancie rovnako súd nevzal do úvahy vyúčtovanie za obdobie 01-11/2013, kedy vznikol za uvedené obdobie preplatok vo výške 438,55 €, a ktorý bol v zmysle uvedeného vyúčtovania zaslaný na účet, z ktorého boli vyplatené zálohy, v tomto prípade na účet žalobcu, keďže nezaplatené predpísané zálohy uhrádzal práve on. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi aj sumu vo výške 438,55 €, ktorú však žiada zaplatiť od nej neoprávnene. 3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žiadal od žalovanej zaplatenie súm, ktoré spočívali v skutočnosti, že boli podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľnosti v rovnakom pomere 1 a kde všeobecne vyplývala a vyplýva zásada, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa aj na nákladoch rovnakou mierou, podľa výšky spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti. Toto bola a je hlavná zásada, prečo požadoval zaplatenie týchto súm od žalovanej , nakoľko nikdy s ňou nemal dohodu o tom, že tieto náklady uhradí len on alebo že by mu táto povinnosť mala nejako z nejakej skutočnosti vyplývať. Toto tvrdenie a obrana žalovanej sa zakladá na vymyslenej faktickej konštrukcii, ktorá sa snaží nejaký priebeh a definovať faktické konanie jeho osoby do polohy, že je tu právny rámec toho, že dohoda uzavretá bola - ústna dohoda, a to vraj tým, že uhradil nedoplatky na byte a že z toho vyplýva, že so žalovanou bol dohodnutý, že len on výlučne zaplatí dlhy správcovi domu, kde sa byt nachádza. Principiálne jej kúpna zmluva stanovila povinnosť vysporiadať nedoplatky, to bol účel dojednaní ukotvených v kúpnej zmluvy. Ak by žalovaná sama tieto platby uhradila, mohla od neho požadovať rovnako ako on od nej, preplatenie dlžných súm v pomere 1 , alebo požadovať zároveň, aby sa on pri úhrade ako podielový spoluvlastník podieľal na nákladoch na dlhy na týchto platbách správcovi domu. Tvrdenie žalovanej o existencie ústnej dohody je účelové a nezodpovedá ani obsahu kúpnej zmluvy, ale takisto ani niet inej skutočnosti, ktorá by preukázala takúto ústnu dohodu. On ako podielový spoluvlastník nemal dôvodu uhrádzať náklady na dlhy v plnej výške s tým, že nebude požadovať ich kompenzáciu od žalovanej , nakoľko sa to prieči aj normálnemu úsudku a v konečnom dôsledku to preňho nedávalo ani ekonomický význam. Zaplatenie dlžných súm z jeho strany neznamenalo úkon uznania nejakej ústnej dohody so žalovanou , že uhradí dlhy na byte za žalovanú , a ani on dodatočne nekonal tak, že je možné usudzovať, že tu nejaká ústna dohoda so žalovanou bola. Takéto faktické úkony nemožno považovať za to, že sa nimi mala naplňovať ústna dohoda, o ktorej tvrdí žalovaná , že bola. Mal zato, že nemožno ani z kúpnej zmluvy zo dňa 26.8.2013 ani nepriamo vyvodiť, že tu bola existencia dohody medzi ním a žalovanou , v tom zmysle, že on uhradí nedoplatky na byte. 3.1. K námietke žalovanej, že súd nezohľadnil preplatok z vyúčtovania za rok 1-11/2013 a nevzal to do úvahy počas konania uviedol, že táto skutočnosť je pre daný súd neznáma a žalovaná túto skutočnosť v konaní ani neuplatnila. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd rozhodol správne, správne vykonal dôkazy a správne ich vyhodnotil a rovnako tak vyvodil správne právne závery. Záverom uviedol, že je nedôvodná námietka žalovanej v závere jej odvolania že jeho konanie nie je v súlade s dobrými mravmi. 4. Replika zo strany žalovanej nebola podaná. 5. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 7.2.2018 žalované podala doplňujúce vyjadrenie vo veci v ktorom uviedla, že žalobca sa od nej domáha zaplatenia úhrad za mesiace september až november 2013. Ona podala na Okresný súd Bratislava II žalobu, ktorou sa domáha náhrady za časť tejto vymáhanej sumy od W.. B., ktoré konania je vedené pod sp. zn. 21 C 129/2016. W. B. na pojednávaní dňa 10.62015, kde bol a vypočutá ako svedok uviedla, že úhradu predmetných platieb realizoval žalobca, pričom ona mu dala peniaze. W. B. však vo vyjadrení ku konaniu č. 21C/192/2016, ako žalovaná uviedla, že je žalobu považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu. Zároveň vo svojom vyjadrení uviedla, že: „Zálohové platby bytovému družstvu za mesiac september až november 2013 som hradila v plnom rozsahu prevodom na účet ako je to zrejmé z výpisu z môjho účtu...“ V tomto konaní č. 21C/192/2016, ako dôkaz, priložila aj výpis z účtu, B. a vyjadrenie správcu B. V., ktoré potvrdzuje, že uvedenými platbami boli uhradené zálohové platby mesačných záloh na byt Č..X na A. L. Č.. XX v A.. Pokiaľ je pani B. vlastníckou predmetného bankového účtu, žalovaná považovala jej svedeckú výpoveď v tomto konaní za spornú, keďže v konaní v ktorom je žalovanou, potvrdila, že predmetné úhrady realizovala vo vlastnom mene. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1,2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - Vyúčtovanie za rok 2012, Vyúčtovanie za obdobie 1-11/2013 , Vyúčtovanie za obdobie 12-12/2013, Potvrdenie VÚB o realizácii platby vo výške 205,-€ zo dňa 25.5.2012, Potvrdenie B. V. o zrealizovaní transakcie vo výške 4,50€ na účet žalobcu zo dňa 10.9.2014, Potvrdenie B. V. o zrealizovaní transakcie vo výške 438,55€ na účet žalobcu zo dňa 10.9.2014, Vyjadrenie B. B. k žalobe sp. zn. 21 C 129/2016, Potvrdenie B. V. zo dňa 13.12.2017 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti potvrdiť a v časti zmeniť. 8. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 9. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 10. V konaní bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na X. podlaží v bytovom dome na A. L. č. XX v Bratislave a k nemu prislúchajúcemu podielu na pozemku a na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu zapísaných na LV č. XXXX k.ú. A.- W. A. a to v čase od 23. 05. 2012 do 05. 11. 2013, kedy žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel predala. Žalobca v konaní preukázal, že za trvania spoluvlastníctva s žalovanou uhradil sám B.-V. nedoplatky spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od júla 2012 do novembra 2013 v celkovej výške 3.845,66 €, keď žalovaná túto skutočnosť t.j. úhradu uvedených súm zo strany žalobcu ničím relevantne nespochybnila. 11. Predmetom konania je vzhľadom na uvedené nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.886,45 € titulom bezdôvodného obohatenie na základe tej skutočnosti, že v danom prípade všetky náklady v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie júl 2012 až november 2013 uhrádzal žalobca ako jeden spoluvlastník a preto druhý spoluvlastník žalovaná sa na jeho úkor v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila v rozsahu polovice všetkých platieb. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal zato, že žalobca v konaní preukázal že za obdobie, kedy trvalo podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu uhradil B. V. celkovú sumu 3.845,66 € a keďže si žalobca uplatnil voči žalovanej sumu nižšiu ako je polovica zaplatených nedoplatkov a to vo výške 1.886,45€, žalovanú zaviazal len na úhradu uvedenej sumy. 12. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako aj v odvolaní tvrdila že v súvislosti s prevodom jej spoluvlastníckeho podielu na žalobcu (neskôr na B. B.) došlo k dohode, že nedoplatky na byte zaplatí žalobca ako súčasť celkovej dohody ohľadne predaja jej spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že existencia takejto ústnej dohody nebola v konaní preukázaná. Súd prvej inštancie podrobne popísal, prečo na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že dohoda nebola preukázaná a odvolací súd poukazuje v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozsudku s ktorým sa v plnom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje. V odvolaní žalovaná opätovne poukazuje na svedecké výpovede Q.. W. K., V.. V. K. a Y. M., ktoré svedecké výpovede podľa jej názoru existenciu dohody potvrdili. Odvolací súd poukazuje nato, že Y. M. vo svojej svedeckej výpovedi (č.l. 207 spisu) uviedla, že nemá vedomosť o existencii resp. neexistencii dohody o dlžnom nájomnom a o existencii takejto dohody nemala vedomosť ani B. B. (č.l 146 spisu). Naopak existenciu dohody potvrdili svedkovia Q.. W. K., V.. V. K. (č.l. 143, 145 spisu), ktorí žalovanej radili ako advokáti a tiež jej pripravovali aj návrh kúpnej zmluvy. Bez ohľadu nato, že by odvolací súd spochybňoval ich svedecké výpovede, dalo by sa očakávať, že ak medzi žalobcom a žalovanou existovala taká dohoda, bolo by na mieste vzhľadom na svedkov ako advokátov, teda osoby s právny vzdelaním a s evidentne dlhoročnou praxou v odbore „právo“ ktorí žalovanej poskytovali poradenstvo, aby zabezpečili aby takáto dohoda bola uzatvorená písomne, bola priamo odzrkadlená v kúpnej zmluve pri určení kúpnej ceny a podobne. Žalovaná aj prostredníctvom svojich zástupcov mala pri uzatváraní takejto dohody a pri ochrane svojho práva aktívne vystupovať vychádzajúc zo zásady ,,právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým,, - „nech si každý chráni svoje práva“ („vigilantibus iura scripta sunt“) ovládajúcej súkromné právo, aby existencia takejto dohody mohla byť aj jednoznačne preukázaná. K preukázaniu predmetnej dohody nedošlo čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo vo forme neúspechu žalovanej v spore. 12.1. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že k odovzdaniu bytu kupujúcej došlo na základe preberacieho protokolu dňa 06.09.2013 a tak prechod povinnosti s platením úhrad nastal okamihom tohto prevzatia a preto je nárok žalobcu na zaplatenie úhrad od nej za obdobie 10 a 11/2013 nedôvodný. Odvolací súd má zato, že uvedená námietky žalovanej sú nedôvodné, keď je len povinnosťou vlastníka v danom prípade spoluvlastníkov (ak nebolo dohodnuté niečo iné v Kúpnej zmluve, Zápisnici o odovzdaní a prevzatí bytu) uhrádzať náklady spojené s užívaním a to až do obdobia dokedy boli vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi predmetného bytu a to bez ohľadu nato, kedy došlo k prevzatiu bytu B. B.. V konaní nie je sporné, že vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 06.11.2013 a keďže z obsahu Kúpnej zmluvy a ani z obsahu Zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu nevyplýva, že by sa B. B. ako budúca spoluvlastníčka bytu zaviazal uhrádzať náklady od prevzatia bytu až do povolenia vkladu vlastníckeho práva tak túto povinnosť mali pôvodní spoluvlastníci t.j. žalobca a žalovaná. 12.2. Súčasťou odvolania žalovanej bola aj jej žiadosť o započítanie sumy 102,50 € a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že ona plnila za žalobcu titulom úhrady služieb za byt za obdobie 06/2012, kedy dňa 25.05.2012 uhradila sumu vo výške 205,-€. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a keďže poručiteľka zomrela dňa 23.05.2012 a de facto sa mal na tejto úhrade podieľať aj žalobca , a tak sumu vo výške 1 je potrebné započítať do žalobcom žalovanej istiny. Odvolací súd na uvedenú započítaciu námietku neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 Cs.p. V zmysle citovaného ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Námietka započítania by prichádzala do úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že túto námietku započítania mohla žalovaná uplatniť počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo, čo potvrdila aj právna zástupkyňa žalovanej na dovolacom pojednávaní dňa 15.2.2018, kedy uviedla, že na započítanie tejto sumy zabudli. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na započítaciu námietku neprihliadol. 12.3. Za dôvodnú ale odvolací súd považoval námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy vyúčtovanie za obdobie 01-11/2013 a za obdobie 12-12/2013, kedy vznikol za uvedené obdobie preplatok vo výške 438,55 € a 4,50€, ktorý bol zaslaný na účet, z ktorého boli vyplatené zálohy, v tomto prípade na účet žalobcu, a súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi aj sumu vo výške 438,55 € a 4,50€, ktorú však žiada zaplatiť od nej neoprávnene. K uvedenému odvolací súd len dodáva, že táto obrana bola zo strany žalovanej uplatnená v rámci konania na súde prvej inštancie, keď žiadala preplatok v rámci žalovanej sumy zohľadniť a založila do spisu Vyúčtovanie za obdobie 1-11/2013 (č.l. 113 spisu) a Vyúčtovanie za obdobie 12-12/2013 (č.l. 114 spisu). Odvolací súd po zopakovaní a doplnení dokazovania dopytom na B. V. zistil, že preplatky za vyúčtovania za obdobie 1-11/2013 vo výške 438,55€ a za vyúčtovania za obdobie 12-12/2013 vo výške 4,50€ boli vrátená dňa 10.9.2014 na účet žalobcu a uvedené preplatky bolo potrebné odpočítať od žalovanej sumy 3.772,90€, lebo tieto preplatky boli dodatočne vrátené žalobcovi. Celkovo teda žalobca vzhľadom na žalovanú sumu 3.772,90€ po odpočítaní preplatkov 438,55€ a 4,50€ uhradil náklady vo výške 3.329,85€ (3.772,90€ - 438,55€ - 4,50€). Žalovaná sa na úkor žalobcu v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila v rozsahu polovice tejto platby a preto výška bezdôvodného obohatenia, ktorá je povinná žalobcovi vydať predstavuje čiastku 1.664,92€. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.664,92€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15.12.2009 do zaplatenia ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Vo zvyšku (221,53€) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 14. K písomnému vyjadreniu žalovanej, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 7.2.2018 v ktorom žalovaná spochybňuje svedeckú výpoveď B. B. ohľadne platieb za mesiace september až november 2013 pri ktorej uviedla, že úhradu predmetných platieb realizoval žalobca pričom ona mu dala peniaze a naopak v konaní ktoré iniciovala žalovaná voči nej o zaplatenie súm za tieto mesiace, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21C/192/2016 uviedla, že zálohové platby bytovému družstvu za uvedené mesiace hradila v plnom rozsahu prevodom na účet záverom len odvolací súd dodáva, že na tieto skutočnosti neprihliadol. Nezrovnalosti o tom akým spôsobom boli náklady za uvedené mesiacu uhradené (či to boli peniaze dané žalobcovi B. B., či to boli jej peniaze), ktoré ale neboli v konaní preukázané, nemajú vplyv na predmet konania. Je nesporné, že žalovaná napriek tomu, že bola spoluvlastníčkou bytu náklady spojené s užívaním bytu za mesiace september až november 2013 neuhradila aj keď túto povinnosť ako to bolo uvedené v odseku 12.1 mala a prípadné vzájomné vyrovnanie medzi žalobcom a B. B. nemá vplyv na postavenie žalovanej v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. 15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s §255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v celom konaní mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 64,72%. O výške náhrady trov konania v zmysle §262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade úspech žalobcu v konaní predstavuje 82,36% (priznaná čiastka 1.664,92€, žalovaná čiastka 2.021,45 €), úspech žalovanej predstavuje 17,64% (zamietnutá čiastka 356,53€, žalovaná čiastka 2.021,45 €) a pomer úspechu žalobcu predstavuje 64,72% (82,36% - 17,64%). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).