Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/75/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207058 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214207058.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom: Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom: Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanej: F. G., D.. XX.XX.XXXX, N.: Z. XX, N., o zaplatenie 1 947,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. novembra 2017 č.k. 14C 205/2014-126 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 479,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 479,82 Eur od 19.3.2014 až do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1947,88 Eur s príslušenstvom s odôvodením, že so žalovanou uzatvoril dňa 22.6.2010 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal žalovanej poskytnúť úver vo výške 2 000 Eur. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo Zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila. Z dlžnej sumy uhradila 1 520,18 Eur z poskytnutého úveru. 3. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., výzvou na úhradu zo dňa 29.10.2012, poštovým podacím hárkom, splátkovým kalendárom. Vyhodnotením obsahu úverovej zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná je v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení dodávateľa. 4. Pri posudzované nároku žalobcu po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 52 ods. 1,2,3 a 4, § 53 ods. 1, 2,3 a 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 9 ods. 1, 2, písm. f/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 5. Vyvodil, že predmetná úverová zmluva neobsahuje presné označenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru t.j. označením príslušného dňa splatnosti, ale uvádza počet splátok 48. Úverová zmluva taktiež neobsahuje presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale obsahuje len sumu 71,61 Eur ako mesačnú splátku. Jedná sa o zmluvu formulárovú, ktorej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť. S prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem iného predmetná zmluva podľa neho obsahuje v zmysle § 54 ods. 4 písm. r/ neprijateľnú zmluvnú podmienku a to riešenie sporu medzi stranami v rozhodcovskom konaní. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez bližšieho odôvodnenia. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1 947,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1 745,48 Eur od 19.3.20147 do zaplatenia. Uviedol, že zákonnou náležitosťou, ktorú musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch je výška splátok v úverovej zmluve pevne ustanovená a splatnosť jednotlivých splátok je určito stanovená na základe objektívne zistiteľných skutočností, pretože sa viaže na presne určený dátum splatnosti prvej splátky a žalovaný má k dispozícii údaje o výške, frekvencii a pošte splátok, čím jasne a zrozumiteľne pozná svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti G. N.P. (C-42/15), EU:C:2016:842 (ďalej len „Rozsudok Súdneho dvora EÚ“), ktorý v bode 2. Výroku uvádza: „Článok 10 ods. 12 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“. V súvislosti so zákonnou náležitosťou, ktorú musí obsahovať zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch: „výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“ uviedol, že toto ustanovenie sa nemá vykladať v tom zmysle, že zmluva musí obsahovať spôsobom započítania jednotlivých splátok na istinu. Poukázal na to, že súdny dvor EÚ dospel v bode 3. výroku svojho rozsudku k záveru, že „článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave“. Tiež uviedol, že Súdny dvor EÚ dospel v bode 4. výroku k záveru, že: Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku“. Poukázal na Prílohu č.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá uvádza v zozname preberaných právne záväzných aktov EÚ v bode č. 1 Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v.EÚ L133, 22.5.2008) Z uvedeného podľa neho vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie vhodnosti sankcie “bezúročnosti“ je vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uvedením výšky, počtu a frekvencie splátok má spotrebiteľ dostatočnú informáciu o svojich budúcich povinnostiach a zároveň neuvedením spôsobu započítania splátok na istinu úroky a poplatky priamo v úverovej zmluve nestráca spotrebiteľ svoje budúce právo vyžiadať si amortizáčnú tabuľku, ktorá obsahuje tieto informácie. Nestotožnil sa preto s názorom súdu prvej inštancie v bode 5. rozsudku, že neuvedenie spôsobu započítania splátok v úverovej zmluve je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že v danom prípade úverová zmluva neobsahuje presné označenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru t.j. označením príslušného dňa splatnosti, ale uvádza počet splátok. Úverová zmluva taktiež neobsahuje presnú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale obsahuje len sumu 71,61 Eur ako mesačnú splátku. Jedná sa o zmluvu formulárovú, ktorej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť. S prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Okrem iného predmetná zmluva obsahuje v zmysle § 54 ods. 4 písm. r/ podľa neho neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to riešenie sporu medzi stranami v rozhodcovskom konaní. 11. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. 13. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. 14. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu aj s jeho poukazom na Smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z 23.4.2008. Poukazuje pritom aj na už zaujaté stanovisko Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 23. apríla 2018 č.k. 4Cdo 211/2017 k danej problematike. Najvyšší súd SR v tomto uznesení konštatoval, že Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit c/a G. N., sp. zn. C 42/15 uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. b/ Smernice 2008/45 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok /bod 50 rozsudku). Čl. 10 ods. 2 písm. b/ stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 rozsudku). Z čl. 10 ods. 2 písm. i/ a čl. 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne kedykoľvek počas doby trvania zmluvy s odovzdať mu výpis vo forme amortizácie tabuľky (bod 53 rozsudku), pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto Smernica neupravuje, ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 rozsudku). 4l. 10 ods. 2 písm. b/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právne úprave (bod 59 rozsudku). Ďalej konštatoval, že právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Najvyšší súd SR tiež poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z.z., v ktorej sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojim obsahom úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu to zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. 15. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. 16. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňujú. 17. Najvyšší súd SR na záver skonštatoval, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu- možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. 18. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, zákon nevymedzuje, akým spôsobom má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru uvedená. Táto konečná splatnosť spotrebiteľského úveru úzko súvisí aj s vyššie uvedenou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., a to s uvedením termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože termín poslednej splátky je v podstate aj dňom konečnej splatnosti úveru. V danom prípade je v zmluve o úvere uvedená výška mesačných splátok 71,60 Eur, počet splátok 48 a lehota splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, čo je v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. 19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. a svoje rozhodnutie v tomto smere ani dostatočne neodôvodnil. Preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a jeho povinnosťou bude opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok vychádzajúc pritom z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).