Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/187/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214215112 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214215112.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: L. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Č. XX, Z., zastúpený: I.U.S JUDr. Katarína Marková s.r.o., Advokátska kancelária, Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava proti žalovanému: O. Č., R..F.., C.: XX XXX XXX, F. F. P. XX, V., (právny O. F. E. R. F. F., R.. F.., P. XX, V., C.: XX XXX XXX), zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., Hlavná 979/23, Galanta, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. z 12. decembra 2016, č.k.16C/156/2014-833, takto r o z h o d o l : Súd v konaní na strane žalovaného pokračuje s jeho právnym nástupcom - spoločnosťou O. Č., R..F.., C.: XX XXX XXX, F. F. P. XX, V.. Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 12.12.2016 č.k. 16C/156/2014-833 súd prvej inštancie zamietol žalobu na ochranu osobnosti, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby), ďalej uloženia povinnosti ospravedlniť sa mu v denníku O. Č.R. a v internetovom vydaní webovej stránky a ospravedlnenie uverejniť v piatich po sebe nasledujúcich vydaniach denníka O. Č., pričom prvý krát mal byť žalovaný povinný ospravedlnenie uverejniť v denníku O. Č. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to vždy s výrazným titulkom na prvej strane denníka, pričom použitá veľkosť písma mala zodpovedať veľkosti písma titulku denníka O. Č.R. zo dňa 15. júna 2011 ,, Zvrátený žúr sudcov!", v znení: ,, Ospravedlnenie denníka O. Č.R. sudcovi Krajského súdu v Žiline, L. M.", s pokračovaním ospravedlnenia na celej druhej strane denníka O. Č.R., bez redakčného komentára alebo akéhokoľvek zásahu, opätovným uvedením názvu ospravedlnenia v znení : ,,Ospravedlnenie denníka O. Č. sudcovi Krajského súdu v Žiline L. M.", pričom použitie veľkosti písma názvu ospravedlnenia malo zodpovedať veľkosti písma použitého vo vydaní denníka O.Ý. Č. zo dňa 15. Júna 2011, str. 2 s názvom ,, Zvrátená zábava na masakri z Y.", a s textom ospravedlnenia umiestneným na celej druhej strane, a následne mal byť žalovaný povinný uverejniť ospravedlnenie v piatich po sebe nasledujúcich dňoch v internetovom vydaní na webovej stránke, pričom prvý krát bol ospravedlnenie žalovaný povinný uverejniť na webovej stránke deň nasledujúci po dni, kedy žalovaný posledný krát uverejnil ospravedlnenie v denníku O. Č., a to vždy výrazným titulkom použitím veľkosti písma zodpovedajúcemu veľkosti písma titulku článku uverejneného žalovaným dňa 15. júna 2011 na hlavnej stránke v internetovom vydaní na webovej adrese,, Zvrátený žúr sudcov: Takto sa zabávali na masakre z Devínskej", v znení: ,, Ospravedlnenie denníka O. Č. sudcovi Krajského súdu v Žiline, L. M.", s pokračovaním ospravedlnenia v samostatnom článku internetového vydania na webovej stránke, bez redakčného komentára alebo akéhokoľvek zásahu, pričom text ospravedlnenia uverejneného žalovaným v denníku O. Č. a v internetovom vydaní na webovej stránke mal byť žalovaný povinný uverejniť vždy v znení: ,, Spoločnosť E. R. F. F., R..F.., V., so sídlom v V., P. XX, C.: XX XXX XXX vydavateľ denníka O. Č. a prevádzkovateľ internetového portálu, uverejnil v denníku O. Č. v dňoch 15. júna 2011, 16. júna 2011, 17. júna 2011, 18. júna 2011, 20. júna 2011, 21. júna 2011, 27. júna 2011, 28. júna 2011, 19. júla 2011, 20. júla 2011, 29. júla 2011, 30. augusta 2011, 06. októbra 2011, 09. decembra 2011, 14. decembra 2011, 29. decembra 2011 a dňa 01. januára 2012 sériu článkov s názvami: Zvrátený žúr sudcov!, Zvrátená zábava na masakri z Y.!, Zvrátený žúr sudcov: Takto sa zabávali na masakri z Y.!, Nehorázny žúr sudcov - s podtitulkom - Páni právnici, pozrite do týchto očí!, Zvrátený žúr právnikov je výsmech obetí masakru z Devínskej Novej Vsi!, Zvrátená party právnikov: Sudcovia podržali svojich kolegov zo žúru!, Zvrátený žúr: Sudcovia z V. ostanú bez trestu!, Hra na vraha v Y.! a rovnako uverejnil túto sériu článkov aj v internetovom vydaní na webovej stránke. V označenej sérii článkov denník O. Č. uviedol L. M., sudcu Krajského súdu v Žiline, ako priameho účastníka ,, zvrátenej party alebo zvráteného žúru sudcov, prokurátora a advokáta, ktorá sa hrala a zabávala na účet vraha Ľ. B., strelca masakry z Devínskej Novej Vsi". V týchto článkoch boli zverejnené pravdu skresľujúce, nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti týkajúce sa L. M., sudcu Krajského súdu v Žiline. Za ich uverejnenie, ktoré malo za následok značný zásah do občianskej a profesijnej cti a dôstojnosti L. M., sudcu Krajského súdu v Žiline sa ospravedlňujeme. Išlo o hrubo zavádzajúce a nepravdivé skutkové tvrdenia a z nich vyvodené hodnotiace závery a prirovnania.", ako i uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu ako doporučenú zásielku písomné ospravedlnenie rovnakého znenia, s tým, že žalobca bude oprávnený na náklady žalovaného uverejniť text ospravedlnenia v printových médiách - X. Y. F., P. X Y., B. O., X. Z. P. X Y., Z., R. R. X. W. U. - Z., Z. U., Z. L., F., Č. R. Č., ako aj v agentúrach F. R. Z.. Konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 95.000 eur zastavil a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3. Dňa 07.09.2018 žalovaný oznámil odvolaciemu súdu, že na základe projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti E.T. R. F. F., R..F.., osvedčeného vo forme notárskej zápisnice č. N 240/2018, Nz 18022/2018 zo dňa 04.06.2018 sa zanikajúca spoločnosť E.T. R. F. F., R..F.., zlúčila s nástupníckymi spoločnosťami - spoločnosťou O. Č.R., R..F.., spoločnosťou Ž. P., R..F.. R. F. E. R. F. SK, a. s., ktoré sa stali univerzálnymi právnymi nástupcami zanikajúcej obchodnej spoločnosti E.T. R. F. F., R..F.., a prebrali na seba všetky práva, záväzky a pohľadávky a všetok majetok zanikajúcej spoločnosti podľa schváleného projektu rozdelenia spoločnosti, pričom zároveň na základe Dodatku č. 1 k uvedenému projektu zo dňa 27.08.2018, uvedené súdne konanie prevzala ako právny nástupca spoločnosť O. Č.R., R..F.., C.: XX XXX XXX, F. F.Y. P. XX, V.. Predmetnú notársku zápisnicu, ako i prílohu č. 1 žalovaný pripojil ku svojmu podaniu o oznámení o právnom nástupníctve žalovaného. 4. Dňa 26.09.2018 právna zástupkyňa žalobcu oznámila odvolaciemu súdu, že žalobca dňa 02.09.2018 zomrel a jeho pohreb sa konal dňa 07.09.2018. Z tohto dôvodu oznámila zánik plnej moci, ktorá jej bola žalobcom udelená. 5. Z obchodného registra spoločnosti E.C. R. F. F., R..F.., P. XX, V., C.: XX XXX XXX odvolací súd zistil, že táto spoločnosť zanikla ku dňu 01.07.2018, pričom jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosti O. Č.R., R..F.., spoločnosť Ž. P., R..F.. R. F. E. R. F. SK, R..F... Z listinných dôkazov predložených žalovaných ďalej vyplynulo, že záväzok z tohto súdneho sporu prevzala konkrétne spoločnosť O. Č.R., R..F... Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 64 C.s.p.). Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný (§ 66 C.s.p.). Nakoľko pôvodný žalovaný zanikol (výmazom z obchodného registra) potom, čo súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok, pričom zanikol s právnym nástupcom, odvolací súd rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho právnym nástupcom, ktorým je spoločnosť O. Č.R., a.s., C.: XX XXX XXX, F. F. P. XX, V.. 6. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. Podľa § 66 C.s.p., ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd skúma procesnú subjektivitu strán konania počas celého konania, teda od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. K strate procesnej subjektivity však môže dôjsť aj po tom, čo už súd vyhlásil rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, napríklad strana sporu, ktorá je fyzickou osobou, po vyhlásení rozsudku zomrie, no konanie ešte nie je právoplatne skončené. Podľa § 237 ods. 1 a 2 C.s.p. je súd viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal. Súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Podľa § 219 ods. 4 C.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Novým ustanovením zákonodarca mienil odstrániť aplikačné problémy v praxi, ktoré nastávali v prípade, ak k strate procesnej subjektivity došlo po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Keďže doteraz táto situácia nebola legislatívne riešená, nová právna úprava (C.s.p.) dovoľuje súdu rozhodnúť o procesnom nástupníctve aj po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, resp. iného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pričom súd zostáva vyhláseným rozhodnutím už viazaný. Ako uvádza dôvodová správa, "súd tak bude môcť napríklad doručiť a správoplatniť toto rozhodnutie, čo doteraz možné nebolo". Ak k strate procesnej subjektivity strany dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd v prípade fyzickej osoby postupuje podľa § 63 C.s.p. a v prípade právnickej osoby podľa § 64 C.s.p.. Ak by súd zistil, že je potrebné konanie zastaviť, napríklad zomretá fyzická osoba nemá dedičov alebo ide o spor, v ktorom má uplatnený nárok osobnú povahu, prípadne ide o právnickú osobu, ktorá zanikla bez právneho nástupcu, konanie zastaví. Je potrebné zdôrazniť, že dodatok "vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný" znamená, že súd v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa § 63 ods. 1 C.s.p. alebo § 64 C.s.p., nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia. 7. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. V posudzovanej veci žalobca (odvolateľ) v priebehu odvolacieho konania zomrel. Táto skutočnosť má z hľadiska procesného za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (procesnej subjektivity). Citované z www.najpravo.sk Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (procesnej subjektivity) je potrebné považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pri jej strate je daný postup podľa § 63 C.s.p. za predpokladu, že strana sporu stratila spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú subjektivitu) po začatí konania, skôr než sa konanie právoplatne skončilo. Keďže v danej veci odvolateľ (žalobca) zomrel po začatí odvolacieho konania, skôr ako sa odvolacie konanie právoplatne skončilo, odvolací súd skúmal, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. Pre určenie, či a prípadne s kým, je možné v konaní pokračovať, je rozhodujúce posúdenie povahy uplatňovaného nároku. Pritom povahou veci treba rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak smrťou sporovej strany (fyzickej osoby) dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. V danom prípade sa domáhal žalobca (odvolateľ) ochrany svojej osobnosti. Právo na ochranu osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov (viď R 53/1996). Keďže v predmetnom konaní išlo o také právo žalobcu (odvolateľa), ktoré je viazané výlučne na jeho osobu a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, odvolaciemu súdu neostalo iné, než odvolacie konanie zastaviť (k tomu pozri i uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2013, sp. zn. 6 Cdo 278/2013). Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že i právo na náhradu nemajetkovej ujmy je úzko spojené s osobou zomrelého, ktorého cieľom je primerané zmiernenie nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. V dôsledku zániku tohto práva nemožno v konaní pokračovať s dedičmi zomretej osoby. Toto právo na peňažnú satisfakciu postihnutej fyzickej osoby - i keď sa svojou majetkovou reflexiou a svojou funkciou približuje reparačnej funkcii majetkového práva - nič menej je svojou povahou natoľko spojené s postihnutou fyzickou osobou, že smrťou tejto postihnutej fyzickej osoby zaniká. Inak povedané, právo na peňažné zadosťučinenie neprechádza na dedičov zomrelej postihnutej fyzickej osoby. Právo na peňažné zadosťučinenie je potrebné pre jeho povahu podriadiť k rovnakému právnemu režimu, akému inak podliehajú všetky práva obmedzené na osobu veriteľa, t.j. práva osobnej povahy. 8. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Výrok, ktorým súd konanie v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 95.000 eur zastavil, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol (ešte pred smrťou žalobcu) právoplatnosť. 9. Z rovnakých dôvodov (viď bod 7 tohto uznesenia) odvolací súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko práva a povinnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu neprešli na prípadných právnych nástupcov (dedičov) žalobcu a preto niet subjektu na strane žalobcu, ktorému by mala byť uložená takáto povinnosť. Zároveň (keďže bolo odvolacie konanie zastavené) tu nemožno ani hovoriť, že by niektorá z procesných strán procesne zavinila (keďže dôvodom zastavenia konania bolo úmrtie žalobcu) zastavenie konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Naostatok odvolací súd v tomto smere poukazuje i na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017 sp. zn. 17Co/38/2017 v zmysle ktorých, ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný. 10. Napriek skutočnosti, že na strane žalobcu nevstúpili do konania jeho dedičia, z dôvodu ktorého muselo byť konanie zastavené, bude vhodné, aby súd prvej inštancie zistil okruh dedičov po žalobcovi a doručil im toto rozhodnutie v záujme prípadného zachovania možnosti napadnúť toto rozhodnutie opravným prostriedkom. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).