Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/291/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218005 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214218005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: ISONZO, a.s., Bratislava, Hatalova 12/C, IČO: 35 871 334, zastúpený AK Antol, s.r.o, Pezinok, Hviezdoslavova 546/14, IČO : 47 257 024 proti žalovanému: NAFTA a. s., Bratislava, Votrubova 1, IČO: 36 286 192, o zaplatenie 207,73 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/290/2014 - 235 zo dňa 4.marca 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 202,73 € spolu s príslušenstvom. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému náhrada trov konania nepriznáva. 1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 10 § 29 ods. 1 , § 30 zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon), § 22 ods. 1, 2, 3 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), § 22 ods. 1,2,5 zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (plynárenský zákon), § 42 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike, § 69 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 96 ods. 4,6 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 451 ods. 1,2, § 454 , § 456 § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka keď s poukazom na citované ustanovenia zákona a vykonané dokazovanie mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba voči žalovanému je nedôvodná. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že dňa 01.06.2000 bola medzi G. F. ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú od 01.01.1996 do 31.12.2010, predmetom ktorej bola úprava práv a povinností prenajímateľa a nájomcu v súvislosti s odplatným prenechaním pozemkov zapísaných na LV č. XXX v obci E. za nájomné 969,- Sk ročne. Podľa nájomnej zmluvy boli pozemky dané do užívania žalovanému pre prístupovú cestu a za účelom umiestnenia sondy E. XX. Žalovaný sa po skončení doby nájmu zaviazal odstrániť z pozemkov následky ním vykonanej činnosti a uviesť pozemky do pôvodného stavu resp. predložiť návrh nájomnej zmluvy na ďalšie užívanie pozemku. Taktiež nebolo sporné, že darovacou zmluvou nadobudla od G. F. D. Y. vlastnícke právo dňa 13. 04. 2005 ako to vyplýva z LV č. XXX v katastrálnom území v Malacky. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil pohľadávku, ktorú mu postúpila vlastníčka predmetného pozemku D. Y. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 10. 2013 za užívanie pozemkov v období od 01. 01. 2011 do 15. 10. 2013 vo výške 219,84 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní uviedol, že pozemok zapísaný na LV. XXX, k. ú E. užíva v súlade so zákonom z dôvodu zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo podľa právnych úprav podľa § 22 Zákona č. 67/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (plynárenský zákon) a v zmysle zákona č. 251/2012 o energetike a preto nie je povinný platiť nájomné a bezdôvodne sa neobohatil. 1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný je držiteľ povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na predmet podnikania plynárenstvo v zmysle zákona o energetike č. XXX/XXXX Z.z. Na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX, k. ú. E. vo vlastníctve D. Y. bola v roku 1974 zriadená sonda E. XX na základe Projektu hlbokého vrtu E. XX v súlade so zákonom č. XX/ XXXX Zb. o využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (banským zákonom). V zmysle banského zákona organizácie oprávnené na vyhľadávanie a prieskum ložísk boli oprávnené vykonávať prívod energie (podľa § 10 Banského zákona) na cudzích nezastavaných pozemkoch vyhľadávanie a prieskumné práce, i keď sa nimi dočasne obmedzovali vlastnícke a iné práva k nehnuteľnosti a zriadiť na cudzom pozemku dočasne nevyhnutne potrebnú príchodovú cestu a prívod energie. Rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 17.01.1994 Obvodný banský úrad v Bratislave povolil osobitný zásah do zemskej kôry - vtláčanie, uskladňovanie zemného plynu v prírodných ložiskových objektoch a jeho ťažbu do plynovodnej sústavy v dobývacom priestore E.. Dobývací priestor E. bol určený pre účely dobývania ropy a zemného plynu a pre podzemné skladovanie zemného plynu rozhodnutím Federálneho ministerstva palív a energetiky č. XXX/XX zo dňa 25.05.1983. Držiteľom predmetného dobývacieho priestoru E., na ktorého prešli všetky oprávnenia a povinnosti ustanovené banským zákonom a rozhodnutiami štátnej správy spojené s vykonávaním banskej činnosti v tomto priestore na základe oznámenia Obvodného banského úradu č.XXXX/XXXX ku dňu 30.06.2006 je žalovaný (po zmene obchodného mena). V predmetnom dobývacom priestore má žalovaný umiestnené zariadenie - sondu E. XX, ktorá bola daná do prevádzky v roku 1983 ako zariadenie sondy pre dobývanie ropy a zemného plynu a pre účely podzemného skladovania zemného plynu v dobývacom priestore E., spolu s prístupovou cestou k sonde. 1.3. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie zato, že zákonné vecné bremeno k predmetným pozemkom v katastrálnom území E., zapísaných na LV č. XXX vzniklo podľa § 22 ods. 1 plynárenského zákona č. 67/1960 Zb. v znení neskorších predpisov, a to povolením zo dňa 17.01.1994 vydaným Obvodným banským úradom v Bratislave - osobitný zásah do zemskej kôry aj na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX, k. ú. E., nakoľko išlo o plynárenské zariadenie na uskladnenie vyhrievacích plynov v zmysle uvedeného zákona. Žalovanému (jeho právnemu predchodcovi) ako plynárenskému podniku vznikli zo zákona oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam podľa § 22 ods.1 zákona č. 67/1960 Zb a vlastníkom vznikla povinnosť tieto obmedzenia strpieť. Z prechodných ustanovení neskorších právnych predpisov vzťahujúcich na predmetnú vec vyplýva, že tieto oprávnenia doposiaľ trvajú ako zákonné vecné bremená. V prejednávanej veci je zrejmé, že súčasťou zákonného vecného bremena je aj oprávnenie žalovaného na umiestnenie sondy E. XX a prístupovej cesty k nej. Keďže teda k danému pozemku vzniklo zo zákona vecné bremeno mohol žalovaný ako osoba z vecného bremena oprávnená pozemok (predmet vecného bremena) legitímne užívať. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o nároky vlastníkov súvisiace s obmedzeniami, ktoré vlastníkovi vznikli v dôsledku zákonného vecného bremena, plynárenský zákon odkazoval na zákon č. XX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej elektrizačný zákon). Za výkon oprávnení nebol žalovaný, ani jeho právny predchodca v súlade s § 22 ods. 5 zákona č. XX/XXXX Zb. v spojení § 22 ods. 2 zákona č. XX/XXXX Zb. povinný poskytovať náhradu. V prípade podstatného obmedzenia pri užívaní nehnuteľnosti je vlastník, prípadne jeho užívateľ oprávnený požiadať o primeranú jednorazovú náhradu, a to podľa § 22 ods. 2 zákona č. 79/1957 Zb. v prekluzívnej lehote 3 mesiacov od uvedenia diela do prevádzky. Poskytnutie jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníka pri užívaní nehnuteľnosti však nie je predmetom tohto konania a ako uviedol žalobca, vlastníčka pozemku sa takéhoto nároku voči žalovanému domáha v samostatnom konaní. 1.4. Žalovaný, ktorý je držiteľ povolenia v zmysle právnych predpisov o energetike neužíval v žalovanom období predmetný pozemok bez právneho dôvodu, ale na titulom zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo k predmetným pozemkom podľa zákona č. 67/1960 Zb. v znení neskorších predpisov a ktoré, ako to vyplýva z prechodných ustanovení neskorších predpisov doposiaľ trvá. Ako vyplýva zo spisu Okresného úradu Malacky zákonné vecné bremeno v zmysle uvedeného právneho predpisu v prospech žalovaného je zapísané aj na liste vlastníctva k predmetným pozemkom. V tejto súvislosti je nedôvodná aj námietka žalobcu, že k zápisu vecného bremena došlo až v roku 2013, nakoľko samotný zápis zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľnosti má len deklaratórne účinky (zákonné vecné bremeno sa zapisuje záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný užíva predmetný pozemok v súlade so zákonom a to na základe zákonného vecného bremena, a nie bezdôvodne. Nie je povinný platiť za užívanie žiadnu rentu a preto sa nemohol na úkor vlastníčky pozemkov bezdôvodne obohatiť. Preto k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného voči vlastníčke predmetných pozemkov založenom na užívaní pozemku bez právneho dôvodu za obdobie od 01.01.2011 do 15.10.2013 nedošlo a preto takáto pohľadávka nemohla byť ani predmetom postúpenia vlastníčkou pozemku na žalobcu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2013, od ktorej si žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešný žalobca v konaní je povinný zaplatiť trovy konania úspešnému žalovanému, ale nakoľko si žalovaný trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Vo svojom odvolaní uviedol, že dňa 01.06.2000 bola medzi jeho právnym predchodcom p. G. F., ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená Nájomná zmluva č. Z.č. X-XX/XXX/XXX-XXX/XX/XX-XXXX podľa § 663 Občianskeho zákonníka predmetom ktorej bola úprava práv a povinností v súvislosti s odplatným prenechaním užívania pozemkov. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú odo dňa 01.01.1996 do dňa 31.12.2010 za nájomné 969,-Sk ročne. Žalovaný predmetné pozemky na základe tejto zmluvy užíval a umiestnil na nich svoje zariadenia, keď boli pozemky dané do užívania za účelom ako prístupová cesta a za účelom umiestnenia sondy E. XX. Žalovaný sa zaviazal po skončení doby nájmu odstrániť z pozemkov následky ním vykonanej činnosti a uviesť pozemky do pôvodného stavu, čo ale nesplnil. Žalovaný pozemky ďalej užíva, aj keď od 01.01.2011 nemá právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností a preto jeho právnemu predchodcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nájomný vzťah k pozemkom končil k 31.12.2010 p. Y. ako výlučná vlastníčka upozornila žalovaného listom z 30.11.2010 na ukončenie nájomného vzťahu a pokúšala sa niekoľkokrát so žalovaným dohodnúť o pokračovaní v nájme pozemkov, k čomu nedošlo. Žalovaný do dnešného dňa napriek výzvam p. Y. ani neplatil odplatu za užívanie pozemkov od 1.1.2011 - teda odo dňa, kedy pozemky užíva bez právneho dôvodu. Záverom žalobca uviedol, že až dňa 31.10.2013 sa na základe žiadosti zaslanej na Okresný úrad Malacky - odbor katastrálny dozvedel, že na liste vlastníctva č. XXX bola zapísaná v časti C ťarcha a to zákonné vecné bremeno. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal nepravdivé tvrdenie žalobcu, že pozemky užíval a umiestnil na nich zariadenia na základe Nájomnej zmluvy, t.j. že „Pozemky boli dané do užívania žalovanému za účelom ako prístupová cesta a za účelom umiestnenia sondy E. XX“. Počas konania na súde prvej inštancie bolo preukázané, že začal pozemky užívať už oveľa skôr. Sonda E. XX bola zriadená v roku 1974 na základe projektu hlbokého vrtu E. XX v súlade so zákonom č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. XXX/XXXX zo dňa 17.01.1994 Obvodný banský úrad povolil jeho právnemu predchodcovi osobitný zásah do zemskej kôry - vtláčanie, uskladňovanie zemného plynu v prírodných ložiskových objektoch a jeho ťažbu do plynovodnej sústavy v dobývacom priestore E., ktorého súčasťou bola aj sonda E. XX, čím vznikli jeho právnemu predchodcovi oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam podľa §22 ods. 1 zákona 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon). Z prechodných ustanovení neskorších právnych predpisov, ktoré nahradili Plynárenský zákon vyplýva, že tieto oprávnenia trvajú až do súčasného stavu ako zákonné vecné bremená a neboli zrušené nájomnou zmluvou. Z tohto dôvodu má právny titul užívať pozemky ako osoba oprávnená z vecného bremena, a teda nebola naplnená zákonná definícia bezdôvodného obohatenia. Uvedené zákonné vecné bremeno je zapísané aj v časti C ťarchy na liste vlastníctva č. XXX a súd prvej inštancie k správne uviedol, že samotný zápis zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľnosti bol vykonaný záznamom podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a má len deklaratórny účinok. 4. Replika k vyjadreniu žalovaného zo strany žalobcu nebola podaná. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia možnosť obmedziť sa v zdôvodnení rozhodnutia len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o tom, že žalovaný neužíval v žalovanom období od 01.01.2011 do 15.10.2013 predmetný pozemok bez právneho dôvodu, ale titulom zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo k predmetným pozemkom podľa zákona č. 67/1960 Zb. v znení neskorších predpisov a preto nebol povinný platiť vlastníčke žiadnu rentu a ani sa nemohol na jej úkor bezdôvodne obohatiť dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené a to z dôvodu neexistencie pohľadávky, ktorá mala byť postúpená žalobcovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 9. Žalobca v odvolaní vôbec neargumentoval žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 205a O.s.p s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. V rámci odvolacieho konania len zotrval na tom, že Nájomná zmluva medzi G. F. ako prenajímateľom a žalovaným bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.1996 do 31.12.2010 a žalovaný od 1.1.2011 nemá právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností a preto jeho právnej predchodkyni D. Y. vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 10. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný od 1.1.2011 nemá právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností neobstojí. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ako aj z listinného dôkazu - LV č. XXX nepochybne vyplýva, že zákonné vecné bremeno v prospech oprávneného žalovaného viažuce sa k dotknutým nehnuteľnostiam pozemok E-KN parc.č. XXXXX/X o výmere XXXm2, a E-KN parc.č. XXXXX/ X o výmere XXXm2 (predtým v nájomnej zmluve označený pozemok PK parc.č. XXXXX o výmere XXXm2) vzniklo v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov a v oprávneniach podľa § 11 ods. 1 písm. a) až g) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z.z.. To znamená, že toto vzniklo ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy v roku 1994, keď Rozhodnutím č. XXX/XXXX zo dňa 17.01.1994 Obvodný banský úrad povolil právnemu predchodcovi žalovaného osobitný zásah do zemskej kôry - vtláčanie, uskladňovanie zemného plynu v prírodných ložiskových objektoch a jeho ťažbu do plynovodnej sústavy v dobývacom priestore E., ktorého súčasťou bola aj sonda E. 16. Žalovaný bez ohľadu či by nájomnú zmluvu uzavrel alebo nie, mal právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností aj v čase trvania doby nájmu a rovnako má právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností aj po uplynutí doby nájmu t.j. aj po 1.1.2011 a preto sa užívaním nehnuteľností v období od 01.01.2011 do 15.10.2013 nemohol na úkor právnej predchodkyni žalovaného D. Y. bezdôvodne obohatiť. 11. Ak teda súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).