Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/90/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220462 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214220462.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Energo Solutions, spol. s r. o., Hviezdoslavovo nám. č. 9, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Law Firm. spol. s r. o., Špitálska ul. č. 10, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom hospodárstva SR, Mierová ul. č. 19, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 20. októbra 2017 č.k. 51C/230/2014- 269, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že uznesením zo dňa 6. 4. 2017 č. k. 51C/230/2014-263, právoplatným dňa 10. 4. 2017, súd konanie prerušil v zmysle § 163 ods. 1 C.s.p., pretože strany zhodne navrhli prerušenie konania. Keďže ani jedna zo strán nepodala v 6 - mesačnej lehote uvedenej v ust. § 163 ods. 2 C.s.p. návrh na pokračovanie konaní, súd prvej inštancie konanie v zmysle tohto ustanovenia zastavil. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že zastavenie konania zavinili obe strany, keďže ani jedna z nich nenavrhla pokračovanie v konaní a preto žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že súd prvej inštancie konanie po prvýkrát prerušil na 3 mesiace uznesením z 25. 11. 2016 a po uplynutí 3 mesiacov pokračoval v konaní a výzvou z 15. 3. 2017 vyzval strany, aby súdu oznámili, či opakovane navrhujú konanie prerušiť. Súd prvej inštancie uznesením zo 6. 4. 2017 č. k. 51C/230/2014- 263 konanie opätovne prerušil na 3 mesiace a následne napadnutým uznesením prekvapujúco konanie zastavil, pretože nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 2 ods. 1, 2 C.s.p. a uviedol: „S poukazom na citované ustanovenia je postup súdu prvej inštancie nepochopiteľný a rozporuplný, keď ten istý senát súdu v rovnakej procesnej situácii postupuje diametrálne odlišným spôsobom a síce, kým v prípade (prvého) prerušenia konania uznesením zo dňa 25. novembra 2016 po uplynutí doby prerušenia konania v konaní pokračuje a vyzve strany sporu, aby sa vyjadrili, či navrhujú opätovné prerušenie konania a následne v prípade (druhého) prerušenia konania uznesením zo dňa 6. apríla 2017 po uplynutí doby prerušenia konania konanie s poukazom na ustanovenie § 163 ods. 2 C.s.p. zastaví (namiesto pokračovania v konaní).“ Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že v tomto prípade sa nejedná o pasivitu strán sporu, ktorá by vyplývala z ich nečinnosti alebo nezáujmu na výsledku konania, ale z hľadiska hospodárnosti konania a predchádzaniu ďalším sporom žiadali konanie prerušiť z dôvodu, že Najvyšší súd SR stále nerozhodol vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/62/2015, v ktorej sa rieši vo vzťahu k prejednávanej veci prejudiciálna otázka. Napokon žalobca v odvolaní navrhol, aby mu súd prvej inštancie odpustil zmeškanie lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. 4. Súd prvej inštancie uznesením z 15. 2. 2018 č. k. 51C/230/2014- 296 návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 3. 2018. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal dovolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo 6. 4. 2017 č. k. 51C/230/2014- 263 konanie prerušil na 3 mesiace od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 4. 2017. Dňa 10. 10. 2017 uplynula 6 - mesačná lehota, v ktorej mohla ktorákoľvek zo strán navrhnúť pokračovanie v konaní. Keďže ani jedna zo strán pred uplynutím tejto lehoty nepodala návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým uznesením konania zastavil podľa § 163 ods. 2 druhá veta C.s.p. Odvolací súd dodáva, že v odôvodnení uznesenia zo 6. 4. 2017 č. k. 51C/230/2014- 263 súd prvej inštancie citoval ust. § 163 ods. 1, 2 C.s.p., takže žalobcovi muselo byť jasné, aký bude postup súdu prvej inštancie v prípade, ak nebude podaný v lehote návrh na pokračovanie v konaní. 8. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že z ust. § 163 ods. 2 C.s.p. nemožno vyvodiť záver, že by bol súd v prípade prerušenia konania podľa ods. 1 tohto ustanovenia povinný po uplynutí doby, na ktorú bolo konanie prerušené, vyzvať strany, aby sa vyjadrili, či navrhujú opätovne konanie prerušiť, resp. či navrhujú v konaní pokračovať. Ak žalobca mienil v konaní pokračovať, bol povinný pred uplynutím 6-mesačnej lehoty uvedenej v ust. § 163 ods. 2 druhá veta C.s.p. podať návrh na pokračovanie v konaní. Žalobca takýto návrh nepodal a preto musel počítať s tým, že súd prvej inštancie konanie zastaví. V uznesení z 15. 2. 2018 č. k. 51C/230/2014-296, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie správne uviedol, že nemožno sa odvolávať na legitímne očakávania, keď zákon neukladá súdu povinnosť vyzývať strany sporu, či chcú pokračovať v konaní. Odvolací súd dodáva, že zo znenia ust. § 163 ods. 2 druhá veta („súd konanie zastaví“) vyplýva, že po márnom uplynutí 6-mesačnej lehoty plynúcej od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania súd musí konanie zastaviť a nemôže teda zvažovať, či konanie zastaví alebo nie. Napadnuté uznesenie nemôže byť vo vzťahu k žalobcovi prekvapujúce, keďže ním súd prvej inštancie realizoval postup stanovený v zákone. 9. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na ich náhradu, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).