Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/533/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214221763 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214221763.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y.. T. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, X., 2/ N.. N. V., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XX, X., obaja zast. Mgr. Juraj Lukačka, advokát a konateľ Lukačka, s.r.o., so sídlom Tehelná 25, Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o zaplatenie 141,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3.6.2015, č.k. 52C/252/2014-118, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, t.j. v prisudzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania mení tak, že žaloba sa zamieta. Žalovanému sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 128,85 eur spolu s náhradou trov právneho zastúpenia vo výške 207,82 eur a náhradou iných trov konania vo výške 16,50 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 420 ods.1, § 451 ods.2, § 456, § 458 ods.1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník), § 75 ods. 6 zákona č. 483/2001 zákona o bankách (ďalej len „ zákon o bankách") a vecne tým, že mal za preukázané, že žalobcovia a žalovaný uzavreli dňa 6.8.2012 Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg.č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 75 500 eur, pri úrokovej sadzbe 4,39% ročne. Hypotekárny úver žalovaný poskytol žalobcom dňa 28.8.2012, pričom z jeho vlastného výpočtu (uvedeného v splátkovom kalendári zo dňa 28.8.2012) vyplýva, že úrok odo dňa poskytnutia úveru do dňa splatnosti prvej splátky (14.9.2012) predstavuje sumu 147,36 eur. Následne však žalovaný v zmysle nového splátkového kalendára zo dňa 13.9.2012 zaúčtoval na úrok sumu 276,21 eur, t.j. sumu pripadajúcu na celý jeden kalendárny mesiac, hoci od poskytnutia úveru do dňa splatnosti splátky uplynulo iba 17 dní. Rozdiel medzi úrokom, na ktorý mal žalovaný nárok a úrokom, ktorý zaplatili žalobcovia, tak predstavoval sumu 128,85 eur. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nemá právo účtovať si úrok za celý kalendárny mesiac, pokiaľ bol úver reálne poskytnutý v priebehu daného kalendárneho mesiaca, teda odo dňa poskytnutia úveru do dňa splatnosti prvej splátky neuplynul celý kalendárny mesiac a žalobcovia mali peňažné prostriedky k dispozícií iba 17 dní, napriek tomu z prvej splátky úveru žalovaný zaúčtoval na úrok sumu 276,21 eur pripadajúcu (v zmysle splátkového kalendára zo dňa 13.9.2012) na celý kalendárny mesiac. Nestotožnil sa s argumentom žalovaného, že žalobcovia sa zaviazali splácať úver formou anuitných splátok, ktoré, ako vyplýva z definície tohto pojmu, by mali byť počas celej doby splácania rovnaké. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prípade splácania úveru formou anuitných splátok sú tieto splátky v zásade rovnaké, avšak toto pravidlo sa nemôže uplatňovať (a ani sa v praxi neuplatňuje) bezvýnimočne. Výška splátok sa môže (resp. musí) meniť v závislosti od konkrétneho dňa poskytnutia úveru, prípadne uhradením mimoriadnych splátok úveru. Plnenie žalobcovi v sume 128,85 eur, ktorú uhradili v rámci prvej splátky dňa 14.9.2012 tak súd prvej inštancie posúdil ako plnenie bez právneho dôvodu, prijatím ktorého na strane žalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný je povinný takto získané bezdôvodné obohatenie vydať, preto v tejto časti posúdil nárok žalobcov ako dôvodný. 3. Pokiaľ išlo o nárok žalobcov v časti náhrady škody, mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia sa nemôžu súčasne domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia i nároku na náhradu škody. Zo žiadneho právneho predpisu, ani ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by takáto platba mala byť započítaná na istinu alebo že by s ňou mal žalovaný akokoľvek nakladať, okrem jej vydania žalobcom ako bezdôvodného obohatenia. Plnenie žalobcov v rozsahu bezdôvodného obohatenia žalovaného nepovažoval bez ďalšieho považovať ani za mimoriadnu splátku úveru, preto vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že uvedenou platbou nedošlo k zníženiu istiny úveru a tým k zníženiu úrokov počítaných z tejto istiny. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie ustálil, že k vzniku škody nedošlo, a nebol tak splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, preto žalobu žalobcov v časti nároku na náhradu škody v sume 12,90 eur ako nedôvodnú zamietol. 4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a nakoľko mali žalobcovia neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal im nárok na plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie priznal žalobcom nárok na náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 207,82 eur, a to v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), za 7 úkonov právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 12.9.2014, písomné podanie na súd vo veci samej 16.9.2014, písomné podanie na súd vo veci samej 9.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 17.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 13.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 15.5.2015), režijný paušál 5 x á 8,04 eur, 2x á 8,39 eur + 20% DPH a náhradu za uhradený súdny poplatok v sume 16,50 eur. Súd prvej inštancie nepriznal právnemu zástupcovi žalobcov odmenu za úkon právnej služby - mimosúdne rokovanie zo dňa 29.10.2014, nakoľko žalobcovia nepreukázali vykonanie uvedeného úkonu a náhradu za bankový poplatok za výpis z úverového účtu vo výške 15 eur, z dôvodu nepreukázania jeho úhrady. 5. Proti prisudzujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). Namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal (a svoje rozhodnutie a právne názory tak nekonfrontoval) so splátkovým kalendárom zo dňa 13.9.2012, podľa ktorého zmluvné strany postupovali (žalobcovia dobrovoľne splnili splátky) a ktorý bol rozvrhnutý tak, aby postupne uhradením jednotlivých splátok došlo k splateniu celého dlhu. Poukázal na ust. článku 8.1 zmluvy, podľa ktorého žalobcovia boli a sú povinní platiť tzv. anuitné splátky, a to v podobe mesačných splátok. Stanovil žalobcom konkrétne výšky mesačných splátok, a tento splátkový kalendár oznámil žalobcovi listom zo dňa 13.9.2012. Následne hneď prvá splátka úveru (zo septembra 2012) bola realizovaná presne podľa tohto oznámeného splátkového kalendára. Je teda zrejmé, že každá zo zmluvných strán postupovala už pri realizácii prvej anuitnej splátky úveru v septembri 2012 presne tak, ako bolo zmluvne dohodnuté a žalobcovia zaplatili v septembri 2012 presne toľko (nie menej, nie viac), koľko bolo ich povinnosťou, vyplývajúcou z riadne oznámeného splátkového kalendára. Mal za to, že sa na úkor žalobcov neobohatil a prijal len platby v zmysle splátkového kalendára, na ktorého konci (t.j. po úhrade všetkých splátok) „svieti" na strane žalobcov hodnota 0 eur ako dlžná suma. V odôvodnení napadnutého rozsudku nenašiel zdôvodnenie, prečo súd prvej inštancie vyhodnocoval len krátky časový úsek prvej splátky, a prečo nebral do úvahy skutočnosť, že splátky boli a sú rozvrhnuté na viac ako 20 rokov, na konci ktorých je splatená celá suma, ktorú sa žalobcovia ako dlžníci zaviazali podpisom zmluvy (a po čerpaní úveru) uhradiť. 6. Odvolateľ poukázal na vyjadrenie k žalobe zo dňa 16.12.2014, v ktorom uviedol, že výška úroku, zaúčtovaná ku dňu 14.9.2012, bola vypočítaná násobkom nasledujúcich činiteľov: a) počiatočná výška istiny úveru, t.j. 75 500 eur, zmluvne dohodnutého úroku na ročnej báze, t.j. 4,39%, b) prislúchajúceho časového obdobia, za ktoré sa zmluvne dohodnutý úrok vyčísloval, c) týmto obdobím bola 1/12 roku, čo zodpovedá jednému mesačnému obdobiu (s konštantnou dĺžkou mesiaca 30 dní) pri báze roka s 360-timi dňami. Uvedený spôsob výpočtu výšky úroku a zúčtovania v tomto konaní sporného úroku ku dňu 14.9.2012 (i) neprotirečil žiadnym zmluvným dojednaniam, (ii) ani požiadavkám vyplývajúcim zo všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom (iii) týmto spôsobom výpočtu nedošlo k žiadnemu poškodeniu práv žalobcov (resp. k neoprávnenému plneniu na ich úrok). Dôkazom toho je jednoduchá matematická skúška správnosti výpočtu tohto tzv. pôvodne stanoveného modelu splácania úveru - ak by totiž žalobcovia naozaj splácali záväzné anuitné splátky presne v tej výške v tom čase, ako im bolo stanovené v uvedenom splátkovom kalendári z 13.9.2012, tak práve a jedine pri tomto spôsobe zúčtovania splátok na úroky a istiny úveru nastane pri zaplatení poslednej anuitnej splátky úveru (zv. „ideálna situácia" {ideálna pre obe sporové strany), že žalobcovia v celom rozsahu splnili svoj záväzok, nezaplatili ani viac a ani menej, než boli povinní podľa zmluvy, a na tzv. zmluvnom úroku zaplatili presne toľko, koľko bolo zmluvne dohodnuté, t.j. 4,39% p.a. z čerpanej sumy istiny úveru. 7. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie vychádzal pri konštruovaní svojich právnych záverov aj z právnych noriem, ktoré sa na daný zmluvný vzťah nevzťahujú, a to z ust. § 75 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase podpisu zmluvy. Dal do pozornosti, že v prejednávanej veci sa nejednalo o hypotekárny obchod, a teda ani o zmluvu o hypotekárnom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v prisudzujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania alebo napadnuté rozhodnutie v prisudzujúcom výroku zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.6.2015 podali odvolanie proti výroku o trovách konania žalobcovia 1/ a 2/ majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne vec právne posúdil, keď im nepriznal nárok za 1 úkon právnej služby a náhradu za bankový poplatok. Poukázali na zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.10.2014 a na prednesy zúčastnených, že k rokovaniu došlo pred pojednávaním, ráno o 9:00 hod. na žiadosť žalovaného v jeho priestoroch. Uvedenú skutočnosť pred súdom potvrdila pracovníčka žalovaného T.. O.. Mali tak za to, že tento úkon bol náležité zdokumentovaný a preukázaný a dodatočne priložili e-mailovú komunikáciu žalovaného s ich právnym zástupcom ohľadom dojednania uvedeného stretnutia. Preto považovali súdom prvej inštancie nepriznaný úkon právnej služby, za účelný a preukázaný. Vo vzťahu k nepriznanému nároku na zaplatenie poplatku vo výške 15 eur, poukázali na to, že išlo o poplatok v zmysle sadzobníka banky za písomný výpis z úverového účtu, na ktorý poukázali ešte na pojednávaní dňa 29.10.2014 a ktorý súdu predložili na pojednávaní dňa 17.12.2014. Je však pravdou , že tento doklad súdu prvej inštancie nepredložili. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozhodnutia v časti náhrady trov konania a priznal im náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 237,38 eur a iné trovy konania vo výške 31,50 eur. 9. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.9.2015 sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili žalobcovia a uviedli, že žalovaným prezentované argumenty obsiahnuté v odvolaní boli od počiatku sporu prezentované i v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže od počiatku sporu ide o jediný dôvod nimi tvrdeného a prvoinštančným súdom potvrdeného vzniku bezdôvodného obohatenia. Jedinou spornou skutočnosťou bol a je zostatok dlhu vykazovaný žalovaným na ich úverovom účte ako dôsledok neprávneho započítania prvej anuitnej splátky. Pritom dali do pozornosti, že samotný žalovaný výšku úroku odo dňa poskytnutia úveru (28.8.2012) do splatnosti prvej splátky (14.9.2012) vypočítal (správne) na sumu 147,36 eur avšak následne na ten istý úrok zúčtoval sumu 276,21 eur. Tvrdenie žalovaného o tom, že ,,spôsob zúčtovania úroku k 14.9.2012 neprotirečí požiadavkám vyplývajúcim zo všeobecne záväzných právnych predpisov" je nesprávny, nakoľko je v rozpore s ust. § 75 ods. 6 a tiež §§ 502 ods. 1 a 503 ods. 2 zákona č. 531/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Žalovaný vo výpisoch z úverového účtu ako typ účtu uvádzal „Hypotekárny úver", preto právo veriteľa požadovať dojednaný úrok až odo dňa poskytnutia úveru a len vo výške zodpovedajúcej poskytnutému úveru platí ale všeobecne bez ohľadu, či ide o úver hypotekárny, spotrebiteľský obchodnoprávny alebo peňažnú pôžičku. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd prisudzujúci výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania. 10. Žalovaný sa odvolaniu žalobcov nevyjadril. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne. 12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 6.8.2012 uzavreli žalobcovia ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (ďalej len „zmluva“). Dňa 28.8.2012 žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 75 500 eur a listom zo dňa 28.8.2012 doručil žalobcom splátkový plán mesačných splátok úroku úveru, s tým, že prvá splátka vo výške 147,36 eur je splatná dňa 14.9.2012. Listom zo dňa 13.9.2012 doručil žalovaný žalobcom splátkový kalendár splátok úveru, s tým, že prvá splátka úveru vo výške 434,97 eur je splatná 14.9.2012. Listom zo dňa 25.8.2014 vyzvali žalobcovia žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 128,85 eur, a to z dôvodu nesprávne účtovaného úroku k 14.9.2012. Žalovaný listom zo dňa 3.9.2014 žalobcom oznámil, že podmienky úveru splnili dňom 13.9.2012, preto už prvá splátka bola splátkou anuitnou, preto na jeho strane nevznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. 15. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p). 16. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 C.s.p. (do 30.6.2016 podľa § 132 O.s.p.), ale zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver. 17. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď dospel k záveru, že nemá právo účtovať si úrok za celý kalendárny mesiac, ak v jeho priebehu bol úver poskytnutý, ako aj vo vzťahu k nesprávnej aplikácii ust. § 75 ods. 6 zákona o bankách. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ust. § 75 zákona o bankách, nakoľko v prejednávanej veci sa nejednalo o hypotekárny úver, tak ako je uvedené v ust. § 68 zákona o bankách. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie svoje právne závery vo vzťahu k napadnutému prisudzujúcemu výroku rozhodnutia založil na naplnení skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, a nie na ust. § 75 ods.6 zákona o bankách, preto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práv žalovaného. 19. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd stotožňujúc so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správnych skutkových záverov dospel k nesprávnemu právnemu záverom, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie nesprávne vyvodil, že výška anuitných splátok sa môže meniť v závislosti od konkrétneho dňa poskytnutia úver. Odvolací súd poukazuje čl. 8 bod zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalobcovia boli povinní splatiť úver v mesačných splátkach stanovených VÚB, a.s. (anuitná splátka), pričom výška mesačnej anuitnej splátky bola stanovená v prílohe Základné podmienky úveru, a to vo výške 434,97 eur. Nakoľko v konaní nebolo sporným, že žalobcovia úver čerpali jednorazovo dňa 28.8.2012 a odkladaciu podmienku splnili 13.9.2012, žalovaný tak postupoval správne, keď na základe splátkového plánu zo dňa 13.9.2012 stanovil výšku splátky v sume 434,97 eur, a to v súlade s bodom 8.3 druhá veta zmluvy o úvere „ Splácanie úveru formou anuitnej splátky sa začína v kalendárnom mesiaci v ktorom bola splnená odkladacia podmienka pri jednorazovom čerpaní, resp. po splnení odkladacej podmienky a po vyčerpaní celkovej čiastky úveru v prípade postupného čerpania, za podmienky jej splnenia najneskôr 1 pracovný deň pred dňom splatnosti v tomto kalendárnom mesiaci.“. Nebolo tak dôvodným prihliadať na splátkový plán zo dňa 28.8.2012, nakoľko len do doby splnenia odkladacej podmienky boli žalobcovia povinní splácať mesačne z vyčerpanej istiny len úroky. Možno tak súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že na strane žalobcov nedošlo k poškodeniu ich práv, nakoľko povinnosť splácať úroky z vyčerpanej istiny úveru alebo jej časti sa vzťahovala len na obdobie do splnenia odkladacej podmienky. Nemožno tak súhlasiť s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že žalobcovia plnili žalovanému bez právneho dôvodu, čím sa na ich úkor žalovaný obohatil, nakoľko k plneniu bez právneho dôvodu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, teda v okamihu plnenia takýto právny dôvod neexistoval. Vychádzajúc z ust. 8 bod 8.1 zmluvy boli žalobcovia povinní úver splatiť v mesačných splátkach stanovených VÚB a.s., pričom spôsob výpočtu úrokov a ich zaúčtovanie na ťarchu žalobcov bol zo strany žalovaného vykonaný v súlade s ustanoveniami zmluvy s ohľadom na stanovenie termínu konečnej splatnosti úveru, a to deň v ktorom bude zaplatená posledná anuitná splátky. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia plnili žalovanému na existujúci dlh vyplývajúci zo zmluvy, preto žalovaný prijal plnenie na základe právneho dôvodu - zmluvy a na úkor žalobcov sa neobohatil, preto mu nevznikla povinnosť obohatenie vydať. 20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (v prisudzujúcom výroku) vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. 21. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s §262 ods. 1, 2 C.s.p. a § 396 ods. 1, 2 C.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie; ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie) tak, že žalovanému, vzhľadom k úspechu vo veci, priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania. 22. Nakoľko odvolací súd rozhodoval o všetkých trovách, t.j. prvoinštančného aj odvolacieho konania, vychádzajúc z procesného úspechu žalovaného v konaní, nebolo dôvodným osobitne sa vyjadrovať k odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 2/ vo vzťahu k výroku o trovách konania. 23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).