Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoPr/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214222409 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214222409.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci žalobcu: F. O., B. K.Z. XX, B., právne zastúpený Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO : 36 868 221 proti žalovanému: C. X. Q., I. I., Q. Q. F. XX, B., D. : XX XXX XXX, právne zastúpený aliancia advokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 50Cpr/6/2014 - 200 zo dňa 7.10.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 50Cpr/6/2014 - 200 zo dňa 7.10.2016, zrušuje a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č. k. 50Cpr/6/2014 - 200 zo dňa 7.10.2016 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú obdržal od žalovaného dňa 10.12.2013, podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odôvodnenú tým, že v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry pracovných miest s účinnosťou od 25.10.2013 sa stal nadbytočným. Ďalej sa žalobca domáhal určenia, že pracovný pomer trvá a aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku od ukončenia práceneschopnosti do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o tejto žalobe. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný ich náhradu zaplatiť žalovanému v rozsahu 100%. 2. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal rozhodnúť o zmene organizačnej štruktúry uznesením Predsedníctva C. X. Q., záujmové združenie (ďalej aj „CPS“) č. 314/10/13, avšak žalobca s týmto uznesením nebol oboznámený a žalovaný mu neponúkol žiadnu prácu. Listom zo dňa 30.5.2014 žalobca oznámil žalovanému, že považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú a na ďalšom zamestnávaní trvá. Uviedol, že v danom prípade nie je splnená podmienka nadbytočnosti, pretože žalobca vykonával pre žalovaného naďalej práce v rovnakom rozsahu, a to do 6.3.2014, kedy pri plnení pracovných úloh utrpel úraz a zostal práceneschopným. Z toho vyplýva, že rozsah prác zostal nezmenený, že žalovaný naďalej potrebuje vykonávať a aj vykonáva úlohy ktoré vykonával žalobca, čo skonštatoval aj Inšpektorát práce v Bratislave vo svojom stanovisku zo dňa 28.4.2014. Žalobca neplatnosť výpovede z pracovného pomeru namietal z dôvodu, že nebol oboznámený s uznesením Predstavenstva CPS č. 314/10/2013 a že žalovaný mu neponúkol inú vhodnú prácu a že nebola splnená podmienka nadbytočnosti, keďže žalobca u žalovaného počas výpovednej lehoty a to až do dňa 6.4.2014 vykonával práce v rovnakom rozsahu ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. 3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že so žalobcom bol uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy Č.. XXXX/XXXX-Ú. zo dňa 20.9.1976, v zmysle ktorej žalobca vykonával funkciu „vodič - opravár“. Dodatkami k pracovnej zmluve, resp. uzatvorenou dohodou o zmene pracovnej zmluvy medzi účastníkmi bola v priebehu trvania pracovného pomeru so žalobcom v nadväznosti na zmeny organizačnej štruktúry žalovaného, ako zamestnávateľa pracovná pozícia žalobcu zmenená, a to na funkciu inštalatéra (v roku 1990), funkciu robotníka špecialistu, referenta - skladníka + domovníka - údržbára + vodič - opravár /kumulovaná funkcia/ (v roku 1993) a funkciu správcu majetku, údržbára (v roku 2009). Z dôvodu zabezpečenia správy budovy vo vlastníctve žalovaného došlo k zmene pracovnej pozície žalobcu, keď výkon funkcie správcu majetku, údržbára a mnohých z toho vyplývajúcich činností súvisel najmä so skutočnosťou, že nebytové priestory v budove na F.D. R. V. B., patriacej žalovanému boli v minulosti vo veľkej miere prenajímané iným obchodným spoločnostiam, najmä v roku 2009 keď sa obsadenosť pohybovala na úrovni 85,49 % v roku 2010 na úrovni 78,30%. V súčasnosti nie je mnoho priestorov v označenej budove vôbec prenajatých, resp. sa rieši ukončenie nájomných vzťahov s nájomcami v dôsledku podania výpovede z nájmu zo strany nájomcov. Obsadenosť nebytových priestorov v roku 2013 klesla na 40,52 %. V nadväznosti na túto skutočnosť tak mnohé činnosti, ktoré vykonával žalobca pri správe budovy v prospech nájomcov, nie sú pre žalovaného viac potrebné ani účelné. Nadbytočnosť funkcie žalobcu je tak odôvodnená aj nízkym počtom nájomcov v budove patriacej žalovanému. Pracovný pomer žalobcu bol ukončený riadnou písomnou výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 25.10.2013, ktorú si žalobca z dôvodu svojej práceneschopnosti prevzal osobne dňa 10.12.2013. Výpovedi žalovaného z pracovného pomeru predchádzalo písomné rozhodnutie Predstavenstva žalovaného č. 314/10/13 zo dňa 24.10.2013, ktorým žalovaný vzhľadom na ekonomické ukazovatele hospodárenia a šetrenie finančných prostriedkov rozhodol o zmene organizačnej štruktúry pracovných miest. V zmysle uvedeného rozhodnutia Predstavenstva CPS č. 314/10/13 bola zrušená aj pracovná pozícia žalobcu „správca budovy BA, údržbár, kurič, vodič, zásobovač“ ku dňu 25.10.2013. Zmena organizačnej štruktúry bola dňa 24.10.2013 prerokovaná so zástupcom zamestnancov, ktorý s ňou súhlasil. 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 34, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 61 odseky 1, 2, 3, § 62 odseky 1, 3, 7, § 63 odseky 1, 2, § 64 odseky 1, 2, § 74, § 77, § 79 odsek 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a skutkovo tým, že po vykonanom dokazovaní medzi stranami sporu nebolo v konaní sporným, že žalobca vykonával u žalovaného dohodnutý obsah prác podľa pracovnej zmluvy Č.. XXXX/XXXX-Ú. zo dňa 20.9.1976, v zmysle ktorej žalobca vykonával funkciu „vodič- opravár“ Dodatkami k pracovne zmluve bola pracovná pozícia žalobcu zmenená, a to na v roku 1990 na funkciu inštalatéra, v roku 1993 na kumulovanú funkciu robotníka špecialistu, referenta - skladníka + domovníka - údržbára + vodič -opravár a v roku 2009 na funkciu správcu majetku, údržbára. Taktiež nebolo sporné, že žalobca bol v čase od 23.10.2013 do 10.12.2013 a v čase od 7.3.2014 do 10.6.2014 práceneschopný, ako aj to, že dňa 10.12.2013 prevzal od žalovaného výpoveď a že sa dožadoval prideľovania práce počas výpovednej doby, ktorá mala skončiť dňa 31.3.2014. Okolnosť že dňa 30.5.2014 žalobca písomne žalovanému oznámil, že považuje výpoveď zo dňa 25.10.2013 za neplatnú a že trvá na ďalšom zamestnávaní takisto nebola medzi stranami sporná. Žalobca prevzal písomnú výpoveď z pracovného pomeru danú žalovaným zo dňa 25.10.2013 osobne dňa 10.12.2013, čo preukazuje písomný zápis z odovzdania výpovede, z ktorého vyplýva aj to, že žalobca bol oboznámený aj s uznesením Predsedníctva CSP č. 314/10/2013 zo dňa 24.10.2013, pričom s vyplatením odstupného nesúhlasil a dožadoval sa prideľovania práce počas výpovednej doby. Žalobca bol riadne s rozhodnutím žalovaného o prijatej organizačnej zmene oboznámený a to prvý deň po tom, čo nastúpil do práce k žalovanému, keďže bol v čase prijatia rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene práceneschopný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie, ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného - uznesenie č. 314/10/2013 zo dňa 24.10.2013 je nepreskúmateľné, keď žalobca tvrdil, že z jeho znenia: „redstavenstvo CPS prerokovalo a schvaľuje predložený návrh organizačnej štruktúry CPS s účinnosťou od 25.10.2013“nie je zrejmé, aké pracovné miesta sa majú zrušiť. Namietal, že nie je zrejmé, či s návrhom bola pripojená aj organizačná štruktúra. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že 21. zasadnutie Predsedníctva CPS sa riadne uskutočnilo dňa 24.10.2013. K tomuto času žalovaný pre vzniknuté ekonomické problémy spočívajúce v hospodárení so svojím majetkom, konkrétne s prenájmom nebytových priestorov na F. R.. Č.. XX V. B. prikročil k organizačným zmenám. Z materiálov na zasadnutia Predstavenstva žalovaného v roku 2013 vyplynulo, že žalovaný riešil nevyužiteľnosť prenájmu predmetných nehnuteľností a záporný hospodársky výsledok. Z predmetných správ vyplynulo, že zníženie obsadenosti nebytových priestorov o 33,19 % k máju 2013 a zlé hospodárske výsledky k 30.6.2013 (strata v sume - 76.890,39 €) riešil žalovaný pravidelne na zasadnutiach jeho Predstavenstva, ako štatutárneho orgánu podľa čl. 16 bod 3 a 4 písm. g) Stanov žalovaného. Predsedníčka žalovaného D.. C. riešila zlé hospodárske výsledky žalovaného v období pred 21. zasadnutím Predstavenstva s D.. A.. Návrh na zmenu organizačnej štruktúry vypracovala svedkyňa P.. Š. a tento materiál bol zaradený na rokovanie Predstavenstva CPS dňa 24.10.2013 do programu rokovania, čo preukazuje aj zápis z rokovania, keď pod bodom 5. Správa o činnosti predsedu žalovaného bol zaradený pod bod č. 6 Návrh na zmenu organizačnej štruktúry aparátu CPS od 25.10.2013. Prerokovanie predmetného návrhu zmeny organizačnej štruktúry žalovaného preukázali výpovede svedkov D.. A. T. D.. Č.M., ako aj čestné prehlásenia ostatných členov Predstavenstva žalovaného. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia Č.. XXX/ XX/XXXX zo dňa 24.10.2013 súd prvej inštancie uviedol, že súčasťou materiálu ,,Návrh na zmenu organizačnej štruktúry...“ bola aj organizačná štruktúra CPS od 25.10.2013, z čoho vyplýva, že členovia predstavenstva CPS odsúhlasovali návrh novej organizačnej štruktúry, do ktorej už neboli zaradené dve profesie, čo vyplýva z odôvodnenia v návrhu ,,vzhľadom na ekonomické ukazovatele hospodárenia a šetrenie finančných prostriedkov navrhujeme prijať organizačnú zmenu, a to zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Rušia sa 2 pracovné miesta; ,,asistent predsedu, redaktor časopisu“ a „správca budova BA, údržbár, kurič, vodič, zásobovač“. Predmetné rozhodnutie žalovaného je preto preskúmateľné, nakoľko z obsahu listín (materiál - návrh a organizačná štruktúra) je zrejmé, že sa jedná o zrušenie dvoch pracovných miest. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný predložil aj organizačnú schému platnú od 27.6.2012 z ktorej vyplynulo, že pod správou majetku v priamej podriadenosti odboru X. bola zaradená aj profesia žalobcu, a pod sekretariát predsedu bola zaradená funkcia asistent predsedu, redaktor časopisu, pričom podľa tejto organizačnej štruktúry sú uvedené aj externe dodávané služby ako napr. výpočtová technika, spracovanie miezd, BOZP, upratovane nehnuteľností, správcovstvo nehnuteľností, z čoho podľa názoru súdu prvej inštancie možno dôvodiť, že rozhodnutie žalovaného na zníženie stavu zamestnancov i v oblasti správy majetku malo opodstatnenie. Paralelne s výkonom prác žalobcu správu majetku vykonávala od 31.12.2013 externá služba, čo v konaní nebolo rozporované. Neplatnosť výpovede súd prvej inštancie nezistil ani na základe žalobcom namietanej skutočnosti, že v danom prípade nebola splnená podmienka jeho nadbytočnosti, keďže počas plynutia výpovednej doby vykonával práce v rozsahu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca dňa 10.12.2013 prevzal výpoveď, odmietol odstupné a dožadoval sa prideľovania práce. Žalobca v konaní nepoprel, že okrem neho vykonávala údržbársku činnosť aj externá firma a to tak, že na vrátnici žalovaného je kniha opráv, podľa ktorej táto firma zabezpečuje údržbárske práce. Žalobca vykonával údržbárske práce na základe písomného pokynu predsedníčky, pričom v knihe opráv nie sú evidované všetky opravy, tie sa nahlasujú X.. U., ktorá bola jeho priamou nadriadenou a každý deň dostával úlohy napísané na papieri. V konaní nevedel určiť aké práce v mesiaci január, február a marec vykoval. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným vyplýva, že žalobca v dňoch od 4.3.2014 do 6.3.2014 t.j. v čase výpovednej lehoty vykonával podľa písomného pokynu údržbárske práce ako napr. roznáška WC papiera, oprava nadokennej omietky v kancelárii predsedu, maľovka v malej zasadačke, oprava omietky v kuchynke v bývalej fajčiarni, odpratal neporiadok z chodieb, vyspravil diery, odstránil hmoždinky, vyhodil záclony a pod. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu síce v konaní nedoložili špecifikáciu pracovnej náplne žalobcu, ale z ich zhodných prednesov vyplynulo, že žalobca vykonával údržbárske práce v zmysle pracovnej zmluvy, respektíve práce ktoré vyplývali z jeho pracovného zaradenia na pozícii Správca budovy Bratislava, vodič, kurič, zásobovač. Žalobca pre žalovaného počas výpovednej doby vykonával len údržbárske práce, teda nevykonával práce v celom rozsahu jeho pracovnej náplne. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že počas výpovednej lehoty prideľoval prácu žalovanému oprávnene a to na jeho žiadosť. Ako nedôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie aj žalobcom namietaný dôvod nesplnenia povinnosti žalovaným ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu podľa § 63 odsek 2 Zákonníka práce. Uviedol, že žalobca jeho organizačnou štruktúrou preukázal, že pre žalobcu iné vhodné miesto, ktoré by mohol žalovanému ponúknuť nemal. Žalovaný mal voľné len 1 pracovné miesto, a to na pozícii Poradca II- úvery, členské vzťahy, školy, kde bolo potrebné vysokoškolské vzdelanie, na výkon ktorého žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie skonštatoval, že písomná výpoveď zo dňa 25.10.2013 daná žalovaným žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je platná, nakoľko u žalovaného došlo v písomnej forme k organizačnej zmene, a to uznesením Predsedníctva CPS č. 314/10/13 dňa 24.10.2013. Písomná výpoveď bola žalobcovi doručená až po ukončení práceneschopnosti a bola splnená aj hmotnoprávna podmienka podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, pretože žalovaný nemal objektívnu možnosť ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu, navyše vo výpovedi túto hmotnoprávnu podmienku žalovaný neopomenul. Neplatnosť výpovede nemožno oprieť ani o argument žalobcu, že počas výpovednej doby mu žalovaný, ako zamestnávateľ prideľoval konkrétny a vymedzený rozsah prác podľa pracovnej zmluvy, nakoľko sa prideľovania tejto práce počas výpovednej doby žalobca výslovne dožadoval. V konaní mal súd preukázané, že práce vykonávané žalobcom pre žalovaného sú neefektívne a čo do rozsahu nadbytočné. Žaloba žalobcu bola z uvedených dôvodov zamietnutá. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160 /2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Súd prvej inštancie prihliadol na plný úspech žalovaného v spore. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, najmä z predložených listinných dôkazov a výpovedí svedkov nemožno dospieť k záveru, že Predstavenstvo žalovaného rozhodlo o novej organizačnej štruktúre žalovaného, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu dvoch pracovných miest u žalovaného. Súd prvej inštancie vychádzal najmä z listiny - materiál na zasadnutie predstavenstva C. X. Q. zo dňa 24.10.2013 (zasadnutie 21, bod 5/6), ktorý obsahoval návrh uznesenia predstavenstva žalovaného k bodu: návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS. Žalobca túto listinu považuje za účelovo vytvorenú pre potreby tohto súdneho konania. Žalobca k tomuto tvrdeniu dospel najmä na základe toho, že predmetná listina nie je z logickej ani formálnej stránky v súlade s inými listinami týkajúcich sa predmetného zasadnutia Predstavenstva žalovaného, najmä pozvánkou na 21. zasadnutie Predstavenstva žalovaného, materiálom na zasadnutie Predstavenstva žalovaného zo dňa 24.10.2013 (zasadnutie 21, bod 5), ktorý obsahoval návrh uznesenia predstavenstva žalovaného k bodu: Správa o činnosti predsedu CPS a napokon ani so samotným zápisom z 21. zasadnutia Predstavenstva žalovaného konaného dňa 24.10.2013. Pozvánka na 21. zasadnutie Predstavenstva žalovaného obsahovala aj program zasadnutia, pričom organizačné zmeny v programe zaradené neboli. V deň konania zasadnutia bol žalovaným spracovaný materiál na zasadnutie Predstavenstva žalovaného k bodu 5 - správa o činnosti predsedu CPS, v ktorom opätovne nebola žiadna zmienka o organizačných zmenách žalovaného. Táto listina obsahovala návrh uznesení k predmetnému bodu zasadnutia, ktoré boli číslované poradovými číslami 1. - 3. V priebehu konania žalovaný predložil ďalší materiál na zasadnutie Predstavenstva žalovaného (z rovnakého dňa ako vyššie uvedený materiál k bodu 5), ktorý obsahoval návrh ďalšieho uznesenia (označené ako bod 5/6). Žalobca uviedol, že je otázne, prečo boli k jednému bodu v jeden deň spracované dva materiály a tiež prečo je tento bod označený číslom 5/6, keď bod 5 mal len 3 odseky. Návrh uznesenia k organizačnej zmene spolu s jeho odôvodnením nie je v súlade ani so zápisom zo zasadnutia Predstavenstva žalovaného. Podľa predloženého zápisu, prijatiu uznesenia predchádza návrh na prijatie uznesenia so stručným odôvodnením. Takého odôvodnenie sa však k uzneseniu č. 314/10/13 v predmetnom zápise nenachádza, a to aj napriek tomu, že sa jedná o rozhodnutie významné, t.j. rozhodnutie, ktoré tvorí podklad na ukončenie pracovného pomeru dotknutých zamestnancov. Je nelogické, aby odôvodnenie predmetného uznesenia nebolo z jeho návrhu prenesené do zápisu zo zasadnutia Predstavenstva tak, ako to bolo aj pri iných uzneseniach. Svedkyňa T. Š. na pojednávaní dňa 13.11.2015 uviedla, že: „..predložený materiál (listina založená na č. l. 24) nebol predložený na rokovanie, pretože to ani nesedí s programom a ani so správou o činnosti predsedu CPS a nie je to ani v zápisnici.“ Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že je možné dôvodne predpokladať, že predmetná listina - návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS bola vyhotovená dodatočne. Vo vzťahu k vypočutým svedkom, D.. P. A. T. D.. B. Č. uviedol, že títo mali záujem na tom, aby žalobca v spore úspešný nebol. Ich výpovede je preto potrebné posúdiť aj v tejto súvislosti. Žalovaný už pri návrhu na vykonanie ich výsluchu uvádzal, aké skutočnosti preukážu, čo zásadným spôsobom znižuje ich hodnovernosť. Rovnako tak je potrebné vyhodnotiť aj čestné vyhlásenia ostatných členov Predstavenstva, ktoré predložil žalovaný. Tieto čestné vyhlásenia sú z formálnej aj obsahovej stránky v identickom znení, z čoho možno s určitosťou vyvodiť záver, že osoby podpísané na týchto čestných vyhláseniach ich obsah nevyhotovovali. Žalobca poukázal na to, že dátum platnosti organizačnej zmeny musí byť skorší, ako deň podania výpovede. Dátum účinnosti organizačnej zmeny môže byť nastavený na predpokladaný deň uplynutia výpovednej doby. Ak účinnosť organizačnej zmeny nastane pred skončením výpovednej doby, znamená to prekážku v práci zo strany zamestnávateľa - zrušenie pracovného miesta zamestnanca. Tento teda až do uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce. Zároveň má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sa stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu musí byť bližšie skutkovo vymedzené kedy, za akých okolností sa môže stať zamestnanec nadbytočným a tieto dôvody konkretizovať tak, aby bolo jednoznačné, k akej organizačnej zmene u žalovaného došlo, na základe akého písomného rozhodnutia žalovaného k organizačnej zmene došlo a posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou sa stal žalobca nadbytočným, pričom táto nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktorým sa má zvýšiť efektivita práce. Vo výpovedi je potrebné vymedziť a konkretizovať písomné rozhodnutie zamestnávateľa svedčiace o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách, v opačnom prípade dochádza k pochybnosti, k akej organizačnej zmene došlo u žalovaného, spôsobuje to neurčitosť posudzovanej výpovede z pracovného pomeru a tento nedostatok zakladá neplatnosť výpovede. Žalobca tvrdí, že v prejednvánej veci si žalovaný svoje povinnosti plynúce ustanovenia § 63 odsek 1 Zákonníka práce nesplnil. Z uznesenia žalovaného Č.. XXX/XX/XX, podľa ktorého Predstavenstvo žalovaného „prerokovalo a schválilo predložený návrh organizačnej štruktúry CPS s účinnosťou od 25.10.2013“, nie je zrejmé, o akú organizačnú zmenu v štruktúre žalovaného išlo a aký bol jej účel. Na základe uvedeného rozhodnutia Predstavenstva žalovaného nemožno prijať záver, že došlo k organizačnej zmenu žalovaného, a preto nie je možné hodnotiť ani príčinnú súvislosť tejto organizačnej zmeny vo vzťahu k nadbytočnosti žalobcu a teda k zrušeniu jeho pracovnej pozície. V prospech žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že aj keď bola nová organizačná štruktúra žalovaného schválená s účinnosťou od 25.10.2013, žalovaný prideľoval žalobcovi prácu aj po tomto termíne, pričom v prípade, ak by došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, žalobca by pre prekážky na strane zamestnávateľa prácu po zrušení jeho pracovného miesta vykonávať nemohol. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti žalovaný nielenže v konaní nepreukázal existenciu organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa mal žalobca stať nadbytočným, ale nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi touto údajnou organizačnou zmenou, ku ktorej malo dôjsť uznesením Predstavenstva žalovaného zo dňa 24.10.2013 Č.. XXX/XX/ XX a nadbytočnosťou žalobcu. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdenie rozsudku, ako vecne správneho. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní dôsledne vysporiadal už v samotnom rozsudku. Žalobca rozporuje vierohodnosť materiálu, ktorý bol zaradený do programu 21. rokovania Predstavenstva žalovaného a ktorého obsahom bol návrh uznesenia č. 314/10/13. Žalobca Poukázal na to, že tento materiál pripravila P.. P. Š., čo táto aj svedecky v konaní potvrdila. Podľa čestných prehlásení členov predstavenstva Ž. D.. F. A., D.. Ľ.R. Q., D.. F. O. T. D.. F. P., ktorí boli prítomní na 21. zasadnutí Predstavenstva CPS, bol návrh na zmenu organizačnej štruktúry predložený predsedníčkou žalovaného D.. D. C. a tento návrh bol predsedníckou CPS predložený v rámci bodu 5. programu - Správa o činnosti predsedu CPS. K priebehu predstavenstva sa vyjadrili aj svedkovia D.. B. Č. T. D.. P. A., ktorí uviedli, že Predstavenstvo prebehlo štandardne a že predmetný Materiál, resp. návrh uznesenia bol na Predstavenstve predložený. Materiál je označený vo svojom pravom hornom rohu ako „BOD 5/6“. Materiál bol predložený v rámci bodu 5. Správa o činnosti predsedu CPS. Tento bod 5. je uvedený priamo v programe Zápisu. Bod 5. Zápisu - Správa o činnosti predsedu CPS obsahuje odsek 3, ktorého názov je „Ostatné kľúčové oblasti (aj so samostatnými uzneseniami). Tento odsek 3. sa delí na 6 častí, a to: 1) Aktuálne právne kauzy; 2) Informácie o aktuálnom stave nehnuteľností v správe CPS; 3) Informácie o situácii v J.: 4) Informácie o situácií vo VD v konkurze, reštrukturalizácii: 5) Žiadosť o ukončenie členstva v CPS: 6) Návrh na zmenu organizačnej štruktúry aparátu CPS. Materiál bol prezentovaný v rámci bodu 5. Správa o činnosti predsedu CPS, odseku 3 Ostatné kľúčové oblasti (aj so samostatnými uzneseniami), časť 6. Návrh na zmenu organizačnej štruktúry aparátu CPS. Z toho je zrejmé aj označenie „BOD 5/6. Materiál nebol účelovo vytvorený a jeho značenie je správne a zapadá do celkového obsahu a logiky zápisu. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie preukázal splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok. Preukázal prijatie organizačnej zmeny, ktorého podstatou bolo, okrem iného, zrušenie pracovného miesta „správca budova BA, údržbár, kurič, vodič, zásobovač“. K nadbytočnosti žalobcu, ako zamestnanca žalovaný uviedol viacero skutočností, a to zlé hospodárske výsledky a hlavne skutočnosť, že budova na F. XX V. B. už nebola obsadená nájomníkmi v takom množstve ako v minulosti - zníženie obsadenosti nebytových priestorov o 33,19 % k máju 2013. Súvislosť medzi prijatou organizačnou zemnou, nadbytočnosťou zamestnanca a jeho výpoveďou je s poukazom na vyššie uvedené, ako aj vykonane dokazovanie zrejmá. Rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaného bolo prijaté 24.10.2013, pričom písomná výpoveď bola žalobcovi daná 25.10.2013. Žalovaný postupoval v presných intenciách Zákonníka práce. Žalobca síce rozporoval skutočnosť, že nebola splnená podmienka nadbytočnosti a to z dôvodu, že žalovaný u žalobcu vykonával počas výpovednej doby práce v rozsahu ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve, ale žalovaný tvrdí, že prideľovanie práce zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy počas výpovednej doby nevylučuje nadbytočnosť zamestnanca a je možné konštatovať, že je dokonca povinnosťou zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle pracovnej zmluvy až do skončenia pracovného pomení (do uplynutia výpovednej doby). Žalovaný poukázal na to, že nevykonáva podnikateľskú činnosť a pri hospodárení so svojím majetkom musí postupovať účelne a hospodárne a to aj v prípade zamestnávania vlastných zamestnancov. 7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na ním označených odvolacích dôvodoch. Uviedol, že aj keď súd prvej inštancie vykonal v danej veci pomerne rozsiahle dokazovanie, pochybnosti o prijatí relevantnej organizačnej zmeny, dôsledkom ktorej by došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, odstránené neboli. V danom prípade Predstavenstvo žalovaného, ako orgán príslušný na prijímanie rozhodnutí vo vzťahu k svojej organizačnej štruktúre prijalo uznesenie, ktorým: „prerokovalo a schvaľuje predložený návrh organizačnej štruktúry CPS s účinnosťou od 25.10.2013“. Z daného rozhodnutia nie je zrejmé, aká organizačná zmena bola prijatá a aké sú jej dôsledky. Zákonník práce vyžaduje, aby pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa boli dodržané formálne podmienky, nedodržanie ktorých má za určitých predpokladov následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Ak ide o organizačný dôvod skončenia pracovného pomeru, je potrebné uviesť, kedy, akým rozhodnutím a konkrétne o akú organizačnú zmenu ide (dôvod nadbytočnosti s odkazom na príslušné konkrétne rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a pod.). Splnenie uvedených podmienok vzniku nadbytočnosti žalobcu v prejednávanej veci preukázané nebolo. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bude potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. 9. V danej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti argumentujúc tým, že 1/ žalobca bol riadne s rozhodnutím žalovaného o prijatej organizačnej zmene oboznámený a to prvý deň po tom, čo nastúpil do práce k žalovanému, 2/prerokovanie organizačnej zmeny na zasadnutí predstavenstva preukázali výpovede svedkov D.. A. T. D.. Č., ako aj čestné prehlásenia ostatných členov predstavenstva žalovaného, 3/ súčasťou materiálu ,,Návrh na zmenu organizačnej štruktúry...“ bola aj organizačná štruktúra CPS od 25.10.2013 (tzv. pavúk), z čoho vyplýva, že členovia predstavenstva CPS odsúhlasovali návrh novej organizačnej štruktúry, do ktorej už neboli zaradené dve profesie, čo vyplýva z odôvodnenia v návrhu "vzhľadom na ekonomické ukazovatele hospodárenia a šetrenie finančných prostriedkov navrhujeme prijať organizačnú zmenu, a to zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Rušia sa 2 pracovné miesta; "asistent predsedu, redaktor časopisu" a "správca budova BA, údržbár, kurič, vodič, zásobovač'"4/ medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu je príčinná súvislosť, hoci niektoré služby pre žalovaného (predmet pracovnej náplne žalobcu) vykonávala externá spoločnosť. Žalobca v podanom odvolaní argumentoval tým, že 1/organizačná zmena v dôsledku ktorej mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru nebola predstavenstvom žalovaného riadne prerokovaná, 2/ listina (materiál na zasadnutie predstavenstva C. X. Q. zo dňa 24.10.2013 (zasadnutie 21, bod 5/6) predkladaná žalovaným mala byť dodatočne a účelovo vytvorená pre potreby tohto súdneho konania, 3/ z uznesenia žalovaného Č.. XXX/XX/XX, podľa ktorého Predstavenstvo žalovaného „prerokovalo a schválilo predložený návrh organizačnej štruktúry CPS s účinnosťou od 25.10.2013", nie je zrejmé o akú organizačnú zmenu v štruktúre žalovaného išlo a aký bol jej účel, 4/ nie je daná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. 10. Závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný riadne prijal organizačnú zmenu v dôsledku ktorej sa stal žalobca pre neho nadbytočným, odvolací súd považuje za predčasné, nakoľko uvedené jednoznačne nevyplýva z listinných dôkazov predložených žalovaným, pričom ani výpovede svedkov tieto nedostatky neodstraňujú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že za základné predpoklady platnosti výpovede z dôvodu organizačných zmien je potrebné považovať: 1/ vydanie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, 2/ prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene musí sledovať uznesený cieľ zmenou úloh, technického vybavenia, znížením zamestnancov s cieľom zvýšenia efektívnosti práce, či inú organizačnú zmenu, 3/ nadbytočnosť zamestnanca, 4/ súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a podstúpenou organizačnou zmenou. Rozhodnutie o organizačnej zmene prijíma zamestnávateľ, podpisuje ho osoba oprávnená konať v jeho mene a obsahuje dátum prijatia a dátum, od ktorého organizačná zmena začína platiť. Dátum podpisu organizačnej zmeny pritom musí byť skorší, ako deň podania výpovede. Naopak, dátum platnosti organizačnej zmeny môže byť nastavený na predpokladaný deň uplynutia výpovednej doby. Ak platnosť organizačnej zmeny nastane pred skončením výpovednej doby, znamená to prekážku v práci zo strany zamestnávateľa - zrušenie pracovného miesta zamestnanca. Tento teda až do uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce. Zároveň má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. V prípade súdneho konania je zamestnávateľ povinný predložiť dôkaz o existencii písomného rozhodnutia o organizačnej zmene. V prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je potrebné - bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2204/2003 zo dňa 27.04.2004). Rozhodnutie o organizačných zmenách musí mať za cieľ zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov, prirodzene vyvolané zmenou v organizácii spoločnosti. Zamestnávateľ by mal mať pripravené dôkazy na zdôvodnenie rozhodnutia o organizačnej zmene v podobe interného auditu, či menšieho obratu alebo zmeny spôsobu podnikania spoločnosti, ktoré spôsobí zníženie počtu alebo zmenu štruktúry zamestnancov. 11. V ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sa stane nadbytočným, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu musí byť bližšie skutkovo vymedzené kedy, za akých okolností sa môže stať zamestnanec nadbytočným a tieto dôvody konkretizovať tak, aby bolo jednoznačné, k akej organizačnej zmene u žalovaného došlo, na základe akého písomného rozhodnutia žalovaného k organizačnej zmene došlo a posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou sa stal žalobca nadbytočným, pričom táto nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktorým sa má zvýšiť efektivita práce. Vo výpovedi je potrebné vymedziť a konkretizovať písomné rozhodnutie zamestnávateľa svedčiace o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách, v opačnom prípade dochádza k pochybnosti, k akej organizačnej zmene došlo u žalovaného, spôsobuje to neurčitosť posudzovanej výpovede z pracovného pomeru a tento nedostatok zakladá neplatnosť výpovede. 12. V danej veci žalovaný existenciu organizačnej zmeny preukazoval zápisom z 21. zasadnutia predstavenstva žalovaného dňa 24. 10. 2013, v ktorej sa doslovne uvádza: „ uznesenie č. 314/10/13, predstavenstvo CPS prerokovalo a schvaľuje predložený návrh organizačnej štruktúry CPS s účinnosťou od 25.10.2013“. Z obsahu tejto zápisnice teda nie je zrejmé, o akú organizačnú zmenu v štruktúre žalovaného išlo, ani aký bol jej účel, t.j. či jej účelom bola zmena úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia resp. cieľ zvýšiť efektívnosť práce a pod.. Z predmetnej zápisnice a prijatého uznesenia č. 314/10/13 teda nevyplýva, aká organizačná zmena bola prijatá, a za akým účelom (ani aké miesta mali byť touto organizačnou zmenou dotknuté - zrušené). Na uvedené otázky potom nedáva odpoveď ani samotný program zasadnutia predstavenstva v schválenom znení: 1/otvorenie, 2/voľba overovateľa, 3/schválenie programu rokovania, 4/ schválenie zápisu z 20. zasadnutia predstavenstva žalovaného konaného dňa 20.9.2013 v E. F., 5/správa o činnosti predsedu CPS, 6/správa o vymáhaní pohľadávok k 30.9.2013, 7/ informácia o finančnej disciplíne členských družstiev CPS k 30.9.2013, 8/ vyhodnotenie výstavných a kontraktačných akcií CPS v roku 2013, 9/ rôzne - návrh na udelenie vyznamenania cena CPS, ktorý predloženie a prerokovanie žiadnej organizačnej zmeny ani jej návrhu, vôbec nespomína (neobsahuje). Je tak zrejmé, že v programe predmetného zasadnutia predstavenstva žalovaného (schváleného samotným predstavenstvom) sa prerokovanie žiadnej organizačnej zmeny nenachádza. Vyššie uvedený program bol schválený predstavenstvom žalovaného, pričom bol doplnený iba v bode 9/, a to: o žiadosť družstva T. Q. o odklad splátok z dohody o splácaní, žiadosť družstva J. Z., o poskytnutie krátkodobého opakovaného úveru a žiadosť družstva SLOVENSKÁ Ľ. F., Modra o poskytnutie strednodobého prevádzkového úveru. Nebol doplnený o žiaden návrh na prerokovanie organizačnej zmeny. Z uvedeného potom vyplýva, že ani zo samotného uznesenia Č.. XXX/XX/XX, ani zo samotného programu zasadnutia predstavenstva (ani zo zápisnice z tohto zasadnutia) nemožno zistiť, aká organizačná zmena bola predstavenstvom žalovaného prerokovávaná a schválená. Pokiaľ ide o listinu s názvom „ materiál na zasadnutie predstavenstva žalovaného“ zo dňa 24. 10. 2013 s označením „návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS“, ktorým mal žalovaný preukazovať obsah prerokovanej a schválenej organizačnej zmeny, odvolací súd poukazuje na to, že tento materiál mal byť na rokovanie predstavenstva žalovaného prerokovaný ako bod 5/6. Z obsahu zápisnice zo zasadnutia predstavenstva (jeho program) však nevyplýva, že by takýto bod programu 5/6 mal byť predmetom prerokovania a hlasovania o ňom. Tento bod programu mal byť podľa predmetnej zápisnice prerokovaný v rámci bodu 5 - správa o činnosti predsedu CPS za obdobie od 25.9.2013, avšak samotná správa o činnosti predsedu CPS predkladaná v rámci zvolania predstavenstva (č.l. 153 spisu) rovnako návrh na prijatie organizačnej zmeny neobsahuje. Táto správa sa skladá z troch bodov, pričom ani jeden z nich neobsahuje návrh na prijatie organizačnej zmeny. V závere tejto správy sa síce uvádza, že vzhľadom na časový predstih predkladania správy, táto bude doplnená o aktuálne informácie priamo na zasadnutí, avšak zo zápisnice zo samotného zasadnutia nevyplýva, že by takýto bod programu (návrh organizačnej zmeny) bol doplnený, respektíve, že by o takýto bod programu bol pôvodný a predstavenstvom schválený program zasadnutia rozšírený. Je potom zrejmé, že v rámci správy o činnosti predsedu CPS (riadneho bodu programu zasadnutia predstavenstva CPS), nemohol byť prerokovaný označený návrh organizačnej zmeny. Podľa čl. 20 bod 6 Stanov žalovaného, zo zasadnutia orgánov sa vyhotovujú zápisnice s tým, že zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva podpisuje zapisovateľ a zvolení overovatelia. Z uvedeného potom vyplýva, že overovatelia svojím podpisom potvrdili správnosť obsahu zápisnice (a teda toho, čo bolo na predmetnom zasadnutí prerokovávané), a teda potvrdili, že bod programu - prerokovanie organizačnej zmeny v zmysle materiálu vypracovaného P.. P. Š. nebol do programu zaradený. Navyše jednotliví predstavitelia predstavenstva žalovaného (a teda i vypočutí svedkovia) mohli kedykoľvek navrhnúť opravu zápisnice v tomto smere, respektíve jej doplnenie (ak pôvodná zápisnica nebola v tomto smere vyhotovená v stave zachytávajúcom celý priebeh zasadnutia). Je totiž nemysliteľné, aby tak dôležitá otázka, akou je prerokovanie organizačnej zmeny a s ňou súvisiace ukončenie pracovného pomeru viacerých zamestnancov, nebolo v zápisnici z rokovania orgánu riadne zaznamenané. 13. Žalobca poukazoval práve na skutočnosť, že materiál - návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS vypracovaný P.. P. Š. (č.l. 131) bol vyhotovený dodatočne, a že takýto návrh sa nikdy nestal predmetom rokovania predmetného zasadnutia predstavenstva. V ďalšom tvrdil, že nakoľko takýto materiál na zasadnutie predstavenstva z uvedených dôvodov predložený nemohol byť, a zároveň že zo samotného uznesenia Č.. XXX/XX/XX nemožno vyvodiť, aká organizačná zmena bola vlastne schvaľovaná a prijatá, je rozhodnutie o prijatí organizačnej zmeny, na základe ktorej mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru, nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie tejto argumentácii nevenoval dostatočnú pozornosť a svojim rozhodnutím nedal odpoveď práve na tieto sporné skutočnosti. Súd prvej inštancie sa v tomto smere odvolával len na výpovede svedkov (D.. A., Č.) bez vyhodnotenia toho, že tieto nekorešpondujú s obsahom listinných dôkazov založených v spise. 14. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách nie je právnym úkonom a nemožno ho samo o sebe preskúmavať z hľadiska platnosti právneho úkonu; ak však vznikne pochybnosť, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, a či ho urobil ten, kto bol k tomu oprávnený (21 Cdo 1105/2001). Za rozhodnutie o organizačnej zmene však nemožno považovať iba prejednanie rozvrhu funkcií na budúce obdobie (K.. X.), na základe ktorého by potom o zmenách v organizácii rozhodoval iný príslušný orgán (R 3/1992). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal predovšetkým s argumentáciou žalobcu (ako slabšej strany sporu v individuálnom pracovnom spore) o tom, že organizačná zmena, na základe ktorej žalobca dostal výpoveď, nebola riadne prerokovaná resp. že tá organizačná zmena, ktorá mala byť prijatá na zasadnutí predstavenstva žalovaného je nepreskúmateľná. Keďže tu vznikol spor ohľadne toho, či bola riadne prijatá organizačná zmena v priamej príčinnej súvislosti, s ktorou sa mal žalobca stať nadbytočným (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1105/2001), bolo na žalovanom ako zamestnávateľovi preukázať jej skutočné prijatie v takej forme, aby bolo možné bezpochyby ustáliť, čoho sa predmetná organizačná zmena týkala, a či bola skutočne prijatá taká organizačná zmena, v dôsledku ktorej sa stal žalobca nadbytočným. Listinné dôkazy doposiaľ predložené žalovaným však navodzujú pochybnosť, či skutočne predmetom 21. zasadnutia predstavenstva žalovaného bolo prerokovanie a schválenie takej organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa žalobca stal pre žalovaného nadbytočným, nakoľko z obsahu predloženej zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovaného nevyplýva, že by jeho predmetom a bodom programu (schváleným samotným predstavenstvom) bolo prerokovanie akejkoľvek organizačnej zmeny, že by materiál označený ako „- návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS vypracovaný P.. P. Š. (č.l. 131) - bod 5/6“, bol skutočne ako materiál predložený členom predstavenstva na rokovanie, keďže tento mal byť predložený v rámci správy o činnosti predsedu, avšak samotná správa (č.l. 153) takúto skutočnosť neobsahuje (takýto bod neobsahuje). Zároveň takýto bod programu nebol predsedníčkou CPS, ako bod programu 21. zasadnutia predstavenstva, doplnený (tak ako to bolo napr. pri bode 9). Ak potom predstavenstvo žalovaného uznesením č. 314/10/13 schválilo nejakú organizačnú zmenu, bolo na žalovanom, aby jej obsah hodnoverným spôsobom preukázal. 15. Ustálená súdna prax sa síce zjednotila na názore, že neplatnosť organizačnej zmeny nespôsobuje nedodržanie jej písomnej formy, avšak v prípadoch, ak zamestnávateľ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene v písomnej forme (čo mal byť i posudzovaný prípad), mal by v prípadnom konaní o určenie neplatnosti výpovede svoje písomné rozhodnutie o organizačnej zmene riadne preukázať predovšetkým listinnými dôkazmi, a to tak, aby nevznikla žiadna pochybnosť o tom, aká organizačná zmena bola prijatá a v akej súvislosti táto robí zamestnanca nadbytočným. Je potrebné si totiž uvedomiť, že individuálne pracovné spory sú svojou povahou spormi s ochranou slabšej strany (zamestnanca), v ktorých podľa § 319 a § 320 C. s. p. môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa tu nepoužijú. 16. V danej veci sa v spise nachádzajú stanovy žalovaného (č .l. 135), z ktorých vyplýva, že zo zasadnutia orgánov sa vyhotovujú zápisnice a každý člen orgánu prítomný na rokovaní môže požiadať o vyhotovenie zvukového záznamu z rokovania tohto orgánu (čl. 20 bod 6). Zároveň podrobnosti o spôsobe rokovania a rozhodovania orgánov CPS a o ich pôsobnosti upravujú ich rokovacie poriadky (čl. 20 bod 10). Ak potom vznikla pochybnosť (keďže žalovaný nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by nesporne preukazovali jeho tvrdenia o prijatí organizačnej zmeny, ktorá robila žalobcu nadbytočným), či skutočne predmetom rokovania 21. zasadnutia predstavenstva žalovaného bolo prerokovanie a schválenie takej organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa žalobca stal pre žalovaného nadbytočným, mal súd prvej inštancie žiadať od žalovaného predloženie zvukového záznamu z predmetného zasadnutia resp. aj rokovací poriadok predstavenstva žalovaného, z ktorých by mohol podrobnejšie zistiť, aký procesný postup musí byť zachovaný pri predkladaní a prerokúvaní návrhov, materiálov na schválenie predstavenstvu žalovaného (a teda či žalovaný dodržal všetky podmienky pre prijatie uznesenia č. 314/10/13, ktorým mala byť prijatá ním tvrdená organizačná zmena - najmä, že predmetom rokovania skutočne bol materiál označený pod bodom 5/6 vypracovaný P.. P. Š.), a či skutočne práve tato organizačná zmena bola prerokovaná (zvukový záznam). Odvolací súd má za to, že tieto dôkazy bolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať a v tomto smere bolo možné takúto súčinnosť od žalovaného ako zamestnávateľa požadovať (§ 319 C.s.p.). Je totiž na žalovanom, ako silnejšej strane sporu, svoje tvrdenia o prijatí organizačnej zmeny v písomnej forme riadne preukázať a vyvrátiť tak tvrdenia žalobcu o jej účelovosti resp. dodatočnom vyhotovovaní listinných dôkazov. Ak žalovaný potom v tomto smere neunesie svoju dôkaznú povinnosť (napr. odmieta predložiť zvukové záznamy z rokovania predstavenstva, hoci tieto v zmysle stanov je povinný vyhotovovať), treba túto skutočnosť (i vzhľadom na očakávanie vzniku sporu zo skončenia pracovného pomeru) vyhodnocovať na jeho ťarchu v zmysle neunesenia dôkazného bremena. Ak sa takýto zvukový záznam nevyhotovil (resp. keď žalovaný tvrdí, že sa nevyhotovil) žalovaný bude musieť hodnoverne preukázať, prečo k tomu nedošlo, keďže z jeho stanov mu takáto povinnosť vyhotovovať zvukový záznam vyplýva. V tomto smere nepostačuje iba tvrdenie, že zvukový záznam nebol vyhotovený, keďže sa má jednať práve o kľúčový dôkaz v tejto veci (povinnosť jeho vyhotovenia navyše vyplýva zo Stanov žalovaného), a preto bolo na žalovanom preukázať, z akých dôvodov k jeho vyhotoveniu nedošlo (napr. potvrdením o jeho servise, odstávke príp. že v tomto smere došlo zmene stanov a od nahrávania zasadnutí sa upustilo a pod.). Samotné tvrdenie, že vyhotovený nebol, bez preukázania vyššie uvedenej skutočnosti, neobstojí. V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 2/2016 z 11.4.2017 v zmysle ktorých „ dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila.“ V danej veci žalobca preukázal, že zo zasadnutí predstavenstva sa vyhotovujú zvukové záznamy, čo korešponduje aj s čl. 20 bod 6 Stanov žalovaného, a preto žalovanému (ktorý ako strana sporu má jediná možnosť disponovať so zvukovým záznamom) týmto založil vysvetľovaciu povinnosť ohľadne jeho predloženia príp. preukázania, z akých dôvodov takýto záznam nebol vyhotovený resp. prečo ho nemožno predložiť. Ak žalovaný si túto vysvetľovaciu povinnosť nesplní, bude to mať za následok neunesenie dôkazného bremena o tom, čo v skutočnosti bolo predmetom zasadnutia predstavenstva. Vyhotovenie zvukového záznamu totiž potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa Š. (č.l. 122), pričom je potrebné si uvedomiť, že práve zvukový záznam môže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť tak tvrdenia žalobcu ako i žalovaného. Ide teda o dôkaz prospešný pre obe strany sporu. 17. V tomto smere ďalej odvolací súd dodáva, že za nepostačujúce možno považovať výpovede svedkov (členov predstavenstva D.. A.A., Č.) resp. čestné prehlásenia zvyšných členov predstavenstva, najmä pokiaľ ide o svedkov, ktorí podľa zápisnice hlasovali „za“ uznesenie č. 314/10/13. Je iba logickým vyústením, že takíto svedkovia inak vypovedať nemohli, nakoľko by bolo zvláštne, ak by títo dodatočne tvrdili, že za uznesenie nehlasovali resp. že nevedeli o čom hlasovali. Z rovnakého dôvodu inak vypovedať nemohla potom ani svedkyňa, ktorá bola proti prijatiu tohto uznesenia resp. sa hlasovania zdržala. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí totiž súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 3577/2008). V tomto smere potom odvolací súd dodáva, že svedok A. vo svojej výpovedi uviedol, že už týždeň dopredu (pred zasadnutím predstavenstva) mu bol predložený návrh uznesenia (ktorým sa mala schváliť organizačná zmena), s ktorým súhlasil a ktorý mal byť predložený aj predstavenstvu. Odvolaciemu súdu však potom nie je zrejmé, prečo (ak takýto materiál bol vyhotovený už cca týždeň pred zasadnutím) tento nebol zaradený do bodu programu tohto zasadnutia a nebol doručený aj ostatným členom predstavenstva spolu s pozvánkou na jeho zasadnutie (nebol uvedený ani v pozvánke na toto zasadnutie). Uvedené tvrdenie svedka potom nekorešponduje ani s obsahom samotného materiálu označeného ako „návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS - č. l. 131“, keďže tento mal byť vypracovaný P.. Š. dňa 24.10.2013, teda až v deň konania samotného zasadnutia (nie týždeň predtým). Svedok vo svojej výpovedi ďalej potvrdil i to, že na predstavenstve neboli preberané úspory, ktoré mala priniesť organizačná zmena, a preto je možné mať odôvodnené pochybnosti, čím vlastne mala byť predkladaná organizačná zmena odôvodňovaná. Samotná organizačná zmena totiž môže predstavovať buď prepustenie zamestnanca (zrušenie pracovnej pozície) z dôvodu zefektívnenia práce (t.j. prácu prepusteného zamestnanca zamestnávateľ prerozdelí medzi ostatných zamestnancov) alebo z dôvodu znižovania nákladov (teda šetrenia). Svedok však nevedel vysvetliť, čo sa vôbec organizačnou zmenou sledovalo, keďže žiadna otázka úspor nebola na predstavenstve riešená. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Č., tento uviedol, že predsedníčka CPS mala návrh (materiál) organizačnej zmeny predniesť v rámci bodu 5 programu zasadnutia predstavenstva (teda v rámci správy o činnosti predsedu CPS), avšak toto tvrdenie vyvracia samotný obsah tejto správy (ako i zápisnica zo zasadnutia), kde sa takýto bod vôbec nenachádza. Svedok sa v ďalšom nevedel podrobne vyjadriť k podrobnostiam prerokúvanej organizačnej zmeny, keď sa vyjadril iba v tom smere, že organizačnú schému neskúmal, s tým, že za takýto návrh nesie zodpovednosť priamo predseda a preto on zaň hlasoval. Navyše na otázku žalobcu (z akého dôvodu malo byť zrušené miesto, ktoré bolo neobsadené a aký prínos mala takáto zmena) svedok iba vo všeobecnej rovine odpovedal, že to bolo zosúladenie technických vecí a administratívnych vecí. Svedok tak vôbec neodkázal zdôvodniť dôvody prijatia organizačnej zmeny. Kým súdom vypočutí svedkovia sa podrobne nevedeli vyjadriť, v čom konkrétne prijatá organizačná zmena mala spočívať, z akých dôvodov bolo k nej pristúpené, a čím mala byť odôvodňovaná (čo potom spochybňuje, či bola organizačná zmena riadne prerokovaná), čestné prehlásenia zvyšných členov predstavenstva (č. l. 195 a nasl.) sú až tak detailné, že to navodzuje pochybnosť, že by si tieto osoby (v porovnaní s vypočutými svedkami) až tak detailne s odstupom času 3 rokov spomínali na tieto skutočnosti. Tu je však potrebné poukázať aj na to, že aj tvrdenia v týchto čestných prehláseniach (konkrétne, že organizačná zmena mala byť predsedníčkou CPS prednesená v rámci správy o jej činnosti - bod 5) sú v rozpore s predloženými listinami, keďže ako už bolo uvedené, ani v samotnej správe o činnosti predsedu CPS, ani v bode programu zasadnutia predstavenstva, ani v pozvánke na toto zasadnutie a napokon ani v samotnej zápisnici z tohto zasadnutia, sa takýto bod nenachádza. Zároveň treba dodať, že hodnovernosť týchto listín je oslabená tým, že tieto osoby neboli vypočuté pred súdom v pozícii svedka a teda nevypovedali pod poučením o následkoch krivej svedeckej výpovede. Naostatok však odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žiaden z vypočutých svedkov, ani osôb podávajúcich čestné prehlásenia, doposiaľ nenamietali obsah zápisnice zo zasadnutia predstavenstva v tom smere, že v nej chýba bod programu (ako i rozprava o ňom a označenie predložených podkladov a materiálov k tomuto bodu) týkajúci sa prerokúvanej organizačnej zmeny, hoci si v čestných prehláseniach detailne mali pamätať na podrobnosti tohto zasadnutia. Žiadna z týchto osôb teda doposiaľ nenavrhla doplnenie zápisnice v tomto smere resp. nenamietala jej neúplnosť, hoci prerokovanie organizačnej zmeny malo nepochybne výrazný dopad na práva tretích osôb (prepustených zamestnancov) ako i pre samotnú spoločnosť žalovaného. Je potom pozoruhodné, že predstavenstvo malo na svojom zasadnutí prerokovávať veci, avšak o tom už nevyhotovilo zápisnicu (hoci ju vyhotovilo v ostatných prerokúvaných otázkach). 18. Súd prvej inštancie mal preto, i s ohľadom na závery rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 3577/2008, vyhodnocovať hodnovernosť výpovedí týchto svedkov i v súvislosti s poznatkami získanými na základe hodnotenia iných dôkazov (predovšetkým listinných dôkazov - pozvánka na zasadnutie predstavenstva, zápisnica zo zasadnutia predstavenstva, správa o činnosti predsedu CPS) a teda vyhodnotiť, do akej miery boli tieto výpovede svedkov súladné s týmito inými dôkazmi, a teda či im odporovali alebo ich dopĺňali. Až posúdenie uvedených hľadísk potom mohlo poskytnúť záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Navyše, ak sú výpovede svedkov v rozpore s obsahom predložených listinných dôkazov musí súd v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivo uviesť, ktoré z týchto dôkazov zobral pri svojom rozhodovaní do úvahy (ktorým dal prednosť) a prečo, prípadne na podporu svojich záverov si vyžiadať i iné (ďalšie) dôkazy, ktoré potvrdzujú buď pravdivosť výpovede svedkov alebo obsahu listín (napr. spomenutý zvukový záznam príp. rokovací poriadok predstavenstva žalovaného). Záver o tom, že na predmetnom zasadnutí predstavenstva bola prerokovaná práve organizačná zmena, ktorá mala robiť žalobcu nadbytočným, nemožno vyvodiť (ako urobil súd prvej inštancie) iba z toho, že bol členom predstavenstva predložený rozvrh funkcií na budúce obdobie (tzv. pavúk), keďže ako už bolo uvedené vyššie, táto skutočnosť nepredstavuje rozhodnutie o organizačnej zmene (R 3/1992). Navyše ani z predloženého rozvrhu funkcií na budúce obdobie (K.. X.) - č.l. 132, nevyplýva, aká organizačná zmena mala byť navrhnutá, schválená, aké miesta mali byť zrušené, keď kolonka - „ORŠ - správa majetku“ je tu naďalej vedená a teda so správcovskou činnosťou (predmet pracovnej náplne žalobcu) žalovaný počítal i naďalej a túto i naďalej potreboval. 19. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že zamestnanec je pre zamestnávateľa nadbytočný vtedy, ak zamestnávateľ nemá s ohľadom na prijaté rozhodnutie o organizačných zmenách možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve (sp.zn. 21 Cdo 1771/2001). Ak zamestnávateľ rozhodne, že činnosť doposiaľ vykonávanú zamestnancom bude naďalej zabezpečovať inak, než prostredníctvom osôb zamestnávaných v pracovnoprávnom vzťahu, a že preto týmto zamestnancom zastávané pracovné miesto bude z dôvodu úspory finančných prostriedkov zrušené, je daný dôvod k výpovedi z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, ibaže ide o plnenie bežných úloh zamestnávateľa, vyplývajúcich z predmetu jeho činnosti (21 Cdo 733/2003). V danej veci nebolo sporným, že žalovaný činnosť vykonávanú žalobcom potreboval aj po „prijatí“ dotknutej organizačnej zmeny, avšak túto sa rozhodol vykonávať prostredníctvom externej spoločnosti (od 31.12.2013). Uvedené síce nebráni dať z tohto dôvodu dotknutému zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru, avšak tento krok (rozhodnutie o vykonávaní prác zamestnanca cez externú spoločnosť) musí mať spojitosť práve s konkrétnou organizačnou zmenou (teda zmenou úloh zamestnávateľa, technického vybavenia alebo o zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo s inými organizačnými zmenami). Inak povedané, ak zamestnávateľ takýmto krokom sleduje napr. zabezpečiť zníženie svojich nákladov (príp. stratu) je výpoveď z pracovného pomeru na mieste. Ak takýmto krokom sa mu naopak náklady ešte zvýšia, nemožno usudzovať na existenciu organizačnej zmeny. V danej veci nebolo doposiaľ žalovaným preukázané, že vykonávanie pôvodnej práce žalobcu externou spoločnosťou bolo pre neho prínosom napr. vo forme zníženia prevádzkových nákladov a teda, že takáto organizačná zmena bola z jeho strany opodstatnená. Iba samotná výmena zamestnanca za externú spoločnosť pri potrebe výkonu týchto (rovnakých) prác nespĺňa kritérium organizačnej zmeny. Z listiny založenej na č. l. 181 vyplýva, že žalovaný mal náklady (mzdové a iné) spojené so žalobcom vo výške cca 10.000,- € ročne. Je preto smerodajné, či využívanie služieb externej spoločnosti bolo v tomto smere pre žalovaného výhodnejšie (lacnejšie), čo bude potrebné preukázať zmluvami uzavretými s externou spoločnosťou. Žalovaný teda bude musieť hodnoverne preukázať i to, že tento krok (výmena zamestnanca za externú spoločnosť) mu priniesol napr. úsporu v prevádzkových nákladoch. Materiál označený ako „- návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS vypracovaný P.. P. Š. (č.l. 131) - bod 5/6, ktorý mal preukazovať prerokovávanú organizačnú zmenu, totiž obsahuje iba tvrdenie vo všeobecnej rovine, že „vzhľadom na ekonomické ukazovatele hospodárenia a šetrenie finančných prostriedkov sa navrhuje prijatie organizačnej zmeny, a to zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce“, hoci žiadne ekonomické ukazovatele hospodárenia ani plán šetrenia finančných prostriedkov sa na 21. zasadnutí žalovaného podľa predloženého programu neprerokovával (takáto skutočnosť napokon nevyplýva ani zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva). Predmetom prerokovávania bol iba stav vymáhania pohľadávok a finančná disciplína členských družstiev, avšak žiadne ekonomické ukazovatele ani plán šetrenia finančných prostriedkov sa na predmetnom zasadnutí neprejednávali. Je tak zrejmé, že podkladom pre údajné prerokovanie a prijatie organizačnej zmeny neboli členom predstavenstva zdôvodnené žiadne ekonomické ukazovatele žalovaného, ani plán šetrenia finančných prostriedkov. Preto nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z čoho mala navrhovaná organizačná zmena vychádzať, a čím mala byť členom predstavenstva zdôvodňovaná a následne prerokovávaná, keďže na predmetnom predstavenstve sa žiadne ekonomické ukazovatele žalovaného, v dôsledku ktorých mala byť prijatá predmetná organizačná zmena, nepreberali. Navyše z predloženého materiálu označeného ako „návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS vypracovaný P.. P. Š.“ nie je ani zrejmé, či cieľom organizačnej zmeny malo byť zabezpečenie efektívnosti práce znížením počtu zamestnancov (t.j. prerozdelenie práce zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď medzi ostatných zamestnancov) alebo takéto zníženie zamestnancov bolo robené s cieľom šetrenia finančných prostriedkov (t.j. znížením počtu zamestnancov sa mali ušetriť prevádzkové náklady žalovaného). Nakoľko však nie je ani zrejmé, aká konkrétna organizačná zmena mala byť prerokovaná a schválená na 21. zasadnutí predstavenstva žalovaného, vyššie uvedené úvahy nemožno ani vyhodnotiť a teda ani pristúpiť k skúmaniu príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. K tomuto ešte odvolací súd dodáva, že samotné znižovanie obsadenosti nebytových priestorov v budove žalovaného nájomcami ešte neznamená, že nie je potrebné i takéto priestory udržiavať v užívaniu schopnom stave (teda tieto udržiavať). Práve naopak sú situácie, že práve neobsadené a neobývané priestory bývajú nákladnejšie na údržbu, než priestory riadne užívané. Je tomu tak preto, že i samotní nájomcovia prispievajú k tomu, aby ich priestory boli v stave spôsobilom na ich užívanie, čím sa náklady na ich údržbu zo strany prenajímateľa znižujú. Je preto na žalovanom, aby preukázal, že neobsadenosť priestorov nájomcami u neho vyvolalo zníženú potrebu údržbárskych prác, dovtedy vykonávaných žalobcom (a teda že práce žalobcu neboli potrebné v takom rozsahu ako tomu bolo pri obsadenosti priestorov nájomcami). Navyše z listín predložených žalovaným vyplýva, že stav neobsadenosti nebytových priestorov u žalovaného pretrvával už po dlhšiu dobu (minimálne už od roku 2012) a teda tu vyvstáva otázka, či táto skutočnosť predstavovala priamu príčinnú súvislosť s nadbytočnosťou žalobcu. Bude preto potrebné, aby žalovaný vyargumentoval, prečo k tomuto kroku (prepusteniu žalobcu) pristúpil až po takom dlhom časovom období (po 1,5 roku) a nie v čase, kedy už dochádzalo k zníženiu obsadenosti jeho nebytových priestorov. Uvedené totiž spochybňuje existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi zdôvodňovaním organizačnej zmeny (znižovaním obsadenosti nebytových priestorov) a nadbytočnosťou žalobcu. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou súdu prvej inštancie (v súlade so všetkými závermi odvolacieho súdu uvedenými v tomto rozhodnutí) zistiť, aká organizačná zmena mala byť uznesením Č.. XXX/XX/XX prijatá na 21. zasadnutí predstavenstva žalovaného, keďže doposiaľ nebolo riadne preukázané, že by materiál označený ako „návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS vypracovaný P.. P. Š.“, bol predmetom rokovania tohto predstavenstva (a teda sú tu pochybnosti o prerokovaní organizačnej zmeny v takej podobe, akú tvrdí žalovaný), zároveň tento materiál poukazuje na skutočnosti (ekonomické ukazovatele a plán šetrenia), ktoré však neboli predmetom predmetného zasadnutia (a teda nie je zrejmé, čím bola nevyhnutnosť prijatia organizačnej zmeny členom predstavenstva odôvodňovaná), zároveň z tohto materiálu nie je ani zrejmé, v čom konkrétne má navrhnutá organizačná zmena spočívať. V tomto smere dôkazné bremeno bude zaťažovať žalovaného ako silnejšiu stranu sporu, ktorá bude musieť ďalšími dôkazmi odstrániť vyššie uvedené rozpory, a to predovšetkým predložením zvukových záznamov z predmetného rokovania predstavenstva, ako i predložením rokovacieho poriadku predstavenstva, z ktorého bude vyplývať postup jeho zvolávania a postup predkladania návrhov, materiálov na prerokovanie. Ak žalovaný bremeno svojho tvrdenia o prijatí organizačnej zmeny, ktorá mala za následok nadbytočnosť žalobcu, riadne preukáže, bude potrebné skúmať, či takáto organizačná zmena vyvolala stav, že žalobca sa stal pre žalovaného nadbytočným. V tomto smere nepostačuje iba skutočnosť, že žalovaný si výkon prác žalobcu začal zabezpečovať externou spoločnosťou. Bude potrebné, aby táto skutočnosť našlo odraz v prijatej organizačnej zmene (teda že ňou došlo napr. k zníženiu prevádzkových nákladov). Ak žalovaný tieto skutočnosti nepreukáže, bude treba vychádzať z toho, že žalovaným označená organizačná zmena nebola riadne prijatá resp. bola prijatá iba účelovo s cieľom zbaviť sa „nepohodlného“ zamestnanca. V takomto prípade bude výpoveď z pracovného pomeru neplatná. 21. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).