Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/71/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224015 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214224015.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 863 971, proti žalovanému EUROPEAN CREDIT GROUP s.r.o., Bezekova 31, Bratislava, IČO: 45 860 343, zast. likvidátorom: Pavel Peško, Bezekova 31, Bratislava, o zaplatenie 861,02 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/183/2015 - 103 zo dňa 7.11.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/183/2015 - 103 zo dňa 7.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 818,87 EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 601,75 EUR od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 337,85 EUR od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 481,02 EUR od 18.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Vo zvyšku súd konanie zastavil. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 861,02 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 613,90 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, s 9,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 350,- eur od 14.03.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia a s 9,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- eur od 26.02.2013 do zaplatenia titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté právne služby. V podanom odpore žalovaný uviedol, že odmena za poskytnuté služby podľa faktúry č. 1200374 má byť správne 601,75 eur a nie 613,90 eur (nesprávne vyčíslenie cestovných náhrad a režijných paušálov). Namietal aj výšku úrokov z omeškania, ktorá mala byť správne 8,75 % ročne a namietal tiež istinu 30,- eur podľa fa č. 1300056 vrátane úroku z omeškania, nakoľko žalobca nepreukázal, na akej sume sa dohodol so žalovaným na odmene, keďže nepreukázal vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v tomto prípade (fa č. 1300056). Zhrnul, že žalobca mal žiadať zaplatenie sumy 818,87 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 601,75 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 337,85 eur od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia a trovy konania 49,- eur. Zároveň si vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi pohľadávku, ktorá po započítaní s pohľadávkou žalobcu vo výške 1.012,39 eur predstavuje sumu 670,01 eur. Uznesením zo dňa 21.10.2015 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 861,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 613,90 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 350,- eur od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 30,- eur od 26.02.2013 do zaplatenia a trovami konania. Uznesením zo dňa 28.01.2016 súd konanie v časti vzájomnej žaloby zo dňa 08.12.2014 zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za vzájomnú žalobu žalovaným. Na pojednávaní dňa 07.11.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti 42,15 eur a príslušných úrokov z omeškania a žiadal priznať sumu a úroky z omeškania tak, ako ich vypočítal žalovaný v podanom odpore. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe plnej moci zo dňa 11.04.2012 žalobca poskytol žalovanému právne služby vo veci vymáhania pohľadávky v konaní na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 14Cb/108/2012, za ktoré mu vystavil faktúru č. 1200374 na sumu 613,90 eur a na základe plnej moci zo dňa 21.09.2011 mu poskytol právne služby vo veci vymáhania pohľadávky v konaní na Okresnom súde Čadca sp. zn. 5Cb/5/2012, za ktoré mu vystavil faktúru č. 12000380 na sumu 481,02 eur. Žalovaný uhradil dňa 13.03.2013 žalobcovi čiastočne faktúru č. 12000374 v sume 263,90 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca na pojednávaní čiastočne vzal žalobu späť v súlade s tvrdením žalovaného v podanom odpore, predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 818,87 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 601,75 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 337,85 eur od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia, ktoré medzi sporovými stranami čo do výšky nie je sporné (rovnako ako ani existencia ich vzájomného právneho vzťahu založeného uvedenými plnomocenstvami). Žalovaný však v podanom odpore namietal, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného vo výške 1.200,- eur s príslušenstvom, ktorá bola na žalovaného postúpená postupcom Pavlom Peškom, bytom Bezekova 31, Bratislava na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2014 z titulu uplatnenej náhrady škody v zmysle § 26 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Žalobca mal spôsobiť škodu p. Peškovi tým, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď nevyužil všetky právne prostriedky v záujme svojho klienta, najmä nepodal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia včas, teda v rámci premlčacej lehoty dva roky po tom, ako sa p. Peško dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd dospel k záveru, že predmetná pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania nezanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného vo výške 1.200,- eur, nakoľko žalovaný jej existenciu žiadnym spôsobom nepreukázal. Do spisu nezaložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky Pavlom Peškom na žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2014, keďže ju do spisu nezaložil. Rovnako ako do spisu nezaložil dôkaz, že postúpenie pohľadávky bolo žalobcovi riadne oznámené. V neposlednom rade vôbec nepreukázal svoje tvrdenia, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a porušil § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 586/2003 Z. z. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 818,87 eur ako odmeny za poskytnutie právnych služieb pre žalovaného a zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 601,75 eur od 01.12.2012 do 13.03.2013, zo sumy 337,85 eur od 14.03.2013 do zaplatenia a zo sumy 481,02 eur od 18.12.2012 do zaplatenia v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013. Súd prvej inštancie konanie vo zvyšku zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby na pojednávaní dňa 07.11.2016. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu ako nárok vzniknutý titulom práva na zaplatenie za poskytnuté právne služby podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákona. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Podané odvolanie žalovaný odôvodňuje existenciou nasledovných odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 355 a nasl. C.s.p.: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne namietal, nepreukázanie vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ust. § 24 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, teda že žalobca nepreukázal, že sa so žalovaným zmluvne dohodol na odmene. Žalovaný si tiež dovoľuje opätovne poukázať na skutočnosť, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a pri výkone advokácie porušil ust. § 18 ods. 1 a 2 Zákona o advokácii. 5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že nie je preukázaný vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 24 ods. 3 z.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, nie je opodstatnené. Žalovaný uvedené nenamietal v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. namietal iba v súlade s poskytovaním právnych služieb, za ktoré mu bola vystavená faktúra č, 1300056 v sume 30,00 EUR, ktorú istinu vzal žalobca späť. Čo sa ostatných poskytovaných právnych služieb týka, naopak sám žalovaný v odpore zo dňa 08.12.2014 potvrdzuje existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalobcom, keď na str. 3 odporu uvádza: „Vo vyššie uvedenom prípade, ale právny vzťah medzi Navrhovateľom, ako advokátom a Odporcom ako jeho klientom vznikol pred dňom 01.02.2013. Ďalej na str. 4 odporu uvádza: „ Na základe vyššie uvedeného ale pohľadávka Navrhovateľa má byť len vo výške 818,87 EUR..." Samotný vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako i dohoda o odmene za poskytnuté právne služby vyplývajú z plnomocenstiev, zo dňa 21.09.2011 a zo dňa 11.04.2012. V oboch plnomocenstvách je uvedené, že podľa zmluvy o právnej pomoci patrí advokátovi odmena za zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času v rozsahu o právnom zastupovaní, minimálne však v rozsahu tarifnej odmeny podľa vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. I v prípade, ak by tomu tak nebolo, žalobca poukazuje na to, že pokiaľ v prípade niektorých iných zmlúv je absencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie spravidla sankcionovaná neplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o právnej pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta (viď § 2 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a § 24 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z. z.). Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a pri výkone advokácie porušil § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, žalobca poukazuje na to, že tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný svoje tvrdenie ničím nepreukázal. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.7.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. 9. Odvolací súd poukazuje na to, že samotný vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako i dohoda o odmene za poskytnuté právne služby vyplývajú z plnomocenstva, ktoré žalovaný ako splnomocnenec udelil žalobcovi ako splnomocniteľovi dňa 21.09.2011 vo veci vymáhania pohľadávky dlžníka H7 s.r.o., a ktoré žalobca svojim podpisom prijal. Rovnako dňa 11.04.2012 udelil žalovaný ako splnomocnenec žalobcovi ako splnomocniteľovi plnomocenstvo aj na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávky BK PARKET s.r.o,, ktoré žalobca svojím podpisom tiež prijal. V plnomocenstve zo dňa 21.09.2011 a 11.04.2012 je uvedené, že podľa zmluvy o právnej pomoci patrí advokátovi odmena za zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času v rozsahu o právnom zastupovaní, minimálne však v rozsahu tarifnej odmeny podľa vvhl, MS SR 655/2004 Z.z. Za poskytnuté právne služby v konaní proti BK PARKET s.r.o. bola žalovanému dňa 20.11.2012 vystavená faktúra č. 1200374 so splatnosťou 30.11.2012 na sumu 613,90 EUR s DPH a za poskytnuté právne služby v konaní proti H7 s.r.o. bola žalovanému dňa 27.11.2012 vystavená faktúra č. 1200380 so splatnosťou dňa 17.12.2012 na sumu vo výške 481,02 EUR. Z oboch faktúr vyplýva, že odmena pozostáva z tarifnej odmeny žalobcu (advokáta) za zastupovanie v občianskom konaní, z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. 10. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že námietka žalovaného, že nebol so žalobcom dohodnutý na odmene, neobstojí, nakoľko zo samotného plnomocenstva uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobcovi patrí odmena za zastupovanie v konaní, rovnako ako z nej vyplýva jej výška. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a pri výkone advokácie porušil § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný svoje tvrdenie ničím nekonkretizuje. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením nároku žalobcu a jeho odôvodnením súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).