Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/71/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224179 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214224179.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Techmontstav spol. s r.o., Pluhová 8, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 17 325 188, práv. zast.: AK MS s.r.o., Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO: 35 833 106, o zaplatenie 3.367,55 Eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/163/2015-136 zo dňa 09.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/163/2015-136 zo dňa 09.11.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.367,55 Eur s 0,02 % denným úrokom z omeškania od 19.02.2013 až do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX-XXX/X zo dňa 13.12.2011, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „výučbového centra komunikácie a vizualizácie“. Žalobca dielo riadne zhotovil a žalovaný si ho na základe Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby dňa 18.12.2012 prevzal. V zmysle článku IV bod 8 a 9 VOP zadržal žalovaný z vystavených faktúr 10 % z fakturovanej ceny diela bez DPH titulom zádržného a garančnej zábezpeky, spolu vo výške 6.735,10 Eur, z čoho zádržné predstavuje 3.367,55 Eur. Nakoľko bolo dielo riadne odovzdané žalovanému bez vád a nedorobkov, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zádržné do 60 dní odo dňa odovzdania diela v súlade s článkom IV ods. 11 VOP. 3. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu čo do výšky nerozporoval, namietal však, že žalovaná pohľadávka zanikla jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného dňa 31.05.2014. Išlo o pohľadávku z iného zmluvného vzťahu - zo zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX-XXX/X zo dňa 13.12.2011, na základe ktorej mal žalovanému vzniknúť nárok voči žalobcovi na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 82.668 Eur z dôvodu neodstránenia vád diela. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené započítanie je neplatné, nakoľko zo Všeobecných obchodných podmienok žalovaného (VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX-XXX/X zo dňa 13.12.2011, jasne vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že žalovaný je oprávnený uspokojiť si jednostranným zápočtom zo zádržného svoje nároky na zmluvnú pokutu len pokiaľ ide o ten istý zmluvný vzťah. Zmluvné strany si teda zúžili možnosť jednostranne započítať vzájomné pohľadávky, a to len na zmluvný vzťah založený konkrétnou zmluvou, nie akoukoľvek zmluvou, čo potvrdila na pojednávaní aj svedkyňa, ktorá pre žalovaného pracovala v rozhodnom čase ako technická riaditeľka. K aplikácii článku IV ods. 8 VOP vysvetlila, že jednostranný zápočet sa mohol robiť iba v rámci konkrétneho zmluvného vzťahu a v súvislosti s ním kombinovať so zádržným, nebolo to myslené tak, že by sa viaceré zmluvy kombinovali navzájom. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa zmluvné strany nemôžu dohodnúť na okolnostiach prípadného započítania svojich vzájomných pohľadávok, napr. aj vo forme zúženia predmetu započítania. Práve naopak, ustanovenie § 364 Obchodného zákonníka im dohodu ohľadom započítania pohľadávok umožňuje, čo je zároveň aj v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti strán. Podľa názoru súdu takéto zmluvné dojednanie medzi stranami sporu nie je v rozpore ani s § 580 Občianskeho zákonníka, nakoľko z jeho povahy nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. 4. Subsidiárne súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal, že urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu, t.j. že mu doručil oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok. Oznámenie o jednostrannom zápočte založené do spisu nie je žalovaným podpísané a ani k nemu nie je pripojený dôkaz o jeho doručení žalobcovi. V zmysle všetkých uvedených skutočností žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zádržného vo výške 3.367,55 Eur, spolu so zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania (článok VI bod 1 VOP) vo výške 0,02 % denne od 19.02.2013 až do zaplatenia. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko žalobca nijako nepreukázal moment vzniku nároku na úhradu zádržného. Súd síce v čl. 7 presne cituje príslušné ustanovenie VOP (čl. IV ods. 11), avšak v čl. 9, ktoré je nosným odôvodnením rozsudku sa súd uspokojil len s čiastočnou citáciou predmetného ustanovenia. Súd nebral do úvahy druhú časť prvej vety ods. 11, podľa ktorej je splatnosť zádržného okrem iného viazaná aj na uvoľnenie zádržného zo strany hlavného objednávateľa, pričom osoba hlavného objednávateľa je jednoznačne zadefinovaná v Zmluve o dielo č. 1. Z tohto dôvodu nie je potom možné určiť, na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená suma sa stala splatnou 18.02.2013, a teda z akého dôvodu priznal úroky z omeškania od dátumu 19.02.2013. Uviedol, že z čl. VI ods. 1 VOP jednoznačne vyplýva, že vznik nároku úroku z omeškania je okrem iného viazaný aj na doručenie písomnej výzvy na úhradu dlžnej sumy, a až následne je zhotoviteľ (žalobca) oprávnený fakturovať nielen úrok, ale aj dlžnú sumu. 6. V odvolaní ďalej uviedol, že zo znenia VOP nijakým spôsobom nevyplýva, že by sporové strany vylúčili aplikáciu § 580 Obč. zák., resp. aplikáciu § 358 Obch. zák. a žalovaný poukázal na znenie VOP čl. IV ods. 8 druhá veta. Poukázal na to, že tvrdenie súdu o nepreukázaní prejavu smerujúcemu k zápočtu nemá oporu v dokazovaní. Žalovaný súdu preukázal, že zaslal poštovou prepravou oznámenie o zápočte. Chybou Slovenskej pošty však nie je možné preukázať, že zásielka bola doručená, príp. prevzatá. Rovnako žalovaný najneskôr pri podaní odporu predložil súdu a následne súd doručil žalobcovi oznámenie o jednostrannom zápočte, pričom takéto oznámenie je možné vykonať kedykoľvek, počas existencie vzájomných pohľadávok a ani zákon, ani žiadne ustanovenie zmluvy neukladá lehotu, v ktorej má byť oznámenie o zápočte oznámené druhej zmluvnej strane. Na základe uvedeného žiada žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý rozhodnutie súdu považuje za vecne aj skutkovo správne. Uviedol, že žalovaný nikdy v konaní nepoprel výšku úrokov z omeškania, preto sa v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. táto skutočnosť považuje za nespornú. Jediným argumentom a výslovným popretím žalovaného v konaní bolo to, že pohľadávka na vyplatenie zádržného a dohodnutého úroku z omeškania zanikla započítaním. Platné započítanie po stránke materiálnej, ako aj formálnej žalovaný v konaní nepreukázal. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania súdom, zmluvné strany si v príslušných VOP k Zmluve o dielo zúžili možnosť jednostranného započítania pohľadávok iba v konkrétnom zmluvnom vzťahu, čo neodporuje žiadnemu ustanoveniu Obch. zák., ktorý má rozsiahlu dispozitívnu povahu. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.03.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj k odvolacím námietkam uvádza nasledovné dôvody. 10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX-XXX/X zo dňa 13.12.2011 vrátane Dodatku č. 1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vyplatenie zádržného v zmysle článku IV bod 8 a 9 VOP, pričom žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie výšku ani dôvod pohľadávky nerozporoval, namietal však, že žalovaná pohľadávka zanikla v dôsledku jednostranného započítania. 11. Z článku IV bod 8 Všeobecných obchodných podmienok PSJ Hydrotranzit, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy (ďalej iba VOP) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že 5 % z ceny diela (bez DPH) je zádržné a 5 % z ceny diela (bez DPH) je garančná zábezpeka. Zádržné a garančnú zábezpeku je objednávateľ oprávnený zadržať za účelom zabezpečenia záväzku zhotoviteľa na riadne a včasné plnenie predmetu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený uspokojiť si jednostranným zápočtom zo zádržného a garančnej zábezpeky svoje nároky zvád diela, nároky na zmluvnú pokutu, náhradu škody, dodatočné náklady a straty objednávateľa plynúce z nedodržania termínu odovzdania diela zhotoviteľom, náklady vzniknuté objednávateľovi v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo, a to aj v tom prípade, ak zádržné alebo garančná zábezpeka ešte nie sú splatné. 12. Ako vyplýva z citovaného článku VOP sporové strany si dohodli možnosť jednostranného započítania iba na možnosť započítania v tomto konkrétnom zmluvnom vzťahu, čo zo znenia čl. IV bod 8 výslovne vyplýva a uvedenú skutočnosť potvrdila aj vypočutá svedkyňa W.. R. J., ktorá bola v rozhodnom čase výkonnou riaditeľkou u žalovaného. Je potrebné uviesť, že právo na započítanie vyplýva priamo zo zákona (§ 580 Občianskeho zákonníka), súdna prax však pripúšťa dohodu, na základe ktorej strany môžu vylúčiť možnosť jednostranného započítania určitej pohľadávky, ktorá by inak bola spôsobilá na započítanie. Uvedené potvrdzuje ustálená súdna judikatúra. Ak teda je možné dohodou úplne vylúčiť možnosť jednostranného započítania, je zrejmé, že dohodou je možné zúžiť možnosť jednostranného započítania iba na konkrétny zmluvný vzťah ako tomu je v tomto prípade. K námietke žalovaného, že sporové strany nevylúčili možnosť započítania, odvolací súd uvádza, že nič takéto súd prvej inštancie ani odvolací súd netvrdí. Podľa odvolacieho súdu z citovaného článku VOP vyplýva, že sporové strany možnosť jednostranného započítania zúžili, resp. obmedzili na tento konkrétny zmluvný vzťah, t.j. z predmetnej zmluvy o dielo. Ak by boli pochybnosti pri výklade citovaného článku, tento rozpor bol odstránený svedeckou výpoveďou, z ktorej vyplynula vôľa strán pri uzatvorení dohody ako aj prax, ktorú medzi sebou zaviedli. 13. K odvolacím námietkam, podľa ktorých nie je jasné ako súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená suma sa stala splatnou 18.2.2013 a kedy vznikol nárok na úroky z omeškania, odvolací súd uvádza, že v konaní tieto skutočnosti žalovaný nijako nespochybnil. V konaní sa bránil tým, že pohľadávka žalobcu zanikla formou jednostranného započítania, pričom dôvodnosť ani výšku pohľadávky vrátane príslušenstva nerozporoval. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 9.11.2016 právny zástupca žalovaného v záverečnom zhrnutí výslovne uviedol, že uplatnený nárok nerozporuje, nemá ďalšie návrhy na dokazovanie, ale má za to, že nárok zanikol započítaním. Keďže odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní v zásade nie je prípustná, odvolací súd nemohol na tieto skutočnosti prihliadať a zaoberal sa len argumentáciou ohľadne jednostranného započítania. 14. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že napadnutý rozsudok nie je presvedčivo a riadne odôvodnený. Súhlasí so žalovaným, že Ústavný súd SR vo svojich nálezoch (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu.“ Zároveň odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).“ 15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 18. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).