Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/87/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214228128 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214228128.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: JAMADOS, s.r.o., Studené 1005, Most pri Bratislave, IČO: 35 908 254, zast: JUDr. Renáta Barbušová, advokátka, Štúrova 13, P.O. BOX 154, Bratislava proti žalovanému: MTG TRANSPORT, s. r. o., Padlých Hrdinov 29, Bratislava, IČO: 45 541 671, zast. Mgr. Martin Majerčík, advokát, Krajinská 30, Bratislava o zaplatenie 4.632,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/148/2015-165 zo dňa 21.6.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/148/2015-165 zo dňa 21.6.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.632,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2.280,- eur od 17.7.2014 do zaplatenia, 9,15% ročne zo sumy 540,- eur od 15.8.2014 do zaplatenia, 9,15% ročne zo sumy 1.224,- eur od 6.9.2014 do zaplatenia, 9,05% ročne zo sumy 204,- eur od 17.9.2014 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 384,- eur od 1.10.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súčasne žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.632,- eur s príslušenstvom. 4. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že vystavil žalovanému faktúry č. 2014/00242, 2014/00293, 2014/00316, 2014/00328, 2014/00351. Všetky faktúry spolu v sume 4.632,- eur boli žalovanému vystavené za odvoz a uloženie odpadu. Žalovaný nereagoval na predžalobnú výzvu zo dňa 17.10.2014 a žiadnu z týchto faktúr neuhradil. 5. Súd vo veci vydal dňa 28.1.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí, nakoľko žalobca nepreukázal, že by medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, t.j. nepreukázal že by si žalovaný objednal u žalobcu akékoľvek práce a už v žiadnom prípade, že by tieto práce boli vykonané. 6. V priebehu konania žalovaná strana uviedla, že nepopiera vykonanie prác žalobcu na Mierovej ulici v Bratislave, avšak naďalej popierala vykonanie prác na Hraničnej ulici, resp. uvádzala, že tieto práce neboli vykonané pre žalovaného ale pre tretiu osobu a preto žalovaný nemá povinnosť uhradiť ich cenu žalobcovi. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu H. E., výsluchom svedka K. F., výsluchom svedka Y. F., výsluchom svedkyne E. H., výsluchom svedka K. D., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: faktúr č. 2014/00242, 2014/00293, 2014/00316, 2014/00328, 2014/00351, predžalobnej výzvy, záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, písomných záznamov konateľa žalobcu, objednávky, kontrolných výkazov pre daň z pridanej hodnoty a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Z výsluchu konateľa žalobcu H. E. súd zistil, že pán D. došiel k žalobcovi s tým, že chce voziť kontajnery. Cenu týchto prác nebolo možné určiť, nakoľko vodiči museli najprv zmerať kilometre a zistiť koľko budú čakať na skládku. Potom ako sa odviezli kontajnery, odviezlo sa drevo a suť, bola cena určená. Po týždni prišiel p. D. s objednávkou a v prácach sa pokračovalo ďalej. Následne sa odpad odvážal aj z ulice kde sú elektrárne. Všetky práce objednával p. D.. Dohodnutá bola cena 100,- eur za kontajner s drevom, 150,- eur za kontajner so stavebným odpadom a 170,- eur za kontajner so zmiešaným odpadom. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že žalovaný mu odmietol uhradiť práce vykonané na Hraničnej ulici v Bratislave z dôvodu, že tieto práce mal zaplatiť niekto iný. Jednal výlučne s pánom D.. Pri dohode o cene boli prítomný E. H., pán H., konateľ žalobcu a pán R.. Pri prácach na Hraničnej ulici sa dohodla cena v sume 170,- eur za zmiešaný odpad. Žalovaný faktúry vystavené za odvoz odpadu, ako aj rozsah prác vykonaných na Hraničnej ulici nerozporoval a faktúry žalobcovi nevrátil. 9. Z výsluchu svedka K. F. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalobcu. Svedok ako vodič odvážal odpad z Hraničnej ulice, kde sa búrali sa tam nejaké priečky v budove a vozili sme stavebný odpad. Odvoz odpadu potvrdzoval nejaký robotník, ktorý mu podpísal záznam o prevádzke vozidla. 10. Z výsluchu svedka Y. F. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalobcu. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že ako vodič vyvážal z Hraničnej ulice kontajnery so stavebným odpadom. Vykonávala sa tam prerábka budovy, ktorá sa zvnútra búrala. Svedok nemal vedomosť o tom, pre koho boli práce na Hraničnej ulici vykonávané, avšak uviedol, že tieto práce objednával pán D., nakoľko bol osobne prítomný pri ich objednávaní v sídle žalobcu, nakoľko vykonáva aj administratívne práce a preto bol prítomný v kancelárii. Svedok bol prítomný aj pri dohode o cene za práce, ktoré boli objednané pánom D.. Dohodnuté boli ceny za práce na Mierovej ulici a dohodnuté bolo aj to, že s týmito cenami sa bude pokračovať aj na Hraničnej ulici. Za odvoz dreva bola dohodnutá cena 100,- eur za kontajner, za odvoz stavebnej sute 150,- eur za kontajner a za odvoz zmiešaného odpadu 170,- eur za kontajner. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že z Hraničnej sa odvážal zmiešaný odpad, bol tam sadrokartón a sklenená vata. Výkon prác prebiehal tak, že svedkovi bolo vždy telefonicky oznámené, kam má ísť a pre koho budú práce vykonávané. Tieto skutočnosti zapísal do záznamu o prevádzke. Telefonicky mu vždy bolo aj oznámené, kto bude na stavbe prítomný a kto mu podpíše záznam. Vždy zavolal na telefónne číslo, ktoré mal, následne mu bolo povedané, aby chvíľu počkal, že mu prídu záznam podpísať, alebo mu bolo povedané, že na stavbe je človek, ktorý vyzerá tak a tak, a tento záznam podpíše. 11. Z výsluchu svedkyne E. H. súd zistil, že svedkyňa je zamestnancom žalovaného, pracuje u neho ako sekretárka. O spoločnosti žalovaného má vedomosť, že s ňou žalobca spolupracoval. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobca pracoval pre žalovaného a to aj na Hraničnej ulici. Pri dohode o cene prítomná nebola. Ceny jej oznámili konatelia žalobcu, aby ich následne vedela na základe záznamov o prevádzke vozidla vyúčtovať a vystaviť faktúry. Po rokovaní boli posielané maily, príp. prebiehala telefonická komunikácia. Zo spoločnosti žalovaného svedkyňa komunikovala s dcérou pána D.. Svedkyňa nevedela uviesť aké ceny boli dohodnuté za práce vykonávané na jednotlivých uliciach, ale bežné ceny boli 100,- eur, 150,- eur a 170,- eur bez DPH. Z faktúr vystavených za práce na Hraničnej ulici bola odvedená aj DPH. Žalovaný faktúry nevrátil, iba raz prišiel pán D., ktorý chcel prehodiť faktúry na inú firmu, s čím nesúhlasili, nakoľko s touto firmou vôbec nejednali. Svedkyňa vo svoje výpovedi ďalej uviedla, že na základe doručenej objednávky si nahodila fakturačné údaje. Nahodila si aj ceny, ktoré jej boli oznámené konateľmi žalobcu. Tieto údaje si poznačila, aby následne vedela odkontrolovať fakturáciu. 12. Z výsluchu svedka K. D.Ö. súd zistil, že svedok je otcom konateľky žalovaného. Od žalobcu mala jeho dcéra v prenájme kontajnery a pán H. F. ho požiadal, aby mu vybavil kontajner aj na Hraničnú ulicu. Svedok zavolal žalobcovi a objednal pre G. P. pre firmu DUHASTAV, s.r.o. kontajnery na Hraničnú ulicu. Keď boli doručené faktúry aj za Hraničnú ulicu, svedok ich zobral a povedal, že táto faktúra nepatrí žalovanému, ale firme DUHASTAV, s.r.o. Zo strany žalobcu mu bolo povedané, že on to objednal, tak to bude aj platiť. Potom k žalobcovi prišiel aj s pánom P. a nesedeli tam podpisy. Ani pri podpise na záznamoch o prevádzke vozidla za Mierovú ulicu neboli všetky podpisy jeho ale nechal to tak. Aj v prípade záznamov o prevádzke vozidla za Hraničnú ulicu neboli všetky podpísané p. P.. Svedok potvrdil skutočnosť, že práce na Mierovej ulici boli vykonávané pre žalovaného, pričom uviedol, že bola dohodnutá jednotná cena 110,- eur za kontajner. Svedok nenamietal cenu uvedenú na záznamoch o prevádzke vozidla, nakoľko na záznamoch, ktoré podpisoval, žiadna cena uvedená nebola. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že bolo bežnou praxou, že objednával služby pre žalovaného a toto vykonával s vedomím jeho detí. Navštívil aj s pánom P. žalobcu a chcel prepísať faktúry na firmu DUHASTAV, s.r.o. a ďalej sa už nestaral. G. P. ako konateľ spoločnosti Duhastav odmietol podľa svedka faktúry uhradiť z dôvodu, že tam boli záznamy, ktoré podpísané neboli. G. P. tvrdil, že tam kontajner nebol, vodič tvrdil, že tam bol a neboli tam oni. Vodič žalobcu tvrdil, že kontajner zobral ale na stavbe nikto nebol. 13. Z faktúr č. 2014/00242, 2014/00293, 2014/00316, 2014/00328, 2014/00351 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému vykonaný odvoz a uloženie odpadu v celkovej sume 4.632,- eur. 14. Zo záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy súd zistil, že žalobca vykonal v dňoch 20.6.2014, 19.6.2014, 18.6.2014 a 16.6.2014 odvoz odpadu z Mierovej ulice v Bratislave na skládku odpadov. Ďalej vykonal v dňoch 18.8.2014, 14.8.2014, 12.8.2014, 11.8.2014, 8.8.2014, 6.8.2014, 25.8.2014, 8.9.2014, 3.9.2014 prepravu odpadu z Hraničnej ulice v Bratislave. 15. Z objednávky súd zistil, že žalovaný si u žalobcu na základe telefonického rozhovoru objednal kontajnery na ulice Mierová, Gagarinova a Hraničná v Bratislave. 16. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 365 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 369b Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca vykonal práce spočívajúce v odvoze kontajnerov s odpadom a zabezpečení uloženia tohto odpadku na skládke. Odpad bol odvážaný z Mierovej a Hraničnej ulice v Bratislave a to na základe ústne uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom žalovaným, ktorú v mene žalovaného uzatvoril K. D., ktorý následne ešte zaslal žalobcovi aj písomnú objednávku týchto prác. I keď žalovaná strana v priebehu konania namietala, že K. D. nebol štatutárom a ani zamestnancom žalovaného uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť uzatvorenej zmluvy, resp. neznamená, že by žalovaný nebol týmto konaním viazaný. 17. K tomu aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 Obchodného zákonníka ako zákonný zástupca podnikateľa, musia byť splnené súčasne dve podmienky. Prvou podmienkou je, že musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou. Okruh osôb takto zmocnených zákon bližšie nevymedzuje, je však zrejmé, že sa nemusí jednať len o zamestnancov, ale v podstate o akúkoľvek fyzickú osobu spôsobilú k právnym úkonom, ktorá bola poverená určitou činnosťou, ktorá je spojená s prevádzkou podniku. Poverenie podľa § 15 Obchodného zákonníka je neformálne a operatívne. Poverením podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikateľ súčasne dáva príslušnej osobe zmocnenie konať za neho v rozsahu stanovenom v zákone. Obchodný zákonník výslovne nevyžaduje, aby takéto poverenie bolo určitým spôsobom formalizované, preto je potrebné vychádzať zo zásady, že rozhodujúcim je faktický stav. Pritom táto činnosť môže byť vymedzená určitým vnútorným organizačným predpisom alebo určitým vymedzením pracovnej náplne, nie je to však nutnou podmienkou, ak je možné toto skutočné poverenie určitou činnosťou dovodiť aj ináč z konkrétnych okolností prípadu. 18. Druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez zvláštnej plnej moci je to, že činnosť, ktorou bola osoba poverená, je činnosť pri prevádzke podniku. Rozhodujúcim pojmovým znakom rozsahu zákonného zastúpenia je obvyklosť úkonov, ku ktorým pri poverenej činnosti dochádza (napr. predavačka v predajni je oprávnená uzatvárať za podnikateľa kúpne zmluvy k tovaru, ktorý sa nachádza v predajni, skladník môže vydávať tovar zo skladu a podobne). Obvyklosť sa posudzuje vo vzťahu k činnosti, ktorou bola osoba poverená s prihliadnutím k tomu, o aký podnik sa jedná. 19. Ako vyplynulo z prednesov konateľky žalovaného H. D. konatelia žalovaného vykonávali iba administratívne práce (starali sa len „o papiere“) a všetky ostatné záležitosti týkajúce sa vykonávania činnosti žalovaného realizoval jej otec K. D.. K. D. tak bol v postate jedinou osobou, ktorá obvykle v mene žalovaného konala. V zmysle § 15 Obchodného zákonníka možno K. D. považovať za osobu oprávnenú v mene žalovaného objednávať práce, ktorých zaplatenie tvorí predmet tohto sporu. Ak teda K. D. objednal u žalobcu služby spočívajúce v odvoze kontajnerov s odpadom a jeho následnom uložení na skládke odpadov, toto jeho konanie je potrebné považovať za konanie vykonané v zastúpení žalovaného, ktoré žalovaného aj priamo zaväzuje. 20. Toto platí aj v prípade prác, ktoré boli vykonané na Hraničnej ulici v Bratislave. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovanej strany, podľa ktorej bola povinná uhradiť práce za odvoz stavebného odpadu na Hraničnej ulici v Bratislave spoločnosť DUHASTAV, s.r.o., nakoľko stavebný odpad bol odvážaný z jej stavby a teda práce boli vykonané v jej prospech. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou, že K. D. bol iba sprostredkovateľom týchto prác a práce boli objednané spoločnosťou DUHASTAV, s.r.o., nakoľko zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by K. D. disponoval akýmkoľvek oprávnením, resp. splnomocnením konať v mene spoločnosti DUHASTAV, s.r.o. Konanie K. D. nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik akýchkoľvek práv alebo povinností tejto spoločnosti a zo strany žalobcu nemohlo byť považované za nič iné ako za konanie v mene žalovaného. Ak teda K. D. ako zástupca žalovaného u žalobcu objednal práce, žalovanému vznikla povinnosť cenu týchto prác uhradiť a to bez ohľadu na to, pre koho tieto práce boli aj skutočne vykonané. Pokiaľ tieto práce zástupca žalovaného objednal na základe požiadavky žalovaného, bola spoločnosť DUHASTAV, s.r.o. povinná po ich vykonaní uhradiť ich cenu žalovanému, nie však žalobcovi. Uvedené platí aj opačne, žalobca nemal právo žiadať zaplatenie ceny prác od spoločnosti DUHASTAV, s.r.o., nakoľko s touto spoločnosťou nebol v žiadnom právnom vzťahu, ale iba od žalovaného. 21. Z tohto dôvodu súd považoval navrhovaný dôkaz výsluch konateľa spoločnosti DUHASTAV, s.r.o. za nadbytočný, nakoľko už zo samotných skutkových tvrdení žalovanej strany, ako aj z výsluchu K. D. je možné jednoznačne ustáliť, že vykonanie prác na Hraničnej ulici v Bratislave objednal práve K. D. ako zástupca žalovaného. 22. Ako už bolo uvedené, z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným zastúpeným K. D. došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, ktorej bolo vykonanie prác spočívajúce v odvoze kontajnerov s odpadom a zabezpečení uloženia tohto odpadku na skládke. Odpad bol odvážaný z Mierovej a Hraničnej ulice v Bratislave. 23. Zmluva o dielo je konsenzuálna zmluva, ktorá zakladá synalagmatický vzťah. Na jej platnosť zákon nevyžaduje písomnú formu. Obchodný zákonník vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti. Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. 24. Žalujúca strana v konaní preukázala, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, zároveň preukázala aj skutočnosť, že práce tvoriace predmet zmluvy o dielo boli aj riadne vykonané. Rozsah prác je zrejmý zo záznamov o prevádzke vozidla, pričom rozsah prác žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Skutočnosť, že nie všetky tieto záznamy sú podpísané zo strany žalovaného, nespôsobuje zánik práva žalobcu na ich zaplatenie, nakoľko žalobca a žalovaný si podpis týchto záznamov ako podmienku zaplatenia ceny prác nevymienili. Iným spôsobom rozsah vykonaných prác spochybnený nebol. Vykonaním prác vznikla žalovanému povinnosť žalobcovi v súlade s § 546 Obchodného zákonníka uhradiť ich cenu. Cena vykonaných prác zostala medzi stranami sporu sporná. Podľa skutkových tvrdení žalobcu bola cena dohodnutá vo výške 100,- eur za kontajner s drevom, 150,- eur za kontajner so stavebným odpadom a 170,- eur za kontajner so zmiešaným odpadom. Uvedené ceny zároveň mali predstavovať obvyklé ceny žalobcu, za ktoré svoje služby poskytoval. 25. Žalovaný dohodu o cenách v uvedenej výške popieral, pričom tvrdil, že cena bola dohodnutá jednotne vo výške 110,- eur za kontajner bez ohľadu na zloženie odpadu. Dohodu o výške ceny za odvoz kontajnerov z odpadom podľa cenníka žalobcu v priebehu konania potvrdili svojimi výpoveďami konateľ žalobcu, ako aj svedok Y. F.. Naopak svedok K. D. pri svojej výpovedi trval na tom, že bola dohodnutá jednotná cena vo výške 110,- eur za kontajner. Štatutárna zástupkyňa žalovaného výšku dohodnutej ceny nevedela uviesť vôbec. 26. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo v priebehu rokovaní o uzatvorení zmluvy o dielo k dohode o cene, avšak nepodarilo sa preukázať jej presnú výšku, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo. Za takúto cenu považoval práve ceny určené žalobcom, nakoľko tak, ako to vyplýva z jeho skutkového tvrdenia (ktoré žalovaný nepoprel), išlo o ceny obvyklé, ktoré žalobca svojim zákazníkom účtoval. 27. Súd považoval za nadbytočné aj vykonanie dokazovania dopytom na príslušný daňový úrad žalovaného, z ktorého malo byť zistené, či si žalovaný z faktúr vystavených žalobcom uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko ani preukázanie, resp. vyvrátenie tejto skutočnosti by nemalo žiaden vplyv na posúdenie existencie samotnej zmluvy o dielo, ako aj na posúdenie rozsahu nároku žalobcu na zaplatenie ceny týchto prác. 28. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.632,- eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na úhradu úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa stali splatnými nároky žalobcu na zaplatenie faktúr za vykonanie jednotlivých prác. V súlade s § 369b Obchodného zákonníka súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP. 30. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Žalovaný opakovane uvádza, že si žiadne práce od žalobcu na uvedenej adrese neobjednal. Žalobca dokonca na uvedenej adrese nevykonával žiadnu svoju podnikateľskú činnosť. K spomínanej objednávke opakovane uvádza v prvom rade, že je zaujímavé, že skoro dva roky od podania žaloby žalobca doručil súdu takúto objednávku a to aj s poukazom na skutočnosť, že počas celého konania tvrdil, že v danom prípade sa jednalo o telefonickú objednávku. Žalovaný si nie je vedomý žiadnej takejto objednávky, pričom na samotnej objednávke chýba dátum, predmet, cena, termíny a iné podstatné náležitosti. Z uvedenej objednávky dokonca nie je zrejmé ani kto danú objednávku podpísal. Uvedenú objednávku považuje za neplatnú. Napokon na samotnej objednávke figurujú práce na ulici Gagarinova, pričom sám žalobca poprel, že by sa na uvedenej ulici realizovali nejaké práce pre žalovaného. V súvislosti s odvozom odpadu z Mierovej ulici je potrebné spomenúť, že všetky záznamy o prevádzke vozidla boli riadne podpísané žalovaným o čom svedčí, že si tieto práce od žalobcu aj prevzal. Naopak ani na jednom zázname o prevádzke vozidla v súvislosti s odvozom odpadu z Hraničnej ulici nefiguruje žiaden podpis žalovaného. Uvedené potvrdzuje, že žalovaný na danej adrese nevykonával žiadne práce, t.j. ani nemohol prevziať žiadne údajné objednané práce. K tejto zásadnej skutočnosti sa prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd prvej inštancie považoval K. D. za objednávateľa prác za odvoz odpadu na Hraničnej ulici v Bratislave. Pán K. D. nie je ani žiadnym štatutárnym orgánom ani zamestnancom spoločnosti žalovaného. S uvedeným názorom nemožno súhlasiť a to s poukazom na výpoveď p. K. D. zo dňa 20.3.2017, ktorý uviedol, že konateľovi spoločnosti žalobcu oznámil, že na ulici Mierová má záujem ďalšia spoločnosť, spoločnosť DUHASTAV, s.r.o. o rovnaké práce, t.j. odvoz odpadu. Keďže sa s konateľom spoločnosti žalobcu poznali dlhší čas, tak mu týmto spôsobom dohodil, resp. sprostredkoval ďalšiu zákazku. Z nepochopiteľných dôvodov následne žalobca vystavil faktúry za práce na ulici Hraničnej na spoločnosť žalovaného. Bezprostredne potom sa dostavil do spoločnosti žalobcu p. K. D. spolu s konateľom spoločnosti DUHASTAV, s.r.o. p. P. a žiadal, aby uvedené faktúry zrušil a vystavil nové, ale na spoločnosť DUHASTAV, s.r.o. Konateľ spoločnosť DUHASTAV, s.r.o. odmietol v tom čase uhradiť predmetné faktúry a to z dôvodu, že neboli podpísané záznamy o prevádzke vozidla v súvislosti s vykonanými prácami na ulici Hraničná. Výsluch konateľa spoločnosti DUHASTAV, s.r.o. považoval prvoinštančný za nadbytočný. Žalovaný trvá na výsluchu p. H. P., t.j. že práce na ulici Hraničná boli vykonané pre túto spoločnosť, napokon aj na záznamoch o prevádzke vozidla nie všetkých, v súvislosti s prácou na ulici Hraničná figurujú podpisy jeho zamestnancov, resp. spoločnosti DUHASTAV, s.r.o., pre ktorú boli tieto práce vykonané. Ohľadne prác na ulici Mierová žalovaný nepopiera vykonanie daných prác pre žalovaného, ale nesúhlasí s vyfakturovanou cenou za dané práce. Má za to, že cena bola dohodnutá ústnou formou a to jednotne 110,- eur za kontajner so stavebným odpadom. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na to, že sa nepodarilo žalobcovi preukázať presnú výšku dohody o cene súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo. Za takú cenu považoval cenu určenú žalobcom. Uvedená úvaha sa javí ako zjavne nelogická, nedôvodná, keďže jednak žalovaný jasne a zrozumiteľne poprel výšku ceny, ktorú mu žalobca vyfakturoval a zároveň má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal okrem jeho tvrdenia, že vyfakturované ceny za vykonané práce boli ceny obvyklé za podobné práce. Uvedené ceny nie sú v žiadnom prípade obvyklé, jedná sa o ceny nadhodnotené, čo je najdôležitejšie, jedná sa o ceny, ktoré sú v rozpore s ústnou dohodou v súvislosti s prácami vykonanými na ulici Mierová. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, resp. zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 31. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 16.10.2017 vyjadril žalobca, ktorý uviedol. Pokiaľ žalovaný ako dôvod odvolania uvádza, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP) žalovaný v odvolaní ničím nezdôvodňuje a neuvádza v čom neboli splnené procesné podmienky. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný opätovne bližšie nerozvádza v čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu. Súd v konaní vykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy, vypočul aj žalovaným navrhnutých svedkov. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku vyhodnotí, z akého dôvodu určitý dôkaz nevykonal, nejedná sa o porušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalovaný poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, v podanom odvolaní žalovaný neuviedol v čom vidí dôvod na podanie odvolania podľa uvedeného ustanovenia. Ďalším dôvodom, ktorý žalovaný odôvodňuje svoje odvolanie, je dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP a to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. S týmto v zásade nemožno súhlasiť, skutočnosť že súd prvej inštancie nevypočul svedka H. P., konateľa spoločnosti DUHASTAV, s.r.o., ktorú skutočnosť žalovaný v odvolaní namieta ešte neznamená, že súd nevykonal dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Naopak súd v odôvodnení rozsudku zdôvodnil, prečo tento dôkaz nevykonal a prečo ho považoval za nadbytočný s ohľadom na ostatné vykonané dôkazy. Naopak žalovaný vo svojich skutkových tvrdeniach od začiatku súdneho procesu zavádzal a dodatočne vymýšľal dôvody na svoju procesnú obranu. Jedným z nich bolo tvrdenie, ktoré začal žalovaný uvádzať až takmer na poslednom pojednávaní, že údajne práce na Hraničnej ulici si objednala spoločnosť DUHASTAV, s.r.o. Toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené výpoveďami nižšie uvedených svedkov. K dôvodom odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP žalobca uvádza, že žalovaný v podstate vo svojom odvolaní nespochybňuje tú skutočnosť, že pokiaľ ide o práce vykonané žalobcom pre žalovaného na Mierovej ulici v Bratislave, teda odvoz za uloženie odpadu, tieto boli vykonané a zrealizované. Už od samotného počiatku sa žalovaný správal a vyjadroval účelovo. Najskôr vo svojom podaní dňa 20.2.2015 celú žalovanú sumu, teda aj za zákazku Mierová ulica poprel a tvrdil, že medzi ním a žalobcom nebol nikdy obchodnoprávny vzťah. Následne na pojednávaní dňa 27.1.2016 už žalovaný uznal žalovanú pohľadávku za práce vykonané na Mierovej ulici v Bratislave, nespochybňoval ani rozsah vykonaných prác, ani dohodnutú cenu, ani faktúry vystavené za tieto práce. Samotná konateľka žalovaného H. D. potvrdila výkon prác na Mierovej ulici. Následne však už zas začal žalovaný v konaní tvrdiť, že síce mu žalobca práce na Mierovej ulici vykonal, uznal aj ich rozsah, začal však účelovo popierať dohodu o cene. V tomto smere pokiaľ ide o práce vykonané na Mierovej ulici v Bratislave žalobca tvrdí, že preukázal dohodu o cene výpoveďami svedkov, ktorí všetci zhodne potvrdili na akej cene sa so žalovaným dohodli a aké boli obvyklé ceny účtované aj iným zákazníkom. Naviac išlo o ceny u žalobcu obvyklé aj pre iných zákazníkov. Túto nespochybňoval spočiatku ani samotný žalovaný a uznal ju. Vo väzbe na skutočnosť, že žalovaný uznal svoj dlh z titulu prác na Mierovej ulici sa potom javí návrh petitu rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý navrhuje žalovaný, aby odvolací súd alternatívne žalobu zamietol v celom rozsahu zo strany žalovaného ako absolútne nelogický. Pokiaľ ide o práce a odvoz za uloženie odpadu vykonané žalobcom pre žalovaného na Hraničnej ulici v Bratislave možno jednoznačne súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie a to, že listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami svedkov bolo jednoznačne preukázané, že obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol a to aj pokiaľ ide o zákazku na Hraničnej ulici. Taktiež bol preukázaný rozsah týchto prác a ich cena výsluchom nižšie označených svedkov. Snaha žalovaného a jeho procesná obrana, že objednávateľom uvedených prác mala byť údajne spoločnosť DUHASTAV, s.r.o. nebola žalovaným ničím preukázaná. Naopak svedkovia a to H. E., K. F., Y. R., E. H. potvrdili, že o tejto spoločnosti DUHASTAV, s.r.o. nič nevedia a počujú o nej prvýkrát na pojednávaní. Zároveň všetci svedkovia potvrdili vykonávanie prác na Hraničnej ulici žalobcom, ako aj to, že jednali buď s konateľkou žalovaného p. H. D. alebo s K. D., otcom konateľa, ktorý aj osobne chodil do firmy žalobcu. Žalobca preukázal, že jednak ústnou objednávkou potvrdenou a podpísanou a následne aj písomnou objednávkou, čo bola bežná prax, si žalovaný u žalobcu objednal práce na Hraničnej ulici. Samotný svedok K. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.3.2017 potvrdil, že práce na Hraničnej ulici objednal u žalobcu on najskôr telefonicky. Svedok D. zároveň potvrdil, že bol ako otec konateľky žalovaného oprávnený konať za spoločnosť žalovaného a robil to s vedomím konateľky žalovaného. Tieto skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila aj samotná konateľka H. D.. Právne posúdenie a odôvodnenie súdu prvej inštancie v rozsudku týkajúce sa oprávnenia konať v mene firmy žalovaného je právne správne. Žalobca predložil súdu s podaním zo dňa 22.6.2016 aj objednávku žalovaného na výkon prác, ktorú sa mu podarilo v dokumentoch firmy dohľadať. Žalovaný neustále spochybňuje výkon prác na adrese Hraničná ulica, Bratislava, pričom predložená objednávka potvrdzuje objednanie kontajnerov aj na ulici Hraničná, Bratislava samotným žalovaným. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 32. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 25.10.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 33. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 34. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 35. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 36. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 37. Odvolací súd v názorovej zhode s prvoinštančným súdom konštatuje, že v danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne bolo preukázané, že žalobca vykonal práce spočívajúce v odvoze kontajnerov s odpadom a zabezpečení uloženia tohto odpadu na skládke, pričom odpad bol odvážaný z Mierovej a Hraničnej ulice v Bratislave a to na základe ústne uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorú v mene žalovaného uzatvoril K. D. a správne sa tiež vysporiadal s otázkou na námietku žalovaného, že K. D. nebol štatutárom a ani zamestnancom žalovaného, keď v tejto súvislosti poukázal na ust. § 15 Obchodného zákonníka. K. D. objednal u žalobcu služby spočívajúce v odvoze kontajnerov s odpadom a jeho následnom uložení na skládke odpadov a toto jeho konanie je potrebné považovať za konanie vykonané v zastúpení žalovaného, ktoré žalovaného aj priamo zaväzuje. Ohľadne práce na ulici Mierová v Bratislave z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nepoprel vykonanie daných prác pre žalovaného, ale nesúhlasil s vyfakturovanou cenou za dané práce a to z dôvodu, že podľa jeho názoru cena bola dohodnutá ústnou formou a to jednotne 110,- eur za kontajner so stavebným odpadom, a nie tak ako uvádza žalobca. 38. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o práce vykonané na Mierovej ulici v Bratislave odvolací súd má za to, že žalobca preukázal dohodu o cene a to výpoveďami svedkov, ktorí všetci zhodne potvrdili na akej cene sa so žalovaným dohodli a aké boli obvyklé ceny účtované aj iným zákazníkom (svedok H. E., svedok Y. R., svedkyňa E. H.). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi stranami sporu došlo k dohode o cene 110,- eur za kontajner, toto svoje tvrdenie žalovaný nevedel preukázať. 39. Súd prvej inštancie nad rámec uvedeného uviedol, že zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo. Za takúto cenu považoval práve cenu určenú žalobcom, nakoľko tak ako to vyplýva z jeho skutkového tvrdenia, ktoré žalovaný nepoprel a ničím kvalifikovane nepreukázal, išlo o ceny obvyklé, ktoré žalobca svojim zákazníkom účtoval. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj vypočutá svedkyňa E. H.. V danom prípade nepostačuje tvrdenie, že sa nejedná o cenu obvyklú, ale povinnosťou žalovaného bolo preukázať túto tvrdenú skutočnosť, čo sa však nestalo. 40. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta zaplatenie prác a odvoz odpadu na Hraničnej ulici v Bratislave, keď tento mal za to, že práce na ulici Hraničná v Bratislave boli vykonané pre spoločnosť DUHASTAV, s.r.o. odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o práce vykonané žalobcom pre žalovaného na Hraničnej ulici v Bratislave možno jednoznačne súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania, listinných dôkazov ako aj výpovedí svedkov bolo jednoznačne preukázané, že obchodnoprávny vzťah medzi stranami sporu vznikol, pričom nebol spochybnený ani rozsah týchto prác a následne ani cena týchto prác. Vypočutý svedok K. D. jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že objednal práce na Hraničnej ulici „tieto som objednal telefonicky“ (čl. 137). Tvrdenie, že objednávateľom prác na Hraničnej ulici v Bratislave nebolo zo strany žalovaného, nebolo ničím preukázané. Naopak vypočutí svedkovia a to H. E., K. F., Y. R. a E. H. potvrdili, že o spoločnosti DUHASTAV, s.r.o. nič nevedeli a zároveň uvedení svedkovia potvrdili vykonávanie prác na Hraničnej ulici žalobcom, pričom v danom prípade tiež potvrdili, že konali buď s konateľkou žalovaného p. H. D. alebo s p. K. D., otcom konateľky, ktorý aj osobne chodil do firmy žalobcu. Sám svedok K. D. zároveň potvrdil, že bol otcom konateľky žalovaného oprávnený konať za spoločnosť žalovaného, pričom robil to s vedomím konateľky žalovaného. Túto skutočnosť potvrdila aj konateľka žalovaného p. H. D.. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne bolo preukázané, že žalobca vykonal práce na Hraničnej ulici v Bratislave na základe objednávky žalovaného a preto sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovanej strany, podľa ktorej bola povinná uhradiť práce za odvoz stavebného odpadu na Hraničnej ulici v Bratislave spoločnosť DUHASTAV, s.r.o., a že K. D. bol iba sprostredkovateľom týchto prác a práce boli objednané spoločnosťou DUHASTAV, s.r.o., nakoľko zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by K. D. disponoval s akýmkoľvek oprávneným, resp. splnomocnením konať v mene spoločnosti DUHASTAV, s.r.o. Súd prvej inštancie správne ustálil, že ak K. D. ako zástupca žalovaného u žalobcu objednal práce, žalovanému vznikla povinnosť cenu týchto prác uhradiť a to bez ohľadu na to, pre koho tieto práce boli aj skutočne vykonané. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil, že výsluch konateľa spoločnosti DUHASTAV, s.r.o. je nadbytočný, keď zo samotných skutkových tvrdení žalovanej strany ako aj z výsluchu K. D. bolo možné jednoznačne ustáliť, že vykonanie prác na Hraničnej ulici v Bratislave objednal práve K. D. ako zástupca žalovaného. 41. Pokiaľ teda žalovaný podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP vyhodnotil odvolací súd tento odvolací dôvodv za irelevantný z hore uvedených dôvodov. K odvolacím námietkam, ktoré žalobca uviedol v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) sa odvolací súd vyjadril vyššie. 42. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný si objednal práce u žalobcu, tieto práce boli riadne vykonané, pričom za uvedené práce je žalovaný povinný zaplatiť v rozsahu aký je uvedený v petite žaloby. Uvedený záver konajúceho súdu možno považovať za správny. 43. S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v danej veci správne zistil skutkový a na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis. Keďže rozhodnutie súdu považoval odvolací súd preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).