Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/233/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215200095 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215200095.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: B. B.Č., I.. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX Z., zastúpený Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: K + B Elektro-Media, k.s., Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 45 855 633, zastúpený: doc. JUDr. Tomáš Strémy, PhD., advokát, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, o určenie neexistencie pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/41/2015-168 zo dňa 27.3.2017, v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/41/2015-215 zo dňa 21.6.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/41/2015-168 zo dňa 27.3.2017, v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/41/2015-215 zo dňa 21.6.2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie (ďalej len súd) uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.01.2015 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 338.000,- eur tak, ako je definovaná v Notárskej zápisnici č. I. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2014, spísanej na notárskom úrade JUDr. Olgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika, neexistuje. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný rôznymi úkonmi majúcimi hrubý nátlakový charakter vo forme silného psychického nátlaku v spojení s dočasným obmedzením osobnej slobody žalobcu, primäl žalobcu, aby v tomto rozpoložení pred notárom vyhlásil a uznal existenciu záväzku voči žalovanému, ktorý však podľa žalobcu nikdy nevznikol a neexistoval. Žalobca tak uznal neexistujúci záväzok, avšak právny úkon, ktorým tak učinil, urobil pod nátlakom. Samotný text predmetnej notárskej zápisnice podľa žalobcu nemôže nijakým spôsobom založiť existenciu záväzku, ktorý sa v nej deklaruje, ani nahradiť alebo zhojiť fakt, že predmetná pohľadávka na strane žalovaného voči žalobcovi nikdy nevznikla. Žalobca videl existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na takomto určení v tom, že bez takéhoto určenia hrozí žalobcovi vznik značnej majetkovej ujmy, ktorá by vznikla v prípade, ak by žalovaný neexistujúci nárok, potvrdený notárskou zápisnicou č. I. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2014, začal skutočne vymáhať. Žalobca doplnil svoju žalobu písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.03.2016. Žalobca týmto podaním zmenil svoj žalobný petit tak, že žiadal, aby súd určil, že Notárska zápisnica č. I. XXX/ XXXX zo dňa 21.10.2014, spísaná na Notárskom úrade JUDr. Olgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika, je neplatná. V tomto podaní žalobca uviedol, že právny úkon vykonaný formou notárskej zápisnice č. I. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2014 je neplatný pre absenciu vôle a využitie bezprávnej vyhrážky, nedostatok formy a neexistenciu a neurčitosť pohľadávky v notárskej zápisnici. Podľa žalobcu konaním žalovaného a s ním spriaznených osôb došlo k nátlaku voči žalobcovi, ako aj k dočasnému obmedzeniu osobnej slobody žalobcu v Prahe, v priestoroch spoločnosti vlastnícky spriaznenej so žalovaným. Žalobca uviedol, že dôvodom jeho návštevy v Prahe, kde došlo k spísaniu notárskej zápisnice, bolo pozvanie na poradu zo strany žalovaného, resp. jeho nemeckého vlastníka. Porada sa mala týkať podnikateľskej činnosti rôznych spoločností patriacich pod Kappenberger + Braun & Co. KG, pre ktoré žalobca v tom čase pracoval ako manažér a ktorých súčasťou bol aj žalovaný. Žalobca tak nemal žiadne informácie o skutočných dôvodoch jeho pozvánky na stretnutie. Zo strany žalovaného šlo jednoznačne o zneužitie situácie a momentu prekvapenia v neprospech žalobcu s cieľom získať podpis žalobcu na notárskej zápisnici. Žalobca ďalej uviedol, že na základe týchto skutočností v obave o svoj život, zdravie a dôstojnosť uskutočnil všetky úkony, ktoré od neho žiadali. Podľa žalujúcej strany mal byť ďalším dôvodom pre neplatnosť notárskej zápisnice nedostatok jej formy. Nedostatok formy mal spočívať v tom, že v napadnutej notárskej zápisnici absentuje jedna z obligatórnych náležitostí, a to údaj, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov, najmä žalobcu, keď chýba údaj o druhu a čísle občianskeho preukazu tak, ako to vyžaduje notársky poriadok. V notárskej zápisnici podľa žalobcu absentuje aj riadna a zákonná identifikácia žalobcu, keďže v nej nie je uvedené žalobcove rodné číslo a správna adresa trvalého pobytu. V notárskej zápisnici nie je špecifikované aká konkrétna škoda mala byť žalovanému spôsobená, žiadna identifikácia v čom mala spôsobená škoda spočívať, v akom konkrétnom konaní žalobcu, ktoré žalovaný považuje za konanie v rozpore so zákonom. Súd uznesením č.k. 23Cb/41/2015-143 zo dňa 30.06.2016 pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako o to žalobca požiadal. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou v konzorciu dcérskych obchodných spoločností materskej spoločnosti Kappenberg + Braun GmbH & Co. KG v Slovenskej republike. Žalovaný pôsobí na Slovensku od roku 2010 v oblasti veľkoobchodného predaja spotrebnej elektroniky. Spoločníkmi obchodnej spoločnosti K+B Elektromedia, k.s. (žalovaného) sú komanditista Kappenberg + Braun GmbH & Co. KG Barbaraweg 2, Cham, Nemecká spolková republika, konajúce prostredníctvom štatutárneho orgánu komplementára K + B Verwaltungs GmbH, so sídlom Barbaraweg 2, Cham, Nemecká spolková republika. V mene tejto spoločnosti bol oprávneným samostatne konať V. Y.. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. X, H., I. M. L., ako komanditista. Žalobca bol od 28.05.1996 do 30.10.2014 konateľom spoločnosti K+B Elektro-Management, s.r.o., ktorá je komplementárom spoločnosti K+B Elektro-Media k.s., teda žalovaného. Na obchodné vedenie žalovaného bol oprávnený iba komplementár, pričom jeho jediným štatutárnym orgánom bola spoločnosť K+B Elektro-Management, s.r.o., v mene ktorej konal žalobca ako konateľ, ktorý bol oprávnený v mene tejto spoločnosti konať a podpisovať za spoločnosť samostatne. Spoločenská zmluva žalovaného a rovnako ani zakladateľská listina jeho komplementára neupravuje právomoci a postavenie osoby štatutárneho zástupcu nad rámec zákonnej úpravy. Podľa vzájomnej ústnej dohody medzi vedením spoločnosti Kappenber + Braun GmbH & Co, KG a žalobcom si žalobca každý mesiac mohol v mene svojej nemeckej spoločnosti Menits GmbH, Weinbergstrasse 1, Cham účtovať spoločnostiam K+B Elektro Media, k.s. a expert SK, k.s. samostatne voči každej paušálne výdavky vo výške 4.000,- eur (tieto zahŕňali všetky jeho pracovné výdavky vrátane stravného, ubytovania, cestovného, nákladov na telefón) ako aj paušál na služobné auto, a to do júna 2012 vo výške 480,- eur mesačne, a od augusta 2012 vo výške od 750,- eur mesačne. K platnosti právneho úkonu notárskej zápisnice č. I. XXX/XXXX spísanej dňa 21.10.2014 na Notárskom úrade JUDr. Olgy Medunovej, notárky v Náchode v Českej republike, v ktorej žalobca uznal, čo do dôvodu a výšky záväzok voči žalovanému v celkovej výške 338.000,- eur, t.j. škodu, ktorá vznikla úmyselným konaním žalobcu vo funkcii štatutárneho orgánu v spoločnostiach, žalovaný uviedol, že žalobca bol subjektom spôsobilým na právne úkony, jeho vôľa uskutočniť právny úkon bola skutočne daná, slobodná vážna a neomylná, jeho prejav bol zrozumiteľný určitý a uskutočnený v písomnej forme, ako zákon vyžaduje. Jeho vôľa uskutočniť právny úkon, t.j. spísať a podpísať notársku zápisnicu I. XXX/XXXX bola v tom čase v zhode s prejavom vôle a takýto úkon je aj v slovenskom právnom poriadku možný a dovolený. Jeho obsahom je určenie povinnosti žalobcu nahradiť škodu, ktorá vznikla úmyselným konaním žalobcu vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného. Žalobca celé znenie notárskej zápisnice bez akejkoľvek výhrady schválil a na znak súhlasu s jej obsahom ju pred notárom vlastnoručne podpísal. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že išlo o nátlak vyvolaný predstaviteľmi žalovaného a inými osobami vydávajúcimi sa za zástupcov žalovaného. Žalovaný taktiež v celom rozsahu poprel tvrdenia žalobcu o obmedzení jeho osobnej slobody. V čase spísania a podpisu notárskej zápisnice č. I. XXX/XXXX žalobca činnosť, ktorou spôsobil žalovanému škodu oľutoval a dobrovoľne prisľúbil predstaviteľovi materskej spoločnosti Kappenberger + Braun GmbH & Co. KG, že škodu spôsobenú svojím konaním v celom rozsahu nahradí. Žalobca v rokoch 2010 až 2014 prostredníctvom svojej nemeckej spoločnosti MBO Regensburg neoprávnene vystavil a účtoval spoločnosti K+B Elektro-Media, k.s. výdavky, ktoré súviseli s výkonom jeho funkcie (organizácia pracovnej porady, účasť na pracovnej porade, poradenstvo, preklad) sumu vo výške 38.814,34 eur s DPH. Sumy boli účtované nad rámec dohodnutých odmien za prácu žalobcu v mene spoločností celého konzorcia. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca je 100 % spoločníkom a zároveň jediným konateľom spoločnosti Mentis GmbH. Spoločnosť Mentis GmbH je spoločníkom obchodnej spoločnosti Petax, s.r.o. s obchodným podielom vo výške 4.000,- eur, ktorý zodpovedá 80 % základného imania. Konateľom tejto obchodnej spoločnosti bol oficiálne W.. W. K., ktorý udelil žalobcovi generálnu plnú moc na zastupovanie tejto spoločnosti. Spoločnosť PETAX, s.r.o. nevlastní žiaden majetok a do roku 2014 nemala ani žiadnych zamestnancov. Aj napriek tejto skutočnosti vyúčtovala v čase od 31.07.2013 do 03.02.2014 žalovanému za prenájom, internetový obchod a sprostredkovanie spolu sumu vo výške 39.936,61 eur. Spoločnosť Petax, s.r.o. bola podľa žalobcu založená za účelom vytvorenia ďalšieho finančného agenta, pretože podľa zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s účinnosťou od 01.01.2012 sú marketingové príspevky viazané na jedného finančného agenta. Spoločnosť Petax, s.r.o. je spoločníkom obchodnej spoločnosti NET24 s.r.o. so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 47 129 981 s obchodným podielom vo výške 2.750,- eur, prislúchajúcim 55 % základného imania. Spoločnosť NET24 s.r.o. bola obchodným partnerom, odberateľom tovaru od žalovaného, a to na základe partnerskej zmluvy č. XX XXX o obchodných podmienkach pre uzatváranie budúcich kúpnych zmlúv zo dňa 06.11.2013. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca ako štatutárny orgán komplementára žalovaného uzatvoril absolútne jednostrannú a nevýhodnú zmluvu so spoločnosťou NET24 s.r.o., v ktorej je väčšinovým spoločníkom. Zisk žalovaného by sa na základe takejto zmluvy rovnal nule, resp. by sa pohyboval v záporných číslach, pričom spoločnosť NET24 s.r.o. neuhradila žalovanému ani faktúry za dodaný tovar v sume 4.001,61 eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobcovej žalobe ďalej uviedol, že odo dňa 01.02.2014 spoločnosť PETAX, s.r.o. zamestnávala X. B., od 09/2014 D. O. J., L..Č.. XXXXXX/XXXX, B., ktorá bola od 18.03.2013 do 31.01.2014 zamestnankyňou žalovaného, ale vo firme ju iní zamestnanci nikdy nevideli. Jej zamestnanie vo firme bola neoprávnená iniciatíva žalobcu, ktorý ju zamestnal nad personálne potreby, neplnila žiadne pracovné úlohy, v priestoroch spoločnosti ju nikdy nevideli, neviedol ju ani v internom zozname zamestnancov, nepoznal ju ani jej priamy nadriadený, ktorým mal byť W.. W. M. - obchodný riaditeľ, a napriek tomu jej bola vyplatená mzda vo výške 8.842,36 eur. Spoločnosť žalovaného na túto zamestnankyňu vynaložila náklady v sume 17.438,10 eur. Dňa 19.06.2012 dal žalobca pokyn previesť sumu 60.000,- eur z účtu žalovaného na účet spoločnosti PETAX, s.r.o., s popisom transakcie „záloha“. Suma 50.000,- eur bola v tento deň prevedená na trojmesačný termínovaný účet, ktorého vlastníkom bol žalobca. Suma 1.200,- eur bola prevedená na bežný osobný účet žalobcu dňa 20.06.2012 a suma 7.642,- eur na účet spoločnosti MENTIS GmbH. Dňa 04.01.2013 bola prevedená ďalšia záloha z účtu žalovaného na účet spoločnosti PETAX, s.r.o. vo výške 15.000,- eur. Sumu 12.000,- eur previedol žalobca na svoj súkromný účet vedený v Rakúsku. Žalovaný doposiaľ vedie pohľadávku vo výške 71.650,- eur. Žalobca ďalej v rozpore so svojou povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť štatutára s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov účtoval žalovanému prostredníctvom spoločnosti PETAX, s.r.o., resp. MBO Regensburg/Mentis GmbH rôzne fiktívne služby a tovary v dňoch 20.02.2013 a 04.01.2013 sumu 6.636,61 eur za sprostredkovanie, dňa 31.03.2013 za tvorbu e-shopu sumu 18.000,- eur a dňa 03.02.2014 sumu 1.440,- eur za tvorbu internetovej stránky. Dňa 06.08.2014 bez uvedenia dôvodu previedol z účtu žalovaného na účet nemeckej spoločnosti Mentis sumu 16.000,- eur a následne dňa 13.05.2014 previedla účtovníčka spoločnosti sumu 4.000,- eur. Všetky uvedené plnenia sú podľa žalovaného nereálne, pretože o žiadnom e-shope a výrobe webovej stránky nemajú vedomosť ani zamestnanci žalovaného. Činnosti ako sprostredkovanie navyše patrili k činnosti žalobcu z titulu výkonu jeho funkcie štatutárneho orgánu a nebol dôvod ich zadávať externým spoločnostiam. Žalobca ďalej v období rokov 2011 až 2014 účtoval prostredníctvom svojej nemeckej spoločnosti MBI Regensburg/Mentis GmbH žalovanému výdavky vo výške 25.358,35 eur na motorové vozidlo F. F. a B. H. XS, ktoré neboli majetkom žalovaného. Žalovaným boli hradené výdavky súvisiace s predmetnými motorovými vozidlami v celkovej výške 57.321,77 eur. Žalobca ďalej financoval z účtu žalovaného svoje súkromné výdavky ako napr. pánske hodinky v sume 5.100,- eur, rekonštrukciu rodinného domu na J. XX, Z. F. X. Y., L., v celkovej hodnote 17.614,88 eur. Cez žalovaného bola financovaná aj poradenská činnosť pre súkromné aktivity žalobcu (založenie a poradenstvo spoločností NET24, s.r.o. ako aj PETAX, s.r.o.) vo výške 6.643,10 eur s DPH. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.03.2017 požiadal žalobca, aby súd pripustil pristúpenie manželky žalobcu W. B.T., Z. J. M. XX/XXXX, Z. F. X. Y., L. L. do konania ako ďalšieho subjektu na strane žalobcu. Súd tento návrh žalobcu zamietol uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav: Z notárskej zápisnice I. XXX/XXXX súd zistil, že V.. V. W., notársky kandidát ustanovený k zastupovaniu notárky JUDr. Olgy Medunovej, notárky v Náchode, bola spísaná notárska zápisnica, v ktorej žalobca uznal svoj záväzok voči žalovanému vo výške 338.000,- eur titulom náhrady škody a zároveň z rovnakého dôvodu uznal aj svoj záväzok voči spoločnosti expert SK, k.s., Mlynské nivy 73, Bratislava, IČO: 45 855 455. Žalobca sa zároveň zaviazal uhradiť svoj záväzok voči uvedeným veriteľom najneskôr do 22.10.2014 a zároveň súhlasil s tým, že v prípade, že tieto pohľadávky čo i len čiastočne neuhradí riadne a včas, aby bol nariadený a uskutočnený výkon týchto rozhodnutí v prospech veriteľov ako osôb oprávnených. Žalovaný a spoločnosť expert SK, k.s. tak boli oprávnení využiť túto notársku zápisnicu ako exekučný titul k vymoženiu svojich pohľadávok voči žalobcovi. Z potvrdenia Európskeho exekučného titulu súd zistil, že Okresný súd v Náchodě vydal dňa 14.01.2015 potvrdenie európskeho exekučného titulu, ktorým potvrdil vykonateľnosť Notárskej zápisnice spísanej pred notárkou JUDr. Olgou Medunovou dňa 21.10.2014, pod spisovou značkou I. XXX/XXXX. Súd ďalej uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či iba zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje právnu neistotu vo vzťahoch strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Žalobca osvedčoval existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti notárskej zápisnice I. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2014 tvrdením, že bez určenia jej neplatnosti by mohol žalovaný voči žalobcovi uskutočniť úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky vyplývajúcej z tejto notárskej zápisnice, ktorá by mohla byť podkladom ako exekučný titul v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia alebo exekučnom konaní. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal o potvrdenie predmetnej notárskej zápisnice ako európskeho exekučného titulu. Okresný súd v Náchodě, Česká republika tejto žiadosti vyhovel a 14.01.2015 predmetnú notársku zápisnicu ako európsky exekučný titul aj potvrdil. Ak bolo cieľom žalobcu skutočne odvrátiť vykonanie exekúcie notárskej zápisnice I. XXX/XXXX, mal tak urobiť spôsobom uvedeným v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky. Pokiaľ by napadnutá notárska zápisnica nespĺňala náležitosti právneho úkonu a neobsahovala by ani formálne náležitosti vyžadované pre tento právny úkon, aj európsky exekučný titul by bol udelený nesprávne. Žalobca mal v rámci svojej obrany v súlade s čl. 10 ods. 1 písm. b) citovaného nariadenia požiadať v členskom štáte pôvodu, t.j. v Českej republike, aby bolo osvedčenie o európskom exekučnom titule stiahnuté, a to podľa právnych predpisov Českej republiky. Rozsudok, ktorým by súd určil, že notárska zápisnica je neplatná, by nemal žiaden vplyv na platnosť samotného osvedčenia o európskom exekučnom titule. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutej notárskej zápisnice, nakoľko aj pre žalobcu pozitívne rozhodnutie súdu v tejto veci, by nič nezmenilo na právnom postavení žalobcu ako dlžníka a na vykonateľnosti a exekvovateľnosti tejto notárskej zápisnice na základe osvedčenia o európskom exekučnom titule. Žalobca na pojednávaní dňa 27.03.2017 požiadal, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalobcu, a to jeho manželka W. B.Á., Z. J. M. XX/XXXX, Z. F. X. Y., L. L.. Žalobca ako dôvod žiadosti o pristúpenie manželky žalobcu uviedol, že nebol oprávnený zaťažiť majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez súhlasu svojej manželky. Táto skutočnosť tak podľa žalujúcej strany zakladala ďalší dôvod neplatnosti napadnutej notárskej zápisnice, a to podľa § 145 Občianskeho zákonníka. K tomu súd uviedol, že pristúpenie ďalších subjektov do konania upravuje § 79 CSP, ktorý svojím obsahom zodpovedá ustanoveniu § 92 ods. 1 OSP, účinného do 30.06.2016. Žalobca môže navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu alebo na strane žalovaného. Pristúpenie ďalšieho subjektu do konania je namieste spravidla v prípadoch tzv. núteného spoločenstva v zmysle § 78 CSP, v ktorých je nevyhnutná účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Zo znenia ustanovenia § 79 CSP jednoznačne vyplýva, že súd nemusí pripustiť vstup ďalšieho subjektu do konania vždy. Pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho účastníka do konania súd primárne aplikuje ustanovenia procesného práva a prihliada na to, či došlo k naplneniu všeobecných podmienok pre účasť v konaní, a to predovšetkým procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť pristupujúceho subjektu. Súd nepripustí vstup ďalšieho subjektu do konania aj v takých prípadoch, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť. Uvedený záver súdu nachádza oporu aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení z 28.04.2017, sp. zn. 4 Cdo 206/2013 uviedol, že súd spravidla nepripustí vstup účastníka do konania vtedy, ak by jeho pripustenie do konania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, prípadne ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť. Základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a pokiaľ táto podmienka splnená nie je, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo o nie bežnú záležitosť, a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Notárska zápisnica je aj v zmysle českého právneho poriadku verejnou listinou a v prípade, ak obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou, je aj exekučným titulom. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom, teda aby mohla mať takúto kvalitu. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia podľa § 145 Občianskeho zákonníka preto len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy, nakoľko notárskou zápisnicou bol uznaný iba individuálny záväzok žalobcu na náhradu škody. Predmetom konania tak, ako ho vymedzil žalobca vo svojom žalobnom petite s manželkou žalobcu W. B. žiadnym spôsobom nesúvisí, nakoľko táto nebola účastníčkou notárskej zápisnice a nešlo o úkon, ktorý by sa priamo dotýkal majetku tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nepriaznivé dopady vyplývajúce z notárskej zápisnice č. I. XXX/XXXX pre W. B., voči ktorému žalovaný nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Prípadné pristúpenie W. B. do súdneho sporu na strane žalobcu by jeho výsledok nemohlo v žiadnom prípade ovplyvniť, nakoľko jej osoba nemá žiaden súvis s predmetom sporu. Na pripustenie vstupu W. B. do konania na strane žalobcu sa vyžadoval jej súhlas, tento však súčasťou návrhu žalobcu nebol. Práve v súlade s princípom hospodárnosti vyjadreným v čl. 17 CSP, ako aj s poukazom na skutočnosť, že neboli splnené podmienky vyžadované § 79 CSP na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, súd návrh žalobcu na pristúpenie jeho manželky zamietol uznesením vyhláseným verejne na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.03.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné a nebola ním ukladaná žiadna povinnosť, súd v súlade s § 235 ods. 2 CSP toto uznesenie písomne nevyhotovil, nakoľko to nebolo pre vedenie konania potrebné. Súd ďalej uviedol, že stranami sporu v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu musia byť všetci jeho účastníci. V prípade, ak je predmetom konania určenie neplatnosti notárskej zápisnice, musia byť stranami sporu všetci účastníci tejto notárskej zápisnice. Ak by súd určil, že notárska zápisnica I. XXX/ XXXX, spísaná na notárskom úrade JUDr. Olgy Medunovej je neplatná, zasiahol by tým aj do práv a povinností spoločnosti expert SK, k.s., ktorá bola taktiež jej účastníkom. V súlade s § 228 CSP je rozsudok záväzný iba pre strany sporu, to znamená, že prípadným určením neplatnosti tejto notárskej zápisnice by nastala situácia, keď by táto bola pre niektorých účastníkov neplatná, zatiaľ čo na ďalšieho účastníka notárskej zápisnice (spoločnosť expert, k.s.) by sa tento rozsudok vôbec nevzťahoval. Žalobca tak na jednej strane navrhoval, aby do konania pristúpila ako ďalší subjekt jeho manželka, a to napriek tomu, že jej osoba s týmto konaním nemá žiadnu súvislosť a na strane druhej neoznačil ako žalovaného spoločnosť expert SK, k.s., ktorá naopak mala v súlade s § 78 CSP tvoriť so žalovaným nerozlučné spoločenstvo. Z uvedeného je zrejmé, že žalobe už z týchto dôvodov nebolo možné vyhovieť, a preto súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov V. Y.. N., B. J. D., V.. V. W. a W.. M. Š.. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že žalobca v priebehu konaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení o neplatnosti notárskej zápisnice. Nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol zo strany žalovaného k podpisu notárskej zápisnice prinútený, resp., že mu bola osobami konajúcimi v mene žalovaného obmedzená osobná sloboda. Zo samotného obsahu notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 vyplýva, že táto spĺňa všetky náležitosti kladené pre notársku zápisnicu, ako verejnú listinu zákonom Českej národnej rady č. 358/1992 Sb. o notářích a jejich činnosti. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone, a preto rozhodol tak, že ju zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Okresný súd Bratislava II vydal opravné uznesenie č.k. 23Cb/41/2015-215 zo dňa 21.6.2018, ktorým opravil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, vydaný dňa 27.3.2017 pod nesprávnou spisovou značkou, resp. nesprávnym číslom konania, č.k. 26Cb/41/2015-168, v časti vyznačenia spisovej značky, resp. čísla konania rozsudku, a to tak, že v písomnom vyhotovení rozsudku na prvej strane vpravo hore má byť číslo konania vyznačené takto:„23Cb/41/2015-168“a na ďalších stranách rozsudku vpravo hore má byť spisová značka vyznačená takto:„23Cb/41/2015“. 2. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vzniesol v súlade s ust. § 52 CSP námietku zaujatosti sudcu, ktorý danú právnu vec na prvom stupni prejednával, a to voči sudcovi Mgr. Radoslavovi Prutkayovi. O námietke zaujatosti rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 4Ncb/11/2018 dňa 15.11.2018. Zároveň žalobca poukázal na porušenie jeho procesných práv, a to najmä práva na spravodlivý súdny proces a ústnosť konania, kedy má každý účastník konania sa pred súdom k danej veci vyjadriť. Uvedené právo žalobcu bolo zo strany súdu v danom konaní porušené, pretože napriek návrhu na vypočutie žalobcu v konaní pred súdom, tento nebol vypočutý, a teda nikdy počas konania nemal možnosť sa k samotnej veci vyjadriť a byť pred súdom vypočutý. Zo strany súdu ide o zásadné porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré môže mať a malo zásadný vplyv na konanie samotné. Je toho názoru, že súd má povinnosť vypočuť účastníka konania vo veci samej, a to najmä v prípade, ak sa účastník svojho práva byť vypočutý dožaduje a zúčastňuje sa každého pojednávania vo veci, aby mohol nielen prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ale aj priamo na súde obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, o ktorých ochranu sa svojou žalobou domáha. Preto bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 psím b) CSP, a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca ďalej poukázal na nesprávne právne závery súdu, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby. K naliehavému právnemu záujmu žalobcu na podanej žalobe uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil danú právnu vec, keď uviedol, že naliehavý právny záujem nie je u žalobcu osvedčený. V tejto súvislosti súd poukázal na čl. 10 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, kedy súd vo svojom odôvodnení rozsudku uvádza, že žalobca mal v rámci svojej obrany v súlade s cit. ust. Nariadenia požiadať v členskom štáte pôvodu, t.j. v Českej republike, aby bolo osvedčenie o európskom exekučnom titule stiahnuté, a to podľa právnych predpisov ČR. Ďalej súd v odôvodnení uviedol, že rozsudok, ktorým by súd určil, že notárska zápisnica je neplatná, by nemal žiaden vplyv na platnosť samotného osvedčenia o európskom exekučnom titule. S uvedeným názorom súdu žalobca nesúhlasil. Žalobca sa aktívne bránil a využíval procesnú obranu aj v zmysle cit. ust. Nariadenia, kedy podával námietky a využil voči osvedčeniu o európskom exekučnom titule. Tieto námietky boli zo strany súdu v ČR zamietnuté, a to z dôvodu, že dôvody, ktoré žalobca uvádzal sa okrem iného týkajú hmotného práva, ktoré súd v ČR v rámci námietok žalobcu nebol oprávnený skúmať. Vzhľadom na uvedené sa teda mohol žalobca domáhať ochrany svojho práva jedine formou rozhodnutia súdu o neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, čím by sa exekučné konanie vedené podľa predmetnej notárskej zápisnice muselo zastaviť, pretože by bol exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, zanikol. Teda v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že notárska zápisnica je neplatná, by teda fakticky a reálne mal za následok zastavenie exekučného konania toho času vedeného voči osobe žalobcu. Nie je teda pravdou, ako uvádza súd, že ani pozitívne rozhodnutie pre žalobcu vo veci by nemalo pre žalobcu žiadny význam, čím teda neexistuje naliehavý právny záujem pre žalobcu na určení neplatnosti notárskej zápisnice. Práve naopak, naliehavý právny záujem svedčí žalobcovi práve v tom, že bez takéhoto určenia neplatnosti notárskej zápisnice bude závažne a nenapraviteľne postihnutý na svojich právach, ako aj právach svojej rodiny, a to z dôvodu, že žalobca nemá okrem podania predmetnej žaloby o neplatnosť notárskej zápisnice žiadnu inú právnu možnosť na ochranu svojich práv. Podanie predmetnej žaloby je teda jediným možným procesným spôsobom domáhať sa nápravy a ochrany svojich práv. Ďalej uviedol, že požiadal na pojednávaní konanom dňa 27.03.2017 súd o pristúpenie účastníka do konania na strane žalobcu, a to pristúpenie manželky žalobcu W. B.. Uvedený návrh súd zamietol, pričom svoje procesné rozhodnutie neodôvodnil. Súd v rámci odôvodnenia svojho rozsudku len všeobecne poukazuje na právo súdu nevyhovieť takémuto návrhu, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť. Súd žiadnym spôsobom svoje rozhodnutie nezdôvodnil, pričom v tejto súvislosti má za to, že v tejto časti je odôvodnenie súdu nepreskúmateľné. Súd sa mal so svojím, aj keď procesným rozhodnutím, vysporiadať a toto riadne odôvodniť, pričom mal priamo a konkrétne poukázať na dôvody, na základe ktorých návrh na vstup do konania zamietol. V tejto súvislosti opakovane poukázal na skutočnosť, že notárska zápisnica je neplatná aj z dôvodu jej nesúladu podľa ust. § 145 Obč. zák., nakoľko žalobca nebol oprávnený zaťažiť majetok patriaci do BSM bez súhlasu svojej manželky. Je zrejmé, že nový účastník - p. B. má právny záujem na konaní, jej právne postavenie ako účastníka konania je osvedčené, pričom predmet súdneho konania priamo súvisí s p. B.. Ak bude výkon exekúcie na základe predmetnej notárskej zápisnice pokračovať, bude dotknutý aj majetok patriaci do BSM manželov, teda aj majetok patriaci pani B., čím dôjde vzhľadom na zásadné porušenie ust. § 145 Obč. zák. k nenapraviteľnému zásahu do práv aj manželky žalobcu. Pani B. bola a je teda oprávnená do konania vstúpiť, a z vyššie uvedených dôvodov mal súd v súlade so zákonom takémuto návrhu na vstup účastníka do konania aj vyhovieť. Naproti tomu súd návrh zamietol, pričom svoje rozhodnutie ani žiadnym relevantným a najmä konkrétnym spôsobom neodôvodnil. Ďalej žalobca opakovane uviedol aj ďalšie dôvody neplatnosti notárskej zápisnice, s ktorými sa súd vo svojom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani sa k nim nevyjadril, pričom podľa názoru žalobcu sa jedná o zásadné porušenia zákona, resp. zásadné dôvody neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice. V tejto súvislosti poukázal na § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)podľa ktorého sa: „Právny úkon musí urobiť slobodne vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Poukázal aj na rozsudok NS ČR z 09.12.1998, sp. zn.: 3 Cdon 1522/1996. S ohľadom na vyššie uvádzané poukázal na skutočnosti, za ktorých bola predmetná NZ spísaná. Konkrétne poukazuje na udalosti a nekonvenčné právne úkony žalovaného a právne úkony uskutočnené osobami konajúcimi v mene žalovaného, ktoré sa udiali dňa 21.10.2014, t.j. v deň spísania NZ. Uvedenými konaním žalovaného a s ním spriaznených osôb došlo k nátlaku žalobcovi spolu s dočasným obmedzením osobnej slobody žalobcu v priestoroch vlastnícky spriaznenej spoločnosti so žalovaným v Prahe. Žalobca v obave o svoj život, zdravie a dôstojnosť, uskutočnil všetky úkony, ktoré od neho žalovaný, resp. osoby vystupujúce v mene žalovaného žiadali. Medzi týmito bol aj podpis dotknutej NZ. Predmetným konaním žalovaného a osôb konajúcich v jeho mene bol využitý nátlak bezprávnej vyhrážky voči žalobcovi, ktorá, ako už bolo uvedené vyššie v texte, zakladá neplatnosť právneho úkonu. Žalobca poukázal na § 40 ods. 1 OZ ako aj § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), pričom v tejto súvislosti poukázal priamo na vyhotovenie dotknutej NZ. V prvom rade v NZ absentuje obligatórna náležitosť, ktorou je údaj, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov, najmä žalobcu, a to najmä druh a číslo platného preukazu, tak ako to vyžaduje Not. por.. Z vyhotovenia NZ je zrejmé, konkrétne z prvého odstavca posledná veta na str. 1 NZ, že v časti: „ ...a svoji totožnost prokázal platným úředním průkazem: „že poverený notár žiadnym spôsobom neidentifikoval/ nešpecifikoval doklad totožnosti najmä s ohľadom na jeho druh a číslo, ktorým ako sa v totožnom odstavci NZ uvádza, mu mal byť navrhovateľom na preukázanie svojej totožnosti predložený. Ďalšou podstatnou náležitosťou, ktorá nebola pri spísaní notárskej zápisnice splnená, a ktorá zakladá neplatnosť notárskej zápisnice, je absencia riadnej a zákonnej identifikácie účastníka právneho úkonu - žalobcu. V NZ absentuje identifikácia žalobcu v zmysle vyššie uvedeného ust. Not. por.. Konkrétne sa jedná o neuvedenie rodného čísla žalobcu ako fyzickej osoby a nesprávne uvedenie trvalého bydliska žalobcu. Žalobca je občanom Slovenskej republiky, pričom tomuto bolo štátnymi orgánmi pri narodení pridelené aj rodné číslo. S ohľadom na uvedené ako aj v zmysle cit ust. Not. por. v prípade, ak bolo účastníkovi právneho úkonu pridelené rodné číslo, toto má byť súčasťou identifikácie účastníka v NZ, čo ale v dotknutej NZ pri identifikácii žalobcu celkom zrejme absentuje. V NZ nie je špecifikovaná aká konkrétne škoda mala byť žalovanému žalobcom spôsobená, žiadna identifikácia v čom mala spôsobená škoda spočívať, v akom konkrétnom konaní žalobcu, ktoré žalovaný považuje za v rozpore so zákonom. Do času spísania NZ, žalovaný ani žiadne so žalovaným spriaznené osoby nekontaktovali žalovaného ohľadom vzniku škody, resp. porušenia povinností žalobcu. Predmetná suma nie je v notárskej zápisnici žiadnym spôsobom špecifikovaná, z čoho sa skladá, z akých konkrétnych porušení, resp. škôd/faktúr/iných titulov vznikla. Ďalej poukázal na samotnú výšku záväzku v notárskej zápisnici, t.j. 338.000,- eur, ktorá absolútne nebola žalovaným nikdy preukázaná. Žalovaný počas konania predložil určité faktúry, ktorých oprávnenosť je prinajmenšom otázna, pričom ale táto suma absolútne nekorešponduje so sumou uvedenou a uznanou v notárskej zápisnici. Aj uvedená skutočnosť svedčí len o špekulatívnom a účelovom konaní žalovaného voči žalobcovi, ako aj o tom, že predmetná pohľadávka žalovaného je len fiktívnou pohľadávkou bez akéhokoľvek reálneho základu. Ďalej žalobca poukázal na to, že voči jeho osobe bolo vyšetrovateľom KR PZ Bratislava (ČVS: KRP-9/2- VYS-BA-2015) vznesené obvinenie, v ktorom vyšetrovateľ vyčíslil údajnú škodu, ktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť vo výške 179.000,- eur, a to spoločne voči expert SK, k.s., voči ktorému sa žalobca taktiež domáha určenia neplatnosti druhej notárskej zápisnice na sumu 222.000,- eur na Okresnom súde Bratislava II (spolu teda 560.000,- eur). Je teda zrejmé, že žalovaný má snahu dostať od žalobcu peniaze na základe jeho pohľadávky, ktorá je v skutočnosti len fiktívnou pohľadávkou, o čom svedčí aj jej výška, žalovaným nijakým spôsobom nepreukázaná. Preto žiada Krajský súd v Bratislave, aby zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa - Rozsudok zo dňa 27.03.2017, č.k. 26Cb/41/2015, a vrátil vec na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa vyjadril aj k námietke zaujatosti. K argumentácii žalobcu, že v súdnom konaní na prvom stupni došlo k porušeniu jeho procesných práv, práva na spravodlivý proces a k porušeniu ústnosti konania žalovaný uviedol, že žalobca dostal v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočný priestor sa k predmetu konania (meritu veci) vyjadriť. Do zásady ústnosti možno zaradiť napr. výsluch účastníkov, ktorý sa uskutočnil na pojednávaniach, napr. dňa 21.11.2016 - kedy napr. právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol v ústnej forme, že prebiehajú mimosúdne rokovania medzi ním a žalovaným, na základe čoho súd konanie odročil a uvedené žalovaný následne podaním zo dňa 16.1.2017, dementoval v celom rozsahu, rovnako napríklad dňa 6.6.2017, kedy sa k návrhu na zmenu petitu žalobcu naviac v ústnej forme vyjadril právny zástupca žalovaného, čo taktiež z predmetnej zápisnice vyplýva. Každá zo strán (ako žalobca, tak aj žalovaný) dostala možnosť sa k prejednávanej veci vyjadriť, či už osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd mal k dispozícii množstvo listinných dôkazov, ktoré boli interpretované aj na pojednávaní v ústnej forme. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že v tomto prípade nebol naplnený dôvod na podanie odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd v tomto konkrétnom prípade umožnil obom stranám uplatňovať procesné práva v súlade so zákonom a v rovnakom rozsahu. Žalobca ďalej na pojednávaní dňa 27.3.2017 požiadal súd o povolenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania. Žalovaný súhlasí s názorom súdu a má za to, že neexistuje dôvod na to, aby súd pripustil do konania ďalšieho účastníka, a to konkrétne manželku žalobcu, nakoľko v tomto prípade predmet konania nesúvisí s osobou manželky žalobcu. K predmetnej notárskej zápisnici č. NZ 543/2014 uviedol, že pokiaľ ide o existenciu samotnej pohľadávky, uznanie dlhu v Notárskej zápisnici č. NZ 543/2014 zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii v dobe uznania. Dôkazné bremeno bolo počas konania na žalobcovi a on mal dostatok priestoru, aby preukázal, že dlh, ktorý uznal v čase podpísania notárskej zápisnice, neexistoval, resp. zanikol iným spôsobom. Žalobca však spočiatku predmetného konania nielenže nepreberal poštu, nedostavil sa na pojednávanie (napr. 16.11.2015) a nepredložil takmer žiadne relevantné dôkazy, ktorými by existenciu dlhu vyvrátil (takýto dôkaz sa nenachádza ani v príslušnom trestnom spise ČVS: KRP-9/2-VYS-BA-2015), a uvedené konštatoval v odôvodnení rozhodnutia na str. 11 aj prvostupňový súd: “žalobca v priebehu konania neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení o neplatnosti notárskej zápisnice.“ Súd ďalej dôvodí: „žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že bol zo strany žalovaného k podpisu notárskej zápisnice prinútený, resp. že mu bola osobami konajúcimi v mene žalovaného obmedzená osobná sloboda.“ S odôvodnením súdu v tejto časti sa plne stotožňuje. Na druhej strane žalovaný vo svojom úvodnom vyjadrení k žalobe, toho času na určenie neexistencie pohľadávky, predložil súdu dňa 10.4.2015 zoznam faktúr a ich kópie (3 samostatné zväzky), na základe ktorých predmetná pohľadávka žalobcu voči žalovanému vznikla, čím preukázal existenciu pohľadávok, ktoré sa stali podkladom pre dlžnú sumu uvedenú v Notárskej zápisnici č. NZ 543/2014. Práve absencia dôkazov na podloženie tvrdení zo strany žalobcu vzbudzuje dojem, že žaloba je nedôvodná, šikanózna a nemá oporu v našom právnom poriadku. Ďalej uviedol, že skutočnosti predchádzajúce uznaniu dlhu sú pre posúdenie veci bezvýznamné. Rozhodujúce teda je, či pohľadávka existovala ku dňu uznania, nakoľko uznanie dlhu nie je novým, samostatne zaväzovacím dôvodom, zakladá sa ním len vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh existoval v dobe, keď k uznaniu došlo. Je zrejmé, že žalobca ho mohol urobiť až po tom, čo dlh vznikol a existoval. Je na mieste žalobcu, ktorý sa domáha určenia neexistencie pohľadávky vhodné preukázať - buď, že dlh už zanikol, alebo že ani neexistoval, ale podľa názoru žalovaného, žalobca v konaní nepreukázal žiadnu z uvedených skutočností a ani naliehavý právny záujem na takomto určení, žaloba je špekulačná a obchádza zákon. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že právny úkon žalobcu spísať a podpísať notársku zápisnicu č. NZ 543/2014 má všetky podstatné náležitosti, ktoré náš právny poriadok vyžaduje. Žalobca je (bol dňa 21.10.2014) subjektom spôsobilým na právne úkony, jeho vôľa uskutočniť právny úkon bola skutočne daná, slobodná, vážna a neomylná, jeho prejav bol zrozumiteľný a určitý a uskutočnený v písomnej forme, ako zákon vyžaduje. Jeho vôľa uskutočniť právny úkon, t.j. spísať a podpísať notársku zápisnicu č. NZ 543/2014 bola v tom čase v zhode s prejavom vôle a takýto úkon je v právnom poriadku, podľa ktorého bola zápisnica urobená možný a dovolený. Jeho obsahom je určenie povinnosti žalobcu nahradiť škodu, ktorá vznikla úmyselným konaním žalobcu vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, Notárska zápisnica zo dňa 21.10.2014 obsahuje všetky uvedené podstatné náležitosti. Žalobca celé znenie notárskej zápisnice bez akejkoľvek výhrady schválil a na znak súhlasu s jej obsahom ju pred notárom vlastnoručne podpísal. Žalovaný sa v žiadnom prípade nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že išlo o nátlak vyvolaný predstaviteľmi odporcu a inými osobami vydávajúcimi sa za zástupcov žalovaného. Žalovaný rovnako v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu o obmedzení osobnej slobody. Žalobcovi nič nebránilo, aby vyjadril svoj nesúhlas s obsahom Notárskej zápisnice č. NZ 543/2014, čo však neurobil. Má za to, že pokiaľ žalobca podpísal danú listinu, t.j. uznanie dlhu do notárskej zápisnice, mal si byť vedomý tej skutočnosti, že prípadné preukázanie opaku z hľadiska unesenia dôkazného bremena je časovo i dôkazne náročné. Notárska zápisnica č. NZ 543/2014 však nepochybne obsahuje všetky zákonné náležitosti (právny záväzok, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice), ide o nielen platný právny úkon, ale o vykonateľný exekučný titul. Aby Notárska zápisnica zo dňa 21.10.2014 vydaná v Českej republike bola uznaná na území viacerých európskych štátov, o.i. aj v Slovenskej republike ako exekučný titul podľa § 41 a nasl. zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ide notársku zápisnicu, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorom je vyznačená oprávnená osoba (odporca- žalovaný) a povinná osoba (navrhovateľ-žalobca), právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba (navrhovateľ-žalobca) v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, bol podaný návrh na vydanie európskeho exekučného titulu, na základe čoho bolo následne dňa vydané Potvrdenie európskeho exekučného titulu zo dňa 14.1.2015. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že dňa 1.2.2016 podali Návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdu počas konania predložený, nakoľko vykonateľnosť notárskej zápisnice nastala zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie. Žalobca v úprave návrhu žaloby namietal „Neplatnosť pre nedostatok formy“. V našich podmienkach je notárska zápisnica vykonateľná za splnenia predpokladov uvedených v zákone. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože ak tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom, musí obsahovať uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. V prípade Notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 je irelevantné posudzovať daný právny úkon v zmysle predpisov slovenského právneho poriadku (zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) atď. a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko na základe čl. 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. 193/1993 listiny, ktoré boli vydané alebo overené jednou zmluvnou stranou a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, majú platnosť a účinnosť na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To isté platí aj pre odpisy a preklady listín, ktoré boli overené, ako aj istiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, majú dôkaznú moc verejných listín tiež na území druhej zmluvnej strany. Poukázal na ust. § 63 zákona č. 358/1992 Sb. Notárskeho rádu notářský zápis, z ktorého vyplýva čo musí zápisnica obsahovať. Notárska zápisnica spĺňa všetky zákonné náležitosti a neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že predmetná notárska zápisnica je neplatná. Žalobca namieta, že predmetná zápisnica neobsahuje podľa ust. § 47 Notárskeho poriadku a to : c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka. K tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že z porovnania ust. § 63 Notárskeho rádu a § 47 Notárskeho poriadku je zrejmé, že ustanovenia majú síce podobné, ale nie rovnaké požiadavky na zákonné obsahové náležitosti notárskej zápisnice (zápisu). Máme za to, že všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 Notárskeho rádu boli dodržané a predmetná notárska zápisnica obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, jednotlivo: Podľa ust. § 63 vo všeobecnosti vôbec nevyžaduje údaj o rodnom čísle. Podľa písm. c) vyžaduje bydlisko účastníka, čo možno len pochvalne vyzdvihnúť, nakoľko okolité krajiny nepoznajú pojem trvalý pobyt, ale len domicil. Bydliskom sa v zmysle občianskeho súdneho poriadku rozumie miesto, kde sa osoba zdržuje, aj keď je táto osoba prihlásená k trvalému pobytu na inom mieste. Obsah pojmu bydlisko teda nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt. V tomto zmysle sa pojem bydlisko zhoduje s pojmom európskeho práva - domicil. Pri používaní termínu "bydlisko" je potrebné dbať na jeho správny význam. Termín "bydlisko" je potrebné odlišovať od termínu "pobyt" (trvalý pobyt, prechodný pobyt) v zmysle správneho práva. Odlišný význam má termín "bydlisko" i vo svetle európskeho práva (napríklad Nariadenie Brusel I, nariadenie Brusel II, nariadenie Brusel II bis). Podľa písm. e) vyžaduje „údaj o tom, že byla notáři prokázána totožnost účastníků, svědků, důvěrníků, tlumočníků a zástupců účastníků anebo údaj o tom, že je notár zná osobně, a je-li účastníkem nebo zástupcem účastníka právnická osoba, údaj o tom, že byla notáři prokázána její existence a totožnost toho, kdo ji zastupuje. V úvodnom ustanovení sa nachádza spojenie „.... svoji totožnost prokázal platným úředním průkazem...”. Z uvedeného vyplýva, že zápisnica obsahuje údaj o tom, že skutočne totožnosť účastníka, t.j. navrhovateľa notárovi pri danom právnom úkone preukázaná nepochybne bola. Český notársky poriadok nevyžaduje údaj o druhu a čísle platného preukazu totožnosti účastníka. Ad C) Žalobca v úprave návrhu žaloby namietal „Neplatnosť pre neexistenciu a neurčitosť pohľadávky“ K bodu uviedol, že skutočnosť, že sa určitá osoba zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru Najvyššieho súdu SR celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Hoci výsledok paralelného trestného konania je pre rozhodnutie vo veci samej irelevantný, nakoľko podstatná pre toto konanie je skutočnosť ako je vyššie uvedené, že v čase spísania notárskej zápisnice žalobca dlh uznal, čo zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii v čase uznania. Aj v prípade, ak by bolo v trestnom konaní preukázané, že konaním žalobcu nedošlo k spáchaniu trestného činu (trestných činov), nič to nemení na skutočnosti, že platí vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh vo výške 338.000,- eur s príslušenstvom ku dňu 21.10.2014 (t.j. ku dňu uznania) existoval. Žalobca naviac v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že bolo voči nemu vznesené obvinenie vyšetrovateľom KRPZ Bratislava, v ktorom vyšetrovateľ vyčíslil škodu na sumu vo výške 179.000,- eur, a to spoločne, nielen voči žalovanému, ale aj voči spoločnosti expert SK, k.s., kde sa žalobca taktiež prostredníctvom súdu domáhal určenia neexistencie pohľadávky - 222.000,- eur a neskôr zmenou žalobného petitu určenia, že Notárska zápisnica č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Olgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika, je neplatná. Žaloba žalobcu v konaní č.k. 42Cb/37/2015, vedenom OS BA II však bola zamietnutá na pojednávaní dňa 25.5.2017. Súd rozhodnutím uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania v plnom rozsahu. Ďalej poukázal na ust. § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby rozsudok príslušný súd v odvolacom konaní potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Ďalej žalobca poukázal na porušenie jeho procesných práv, a to najmä práva na spravodlivý súdny proces a ústnosť konania, kedy má každý účastník konania sa pred súdom k danej veci vyjadriť. Uvedené právo žalobcu bolo zo strany súdu v danom konaní porušené, pretože napriek návrhu na vypočutie žalobcu v konaní pred súdom tento nebol vypočutý, a teda nikdy počas konania nemal možnosť sa k samotnej veci vyjadriť a byť pred súdom vypočutý. Je toho názoru, že súd má povinnosť vypočuť účastníka konania vo veci samej, a to najmä v prípade, ak sa účastník svojho práva byť vypočutý dožaduje a zúčastňuje sa každého pojednávania vo veci, aby mohol nielen prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ale aj priamo na súde obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, o ktorých ochranu sa svojou žalobou domáha. Preto bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 psím b) CSP, a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 4. K tomu odvolací súd dodáva, že pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Čl. 9 CSP upravuje právo stranám sporu oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Rozsah realizácie tohto práva špecifikuje zákon napr. v prípade § 182 CSP - koncentračná zásada, v § 149 až 154 CSP - procesný útok a procesná obrana. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Každá zo sporových strán dostala možnosť zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zhrnúť svoje návrhy. Žalobca sa k meritu veci opätovne vyjadril v úprave návrhu zo dňa 1.3.2016 ako aj vo vyjadrení k určeniu neplatnosti notárskej zápisnice dňa 29.6.2016, zúčastnil sa pojednávania dňa 6.6.2016, 21.11.2016, kde žiadali odročiť pojednávanie z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Súd teda neznemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv a neodňal mu možnosť konať pred súdom a tým ani právo na spravodlivý proces. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.01.2015 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 338.000,- eur tak, ako je definovaná v Notárskej zápisnici č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísanej na notárskom úrade JUDr. Olgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika, neexistuje. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.03.2016 zmenil svoj žalobný petit tak, že žiadal, aby súd určil, že Notárska zápisnica č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Olgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika je neplatná. V tomto podaní žalobca uviedol, že právny úkon vykonaný formou notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 je neplatný pre absenciu vôle a využitie bezprávnej vyhrážky, nedostatok formy a neexistenciu a neurčitosť pohľadávky v notárskej zápisnici. Dôvodom neplatnosti notárskej zápisnice je jednak to, že konaním žalovaného a s ním spriaznených osôb došlo k nátlaku voči žalobcovi, ako aj k dočasnému obmedzeniu osobnej slobody žalobcu v Prahe, v priestoroch spoločnosti vlastnícky spriaznenej so žalovaným. Ďalším dôvodom pre neplatnosť notárskej zápisnice je nedostatok jej formy. Nedostatok formy mal spočívať v tom, že v napadnutej notárskej zápisnici absentuje jedna z obligatórnych náležitostí, a to údaj ako bola preukázaná totožnosť účastníkov, najmä žalobcu, keď chýba údaj o druhu a čísle občianskeho preukazu tak, ako to vyžaduje notársky poriadok. V notárskej zápisnici podľa žalobcu absentuje aj riadna a zákonná identifikácia žalobcu, keďže v nej nie je uvedené žalobcove rodné číslo a správna adresa trvalého pobytu. V notárskej zápisnici nie je špecifikované aká konkrétna škoda mala byť žalovanému spôsobená, žiadna identifikácia v čom mala spôsobená škoda spočívať, v akom konkrétnom konaní žalobcu, ktoré žalovaný považuje za konanie v rozpore so zákonom. Súd uznesením č.k. 23Cb/41/2015-143 zo dňa 30.06.2016 pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako o to žalobca požiadal. Predmetom sporu po zmene petitu je teda určenie určenia neplatnosti Notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Olgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika. Žalobca osvedčoval existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti notárskej zápisnice Nz 543/2013 zo dňa 21.10.2014 tvrdením, že bez určenia jej neplatnosti by mohol žalovaný voči žalobcovi uskutočniť úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky vyplývajúcej z tejto notárskej zápisnice, ktorá by mohla byť podkladom ako exekučný titul v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia alebo exekučnom konaní. Odvolací súd dodáva, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba o určenie neplatnosti Notárskej zápisnice) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Spravidla nie je daný tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> písm. c) CSP. Výnimočne je prípustná aj vtedy za predpokladu, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu v tom, že žalobca nepreukázal kvalifikovaný naliehavý právny záujem s ohľadom na požadované určenie neplatnosti notárskej zápisnice NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014. Za rozhodujúce odvolací súd považuje to, že Okresný súd v Náchodě vydal dňa 14.01.2015 potvrdenie európskeho exekučného titulu, ktorým potvrdil vykonateľnosť Notárskej zápisnice spísanej pred notárkou JUDr. Olgou Medunovou dňa 21.10.2014, pod spisovou značkou NZ 543/2014. Tým bola Notárska zápisnica zo dňa 21.10.2014 uznaná na území viacerých európskych štátov ako exekučný titul podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004. Toto Potvrdenie by v prípade formálnych nedostatkov nemohlo byť vydané. Sám žalobca potvrdil, že využil svoje právo a v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 podal námietky, ktoré boli zo strany súdu ČR zamietnuté. Tým, podľa názoru odvolacieho súdu, Notárska zápisnica spĺňa všetky náležitosti kladené na notársku zápisnicu v zmysle zákona ČR č. 358/1992 Zb. o notářích a jejich činnosti. Aj keby súd určil, že notárska zápisnica je neplatná, nemalo by to vplyv na platnosť osvedčenia o európskom exekučnom titule. K formálnemu nedostatku notárskej zápisnice odvolací súd dodáva, že formálne nedostatky notárskej zápisnice z pohľadu zákonných náležitostí požadovaných notárskym poriadkom môže posúdiť len orgán, ktorému boli predložené (exekučný súd). Predmetom súdneho konania v zmysle § 137 písm. c) CSP môže byť len vecné posúdenie právneho vzťahu v notárskej zápisnici, v danom prípade posúdenie neplatnosti uznania dlhu. To znamená, že nie je možné domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice ako takej, ale len určenia neplatnosti právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici. Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, čo je aj daný prípad, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (NS SR sp. zn. 1Cdxo/26/2007, 2Cdo, 231/2007, 1Cdo/91/2006). Vzhľadom na preukázanie nedostatku naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu nebolo teda potrebné, aby sa súd zaoberal inými namietanými skutočnosťami žalobcu. Napriek tomu sa súd námietkami žalobcu ďalej zaoberal. Odvolací súd z vyššie uvedeného dôvodu zaujal stanovisko k odvolaciemu dôvodu, že uznanie záväzku bolo vynútené konaním žalovaného, ktorý obmedzil osobnú slobodu žalobcu a vyvíjal na neho nátlak. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii v dobe uznania. Bolo teda na žalobcovi aby preukázal, že dlh, ktorý uznal v čase podpísania notárskej zápisnice neexistoval, resp. zanikol. Žalobca však žiaden relevantný dôkaz nepredložil. K otázke nepripustenia vstupu do konania W. B. sa odvolací súd stotožnil s právnym zdôvodnením súdu, ktorý uviedol, že predmet konania tak, ako ho vymedzil žalobca vo svojom žalobnom petite, s manželkou žalobcu W. B. žiadnym spôsobom nesúvisí, nakoľko táto nebola účastníčkou notárskej zápisnice a nešlo o úkon, ktorý by sa priamo dotýkal majetku tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 8. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 10. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).