Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215201118 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215201118.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanej: F. Q., M.: XX.XX.XXXX, Q. R. M. X, Q., zastúpenej: JUDr. Roman Bušo, advokát, so sídlom Tobrucká 6, Bratislava, IČO: 32 09 44 77, o zaplatenie 221,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. septembra 2017, č.k. 14C/17/2015-234, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 221,36 eur s príslušenstvom, a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania 100%. Uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej istiny 221,36 eur s príslušenstvom za odber pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody. Za využívané služby žalobca vystavil faktúry č. 712104544 zo dňa 2.1.2013 v sume 54,18 eur, č. 213115143 zo dňa 3.4.2013 v sume 8,77 eur, č. 713100801 zo dňa 2.7.2013 v sume 53,21 eur, č. 713104390 zo dňa 2.1.2014 v sume 53,22 eur, č. 714100858 zo dňa 1.7.2014 v sume 51,98 eur. Tieto faktúry žalobca vystavil na odberateľa J. C., Q. X, Q., s adresou doručovania J. C., Q.C. X, XXXXX Q. X. Ani jedna z týchto faktúr nebola vystavená na meno, priezvisko a adresu žalovanej, hoci podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona o DPH mala obsahovať zákonné náležitosti. Faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, neboli nikdy riadne žalovanej doručené. Konštatoval, že ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a spotrebiteľ má právo, aby mu dodávateľ vystavil riadne faktúru za služby, ktoré mu poskytol, v tomto za prípade za dodávku pitnej vody a odvod odpadových vôd, čím došlo k porušeniu práva na strane spotrebiteľa ( § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ďalej dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že by mal s pani J. C. uzatvorenú písomnú zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd na základe ktorej by záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prešli na jej právneho nástupcu, a nie je preto zrejmé, na základe čoho žalobca fakturoval pani C. a doručoval jej faktúry v rokoch 2013 a 2014, keď pani J. C. zomrela dňa X.X.XXXX. Faktúry považoval za nepreskúmateľné, pretože žalobca vo faktúre č. 722104544 vystavenej dňa 2.1.2013 na meno J. C. a splatnej 21.1.2013 účtuje z plochy 135m2 vodu z povrchového odtoku a pani L.. F. Q.G. v liste zo dňa 14.1.2017 samotný žalobca uvádza: ,,Požadovanie presného stavu vodomeru tak, ako bol odsúhlasený pri kontrolnom odpočte dňa 28.12.2016 na novej zmluve o dodávke pitnej vody a o odvádzaní odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku, bude samozrejme uvedený stav vodomeru ku dňu tohto kontrolného odpočtu t.j. 0m3 a taktiež dôjde k zmene vo veľkosti plochy určenej na výpočet odvádzania vôd z povrchového odtoku z pôvodných 150m2 na 50m2, ktoré boli určené pri kontrolnom odpočte dňa 28.12.2016." Dodal, že pritom sa jedná o tú istú nehnuteľnosť, ktorá má stále totožnú veľkosť plochy určenú na výpočet odvádzania vôd z povrchového odtoku. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu mal za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol s poukazom na § 15 ods.7 písm.b/, § 16 ods. 7 písm.b) zákona č. 442/2002 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo žalobe vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil skutkový stav, keď považoval spor medzi stranami za spotrebiteľský a to napriek tomu, že obe sporové strany niekoľkokrát popreli existenciu akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej na odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie na odbernom mieste na adrese Q. X F. Q.. Poukázal na relevantné ustanovenia zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Argumentoval, že nárok na zaplatenie stočného vzniká priamo zo zákona a povinnosť zaplatiť za túto službu nevzniká doručením faktúry, ale samotným vykonaním služby v prospech producenta odpadových vôd poskytovateľom služieb. Uviedol, že je povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti uzavrieť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie s vlastníkom alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, alebo minimálne informovať vlastníka/prevádzkovateľa o zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na § 7 vyhlášky č. 397/2003 Z.z. na podporu svojho tvrdenia, že všetky faktúry boli vystavované v súlade s týmto právnym predpisom vzťahujúcim sa na výpočet množstva odvedenej odpadovej vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, faktúry obsahovali informáciu o množstve odvedenej vody a priloženými fotografiami preukázal pripojenie na verejnú kanalizáciu. Nakoľko žalovaná neposkytla údaje k celkovej ploche nehnuteľnosti, určil celkovú plochu nehnuteľnosti odhadom. Žalovaná ani v konaní pred súdom nepredložila podklady pre určenie plochy, z ktorej odvádzala odpadové vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie a túto domnienku sa jej doposiaľ nepodarilo vyvrátiť. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou; ako prevádzkovateľ verejných vodovodov a verejných kanalizácií; domáhal proti žalovanej; ako vlastníčke nehnuteľnosti; zaplatenia žalovanej istiny za odoberanie pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd v rokoch 2013 a 2014, nakoľko žalovaná využívala verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v jeho správe bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, čím mu spôsobila škodu. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu za dodané služby na základe faktúr vystavených na meno J.Q. C., ktorá v roku XXXX zomrela. 6. Žalobca dôvodne v podanom odvolaní argumentoval, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dodávke vody a o odvádzaní odpadových vôd, a preto je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj jeho záver o porušení práva spotrebiteľa na vystavenie faktúry za dodané služby. Z dôvodu neexistencie zmluvy nemožno vyvodiť ani záver, že by nárok na zaplatenie stočného (vodného) vznikol žalobcovi priamo zo zákona. V tomto prípade totiž došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému odberu vody (§ 25 ods. 1 písm.a) zák. č. 442/2002 Z.z.) a k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd (§ 25 ods. 3 písm.a) zák. č. 442/2002 Z.z.), a preto jej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu (§ 25 ods. 2, ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z.). Z hľadiska vzniku nároku na náhradu škody nie je rozhodujúce doručenie faktúry, ale samotná skutočnosť, že došlo k dodávke vody vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky a k odvedeniu odpadových vôd vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie (§ 24 ods. 2, ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. ). 7. Povinnosť platiť za odber vody (vodné) vzniká odberateľovi a povinnosť platiť za odvádzanie odpadových vôd (stočné) vzniká producentovi, a ich výpočet je vlastník/prevádzkovateľ povinný predložiť odberateľovi/producentovi (§ 28 ods. 3, ods. 6, ods. 11 zák. č. 442/2002 Z.z.). Základom pre výpočet stočného je množstvo odvedenej odpadovej vody (§ 28 ods. 10 zák. č. 442/2002 Z.z.), za ktorú sa považujú aj vody z povrchového odtoku (§ 2 písm. e), písm. f) zák. č. 442/2002 Z.z.). Ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, pričom spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd ( § 29 ods.4 zák. č. 442/2002 Z.z.). 8. Nakoľko žalovaná nemala so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke vody a o odvádzaní odpadových vôd, tak nemohla byť považovaná za odberateľa vody či producenta odpadových vôd tak ako sú pre účely zákona č. 442/2002 Z.z. definovaný v § 4 ods. 3 a ods. 4. Na žalovanú sa preto nevzťahovali práva a povinnosti producenta odpadových vôd v zmysle uvedeného zákona (právo na výpočet/vyúčtovanie vodného a stočného, povinnosť platiť vodné, stočné, povinnosť poskytnúť všetky údaje pre výpočet množstva vypúšťaných odpadových vôd, a pod.). 9. V preskúmavanej veci bolo sporným, aké množstvo vôd z povrchového odtoku bolo v rozhodnom období z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej odvádzané do verejnej kanalizácie. Nakoľko pri neoprávnenom odbere nebolo toto množstvo odvedenej vody merané a nebolo možné vychádzať ani z výpočtu množstva vôd uvedeného žalobcom v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať konkrétne údaje, na základe ktorých stanovil množstvo vôd z povrchového odtoku pri výpočte v zmysle § 6 v spojení s § 5 vyhl. č. 397/2003 Z.z. Žalobca tak mal stanovenie množstva vôd z povrchového odtoku hodnoverne podložiť reálnymi údajmi týkajúcimi sa veľkosti príslušnej pôdorysnej plochy, z ktorej vody z povrchového odtoku odtekali do verejnej kanalizácie, a charakteru/povrchu tejto plochy z hľadiska stanovenia súčiniteľa odtoku (príloha 2 vyhlášky). 10. Vo faktúrach vystavených na odberné miesto žalobca vychádzal z redukovanej plochy 135 m2, t.j. z plochy 150 m2 a zo súčiniteľa odtoku 0,9 (povrch podľa kategórie A). Údaje uvádzané v týchto faktúrach, ktoré neboli vystavené na meno žalovanej, ale na osobu J. C., B. F. D. XXXX zomrela, však neboli postačujúce na preukázanie účtovaného množstva vody z povrchového odtoku za stavu, keď žalobca nepredložil zmluvu, v ktorej by bol J. C. stanovený takto fakturovaný výpočet množstva vody odvádzanej z povrchového odtoku. Ani vo faktúrach vystavovaných už na meno samotnej žalovanej žalobca neuviedol spôsob výpočtu množstva vody z povrchového odtoku, resp. vstupné údaje pre jeho výpočet. 11. Žalovanej povinnosť oznámiť žalobcovi relevantné údaje nevznikla, nakoľko nemala zákonné postavenie producenta, žalobca nevyzval žalovanú na oznámenie relevantných údajov pre výpočet množstva vôd z povrchového odtoku, a za stavu, keď žalovaná neodmietla poskytnúť žalobcovi tieto údaje, nevzniklo žalobcovi právo určiť celkovú plochu nehnuteľnosti odhadom a túto plochu zaradiť do kategórie A. Žalobca bol preto oprávnený titulom náhrady škody vyúčtovať žalovanej úhradu za odvádzanie takého množstva vôd z povrchového odtoku, ktoré vychádzalo z reálnych, objektívne existujúcich, údajov o veľkosti a druhu povrchu plôch tvoriacich nehnuteľnosť. Žalobca však účtovanie úhrady za veľkosť plochy 150 m2 v rokoch 2013 a 2014 dostatočne spoľahlivo nepreukázal za takej procesnej situácie, keď žalovaná preukázala, že v roku 2017 žalobca pristúpil k (výraznej) zmene vo veľkosti plochy určenej na výpočet odvádzania vôd z povrchového odtoku zo 150 m2 na 50 m2 bez vzťahu k zmene veľkosti plochy nehnuteľnosti, ako na to správne poukázal v odôvodnení svojho rozsudku aj súd prvej inštancie. 12. K relevantnosti výpočtu úhrady za dodávku vody (4 m3) žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu. 13. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatňovanej výške žalovanej istiny, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).