Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/659/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215201188 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215201188.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 650,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. mája 2015, č.k. 19C/123/2015-43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 650,69 eur od 17.09.2014 do zaplatenia a vo zvyšku rozsudok p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 650.69 eur s úrokom z omeškania 9,05 % ročne od 17.09.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia 118,90 eur a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 39 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že ako postupník žalobca uzavrel dňa 21.08.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok s postupcom P. Z., bytom G. XXXX, G., predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok predstavujúcich bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo na základe úhrad postupcu v pozícii dlžníka, nad rámec istiny reálne poskytnutého úveru (žalovaný vystupoval voči postupkyni v pozícii veriteľa) vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 21.08.2014. Postupkyňa dňa 09.12.2008 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý úver v sume 431,52 eur a následný revolving v sume 583,20 eur. Postupkyňa sa s úhradou splátok dostala do omeškania a v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 7C/200/2013 sa žalovaný proti nej domáha zaplatenia sumy 209,35 eur s príslušenstvom, a žalobca vystupuje v uvedenom konaní ako vedľajší účastník. Z príloh k návrhu na začatie konania, najmä z "karty klienta" vyplýva, že poskytnutá suma úveru vrátane revolvingov (suma reálne poskytnutá žalovanej - postupkyni) predstavuje len sumu 597,96 eur, a nie sumu 431,52 eur + revolving 583,20 eur. Postupkyňa uhradila žalovanému ku dňu 14.10.2013 sumu 1.248,65 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje prevýšenie reálne poskytnutej sumy (istiny) o viac ako 108 %. Postupkyňa uhradila žalovanému istinu a naviac uhradila sumu 650,69 eur, ktorá predstavuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zákonníka. Zmluvné dojednanie, na základe ktorého bola žalobcovi okrem istiny uhradená suma 650,69 eur, považuje za hrubo nevyvážené, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a považuje ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Poukázal na to, že žalovaný v zmluve o revolvingovom úvere uvádza v časti č. 5 a č. 6 údaj "Poskytnutá čistka úveru: 13.000 Sk", údaj "Poskytnutá čiastka revolvingu: 7.379 Sk", a v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi uvádza žalobca údaj "Schválená výška revolvingu: 287,96 eur" a v karte klienta uvádza údaj "Vyplatená čiastka: 396,04 eur" a "Vyplatená čiastka revolvingu: 201,92 eur. Takéto konanie žalovaného, ktorý uvádza viacero údajov o výške poskytnutého, schváleného a vyplateného úveru a rovnako poskytnutie úveru vo výške inej, než spotrebiteľka žiadala a následné vymáhanie plnenia a príslušenstva zo sumy, ktorú spotrebiteľka nežiadala, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle generálnej klauzuly podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a rovnako za klamlivé konanie v zmysle § 8 uvedeného zákona. Proces vzniku zmluvy začína vyplnením časti 5 v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru na uzavretie zmluvy, časť 6 zmluvy s názvom "Údaje o schválenom revolvingovom úvere" je vypĺňaná spolu s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré žalovaný nazýva aj Zmluvou o revolvingovom úvere) s časovým odstupom a tieto údaje sú odlišné a zmenené v porovnaní s údajmi o požadovanom revolvingovom úvere, oznámenie veriteľa o schválení úveru, ako aj časť č. 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktoré obsahuje údaje o úvere odlišné ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v časti 5, je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi neobsahuje podpis spotrebiteľky a písomné prijatie nového návrhu chýba. Zmluvu preto nemožno považovať za uzavretú v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ani v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľovi je konaním žalobcu a zmluvnými klauzulami odňatá možnosť rokovať o návrhu zmluvy, akceptovať ho, alebo odmietnuť. Zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru poukázal na porušenie zákonnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ uviesť RPMN jasným, zrozumiteľným spôsobom, keď žalovaný v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru uvádza v časti č. 5 predpokladanú RPMN za úver 68,82 %, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 59,50 %, v časti č. 6 uvádza RPMN za úver 65,32 %, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 67,93 %, a v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (postupkyni) je uvedená hodnota RPMN po vykonaní revolvingu 54,89 %. Poukázal aj na neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 9 Zmluvy o revolvingovom úvere, a to Dohodu o poskytnutí služby, ktorú je treba považovať za neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka, pretože obchádza zákon a taktiež aj pre rozpor s dobrými mravmi, pretože týmto postupom si žalovaný stiahol pri vyplatení sumy úveru postupcovi odplatu za službu, ktorou postupcovi nanútil možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtováva v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či postupca bude mať o takúto službu záujem, alebo nie. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 19.03.2015, avšak nereagoval, k veci sa nevyjadril. Skutkový stav veci ustálil na základe predložených listinných dôkazov, z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v žalobe, na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. (účinného v čase vydania napadnutého rozsudku) v spojení s § 200ea ods. 1, 3 O.s.p., ktorý postup prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené stranami, pričom sa vychádza z predpokladu, že obsah listín je stranám známy, a teda predpokladom tohto postupu je, že súd doručil stranám nielen žalobu, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých sa bude pri rozhodovaní vychádzať. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 44 ods. 2 veta prvá, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že medzi žalovaným a postupkyňou vznikol právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný mal vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, nezákonný proces vzniku zmluvy, neprijateľné podmienky a nekalé obchodné praktiky nárok len na splatenie istiny, t.j. reálne poskytnutej sumy postupcovi. Z karty klienta zistil, že istina bola žalovanému zo strany postupkyne splatená splátkou zo dňa 24.01.2011 a následné platby postupkyne voči žalovanému predstavujú bezdôvodné obohatenie žalovaného, vzniknuté úhradami špecifikovanými v odôvodnení rozhodnutia, v celkovej sume 650,69 eur. Vyhovel preto žalobe a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa 17.09.2014, teda nasledujúci deň po uplynutí lehoty na plnenie danej žalovanému v predžalobnej výzve. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. c/ a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v sume 119,74 eur vrátane DPH. S poukazom na § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobca vzhľadom na jeho špecifické postavenie vyplývajúce mu zo zákona a rozsah určených oprávnení, nie je oprávnený nadobúdať od spotrebiteľa, jeho prípadné nároky, ale len ho ohľadne nich zastupovať. Ust. § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa je kogentným ustanovením, pretože upravuje, čo združenie môže robiť vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ak malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky spotrebiteľa, ide o postup zakladajúci neplatnosť takej zmluvy pre rozpor s účelom zákonnej úpravy vzniku a existencie združenia na ochranu spotrebiteľa. Odporuje účelu existencie združenia podľa citovaného ustanovenia nadobúdanie majetkových nárokov spotrebiteľa na "svoj" účet za účelom ich vymáhania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Ohľadne nároku spotrebiteľa voči dodávateľovi môže združenie robiť presne vymedzené úkony, ale nie nadobúdať jeho nároky za účelom svojho zisku. Žalobca nemohol platne nadobudnúť od spotrebiteľa žiadny nárok, pretože vzhľadom na svoje špecifické postavenie mohol v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa len poskytovať pomoc spotrebiteľa pri prípadnom jeho súdnom uplatnení. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť záverov, z ktorých súd vyvodil, že postupkyňa mala uhradiť len sumu, ktorú obdržal, a teda že existuje záväzok žalovaného v sume uvedenej vo výroku rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje závery o tom, čo na základe dokazovania súd konkrétne zistil, aké skutočnosti považoval za preukázané, ako ich vyhodnotil a aké skutkové zistenia prijal a následne ako vec posúdil po právnej stránke vo vzťahu k predmetu konania. Z napadnutého rozsudku vyplýva len všeobecné tvrdenie súdu, podľa ktorého mal žalovaný len nárok na zaplatenie sumy, ktorú mal právnemu predchodcovi žalobcu vyplatiť. Chýba odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo vysvetlenie tohto záveru s poukazom na konkrétne skutočnosti a skutkové zistenia prvoinštančného súdu. Súd opisuje postup, ako dospel k vyčísleniu bezdôvodného obohatenia, ale neuviedol svoje posúdenie o tom, ako samotné bezdôvodné obohatenie vzniklo, na akom základe, o ktorú právnu normu súd opiera jeho vznik. Neurčuje, ktorý prípad bezdôvodného obohatenia nastal a na základe akých skutočností je preukázaný. Rozhodnutie súdu považoval aj za predčasné, keď súd rozhodol bez toho, aby mal vyriešené súvislosti spojené s konaním vedeným na Okresnom súde Čadca, ktoré je vedené voči postupcovi o zaplatenie nárokov zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400016375. Neobjasnil, či skôr začaté konanie nepredstavuje prekážku pre toto súdne konanie. Podmienky konania je súd povinný skúmať ex offo v každom štádiu konania. 3. Žalobca sa v odvolacom konaní nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, avšak potrebné je prihliadnuť na vadu, týkajúcu sa procesných podmienok v časti rozhodnutia súdu o úroku z omeškania. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, že postupkyňa splatila žalovanému istinu, t.j. reálne jej poskytnutú sumu, splátkou zo dňa 24.01.2011 a uhradila žalovanému aj ďalšie splátky v celkovej sume 650,69 eur, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka a správne dospel k záveru, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vzniklo plnením poskytnutým postupkyňou žalovanému nad rámec reálne poskytnutej istiny bezdôvodné obohatenie. Svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., resp. § 220 ods. 2 C.s.p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, proti záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a nepreskúmateľné. 6. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia pohľadávky nadobudnutej žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.08.2014 s postupcom P. Z., X. G. XXXX, G., a predstavujúcej bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo úhradami postupcu v pozícii dlžníka žalovanému ako veriteľovi, nad rámec istiny reálne poskytnutého úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi postupkyňou a žalovaným dňa 09.12.2008, na základe ktorej mal byť postupkyni poskytnutý úver v sume 431,52 eur a následný revolving v sume 583,20 eur. Vznik bezdôvodného obohatenia odôvodnil bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru poskytnutého žalovaným postupkyni, a to z dôvodu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvných dojednaniach, na základe ktorých bola žalovanému uhradená okrem istiny suma 650,69 eur, ktorá predstavuje prevýšenie reálne poskytnutej istiny o viac ako 108 %, keď postupkyni bola reálne poskytnutá len suma 597,96 eur, čo vyplýva z predloženej karty klienta; taktiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v Dohode o poskytnutí služby, za poskytnutie ktorej si žalovaný stiahol odplatu pri vyplatení sumy úveru a ktorou nanútil možnosť odkladu troch splátok úveru bez ohľadu na to, či postupca bude mať o takúto službu záujem; ďalej nekalými obchodnými praktikami spočívajúcimi v uvádzaní viacero údajov o výške poskytnutého, schváleného a vyplateného úveru a v poskytnutí úveru vo výške inej, než postupkyňa žiadala, a to s poukazom na údaje uvedené v časti č. 5 a č. 6 zmluvy o revolvingovom úvere; a tiež porušením ust. § 4 ods. 2 písm. i/ a písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny úrokov a iných poplatkov a nie je v nej jasným, zrozumiteľným spôsobom uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vzhľadom na rozdielne údaje týkajúce sa RPMN uvedené v časti č. 5 a č. 6 zmluvy. K žalobe žalobca predložil listinné dôkazy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru, že z nich vyplynuli skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, žiadne dôkazy nepredložil, ani neoznačil, a preto správne súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, na základe ktorých mal za preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa stotožnil aj s právnym posúdením veci žalobcom a posúdil zmluvu uzavretú medzi postupkyňou a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú a úver poskytnutý žalovaným postupkyni posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový vzhľadom na žalobcom namietané neprijateľné podmienky, nekalé obchodné praktiky a nezákonný proces vzniku zmluvy, na základe čoho dospel k záveru, že platbami postupkyňou žalovanému nad rámec reálne poskytnutej istiny, vzniklo u žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré podľa úhrad zistených z karty klienta predstavuje sumu 650,69 eur. Nedôvodne preto žalovaný v odvolaní namieta nepreskúmateľnosť záverov súdu prvej inštancie, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že na základe predložených listinných dôkazov mal za preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré žalovaný ani v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil a nenamietal ich nesprávnosť; taktiež ako vec posúdil po právnej stránke a taktiež jednoznačne z odvodnenia vyplýva, na základe akých skutočností vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie, keď konštatoval, že k jeho vzniku došlo následnými platbami postupkyne po splatení istiny, ktorá jej bola reálne poskytnutá, a to vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, z čoho vyplýva nesporne neexistencia právneho dôvodu týchto úhrad postupkyňou, pričom poukázal aj na príslušné ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, upravujúce vznik bezdôvodného obohatenia. 7. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že žalobca nemohol platne nadobudnúť od spotrebiteľa žiadny nárok vzhľadom na jeho špecifické postavenie, v ktorom mohol v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa poskytovať len pomoc spotrebiteľovi pri prípadnom súdnom uplatnení nároku. Ust. § 25 ods. 1 a 2 zákona č.250/2007 Z.z., na ktoré poukázal žalovaný vo svojom odvolaní, upravujú konkrétne oprávnenia združenia v rámci výkonu jeho činnosti smerujúcej k ochrane práv spotrebiteľov, napr. podanie žaloby, návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zastupovanie spotrebiteľa, avšak nevyplýva z týchto ustanovení žiaden taký zákaz, resp. obmedzenie združenia ako právnickej osoby, ktorému by odporovalo uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka združením ako postupníkom, a teda špecifické postavenie združenia a zákonné oprávnenia v rámci činnosti združenia smerujúcej k ochrane spotrebiteľa nevylučujú možnosť nadobudnúť pohľadávku spotrebiteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, keď v tomto smere zmluvnú voľnosť združenia ako právnickej osoby neobmedzujú, pričom ani uvedené príslušné ustanovenie Obč. zákonníka, upravujúce postúpenie pohľadávky, neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by bránilo uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky združeniu na ochranu spotrebiteľa. Nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej združením na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka neodporuje ust. § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z., vzťahujúcim sa na činnosť združenia, zameranú na ochranu práv spotrebiteľov, ktorú združenie vykonáva v prípade, ak k postúpeniu pohľadávky nedôjde. 8. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne bez vyriešenia súvislostí spojených s konaním vedeným na Okresnom súde Čadca, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by z hľadiska súvislostí boli relevantné pre rozhodnutie v tejto veci a nedôvodne namieta, že súd neobjasnil, či skôr začaté konanie nepredstavuje prekážku pre toto súdne konanie, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že konanie vedené na Okresnom súde Čadca nepovažoval za prekážku tohto súdneho konania, a keďže existenciu takejto prekážky žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, nebolo potrebné s touto námietkou sa v odôvodnení vysporiadavať a taktiež je z obsahu spisu nesporné, že nie je daná totožnosť účastníkov v obidvoch konaniach a nejde preto o tú istú vec. 9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 10. Odvolací súd však dospel k záveru, že v rozpore so žalobou súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne, keď žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,05 %, a teda svojím rozhodnutím súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh a na túto vadu, týkajúcu sa procesných podmienok, je potrebné prihliadnuť v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p., aj keď neboli v odvolaní žalovaným namietané. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku uvedené, a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).