KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 10. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/253/2016 z 16. 10. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. októbra 2018, sp. zn. 7Co/253/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1215202294.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/253/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215202294
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215202294.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: RACING
TREVOR, občianske združenie so sídlom 900 41 Rovinka 596, IČO: 42 177 537, zastúpeného Mgr.
Maximiliánom Gromerom, Rožná č. 12, Komárno, proti žalovanému: Slovenská správa ciest, so sídlom
Miletičova č. 19, Bratislava IČO: 00 33 28, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava IČO : 00 585 441, o zaplatenie 3 334,60 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.3.2016,
č. k.58C/106/2015-112, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému a intervenientovi sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania (výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(ďalej len „zákon o pozemných komunikáciách“), § 415, § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobcovi ako vlastníkovi motorového vozidla zn. D. XXXb E.: I. XXXCU dňa 3.2.2013 na
ceste I/75 pred obcou A. vznikla škoda v dôsledku vjazdu vozidla do jamy na vozovke. Škodovú udalosť
vodič K. Z. ohlásil príslušnému OR PZ v Leviciach. V zmysle správy ku škodovej udalosti ORPZ-LV-
ODI1-ŠU-70/2013 z 11.2.2013 Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Levice udalosť zo dňa 3.2.2013
na ceste I/75 pred obcou A. v smere mesta Š. evidoval ako škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Poškodené motorové
vozidlo bolo odtiahnuté do servisu a opravené, pričom podľa Znaleckého posudku č. 23/2013 výška
škody predstavovala ku dňu 3.2.2013 sumu 3 096 eur vrátane DPH. Z vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za nesporné, že Regionálna správa ciest v Nitrianskom kraji v januári 2013 osadila
dočasne dopravné značenie na štátnej ceste prvej triedy I/75 v kilometri 105.160 - 106.450, pričom
dočasné dopravné značenie A5 (nerovnosť vozovky) bolo zriadené v oboch smeroch vozovky za účelom
označenia výtlkov, ktoré boli vytvorené v danom úseku, a to až do doby ich vysporiadania. Vysprávky
výtlkov na danom úseku boli vykonávané, ako to poveternostné podmienky umožnili a tieto práce boli
zaznačené do súpisov denných prác (príloha faktúry pre SSC za mesiac január 2013). I napriek tomu,
že žalobca preukázal, že v istý časový horizont, na konkrétnom úseku cesty pre obcou A. mu v dôsledku
vjazdy vozidla do jamy na vozovke vznikla škoda vyčíslená predloženým znaleckým posudkom ustálil,



že nárok žalobcu nie je dôvodným. Vychádzajúc z toho, že ust. § 9a ods. 2 zákona o pozemných
komunikáciách je špeciálnou právnou úpravou (lex specialis), ktorá upravuje objektívnu zodpovednosť,
dospel k záveru, že v danom prípade sa žalovaný zbavil objektívnej zodpovednosti za škodu, nakoľko
v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že predpísaným spôsobom upozornil na závady v zjazdnosti
vozovky. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), a keďže v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli,
tak mu ich nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že sa
súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými v konaní. Namietal,
že požiadal súd, aby vyžiadal od OR PZ v Leviciach predloženie celej správy s fotodokumentáciou.
Mal za to, že žalovaný nepreukázal, aká dopravná tabuľa, alebo dodatková tabuľa bola vyznačená na
konkrétnom úseku. Na úseku, na ktorom vznikla škoda, bol nový koberec z asfaltu a pred vjazdom do
obce A. smerom na Š., bola obrovská nevyznačená jama. Dal do pozornosti, že žalovaný a Regionálna
správa a údržba ciest Nitra, a.s. sú dlhodobými obchodnými partnermi, preto museli tvrdiť, že dopravná
tabuľa bola vyznačená. Trval na tom, že zamestnanci zamestnávateľa Regionálnej správy a údržby ciest
Nitra, a.s. musia vyhlásiť, že označili daný úsek dopravnou tabuľou. Na predmetnej ceste smerom do Š.
z kopca dole do obce A. je vždy vyvesená dopravná tabuľa zníženie rýchlosti na 60 km. Mal tak za to, že
preukázal svoj nárok tým, že privolal políciu a dal vypracovať znalecký posudok ešte pred vykonaním
opravy. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.6.2016 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný a
uviedol, že Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach poskytlo doklad o tom, že udalosť zo dňa 3.2.2013
eviduje ako škodovú udalosť, preto nebol dôvod žiadať ďalšiu správu. V konaní preukázal, že v úseku
cesty I/75 km 106,000 - 106,500 boli osadené dopravné značky upozorňujúce na nerovnosti na vozovke,
čoho dôkazom bola aj faktúra vystavená Regionálnou správou a údržbou ciest Nitra, a.s. a čestné
prehlásenia zamestnancov Regionálnej správy a údržby ciest Nitra, a.s. . Žalobca nepreukázal, že
zamestnanci Regionálnej správy a údržby ciest Nitra, a.s. musia tvrdiť, že na predmetnom úseku boli
osadené dopravné značky upozorňujúce na nerovnosti na ceste a že musia vyhlásiť, že daný úsek cesty
I/75 označili dopravnými značkami. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny
potvrdil.

6. K odvolaniu žalobcu sa intervenient vyjadril podaním zo dňa 10.10.2018 a uviedol, že sa plne
stotožňuje s vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu.

7. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok odvolateľa smeruje
k tomu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p.) a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.). Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a
medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je podané dôvodne.

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo
prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalobcu vyvolalo
v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie
bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v
prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení



Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
3.2.2015 domáhal proti žalovaným Slovenská republika a Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova
19, Bratislava, IČO: 003328 zaplatenia sumy vo výške 3 334,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od 1.8.2013 do zaplatenia , ktorú stanovil ako výšku škody
na motorovom vozidle zn. D. XXXd, E.Č.: I. XXXCU v sume 3 096 eur, nákladov spojených s odťahom
poškodeného motorového vozidla v sume 138,60 eur a nákladov spojených s vyhotovením Znaleckého
posudku č. 23/2013 v sume 100 eur a zaplatenia paušálnej náhrady nákladov v sume 40 eur. Žalobu
zdôvodnil na tom skutkovom základe, že vodič motorového vozidla zn. D. XXXd, E.: I. XXXCU jazdiac
dňa 3.2.2013 na ceste I/75 pred obcou A. (K. Z.) vbehol do jamy v cesty, v dôsledku čoho na motorovom
vozidle vznikla škoda. Vodič motorového vozidla uvedenú skutočnosť nahlásil príslušnému OR PZ, ktoré
o tom vyhotovila záznam, z ktorého vyplýva, že sa jednalo o škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. U vodiča poškodeného vozidla nebol zistený alkohol na mieste.
Poškodené motorové vozidlo bolo následne dané do servisu a opravené. Listom zo dňa 24.7.2013
vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie náhrady škody. Žalovaný listom zo dňa 1.8.2013 žalobcovi
oznámil, že za vzniknutú škodu nezodpovedá a preto ju neuhradí. Súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 11.6.2015, č.k. 58 C/106/2015-49 podanie žalobcu zo dňa 2.2.2015 v časti týkajúcej sa žalovaného
Slovenskej republiky podľa ust. § 43 ods.2,3 O.s.p. odmietol. Podaním zo dňa 6.11.2015 doručeným
súdu prvej inštancie dňa 6.11.2015 oznámila Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group svoj
súhlas so vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

12. Ako prvoradé odvolací súd poznamenáva, že na procesných právach a povinnostiach subjektu
vystupujúceho v konaní ( spore ) ako vedľajšieho účastníka ( v danom prípade na strane žalovaného )
nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v
nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu,
že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným
úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá
C. s. p. zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C.
s. p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany
legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov
právneho štátu. Okrem toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože
trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé na naplnení jeho zmyslu, ktorým
je dosiahnutie víťazstva v spore tej strany na ktorej vedľajší účastník vystupuje a ktorý trvá až do
právoplatného rozhodnutia vo veci, ale na náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 1. júlu 2016
právoplatne skončené alebo neskončené. Na základe uvedeného odvolací súd bez ďalšieho pokračoval
v odvolacom konaní s intervenientom na strane žalovaného.

13. Odvolací súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa
odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie sumy 3
334,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od 1.8.2013
do zaplatenia, v ktorých dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku podstatný význam. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2
C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami uvádza nasledovné.



14. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že sa súd prvej inštancie nesprávne a
nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými v konaní ( ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.)
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené.

15. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 alebo, že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

16. Z obsahu odvolania odvolateľa možno vyvodiť aj uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. c) O.s.p.( súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), namietajúc, že súd prvej inštancie nevyžiadal
od OR PZ v Leviciach celú správu s fotodokumentáciou. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd
nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, najmä tie ktoré nepovažuje za dôvodné a právne
významné. Súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p.). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, a ďalšie dokazovanie by bolo
nehospodárne, a to i s poukazom na správne závery, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
prijal. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany,
aby súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a aby sa stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami.

17. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že zamestnanci Regionálnej správy a údržby ciest Nitra, a.s. boli
povinní podať vyhlásenie, že označili daný úsek cesty dopravnými značkami a na predmetnom úseku
bola vyznačená dopravná tabula, odvolací súd vyvodil použitie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. e) O.s.p. (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené). Uvedené ust. tým, že odkazuje na ust. § 205a O.s.p. a
umožňuje doteraz zistený skutkový stav spochybniť len v miere obmedzenej ust. § 205a ods. 1. , t.zn.
len vtedy, ak sa tieto skutočnosti a dôkazy doteraz neuplatnené pred súdom prvej inštancie a) týkajú
podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., alebo d) ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odvolateľ bol súdom prvej inštancie riadne poučený podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Vychádzajúc zo spornosti uplatňovaného nároku žalovaným, mohol
odvolateľ pred súdom prvej inštancie využiť svoje právo navrhnúť dôkazy, čo v konaní pred súdom
prvej inštancie nevyužil a pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o vyhlásení dokazovania za skončené,
nenavrhol v konaní vykonať ďalšie dôkazy (čl. 110 súdneho spisu). Z obsahu odvolania nemá odvolací
súd preukázané, že v odvolaní uvedený dôkaz (vyhlásenie zamestnancov Regionálnej správy a údržby



ciest Nitra, a.s. o označení daného úseku cesty dopravnými značkami a o vyznačení dopravnej tabule),
nemohol odvolateľ bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku
o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému
a intervenientovi proti neúspešnému žalobcovi tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1215202294

  1. 11. 6. 2015Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 58C/106/2015 z 11. 6. 2015
  2. 14. 3. 2016Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 58C/106/2015 z 14. 3. 2016
  3. 16. 10. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/253/2016 z 16. 10. 2018 (toto rozhodnutie)