Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/349/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204479 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215204479.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Sumlux s.r.o., so sídlom Bitúnková 13, Nové Zámky, IČO: 46 061 436 (predtým: Dopravné nehody, s.r.o., Pribinova 4, Bratislava), zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, proti žalovanému: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ DOKARO výrobné družstvo, Trenčianska 11, Bratislava, IČO: 00 5867 81, o zaplatenie 338,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 6. marca 2017, č. k. 21C/124/2015- 108, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 285,96 eur s 8,75 % -ným úrokom z omeškania ročne od 05.04.2013 do zaplatenia. V časti zaplatenia sumy 52,80 eur súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28.02.2013 v čase o 09:45 hod. zapríčinilo vozidlo vo vlastníctve žalovaného 2/ dopravnú nehodu na ulici O. O. I. G.. Motorové vozidlo poškodenej J. M., značky P. P. D.Č.: G. bolo v dôsledku tejto nehody nepojazdné. Oprava v servise trvala 15 dní. Pre nepojazdnosť vozidla, poškodená J. M. uzatvorila so žalobcom Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX. Žalobca poškodenej poskytol motorové vozidlo značky V. Y., ktoré poškodená užívala od 28.02.2013 do 14.03.2013. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom, suma za náklady na zapožičanie náhradného vozidla bola vo výške 708,00 eur. Dňa 14.03.2013 si poškodená uplatnila u žalovaného 1/ náhradu škody. Zároveň dňa 14.03.2013 poškodená a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení práva na náhradu škody, v zmysle ktorej prešli práva na náhradu škody na žalobcu. Žalovaný 1/ listom zo dňa 05.04.2013 žalobcovi oznámil, že skutočná škoda za náhradné motorové vozidlo je 369,24 eur. Počas konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby podľa § 145 ods. 2 C.s.p a to v časti 52,80 eur. Táto suma bola dňa 05.06.2015, teda po začatí konania, žalobcovi vyplatená. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 420 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Ide o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Inými slovami škoda je majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch, spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení majetku poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty žalovaného o predpokladanej výške nájomného v náhodne vybranom okruhu vozidiel v požičovni. neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil výber medzi požičovňami podľa podmienok ktoré ponúkajú. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, č.k. Rc 7/92, v zmysle ktorého, škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, uviedol, že škoda, spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla, bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla poškodenej. Keby nedošlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobilo motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného 2/, nedošlo by ani k nehode, a tým pádom by nebol ani nutný nájom náhradného vozidla. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/ a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. aby ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nepreplatené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 338,76 eur s príslušenstvom. Rozsah náhrady škody je v Občianskom zákonníku (§ 442) upravený tak, že neexistuje žiadny zákonný predpoklad na zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Samotný rozsah náhrady škody je závislý na objektívnych skutočnostiach a preto rozsah náhrady škody nemôže byť ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Vyber náhradného motorového vozidla ako i cenu, za akú si prenajme takéto vozidlo poškodený, keďže ide o subjektívnu vôľu osoby, ktorá si vozidlo zapožičia, žiadnym spôsobom nemôže škodca ovplyvniť. Preto je o to viac potrebné skúmať, či náhradné motorové vozidlo bolo zapožičané účelne, čo do dôvodu zapožičania, tak do výšky nájomného a doby nájmu. Súd prvej inštancie sa však nedostatočne zaoberal námietkami žalovaného ohľadom dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla a ceny dennej sadzby za jeho zapožičanie. Dĺžku doby nevyhnutnú na opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný stanovil na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia motorového vozidla a technologických postupov oprav daného typu motorového vozidla, pričom zohľadnil aj dobu nevyhnutnú na zaobstaranie náhradných dielov. Na danom základe žalovaný určil za nevyhnutnú a účelnú dobu na opravu poškodeného motorového vozidla, t. j. aj nevyhnutnú dobu nutného zapožičania náhradného motorového vozidla, dobu od vzniku poistnej udalosti do 11.03.2013, čo predstavuje 12 kalendárnych dní a nie 15, ako nesprávne priznal súd prvej inštancie. Žalovaný má za to, že je potrebné výšku náhrady škody, za ktorú by mal žalovaný zodpovedať, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (resp. dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného motorového vozidla zaťažuje žalobcu. Žalovaný stanovil dennú sadzbu za zapožičanie náhradného motorového vozidla na základe prieskumu trhu, a to vo výške 22,- eur za deň. Žalobcom účtovanú dennú sadzbu považuje za neprimeranú, pričom žalobca nepreukázal opodstatnenosť a účelne vynaložené ním stanovenej dennej sadzby vo výške 38,40 eur za deň. Žalovaný tak poukázal žalobcovi všetky účelne a dôvodne vynaložené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v zmysle zákona. Žalovanému bola odňatá i možnosť konať pred súdom, keďže neboli splnené podmienky podľa § 177 ods. 2 C.s.p. na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že skutočnosť, že doba opravy poškodeného vozidla trvala 15 dní vyplýva zo všetkých relevantných dôkazov predložených stranami sporu. Spochybňovanie dĺžky nájmu náhradného vozidla preto nemá žiadne opodstatnenie a oporu v predložených dôkazoch. Pokiaľ ide o cenu dennej sadzby prenájmu motorového vozidla, uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v prípade dopravnej nehody najlacnejšiu požičovňu, resp. aby robil výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Právny predchodca žalobcu preto nebol povinný vybrať absolútne najlacnejšiu autopožičovňu, avšak zároveň je potrebné dodať, že výpočet údajnej bežnej priemernej sadzby za zapožičanie náhradného vozidla vo výške 22,- eur za deň zo strany žalovaného 1/ je absolútne nesprávny, chybný a účelový. Prieskum trhu vykonaný žalovaným 1/, o ktorý opiera svoju argumentáciu, je totiž neúplný, nakoľko žalovaný účelovo skúmal vždy sumu autopožičovní uvedenú na webových stránkach ako „od XY eur“. Žalovaný však výslovne účelovo neskúmal konkrétne všeobecné obchodné podmienky jednotlivých požičovní, na základe ktorých si požičovne účtujú k cene nájmu „od XY eur“ ďalšie poplatky (napríklad za počet najazdených kilometrov, poistenie poškodenia čelného skla, odovzdanie a prevzatie motorového vozidla mimo otváracích hodín a podobne; prípadne dokonca aj sadzbu DPH). V danej veci je suma 38,40 eur (za deň) finálnou sumou na zapožičanie motorového vozidla a nie sú v nej obsiahnuté žiadne „skryté“ poplatky. 6. Žalovaný 1/ vo svojom podaní zo dňa 03.08.2017 naďalej zotrval na dôvodoch svojho odvolania. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 9. K odvolacej argumentácii žalovaného 1/ odvolací súd uvádza, že nebolo sporným, že dňa 28.02.2013 v čase o 09:45 hod. zapríčinilo vozidlo vo vlastníctve žalovaného 2/ dopravnú nehodu na ulici O. O. I. G., pri ktorom bolo poškodené motorové vozidlo značky P. P. D.: G. poškodenej J. M., ktoré sa stalo v dôsledku tejto nehody nepojazdným. Oprava v servise trvala 15 dní, čo vyplynulo z potvrdenia o servise motorového vozidla vystavenom spoločnosťou AUTOCENTRUM MARS, s.r.o., Vajnorská 91, Bratislava, ktorá mala v predmete podnikania podľa výpisu z obchodného registra autoopravárenstvo - opravy cestných motorových vozidiel. Podľa uvedeného potvrdenia táto spoločnosť začala s opravou poškodeného vozidla dňa 01.03.2013 s dátumom ukončenia opravy dňa 15.03.2013. Nakoľko bolo poškodené motorové vozidlo nepojazdné už od vzniku dopravnej nehody (od 28.02.2013) - čo nebolo sporné, do ukončenia opráv (15.03.2013) prebehlo 16 kalendárnych dní. Je tak zrejmé, že poškodená nemohla svoje motorové vozidlo užívať v rozsahu až 16 kalendárnych dní (vrátane dňa 28.02.2013 a dňa 15.03.2013). Neobstojí preto odvolacia argumentácia žalovaného 1/, že nevyhnutnou a účelnou dobou na opravu poškodeného motorového vozidla, t.j. aj nevyhnutnou dobou nutného zapožičania náhradného motorového vozidla, bola v danom prípade doba od vzniku poistnej udalosti do 11.03.2014, čo predstavuje 12 kalendárnych dní a nie 15, ako nesprávne priznal súd prvej inštancie. Žalovaný v tomto smere (ani v podanom odvolaní) nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by sa potvrdenie spoločnosti AUTOCENTRUM MARS, s.r.o. o servise motorového vozidla (ktoré v konaní predložil žalobca) nezakladalo na pravde, resp. žalovaný 1/ v rámci svojej obrany nepredložil dôkaz o ním tvrdenom zdokumentovaní rozsahu poškodenia motorového vozidla a technologických postupov oprav daného typu motorového vozidla, so zohľadnením aj doby nevyhnutnej na zaobstaranie náhradných dielov, z ktorého by vyplývala ním tvrdená skutočnosť, že nevyhnutnou dobou zapožičania náhradného motorového vozidla bola len doba 12 (a nie 15) kalendárnych dní. Z dôkazov predložených v spise dokonca vyplynulo, že poškodená si zapožičala u žalobcu náhradné motorové vozidlo dňa 28.02.2013 o 17.00 hod a toto odovzdala (vrátila) dňa 14.03.2013 o 15.50 hod. Je tak zrejmé, že poškodená mala zapožičané motorové vozidlo iba 15 kalendárnych dní, hoci (vzhľadom na ukončenie opráv) ho mohla mať zapožičané až 16 kalendárnych dní. 10. Z dôkazov založených v spise ďalej vyplynulo, že poškodená uhradila žalobcovi za zapožičanie náhradného vozidla a odťah poškodeného vozidla do servisu sumu 708,00 eur, na základe vystavenej faktúry č. XXXX/XXX, čo predstavuje (pokiaľ ide o sumu za zapožičanie náhradného vozidla) sumu 32,- eur/deň bez DPH (38,40 eur s DPH). Žalovaný v konaní tvrdil, že na základe prieskumu trhu sa cena za zapožičanie obdobných motorových vozidiel pohybovala vo výške 22,- eur/deň. Žalovaný však toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom (napr. spomínaným prieskumom trhu), ani neuviedol, či sa malo jednať o sumu s DPH a pod. K tomuto ďalej odvolací súd uvádza, že podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Škoda musí byť v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Podľa aktuálnej judikatúry ČR aj SR (judikáty ČR č. 1Cz/86/90 a č. 25Cdo/3911/2007, judikát SR č. 3Cdo/234/2007), už bolo ustálené, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho vozidla, ktoré nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť, v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovi (resp. právnemu predchodcovi žalobcu) prislúcha nárok aj na náklady vynaložené v súvislosti s prenájmom motorového vozidla, avšak za podmienky preukázania ich účelného vynaloženia. Žalobca i podľa odvolacieho súdu účelnosť vynaloženia týchto nákladov riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré pripojil už k žalobe (správa o nehode, potvrdenie o servise poškodeného motorového vozidla, zmluva o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, faktúra č. XXXX/XXX). Naopak žalovaný 1/ nepredložil jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení o tom, že účelná a nevyhnutná doba zapožičania (vzhľadom na zdokumentovanie rozsahu poškodenia motorového vozidla a technologických postupov oprav daného typu motorového vozidla, so zohľadnením aj doby nevyhnutnej na zaobstaranie náhradných dielov), mala v danej veci predstavovať iba 12 kalendárnych dní, ani skutočnosť (s poukazom na deklarované prieskumy trhu), že cena zapožičania obdobného motorového vozidla sa pohybovala v sadzbe 22,- eur/ deň. 11. Pod skutočnou škodou rozumieme ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodenej (právnej predchodkyni žalobcu) a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Zníženie stavu finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma, spočívajúca v zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodenej a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné, alebo účelné zabezpečiť hneď. Vychádzajúc zo zákona o PZP, z povinného zmluvného poistenia sa poškodenej hradí aj škoda, ktorá vyplýva z poškodenia, zničenia, odcudzenia alebo straty veci. Základným rámcom takto stanoveného rozsahu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia je následne ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda. Zaplatením nájomného za auto sa zmenšil existujúci majetkový stav poškodenej (jej finančné prostriedky sa znížili o zaplatenú čiastku). Skutočnou škodou je preto vyplatené nájomné za prenajaté osobné auto, a nie aritmetický priemer, údajne vyplývajúci z prieskumu trhu uskutočneného žalovaným 1/, o možnej (predpokladanej) výške nájomného v bližšie nešpecifikovanom náhodne vybranom okruhu požičovní. Bolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenej, aby hľadala v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robila preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok ktoré ponúkajú. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohla používať v dôsledku poškodenia bolo potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). 12. K otázke údajného odňatia možnosti žalovanému 1/ konať pred súdom z dôvodu, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 177 ods. 2 C.s.p. (t.j. podmienky na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania), odvolací súd uvádza, že podľa cit. ustanovenia pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady uvedené v odseku 2 písm. a/, a teda ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (súd teda musí disponovať vyjadrením žalovaného) a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur. Týmto ustanovením sa zavádza procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu) a diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Uvedený inštitút predstavuje "akúsi" náhradu za vypustené drobné spory. V danej veci nebolo medzi stranami sporným, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorom bolo poškodené motorové vozidlo právnej predchodkyne žalobcu, ktoré sa stalo nepojazdným. Sporným nebolo ani to, že žalobca odtiahol poškodené motorové vozidlo do servisu spoločnosti - AUTOCENTRUM MARS, s.r.o., Vajnorská 91, Bratislava, v ktorom oprava poškodeného vozidla trvala od 01.03.2013 do 15.03.2013. Rovnako nebolo sporným, že si právna predchodkyňa žalobcu v tomto období zapožičala náhradné motorové vozidlo zn. V. Y. v čase od 28.02.2013 17.00 hod. do 14.03.2013 15.50 hod. a za dobu nájmu zaplatila žalobcovi spolu s odťahom sumu 708,- eur. Tieto skutočnosti napokon vyplývali z listinných dôkazov pripojených k žalobe. Žalovaný síce rozporoval dĺžku doby zapožičania náhradného motorového vozidla, ktorú považoval za neúčelnú, ako i výšku ceny zapožičania na deň, ktorú považoval za neprimeranú, avšak v konaní o tomto svojom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz (neurobil tak ani vo svojom vyjadrení k žalobe, ani na odročenom pojednávaní dňa 04.11.2015, na ktorom bol prítomný zástupca žalovaného 1/, ani pri predbežnom prejednaní dňa 04.11.2016, na ktorom bol osobne prítomný zástupca žalovaného 1/). Navyše tieto jeho (ničím nepodložené) tvrdenia v nijakom smere nespochybňovali skutkové tvrdenia, na ktorých bola postavená žaloba. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na § 167 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa síce k podanej žalobe písomne vyjadril, avšak na podporu svojich tvrdení, ktorými rozporoval nárok žalobcu (avšak iba v otázke dĺžky a ceny za zapožičanie motorového vozidla), neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. Možno tak konštatovať, že jeho tvrdenia zostali len vo všeobecnej rovine a svoje prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas. Zároveň platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), ako i to, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 C.s.p.). Strany sú pritom povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy (§ 154 C.s.p.). Tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Ako už bolo uvedené, žalovaný v danej veci svoje skutkové tvrdenia nijako nepreukázal, tieto nepodložil dôkazmi, a to ani v podanom odvolaní. Je tak zrejmé, že svoje prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas. Keďže jeho skutkové tvrdenia takto zostali len vo všeobecnej rovine, bolo možné jeho popretie skutkových tvrdení (v otázke dĺžky a ceny za zapožičanie motorového vozidla) v jeho vyjadrení k žalobe, považovať za neúčinné. Nakoľko potom sporným nebolo ani právne posúdenie veci, keďže sa jednalo o otázky jednoduchého právneho posúdenia, pričom i hodnota sporu neprevyšovala sumu 2.000,- eur možno konštatovať, že tým, že súd prvej inštancie rozhodol danú vec bez nariadenia pojednávania, neodňal žalovanému 1/ možnosť konať pred súdom. 13. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. 14. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. Výrok, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 52,80 eur zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., tak že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).