Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/161/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215206018 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215206018.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BYTY, spol. s r.o., so sídlom Janotova 14-16, 841 05 Bratislava, IČO: 31 380 239, zast.: JUDr. Ivana Tomšová, advokátka, so sídlom P. Horova 13, 841 08 Bratislava, proti žalovanému: Compact Interier s.r.o., so sídlom Bulharská 70, 821 04 Bratislava, IČO: 46 067 957, o zaplatenie 1.104 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42 Cb/116/2015 - 80 zo dňa 25.04.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/116/2015 - 80 zo dňa 25.04.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.104 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.104 eur od 15.05.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.104 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol žalobcovi z dôvodu úhrady faktúr č. 0101130213 a č. 0201130313 spolu vo výške 1.104 eur v prospech žalovaného ako plnenie za objednaný znalecký posudok, ktorý žalovaný žalobcovi nevypracoval. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa na pojednávanie, ktorého termín bol stanovený na deň 25.04.2017, nedostavil, hoci predvolanie na pojednávanie obsahujúce poučenie o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie mu boli riadne doručené na poslednú známu adresu podľa výpisu z obchodného registra dňa 10.04.2017. Konajúci súd v danom prípade neakceptoval opätovné ospravedlnenie štatutárneho zástupcu žalovaného neúčasti na pojednávaní a jeho žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú doručil súdu e-mailom dňa 21.04.2017 a dňa 23.04.2017, pričom túto skutočnosť súd žalovanému oznámil v e-mailovom podaní zo dňa 21.04.2017 s tým, že ho zároveň poučil, že sa v konaní môže dať zastúpiť inou osobou (t.j. advokátom alebo občianskym zástupcom). V tejto súvislosti uviedol, že takýto postup možno od strany vždy spravodlivo požadovať, pokiaľ k odročeniu pojednávania prišlo v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, a to za účelom zachovania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.04.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.104 eur spolu s príslušenstvom a o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 274 písm. a), b), § 275 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného od 01.02.2013 (ďalej len „OBZ“), § 489, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013 a vzhľadom na splnenie všetkých zákonom požadovaných náležitostí pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania uplatneným žalobcom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie z vážneho dôvodu, ktorým bol jeho nepriaznivý zdravotný stav a svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil. Samotný súd v odôvodnení svojho rozsudku pre zmeškanie uviedol, že žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a nespochybnil nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, pričom nepovažoval jeho ospravedlnenie za dôvodné iba z toho dôvodu, že sa mal dať zastúpiť právnym zástupcom. S uvedeným záverom súdu sa žalovaný nestotožnil. Poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi ospravedlnením neúčasti a žiadosťou o odročenie pojednávania, pričom spolu so žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti, žalovaný požiadal súd aj o odročenie pojednávania. Súd mu na jeho prvú žiadosť oznámil, že v zmysle § 183 ods. 1 CSP jeho ospravedlnenie neakceptuje. Mal za to, že súdom uvádzané ustanovenie nepojednáva o možnosti súdu neakceptovať ospravedlnenie neúčasti sporovej strany, ale rieši iba následné odročenie alebo neodročenie pojednávania. Bol toho názoru, že konajúci súd sa nesprávne domnieval, že sporová strana je povinná zúčastniť sa pojednávania, aj keď takáto povinnosť zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva. Ustanovenia CSP iba umožňujú prejednať vec aj bez účasti sporovej strany, pokiaľ nie je daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a iba ak sa k neúčasti pridruží aj absencia ospravedlnenia, môže dôjsť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný vzhľadom na zdravotný stav konateľa (ako jedinej osoby činnej v rámci spoločnosti) sa nezúčastnil pojednávania, súd prípadne (pokiaľ by oprávnene považoval dôvod za nedostatočný) mohol pojednávanie neodročiť a vec prejednať, ale v žiadnom prípade nebol oprávnený vydať rozsudok pre zmeškanie, keďže žalovaný sa vopred a včas riadne ospravedlnil z dôležitého dôvodu, akým zdravotný stav nepochybne je. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu sa žalobca nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 6. Podľa § 274 písm. a) a b) CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 7. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 8. Podľa § 183 ods. 1, 2 druhá veta, 3, 4 prvá veta CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomený stranu, ktorá odročenie navrhla. 9. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný postup súdu prvej inštancie, že rozhodol rozsudkom pre zmeškanie napriek tomu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie, keďže žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie z vážneho dôvodu, ktorým bol nepriaznivý zdravotný stav a svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd nie je povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú sporová strana odôvodní dôležitým dôvodom. Podľa 180 CSP súd má možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie má riadne a včas doručené, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala, alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý strane bráni byť prítomný na pojednávaní, musí súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010.). Strana má nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a ďalej z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (obdobne ustanovenie § 6 a § 100 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, viď Nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 69/2011). 10. Odvolací súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § § 274 písm. a) a b) CSP. Súd prvej inštancie v zápisnici o pojednávaní zo dňa 25.04.2017, na ktorom rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, skonštatoval, že sa nedostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailovým podaním zo dňa 21.04.2017 a zároveň založil do spisu fotokópiu potvrdenia od lekára zo dňa 20.04.2017 s nečitateľnou pečiatkou, podľa ktorého si jeho aktuálny zdravotný stav vyžaduje kľudový režim. Následne vyhlásil uznesenie, ktorým vyslovil, že neakceptuje ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní a otvára pojednávanie. Odvolací súd sa stotožnil s postupom konajúceho súdu, ktorý odôvodnil aj v rozsudku pre zmeškanie s tým, že v danom prípade neakceptoval opätovné ospravedlnenie štatutárneho zástupcu žalovaného neúčasti na pojednávaní a jeho žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú doručil súdu e-mailom dňa 21.04.2017 a dňa 23.04.2017, nakoľko túto skutočnosť súd prvej inštancie žalovanému oznámil v e-mailovom podaní zo dňa 21.04.2017 zároveň s poučením v súlade s ust. § 183 ods. 2 CSP, že sa v konaní môže dať zastúpiť inou osobou (t.j. advokátom alebo občianskym zástupcom). Konajúci súd v tejto súvislosti zároveň uviedol, že takýto postup možno od strany vždy spravodlivo požadovať, pokiaľ k odročeniu pojednávania prišlo v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, a to za účelom zachovania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade sa citovanými ustanoveniami CSP, nakoľko od strany možno vždy spravodlivo požadovať, aby sa nechala zastupovať inou osobou, ak k odročeniu pojednávania prišlo v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Aby bola zachovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania, môže súd uložiť, ak bol dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu, aby si ustanovila za seba zástupcu, ktorý ju bude na pojednávaní zastupovať, pokiaľ je zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav strany sporu bude pretrvávať dlhodobo. V danom prípade bol postup konajúceho súdu odôvodnený, keďže konateľ žalovaného svoju neúčasť ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov už na pojednávanie konané dňa 13.09.2016, následne dňa 31.01.2017 a 25.04.2017, na ktorom rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že konateľ žalovaného bol súdom opakovane vyzvaný, aby si svoje pracovné a osobné veci zabezpečil tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť, nakoľko jeho účasť na pojednávaní je nutná, prípadne zabezpečil účasť pracovníka žalovaného alebo inú osobu alebo si zvolil advokáta, ktorý ho bude vo veci zastupovať v súlade s § 183 ods. 2 CSP. Spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na 25.04.2017 konajúci súd zároveň vyzval žalovaného, aby v lehote troch dní doručil riadne potvrdenie o práceneschopnosti vystavené ošetrujúcim lekárom a zároveň mu oznámil, že v prípade, ak sa pojednávania nezúčastní, nebude akceptovať jeho ospravedlnenie (§ 183 CSP). Napriek opätovnému poučeniu o možnosti dať sa zastúpiť advokátom v predmetnej veci, žalovaný túto možnosť nevyužil a opakovane ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal, aby sa bez jeho prítomnosti nepojednávalo. Odvolací súd zdôrazňuje, že konateľ žalovaného ani napriek výzve súdu nepredložil listinný doklad o PN, čo súd prvej inštancie aj konštatoval v zápisnici o pojednávaní konanom dňa 25.04.2017. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie poskytol žalovanému dostatočný časový priestor, aby si vzhľadom na svoj zdravotný stav zvolil v súlade s citovanými ustanoveniami zákona zástupcu, keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného, konateľ žalovaného prvýkrát ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 13.09.2016 a súd po splnení zákonných podmienok rozhodol rozsudkom pre zmeškanie dňa 25.04.2017. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).