Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215206384 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215206384.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: SG. INVEST, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 440 801, zast.: InLaw, s. r. o., Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, IČO: 36 716 979, o zaplatenie 4.158,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42 Cb/118/2015 - 102 zo dňa 16.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/118/2015 - 102 zo dňa 16.06.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 4.158,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.508,85 eur od 04.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.644,58 eur od 25.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 4,67 eur od 02.04.2014 do zaplatenia a vo zvyšku úroku z omeškania konanie zastavil. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 810,85 eur a iných trov konania vo výške 249 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 4.158,10 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že ako dodávateľ plynu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o združenej dodávke plynu pre miesto spotreby: 310 209 0009, pričom žalovanému vystavil faktúru za dodanie tovaru a služieb spolu vo výške 4.158,10 eur, ktoré neuhradil. Žalovaný sa bránil tým, že faktúry boli vystavené na základe neplatnej zmluvy. V dôsledku neplatnosti zmluvy mu mala vzniknúť škoda vo výške 891,94 eur, ktorú žalovaný musel zaplatiť SPP, a.s. za predčasné ukončenie zmluvy a jej úhradu si žalovaný započítava na dlh voči žalobcovi. Zároveň namietol vyúčtované množstvo kilowatthodín, ktoré je priemerne vo výške 28.573 kWh/mesiac, pričom takéto množstvo je neprimerane vyššie ako množstvo účtované spoločnosťou SPP, a.s., ktoré bolo v roku 2013 priemerne vo výške 17.497,55 kWh/mesiac a v roku 2012 priemerne vo výške 17.171,30 kWh/mesiac. Žalobca v priebehu konania prekvalifikoval svoj návrh z pôvodného nároku na náhradu zmluvného plnenia na nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, z dôvodu, že nemohol doložiť originál zmluvy a mal za to, že škoda vznikla v takej výške, ako bola dodávka plynu žalovanému vyúčtovaná vo vystavených faktúrach. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal riadne uzatvorenie obchodno- záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ ide o žalobcom zmenený právny základ žaloby, súd v danom prípade skonštatoval, že tak zo strany žalobcu, ako i zo strany žalovaného nebola sporná tá skutočnosť, že žalobca zabezpečoval dodávku plynu pre žalovaného v období od 01.11.2013 do 31.01.2014, pričom v danom prípade ale absentoval zo strany žalovaného akýkoľvek právny titul na odber plynu od žalobcu, na základe čoho súd takéto konanie žalovaného posúdil v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. ako neoprávnený odber plynu. Súd v konaní neskúmal, či Zmluva o združenej dodávke, ktorej uzatvorenie žalovaný namietal, bola platným právnym úkonom, nakoľko po zmene právnej kvalifikácie by táto skutočnosť bola pre právne posúdenie veci bez významu a v konečnom dôsledku by sa za absencie originálu tejto zmluvy táto skutočnosť zistiť ani nedala. Čo sa týka výšky nároku žalobcu, súd uzavrel, že žalobca žiadal uhradiť totožnú sumu aj v prípade jeho nároku na náhradu škody titulom neoprávneného odberu, pričom súd mal za to, že výška skutočnej škody, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom plynu, je identická s nárokom, ktorý žalobca žiadal od žalovaného titulom jeho nároku na zmluvné plnenie, nakoľko výšku tejto škody bolo možné jednoznačne určiť zo skutočného množstva odobratého plynu, ktoré žalobca žalovanému fakturoval zrejme v domnení riadne uzatvoreného zmluvného vzťahu. Nebolo teda potrebné vychádzať z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. a na určenie výšky škody vzniknutej na základe neoprávneného odberu plynu aplikovať vyhlášku č. 154/2005 Z.z.. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet sumy vo výške 891,94 eur uviedol, že bolo preukázané, že žalobca dňa 21.02.2014 uhradil v prospech žalovaného sumu zodpovedajúcu výške zmluvnej pokuty vyúčtovanej SPP, a.s. žalovanému. Uzavrel, že je neprípustné, aby si žalovaný duplicitne nárokoval voči žalobcovi úhradu ním zaplatenej zmluvnej pokuty, nakoľko táto bola zo strany žalobcu riadne uhradená. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Mal za to, že svojím konaním nespôsobil právny stav, ktorý mu je kladený za vinu a ktorého následky by mal v celom rozsahu znášať len on bez akéhokoľvek prípadného spoluzavinenia aj na strane žalobcu. Súd prvej inštancie bol v tomto prípade povinný prihliadať aj na zavinenie účastníkov tohto právneho vzťahu. Mal za to, že povinnosť na náhradu škody by mal zásadne znášať len žalobca, keďže jedine on svojím konaním, resp. konaním svojho zamestnanca/spolupracovníka T. Š.Y. spôsobil stav, ktorý je kladený za vinu žalovanému. Súd prvej inštancie mal v predmetnom prípade prihliadať aj na okolnosti uvedené v čl. 15:102 (3) Princípov európskeho zmluvného práva, t.j. na účel porušenej normy, na čiu ochranu táto norma slúži, aké ďalšie sankcie vyplývajúce z jej porušenia, závažnosť porušenia právnej normy a či k porušeniu normy nedošlo úmyselne. Súčasne mal súd prvej inštancie prihliadať aj na samotný charakter právneho úkonu, ktorým bol obídený zákon, prípadne porušené dobré mravy a v tomto konkrétnom prípade aj obchodné zvyklosti. Žalovaný mal za to, že prípadný rozpor ohľadne samotnej platnosti alebo neplatnosti zmluvy mohol súd prvej inštancie odstrániť svedeckou výpoveďou pána T. Š. zamestnanca/spolupracovníka žalobcu, ktorý mal podľa pôvodných tvrdení žalobcu príslušnú zmluvu uzatvoriť za žalobcu so žalovaným. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že nebola sporná skutočnosť, že žalobca zabezpečoval dodávku plynu pre žalovaného v období od 01.11.2013 do 31.01.2014. Poukázal na to, že nikdy netvrdil, že mu žalobca ním udávané množstvo plynu aj v skutočnosti dodal. Žiaden dôkaz nepreukázal, že plyn, ktorý žalovaný odoberal, bol vo vlastníctve žalobcu. Zároveň, aby žalobca bol vôbec oprávnený dodávať žalovanému plyn do príslušného odberného miesta, tak podľa § 47 a nasl. Zákona o energetike musel mať s prevádzkovateľom distribučnej siete t. j. so spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. uzatvorenú Zmluvu o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu pre konkrétne odberné miesto. Žalovaný mal teda za to, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom, resp. vôbec nezistil, či žalobca bol v skutočnosti vlastníkom plynu v množstve, ktoré mal podľa svojho tvrdenia žalobca žalovanému dodať. Opätovne poukázal na to, že výška spotrebovaného množstva plynu, ktorého zaplatenia sa žalobca domáhal v predmetnom súdnom konaní, je v značnom nepomere s priemernou spotrebou, ktorú mal žalovaný u svojho predchádzajúceho dodávateľa plynu - spoločnosti SPP, a.s. v roku 2012 a v období od 01.01.2013 do 30.10.2013, kedy malo dôjsť k neoprávnenej zmene dodávateľa plynu na žalobcu. Z vyúčtovacích faktúr žalobcu vyplývalo, že žalovaný mal v období, počas ktorého mal žalobca podľa svojho tvrdenia dodávať žalovanému plyn, t.j. od 01.11.2013 do 31.01.2014, mať na príslušnom odbernom mieste priemernú mesačnú spotrebu plynu vo výške 28.753 kWh/mesiac, pričom spotreba účtovaná spoločnosťou SPP, a.s. na tom istom odbernom mieste v roku 2012 bola v priemere 17.171,30 kWh/mesiac a od začiatku roku 2013 do neoprávnenej zmeny osoby dodávateľa plynu na žalobcu bola spotreba plynu v priemere 17.497,55 kWh/mesiac. Z predmetných údajov teda vyplýva, že žalovaný mal v dotknutom období spotrebovať v priemere o 65 % viacej plynu ako v obdobnom období v rokoch 2012 a 2013. Ďalej z odpočtu plynu vyplýva, že stav počítadla (m3) plynomeru ku dňu vykonania odpočtu plynu neboli v zápise z odpočtu plynu potvrdené zo strany žalovaného. Rovnako neboli v konaní vyvrátené nezrovnalosti ohľadne stavu počítadla plynomeru v m3 ku dňu vykonania odpočtu plynu, kde podľa stavu k 03.02.2014 spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. mala zistiť na počítadle (m3) plynomera hodnotu 93599 a podľa stavu prepočítania (m3) prepočítavačom mala byť následná zistená hodnota 56574, resp. 56319. Uviedol tiež, že na základe reklamácie mala byť dňa 13.03.2014 na odbernom mieste vykonaná kontrola spotreby plynu za dané obdobie a na základe tejto kontroly nebola zistená porucha plynomera. Žalobca a ani spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. v roku 2014 nemala na základe príslušného rozhodnutia Úradu normalizácie, metrológie a skúšobníctva udelené povolenie (autorizáciu) na vykonávanie overovania určených meradiel čo zahŕňa aj prípadné preskúšanie plynomeru v prípade pochybností o chybnosti merania spotreby plynomeru na odbernom mieste. Na základe tejto skutočnosti mal žalovaný za to, že tvrdenie žalobcu opierajúc sa o tvrdenie spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., že počas kontroly vykonanej na odbernom mieste žalovaného dňa 13.03.2014 nebola zistená porucha plynomera, a teda hodnoty spotreby plynu uvádzané na základe odpočtu plynomeru, nemôžu byť v konečnom dôsledku považované za hodnoverné. V nadväznosti na to uviedol, že z doloženého Prehľadu elektronickej komunikácie výmeny dát vyplýva, že dňa 05.11.2013 mala spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. vykonať v súvislosti s plynomerom na dotknutom odbernom mieste nejakú činnosť spočívajúcu v montáži alebo demontáži plynomeru. Vzhľadom na túto skutočnosť je tu potom pochybnosť či prípadnou manipuláciou s plynomerom na odbernom mieste žalovaného zo strany SPP - distribúcia, a.s. nemohlo dôjsť k poškodeniu alebo prenastaveniu plynomera, v dôsledku čoho mohol plynomer dočasne zaznamenávať spotrebúvané množstvo plynu v nesprávnom množstve. Na záver uviedol, že súd mal posudzovať, či nárok žalobcu nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Vzhľadom na skutkový stav, ktorý svojím protiprávnym konaním spôsobil žalobca ako aj vzhľadom na jeho postavenie, ktoré má v rámci trhu s energiami na území SR, mal žalovaný za to, že žalobca takýmto konaním spôsobil značené narušenie rovnováhy v rámci vzniknutého obchodno- právneho vzťahu medzi nimi. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. V prvom rade zdôraznil, že v zmysle § 82 zák. č. 251/2002 Z.z. o energetike je zodpovednosť za neoprávnený odber plynu koncipovaná ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Pokiaľ ide o Princípy európskeho zmluvného práva, v tejto súvislosti uviedol, že medzi sporovými stranami nebola uzavretá žiadna zmluva, preto sa na tento prípad nevzťahujú. K námietke žalovaného, že nebolo preukázané, že by mu v spornom období dodával plyn práve žalobca, uviedol, že v zmysle § 3 písm. c) bod 6 ZE je prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona. V zmysle rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 2006P 0070 v znení 5. zmeny číslo: 0027/2010/P-PE. Bol to práve žalobca, kto reálne zabezpečoval dodávku plynu do odberného miesta žalovaného. Uvedené vyplýva aj z Prehľadu elektronickej komunikácie výmeny dát so spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. zo dňa 14.03.2014 (uvedený prehľad tvorí prílohu Vyjadrenia k odporu), pričom tento prehľad sa týka práve uvedeného odberného miesta v danom období. Podotkol, že žiadny iný subjekt si od žalovaného nevymáha náhradu škody, resp. zaplatenie dodaného plynu v danom období k danému odbernému miestu. Pri výške spotrebovaného plynu vychádzal žalobca z údajov, ktoré mu poskytol prevádzkovateľ distribučnej sústavy - SPP - distribúcia, a.s.. Dodal, že žalovaný porovnáva priemer spotreby za celý kalendárny rok so spotrebou za mesiace november, december a január, počas ktorých je spotreba plynu prirodzene vyššia, keďže ide o najchladnejšie obdobie roku. Ďalej poukázal na to, že žalovaný ako odberateľ plynu v prípade pochybností o správnosti merania má právo požiadať prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie určeného meradla. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by o uvedené prevádzkovateľa distribučnej sústavy požiadal. Ku konštrukcii žalovaného, že mohlo dôjsť činnosťou zo strany SPP - distribúcia, a.s. k manipulácii s plynomerom uviedol, že uvedenú skutočnosť uvádza žalovaný na základe predloženého prehľadu elektronickej komunikácie výmeny dát. Avšak s týmto Prehľadom bol žalovaný počas prvoinštančného konania oboznámený a uvedené mohol namietať počas konania pred súdom prvej inštancie. Nad rámec uvedeného dodal, že žalovaný má dôkazné bremeno, aby preukázal, že k manipulácii s plynomerom došlo. Žalobca uviedol, že počas predsúdnych rokovaní vychádzal žalovanému v najväčšom rozsahu v ústrety. Žalovaný uviedol, že bol povinný uhradiť svojmu predošlému dodávateľovi plynu sumu 891,94 eur ako sankciu za predčasné ukončenie zmluvy, pričom toto ukončenie pokladal tiež za absolútne neplatné. Žalobca túto sumu v rámci korektných vzťahov žalovanému preplatil. Taktiež pristúpil k ukončeniu dodávky plynu pre žalovaného ku dňu 31.01.2014. Žalovaný plyn v predmetnom objeme odobral, a preto nemôže byť v rozpore s poctivým obchodným stykom, ani v rozpore s dobrými mravmi to, aby sa žalobca domáhal náhrady škody za neoprávnený odber plynu v takej istej sume, ktorú by žalovaný zaplatil, keby bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 6. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade bolo ustálené, že medzi žalobcom a žalovaným nebol uzavretý zmluvný vzťah. V konaní nebol predložený originál Zmluvy o združenej dodávke plynu, preto žalobca prekvalifikoval uplatnený nárok na náhradu škody a ďalej netrval na tom, že bol medzi nimi uzavretý zmluvný vzťah. Skutočnosť, že zmluva nebola medzi účastníkmi uzavretá, namietal aj žalovaný, resp. tvrdil, že zmluva je neplatná, čo odôvodňoval skutočnosťou, že nebola podpísaná oprávnenou osobou konať v mene žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi nebola uzavretá platná zmluva o združenej dodávke plynu. Preto námietka týkajúca sa použitia Princípov európskeho zmluvného práva je bezpredmetná. Z rovnakého dôvodu odvolací súd neakceptoval názor žalovaného, že súd mal rozpor ohľadne platnosti zmluvy odstrániť svedeckou výpoveďou W.. T. Š.. Vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné a nehospodárne, nakoľko v konaní bolo jednoznačne ustálené, že medzi stranami nebol uzavretý zmluvný vzťah. 7. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie mal prihliadať na mieru zavinenia a zvážiť tak spoluzavinenie aj na strane žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že úprava zodpovednosti za škodu v zmysle § 82 ods. 2 Zákona o energetike je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom. Za škodu takto vzniknutú robí zákon bez ďalšieho zodpovedným odberateľa. Vzhľadom na uvedené neprichádza do úvahy skúmanie zavinenia ani na strane žalobcu. Žalovaný ako odberateľ teda zodpovedá už len za to, že odoberal plyn bez platne uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike. 8. Žalovaný nepopieral, že v spornom období odoberal plyn. V odvolaní však okrem iného argumentuje aj tým, že nebolo preukázané, že mu žalobca v skutočnosti aj plyn dodal. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že ide o novú skutočnosť, ktorú žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval, že plyn, ktorý odoberal mu bol dodávaný práve žalobcom. Práve naopak, z jeho tvrdení vyplýva, že mu žalobca plyn dodával, avšak na základe neplatnej zmluvy a rozporoval len výšku nameranej spotreby a výšku dlhu fakturovanú žalobcom. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom vyvrátené, že žalobca dodával plyn žalovanému. Žalovaný toto tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, a preto ani neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca zabezpečoval dodávku plynu pre žalovaného v období od 01.11.2013 do 31.01.2014. 9. Ďalej žalovaný spochybňoval výšku spotrebovaného množstva plynu, keď poukazoval na spotrebu v roku 2012, ktorá bola v priemere 17.171,30 kWh/mesiac a od začiatku roka 2013 do zmeny osoby dodávateľa plynu v priemere 17.497,55 kWh/mesiac. Odvolací súd má za to, že tieto tvrdenia žalovaného ostali len v rovine pochybností, nakoľko len skutočnosť, že spotreba plynu bola v inom období v priemere nižšia než spotreba účtovaná žalobcom, nepreukazuje, že naozaj došlo k odberu plynu v nižšom množstve, než za ktoré požaduje žalobca úhradu. Nebolo sporné, že na základe reklamácie žalovaného bola vykonaná na odbernom mieste spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. kontrola spotreby zemného plynu za dané obdobie, pričom nebola zistená porucha plynomera. Faktúra bola vystavená v súlade s údajmi o spotrebe odberateľa v odbernom mieste poskytnutými prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca ani spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. nemali v roku 2014 udelené povolenie na vykonávanie overovania určených meradiel, odvolací súd dodáva, že napriek tomu nemožno uzavrieť, že plynomer vykazoval poruchu. Táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom preukázaná, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade leží na žalovanom, ktorý takéto závery vyvodzuje. 10. V súvislosti s námietkou, že zo strany SPP - distribúcia, a.s. mohlo dôjsť pri jej činnosti ku poškodeniu plynomeru, odvolací súd zdôrazňuje, že opätovne ide len o ničím nepodložené domnienky žalovaného. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaný v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia ohľadne poškodenia, resp. prenastavenia plynomera. 11. Na záver sa odvolací súd zaoberal otázkou rozporu uplatneného práva žalobcu so zásadami poctivého obchodného styku. Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť. Postihuje sa tu najmä šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch. Ide o zneužitie práva, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nie je žiadny záujem. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nebol preukázaný šikanózny výkon práva. Žalobca sa domáha náhrady škody za neoprávnený odber plynu v sume, ktorá zodpovedá sume, ktorú by žalovaný bol povinný v zmysle zmluvných podmienok uhradiť, ak by bola medzi účastníkmi konania platne uzavretá zmluva o dodávke plynu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní nerozporoval tvrdenie žalobcu, že v dôsledku jeho námietky, že zmluvu o dodávke plynu nepodpísal, resp. nepodpísala osoba oprávnená konať v mene žalovaného, súhlasil s predčasným ukončením zmluvy a zároveň žalovanému uhradil sumu 891,94 eur, ktorá mala predstavovať sankciu sa predčasné ukončenie zmluvy s pôvodným dodávateľom plynu, a teda v tomto smere vyšiel žalovanému v ústrety. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca pri uplatnení svojho práva vychádzal z údajov, ktorých hodnovernosť nebola v konaní vyvrátená relevantnými dôkazmi a nebolo preukázané, že by jeho zámerom bolo znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu neoprávnenú ujmu. Zohľadňujúc aj tieto skutočnosti odvolací súd potom dospel k záveru, že výkon práva žalobcu nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 14. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).