Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/103/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215207221 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215207221.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Sone Pekarčíkovej v právnej veci žalobcu: Bricon Snakov, s.r.o., Štefánikova 1591, Bardejov, IČO: 36 472 930, práv. zast. JUDr. Petrom Múčkom, advokátom, Hlboká cesta 1719/4, Šamorín, proti žalovanému: A&BC Trading spol. s r.o., Bučinova 18, Bratislava, IČO: 35 807 059, práv. zast. JUDr. Ivanom Siráňom, advokátom, Učňovská 653, Gbely, o zaplatenie 5 000,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 24Cb/96/2015-154 zo dňa 8.2.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 24Cb/96/2015-154 zo dňa 8.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,- EUR istiny s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 000,- EUR od 4.4.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 5 000,- EUR s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25% ročne zo sumy 5 000,- EUR od 4.4.2014 do zaplatenia z titulu mandátnej zmluvy. Dôvodom podania žaloby bolo, že žalobca na strane mandanta a žalovaný na strane mandatára uzatvorili spolu mandátnu zmluvu zo dňa 28.10.2013 s poukazom na jej dodatok zo dňa 2.12.2013, predmetom ktorej bola povinnosť mandatára vykonávať poradenské služby v oblasti vecných a legislatívnych predpokladov, prieskumu možnosti a vhodnosti financovania investičného zámeru / projektu s názvom "Vodovod Matovce - Soboš" z verejných prostriedkov a zabezpečenia dotácie z verejných fondov. Žalobca s poukazom na článok IV. bod 2 písm. a) mandátnej zmluvy uhradil žalovanému zálohovo sumu 5 000,- EUR dňa 28.10.2013, pričom zvyšná časť mala byť uhradená po splnení povinností žalovaného v zmysle mandátnej zmluvy. Zároveň bolo medzi stranami v článku IV. bod 3 mandátnej zmluvy jednoznačne dojednané pre prípad nezabezpečenia verejných finančných zdrojov (dotácie) na realizáciu projektu v termíne podľa článku VI. mandátnej zmluvy, že sa mandatár zaväzuje vrátiť uhradenú zálohu v lehote 3 dní od ukončenia platnosti predmetnej mandátnej zmluvy. De facto mandátna zmluva bola dojednaná v zmysle článku VI. na dobu určitú do 31.12.2013 a dodatkom k zmluve bola táto doba predĺžená do 31.3.2014. Žalovaný si svoje povinnosti v zmysle mandátnej zmluvy nesplnil ani čiastočne, čím mu vznikla povinnosť s poukazom na článok IV. bod 3 vrátiť zálohovú platbu v lehote 3 dní od skončenia platnosti predmetnej zmluvy. Vzhľadom na takýto skutkový stav eviduje žalobca voči žalovanému pohľadávku po lehote splatnosti v celkovej sume 5.000,- EUR počnúc dňom 4.4.2014. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani napriek výzve zo dňa 8.4.2014 s označením "Informovanie o vypršaní platnosti mandátnej zmluvy". Žalovaný bol zároveň zo strany právneho zástupcu žalobcu vyzvaný na vrátenie pohľadávky listom zo dňa 12.2.2015 doručovaným na adresu sídla, pričom táto zásielka sa vrátila ako nedoručená z dôvodu "adresát neznámy". Zároveň výzva na zaplatenie pohľadávky bola adresovaná aj na adresu prevádzky listom zo dňa 20.2.2015, ktorý však žalovaný neprevzal z dôvodu choroby konateľa, pričom telefonicky kontaktovali právneho zástupcu so žiadosťou o osobné stretnutie. Osobné stretnutie sa viedlo v sídle právneho zástupcu žalobcu, na ktoré sa dostavil pán T. ako otec konateľa žalovaného, pričom k mimosúdnej dohode nedošlo. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti - uhradiť žalobcovi pohľadávku riadne a včas, pričom na základe vyššie uvedeného mu vznikla aj zákonná povinnosť platiť úroky z omeškania. Žalovaný však v odpore proti platobnému rozkazu nárok uplatnený žalobcom neuznal a bránil sa tým, že spoločnosť žalobcu mu vôbec nie je známa, zmluva ako aj jej dodatok boli sfalšované pečiatkou žalovaného, rovnako ako podpis konateľky žalovaného, p. W. T. a činnosť, ktorá je predmetom zmluvy mu je vzdialená, nakoľko sa venuje spracovaniu dreva a na vykonávanie činnosti v zmysle zmluvy ani nie je personálne vybavený. Žalovaný však potvrdil, že na účet mu bola dňa 29.10.2013 pripísaná suma 5 000,- EUR avšak bez jeho vedomia a dozvedel sa o tom až od svokra konateľky p. W. T. súčasne s oznámením, aby bola uvedená suma obratom prevedená na účet p. A. K.W.T. - priateľky p. O. A., ktorý mal lobovať za schválenie projektu Vodovodu Soboš vrátane zabezpečenia dotácie z verejných fondov. Žalovaný uviedol, že sa riadil pokynom p. T. a poukázal sumu 4 900,- EUR v ten istý deň na určený účet, pričom sumu 100,- EUR si banka zrazila, nakoľko žalovaný bol v mínuse, ale manžel konateľky p. I. T. sumu 100,- EUR odovzdal p. W. T. v hotovosti a tým považoval situáciu za vyriešenú. Žalovaný ďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, nakoľko sumu 5 000,- EUR poukázal na účet žalovaného S. Z. s uvedením jeho rodného čísla, teda ako fyzická osoba a nie ako žalobca, ktorý je právnickou osobou. Taktiež namietal aj svoju pasívnu legitimáciu vzhľadom k tomu, že so žalobcom nebol a ani nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalovaný tvrdil, že informácie o nedoručení zásielky (výzvy na vrátenie sumy 5 000,- EUR), resp. o tom, o akú zásielku sa jedná, sa snažil zistiť až na základe výzvy poštového úradu Gbely o nedoručení zásielky a až vtedy sa skontaktoval s právnym zástupcom žalobcu so žiadosťou o vysvetlenie a osobné stretnutie odmietol, pretože bol presvedčený, že nemá s danou záležitosťou nič spoločné. Odkázal právnemu zástupcovi žalobcu, aby celú záležitosť riešil s osobami na veci zainteresovanými, a to s O. A., ktorý mal údajne zabezpečovať schválenie projektu vrátane dotácie z verejných fondov, ďalej s konateľom žalobcu S.U.S. Z. a s W. T.. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, naviac sa stal obeťou podvodu (zneužitie jeho účtu, sfalšovanie mandátnej zmluvy a podpisu konateľky na nej) a v tejto súvislosti podáva v danej veci trestné oznámenie. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho ustálil, že z predloženej mandátnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá dňa 28.10.2013 v písomnej forme medzi žalobcom zastúpeným konateľom S. Z. ako mandantom a žalovaným zastúpeným konateľkou W. T. ako mandatárom a je opatrená pečiatkami zmluvných strán a podpismi štatutárnych zástupcov zmluvných strán. V úvode zmluvy pri označení zmluvných strán je uvedené pri žalovanom ako mandatárovi bankové spojenie: XXXXXXXXXX/XXXX. Súd uviedol, že v priebehu konania sa žalobca v celom rozsahu pridržiaval svojich tvrdení uvedených v žalobe, s tým, že on bol zo strany žalovaného oslovený, na základe čoho bola pripravená mandátna zmluva, ktorú žalobca podpísal a odovzdal p. W. T., nakoľko ten sa predstavil, že koná za žalovaného. Žalobca považoval za podstatné, že svoju povinnosť zo zmluvy - zaplatenie zálohy - si splnil, pričom žalovaný platbu prijal a previedol ju s neznámych dôvodov na cudzí účet s tvrdením, že s predmetnou zmluvou nemá nič spoločné. Konateľ žalobcu, p. S. Z.Ľ. navyše uviedol, že ho pred uzavretím zmluvy telefonicky kontaktoval p. A. a p. T. s tým, že vedia pre obec Soboš vybaviť dotáciu za účelom výstavby vodovodu. Následne prebehla mailová komunikácia, v rámci ktorej bol konateľovi žalobcu doručený návrh mandátnej zmluvy, ktorý konateľ žalobcu pripomienkoval, pričom pán T. hovoril, že musia zmluvu uzatvoriť a uhradiť zálohu najneskôr do 30.10.2013, nakoľko tohto dňa sa budú rozdeľovať dotácie. Z toho dôvodu konateľ žalobcu dňa 28.10.2013 prišiel vo večerných hodinách do Bratislavy a stretol sa pred obchodom Billa na začiatku Bratislavy s pánom A. a pánom T., ktorí mu predložili mandátnu zmluvu potvrdenú žalovaným a podpísanú pani T.. Žiadne písomné plnomocenstvo konateľovi žalobcu predložené nebolo a konateľ žalobcu sa ani žiadnym spôsobom nepokúšal v predmetnej záležitosti kontaktovať na konateľku žalovaného. Následne aj konateľ žalobcu dňa 28.10.2013 potvrdil a podpísal predmetnú mandátnu zmluvu a išli spolu do banky, kde konateľ žalobcu pracovníčke banky predložil túto zmluvu, aby overila, či číslo účtu na nej uvádzané patrí žalovanému a po preverení tejto skutočnosti konateľ žalobcu na základe svojho občianskeho preukazu vložil na účet žalovaného zálohu v sume 5 000,- EUR. Uviedol, že predkladal svoj občiansky preukaz s tým, že peniaze vkladal ako konateľ spoločnosti a takto platbu aj zaviedol do účtovníctva. Mal záujem na tom, aby obec Soboš predmetnú dotáciu získala, aj keď mu tieto skutočnosti a povinnosti uzatvoriť takúto mandátnu zmluvu z ničoho nevyplývali. Žiadosť o dotáciu podpisovala starostka obce Soboš a oni text žiadosti pripravovali. Peniaze z dotácie mali byť určené na dielo, ktoré mal zhotovovať žalobca. Podľa názoru žalobcu došlo teda na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a keďže nemal ako kontaktovať vkladateľa, mal si peniaze ponechať a počkať na nejakú výzvu a nie ich previesť na účet osoby neznámej žalobcovi. Žalovaný ako aj jeho konateľka, p. W. T. v priebehu konania naďalej, rovnako ako v podanom odpore, namietali tvrdenia žalobcu, popierali akékoľvek kontakty so žalobcom, či doručenie listov, resp. výziev na vydanie bezdôvodného obohatenia. W. T. mal konateľke žalovaného volať s prosbou, či môžu na ich účet prísť peniaze ako služba nejakému priateľovi s tým, že následne jej do telefónu diktoval číslo účtu, na ktorý mala peniaze preposlať, čo aj urobila. Išlo o účet p. Valachovičovej, ktorú však konateľka žalovaného nepoznala rovnako ako p. A.. Žalovaný naďalej zastával názor, že mandátna zmluva je neplatná, pričom ju konateľka nepodpísala a žalobcovi muselo byť už so samotného predmetu činnosti žalovaného zapísaného v obchodnom registri zrejmé, že činnosť, ktorú by mal žalovaný vykonávať v zmysle zmluvy nie je jeho predmetom činnosti. Z výpovede svedka, p. W. T. súd zistil, že svedok pozná žalobcu a konateľka žalovaného je jeho nevesta. Nevedel presne uviesť kedy a kde sa stretol s konateľom žalobcu, uviedol len, že tam bol s p. A., ktorý je jeho dlhoročný priateľ. Svedok nevedel presne objasniť odkiaľ mohol mať p. A. číslo účtu žalovaného, potvrdil len, že neveste nadiktoval číslo účtu, na ktoré mala peniaze preposlať, avšak poprel, že by od nej, resp. od svojho syna obdržal hotovosť 100,- EUR. Uviedol tiež, že mu nie je známa predmetná mandátna zmluva. Súd uviedol, že svedok O. A. tvrdil, že žalovaného nepozná vôbec a žalobcu len s niekoľkých stretnutí. V súvislosti s predmetnými dotáciami uviedol, že bol kontaktovaný p. D. s tým, že existuje firma, ktorá vyhrala verejnú súťaž a či by nebolo možné uskutočniť verejný lobing za účelom toho, aby táto firma získala dotáciu a z toho dôvodu sa niekoľkokrát stretol s konateľom žalobcu avšak neskôr sa ukázalo, že žalobca nemá nárok na dotáciu. Svedok uviedol, že na jeho stretnutí so žalobcom a p. T. sa nehovorilo o žiadnych peniazoch a že on nikdy neoznamoval konateľovi žalobcu číslo účtu žalovaného a ani o ňom nemal vedomosť. Mandátna zmluva svedkovi taktiež nebola známa. Nevedel uviesť aká suma prišla na účet jeho priateľky p. K., ale že ona mu odovzdala 4 800,- EUR a on doložil 200,- EUR z vlastného. Žalobcovi vraj odovzdal sumu 3 500,- EUR a sumu 1 500,- EUR si ponechal na úhradu nákladov, ktoré mu s vybavovaním veci vznikli. Z výpovede p. Valachovičovej súd zistil, že sporové strany nepozná a jej priateľ ju len požiadal, či by cez jej účet nemohol previesť nejaké peniaze. Uviedla, že na účet jej prišlo 5 000,- EUR s tým, že celú sumu vybrala a v hotovosti ju odovzdala p. A.F.K.. Z výpovede p. I. T. súd zistil, že svedok žalobcu nepozná. Potvrdil to, že na účet žalovaného prišla suma 5 000,- EUR, ktorú na druhý deň po zistení, že ide o peniaze určené pre p. A., na pokyn p. W. T. poslali na účet p. K.. Konateľ žalobcu uviedol, že s pani D. sa stretol len raz, ale nevedel o tom, že sa angažovala v súvislosti s predmetnými dotáciami. Tvrdil, že ho oslovil p . A. s tým, že by to v danom prípade vedel pomôcť a potom už nasledovalo spomínané stretnutie aj s p. T., podpísanie zmluvy, posielanie peňazí a podobne. Poprel, že by od p. A. obdržal sumu 3 500,- EUR v hotovosti. V priebehu konania ďalej žalobca uviedol, že nie je podstatné, či žalovaný mal alebo nemal vedomosť o predmetnej mandátnej zmluve, resp. či tá je alebo nie je platná, ale dôležitá je v rámci vydania bezdôvodného obohatenia skutočnosť, či peňažné prostriedky boli uhradené v prospech účtu žalovaného, ktorý sa obohatil na úkor žalobcu. Naproti tomu sa žalovaný bránil, že neboli naplnené predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane, nakoľko nedošlo k zvýšeniu jeho majetku. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dopyt na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava III, odbor kriminálnej polície za účelom zistenia predmetu žalobcom oznámeného trestného konania a zistenia stavu predmetného trestného konania. Z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania zo dňa 9.6.2016, doručenej súdu dňa 16.6.2016, súd zistil, že vyšetrovateľ PZ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III vykonáva vyšetrovanie vo veci podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe totožnom so skutkovým základom predstavujúcim predmet daného sporu. Súd poukázal na to, že ako prílohu písomného podania zo dňa 17.5.2016, doručeného súdu dňa 19.5.2016, právny zástupca žalobcu predložil emailovú komunikáciu medzi konateľom žalobcu a O. A. zo dňa 1.12.2013 týkajúcu sa zaslania návrhu zmluvy, ako aj dodatku k predchádzajúcej zmluve, pričom prílohou emailu zo dňa 1.12.2013 zasielaného O. A. z emailovej adresy B..A..T. bol aj dodatok k predmetnej mandátnej zmluve týkajúci sa "Vodovodu Matovce - Soboš" - časť Soboš, čo vyvracia pravdivosť tvrdenia svedka O. A. na pojednávaní konanom dňa 11.5.2016, na ktorom svedok O. A. uviedol, že predmetnú mandátnu zmluvu on nikdy pred tým, ako mu bola predložená súdom na pojednávaní na nahliadnutie, nevidel, on ju nevyhotovil a nevie uviesť, z akého dôvodu sa týka tých istých dotácií, ktoré boli predmetom ústnej dohody medzi svedkom a konateľom žalobcu. Ďalej právny zástupca žalobcu predložil súdu emailovú komunikáciu medzi O. A. a konateľom žalobcu zo dňa 4.2.2014, v ktorej O. A. z emailovej adresy B.U.D..A..T. píše konateľovi žalobcu, aby sa dohodol so starostkou Soboša na ďalšom postupe, či firma žalobcu bude pokračovať v realizácii projektu alebo nie s tým, že žalobca má na to čas do 5.2.2014. K tomuto sa vyjadril žalovaný, že táto komunikácia prebiehala výlučne medzi O. A.F.D. a žalobcom bez akejkoľvek účasti žalovaného na tvorbe mandátnej zmluvy, čo len potvrdzuje skutočnosť, že žalobcovi muselo byť známe, že žalovaný nie je zmluvnou stranou žalobcu. V opačnom prípade by komunikácia o obsahu mandátnej zmluvy musela prebiehať medzi žalobcom a žalovaným. Naviac za normálnych okolností žalobca nebol oprávnený uzatvárať mandátnu zmluvu, ale iba Obec Soboš ako adresát dotácie. Z uvedeného vyplýva, že celá záležitosť bola výlučne v réžii O. A. a konateľa žalobcu bez akejkoľvek účasti žalovaného. 5. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci poukázal na § 1 ods. 1 a 2, § 566 ods. 1 a 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“), § 34, § 37 ods. 2, § 40 ods. 1 až 3, § 451 až 458 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 1, § 23 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Na základe uvedených zákonných ustanovení a po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že nárok uplatňovaný v danom konaní žalobcom je v celom rozsahu dôvodný, a to z nasledovných dôvodov. Súdu bola žalobcom predložená predmetná mandátna zmluva. Súčasne bol súdu predložený písomný dodatok k predmetnej mandátnej zmluve zo dňa 2.12.2013, pričom bežným vizuálnym porovnaním podpisov štatutárnej zástupkyne žalovaného na predmetných dokumentoch je už zo sklonu písma možné podľa súdu vyvodiť záver, že podpisy sa od seba vizuálne odlišujú, avšak žalovaný v priebehu konania nepredložil súdu žiaden dôkaz a ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie pravdivosti tvrdenia žalovaného o tom, že predmetnú mandátnu zmluvu a dodatok k nej nepodpísala konateľka žalovaného, t.j. v priebehu konania nebolo jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázané, či podpisy na predmetnej mandátnej zmluve a na dodatku k nej, a to buď obidva podpisy alebo niektorý z podpisov, sú alebo nie sú podpismi konateľky žalovaného. Súčasne však súd považoval za potrebné uviesť, že napriek tejto skutočnosti je nesporné, že v prípade predmetnej mandátnej zmluvy išlo o absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 37 Obč. zák., keďže z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca nebol subjektom, ktorému mala byť určená dotácia z verejných zdrojov za účelom financovania investičného zámeru "Vodovod Matovce - Soboš" - časť Soboš, žalobca nebol ani žiadateľom dotácie, a teda činnosť, ktorú mal mandatár pri zariaďovaní predmetnej obchodnej záležitosti v zmysle zmluvy vykonať, nebola činnosťou v prospech žalobcu ako mandanta, t.j. jednoznačne išlo o právny úkon s nemožným plnením v nadväznosti na označenie zmluvných strán v predmetnej mandátnej zmluve. Pokiaľ ide o samotný spôsob uzavretia predmetnej mandátnej zmluvy a okolnosti, za ktorých k jej uzavretiu došlo, súd poukázal na značné rozpory vo výpovediach štatutárnych zástupcov sporových strán a svedkov I. T., W. T. W. O.F.Y. A., pričom pravdivosť tvrdení svedka O.W. A. obsiahnutých v jeho svedeckej výpovedi pred súdom bola spochybnená emailovou komunikáciou predloženou súdu žalobcom, keďže prílohou emailu zo dňa 1.12.2013 zasielaného O.C.L. A. z emailovej adresy B..A..T. bol aj dodatok k predmetnej mandátnej zmluve týkajúci sa "Vodovodu Matovce - Soboš" - časť Soboš. Odhliadnuc od otázky platnosti, resp. neplatnosti predmetnej zmluvy je tak podľa názoru súdu na základe vykonaného dokazovania nesporné, že zo strany žalovaného neboli na základe predmetnej zmluvy poskytnuté žiadne plnenia a naproti tomu zo strany žalobcu došlo k čiastočnému plneniu vo forme úhrady preddavkovej platby v sume 5 000,- EUR zrealizovanej dňa 28.10.2013 vkladom v hotovosti uskutočneným konateľom žalobcu S. Z. priamo na účet žalovaného. Žalobca v priebehu konania predložil súdu dôkaz z účtovníctva žalobcu preukazujúci riadne zaúčtovanie predmetnej preddavkovej platby v účtovníctve žalobcu, na základe čoho mal súd preukázané, že napriek forme úhrady vkladom v hotovosti konateľom žalobcu ako fyzickou osobou s predložením jeho občianskeho preukazu išlo o peňažné prostriedky spoločnosti žalobcu a platba bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v danom konaní. Skutočnosť týkajúca sa pripísania sumy 5 000,- EUR na účet žalovaného nebola v priebehu konania žalovaným spochybnená. Obranu žalovaného spočívajúcu v namietaní nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že si síce bol vedomý, že mu predmetné peňažné prostriedky nepatria, ale nemal ich komu vrátiť, keďže nemal k tomu dostatok údajov a preto peniaze poslal ďalej na účet určený pánom W. T., vyhodnotil súd ako účelovú a skutkovo i právne irelevantnú. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2016 uviedol, že v obchodnoprávnych vzťahoch sa predpokladá u konajúcich osôb obchodná zdatnosť a vysoká miera profesionality. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné uviesť, že rovnaká zásada platí aj pre stranu žalovaného, ktorý však v danom prípade v súvislosti s prijatím plnenia, o ktorom vedel, že mu nepatrí, rozhodne nekonal s odbornou starostlivosťou. Súd poukázal na výpoveď svedka I.S.P. T., ktorý podľa svojho vyjadrenia na pojednávaní spoločnosť žalovaného v skutočnosti riadi a ktorý uviedol, že na účet žalovaného, ktorý už nebol dlhšiu dobu používaný a boli na ňom v mínuse, prišla suma 5.000,- EUR vložená fyzickou osobou, pri ktorej mali vedomosť len o jej mene a rodnom čísle. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný mal dostatočné údaje na zistenie adresy bydliska S. Z., ktorý vklad v hotovosti na účet žalovaného zrealizoval, keďže v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (v znení účinnom od 1.8.2013 do 31.12.2013, t.j. v znení účinnom v inkriminovanom čase) na podanie žiadosti o oznámenie o mieste pobytu obyvateľa postačovalo meno a priezvisko a žalovaný navyše disponoval aj informáciou o rodnom čísle. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný pri zachovaní odbornej starostlivosti mal možnosť osobu, ktorá vklad v hotovosti zrealizovala, priamo kontaktovať za účelom objektívneho zistenia informácií o predmetnej platbe a zistiť tak subjekt, ktorému by mohol žalovaný vrátiť prijaté peňažné prostriedky, o ktorých aj podľa svojho vlastného vyjadrenia žalovaný už v tom čase vedel, že mu nepatria. Naproti tomu súd dospel k záveru, že neexistoval žiadny objektívne opodstatnený dôvod, aby sa žalovaný pri ďalšom nakladaní s týmito peňažnými prostriedkami riadil pokynmi svokra konateľky žalovaného W. T.. Tvrdenie svedka O. A. o vrátení sumy vo výške 3 500,- EUR konateľovi žalobcu niekedy na jar 2014 súd vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz odôvodňujúci čiastočné zamietnutie žaloby, a to vzhľadom na dôvodnú pochybnosť o pravdivosti tvrdení svedka O. A. obsiahnutých v jeho svedeckej výpovedi a vzhľadom na skutočnosť, že pravdivosť tvrdenia o odovzdaní sumy 3 500,- EUR O. A. konateľovi žalobcu nie je doložená žiadnym iným relevantným dôkazom, pričom konateľ žalobcu pravdivosť tohto tvrdenia svedka O. A. namietal. Na základe vyššie uvedených skutočností súd ustálil záver, že na strane žalovaného vznikol neoprávnený majetkový prospech v sume 5 000,- EUR získaný žalovaným na úkor žalobcu, pričom tak z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného, ako aj z výpovede I. T. jednoznačne vyplynulo, že už v čase prijatia predmetných peňažných prostriedkov na svoj bankový účet mal žalovaný vedomosť o tom, že ide o peňažné prostriedky, ktoré mu nepatria, t.j. ide o neoprávnený majetkový prospech, ktorý bol povinný vrátiť, avšak napriek tejto vedomosti žalovaný nevykonal žiadne relevantné úkony za účelom zistenia subjektu, ktorému bolo potrebné predmetné peňažné prostriedky vrátiť, prípadne nevyčkal na výzvu oprávneného subjektu na vrátenie predmetných peňažných prostriedkov, ale žalovaný s nimi naložil spôsobom, ktorý nemá oporu v príslušnej právnej úprave. Žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny 5 000,- EUR predstavujúcej bezdôvodné obohatenie uplatnil tiež nárok na zaplatenie príslušenstva predstavujúceho úrok z omeškania v zákonnej výške 9,25% ročne, ktorá zodpovedá dikcii ustanovenia § 369 ods. 2 Obch. zák. v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obch. zák., pričom žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania nie od dátumu viazaného na vznik bezdôvodného obohatenia, ale až od dátumu 4.4.2014 viazaného na obsah predmetnej mandátnej zmluvy. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že od počiatku namietal neplatnosť mandátnej zmluvy a za danej situácie aj z dôvodov hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné navrhnúť vykonanie písmo znaleckého posudku a súd aj napriek tomu dospel k záveru, že podpisy konateľky žalovaného na zmluvy a jej dodatku sa vizuálne odlišujú. Dodal, že celý proces uzatvárania zmluvy bol v réžii konateľa žalobcu a p. A. bez akejkoľvek účasti žalovaného. Podľa názoru žalovaného určenie, či mandátna zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom nemá vplyv na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Pochybenie súdu prvej inštancie však videl v tom, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom poukázal na náležitosti, ktoré v zmysle zákona o účtovníctve musí obsahovať účtovný doklad v súvislosti s čím uviedol, že žalobca predložil súdu fotokópiu dokladu o vklade sumy 5 000,- EUR v hotovosti, na ktorom však chýba jeho podpis a ďalšia špecifikácia platby. Rovnako náležitosti účtovného dokladu podľa žalovaného nespĺňal ani žalobcom predložený doklad označený ako ,,obraty účtov“. Podľa žalovaného žalobcom poukázaná suma slúžila na pochybné, resp. nekalé účely. Žalovaný skonštatoval, že sporné fotokópie žalobcom predložených dokladov nemohli byť hodnovernými dôkazmi a dôkazná povinnosť predložiť relevantný dôkaz tak zo strany žalobcu nebola splnená, pričom na jeho strane nebola daná ani aktívna legitimácia. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne a právne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a zároveň si uplatnil nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Považoval za nesporné, že žalovanému vznikol neoprávnený majetkový prospech v sume 5 000,- EUR, pričom s predmetnými finančnými prostriedkami naložil podľa vlastného uváženia, resp. podľa pokynu tretej osoby, ktorá so stranou žalobcu ani žalovaného nie je majetkovo prepojená, ale len rodinne na strane žalovaného. Žalobca zastával názor, že žalovaný okrem slovného spochybnenia podpisu na mandátnej zmluve a dodatku nenavrhol žiadny iný dôkaz, ktorým by preukázal takéto tvrdenia. Dôležité však je, že na jeho účet prišli peňažné prostriedky, ktoré žalobcovi nevrátil. Tvrdenia žalovaného ohľadom pochybenia v účtovníctve považoval žalobca za nepodstatné a nesprávne, nakoľko vklad predmetnej sumy bol vykonaný v hotovosti vo VÚB, a.s.. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a skutočnosti v ňom uvedené nie sú spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť záverov súdu prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne tak po skutkovej ako aj právnej stránke, vyplývajúce z dostatočne vykonaného dokazovania a s odôvodnením napadnutého rozsudku sa zároveň odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd s poukazom na nepochybný záver o tom, že predmetná mandátna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom uvádza, že v tejto súvislosti je irelevantné zaoberať sa otázkou, či žalobcom predložené doklady majú náležitosti účtovného dokladu v zmysle zákona o účtovníctve. V konaní bolo preukázané, že žalobca poukázal na účet žalovaného sumu 5 000,- EUR ako splnenie si povinnosti poskytnúť zálohu v zmysle čl. IV. zmluvy, čo žalovaný nespochybnil a potvrdil, že takúto platbu prijal. V tejto súvislosti je teda podstatnou skutočnosť, že na strane žalovaného došlo k prijatiu peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Sumu 5 000,- EUR prijal žalovaný na účet ako plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré bol povinný v zmysle § 451 a nasl. a najmä v zmysle § 457 Obč. zák. vrátiť žalobcovi, nakoľko nemal žiadny zákonný ani zmluvný dôvod si tieto peňažné prostriedky ponechať a už vôbec nie previesť ich na účet neznámej tretej osoby. Tvrdenie žalovaného, že osobu žalobcu nepoznal, že s ním nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu a že len konal na pokyn p. W. T. ho za daných okolností nezbavuje povinnosti vrátiť prijaté plnenie, nakoľko zákon výslovne ustanovuje, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému účastníkovi tejto neplatnej zmluvy všetko, čo podľa nej dostal. Z uvedeného vyplýva, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný a žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť poskytnutú zálohu v sume 5 000,- EUR aj spolu s príslušenstvom. 12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).