Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/383/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208117 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215208117.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne:Z.W. Z. D. U.., V. X. B. XX, XXXX D., K., J. N. Z. Z. N., O..I.., pobočka poisťovne z iného členského štátu, K. XX, D., X.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou AK Hrabovská s.r.o., Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovaným: 1/ L.Ü. N., O..I.., J. XX, D., X.: XX XXX XXX, X/ N. T., T. T., X/ S. T., V. D. P. X, T. Teplá, o zaplatenie 286,98 eur na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/183/2015-124 zo dňa 29. februára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 1/ m e n í tak, že žaloba sa voči nej z a m i e t a. Žalovanej 1/ sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. , Výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej 1/ uložená povinnosť nahradiť trovy štátu, sa z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 286,98 eur, náhradu iných trov konania vo výške 17 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 228,19 eur, to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ 2/ 3/ tiež uložil povinnosť nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Bratislava II vo výške 34,91 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobkyňa uzavrela dňa 24.4.2012 s T. T. J. - J. J. ( poistený ) poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. Š. F.. Zo záznamu o dopravnej nehode ďalej zistil, že dňa 21.8.2013 došlo v Dubnici nad Váhom k dopravnej nehode poisteného motorového vozidla zn. Š. F. s vozidlom zn. F. A.. Nehodu zavinil vodič motorového vozidla zn. F. A. ( žalovaný 3/ ). Prevádzkovateľom tohto vozidla bol žalovaný 2/. Ku škodovej udalosti došlo tak, že žalovaný 3/ zastal s vozidlom na vozovke v smere jazdy, vypol motor, vystúpil z vozidla, auto obišiel a otvoril pravé a následne ľavé dvere kufra, keď bezprostredne po tom do dverí narazilo po ceste idúce motorové vozidlo zn. Š. F.. Poistený si uplatnil voči žalobkyni nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia. Žalobkyňa poistenému vyplatila dňa 19.2.2014 poistné plnenie vo výške 286,98 eur. Motorové vozidlo zn. F. A. malo k 21.8.2013 platné poistenie zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla u žalovaného 1/. Žalobkyňa si titulom regresnej náhrady ( § 813 Obč. zák. ) uplatnila dňa 20.2.2014 voči žalovanej 1/ nárok na zaplatenie sumy 286,98 eur. Žalovaná 1/ odmietla plniť dôvodiac, že škoda na vozidle zn. Š.J. F. nebola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ale zanedbaním prevenčnej povinnosti vodiča ( žalovaného 3/ ), preto nie je krytá poistením. 3/ Z takto zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie ustálil, že ku škode došlo v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla zn. F. A.. Motorové vozidlo zn. F. A. síce nebolo v čase zrážky v pohybe, malo vypnutý motor, ale malo zapnuté výstražné svetlá, bolo odparkované na vozovke a bolo súčasťou cestnej premávky. Otvorenie dverí bezprostredne po odstavení vozidla je činnosť súvisiaca s prevádzku vozidla. Prevádzkovateľ motorového vozidla zn. F. ( žalovaný 2/ ) preto za škodu na vozidle zn. Škoda zodpovedá podľa § 427 Obč. zák. Právna povinnosť žalovanej 1/ plniť žalobkyni následne vyplýva z § 4 ods. 2, 4 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. Keďže povinnosťou žalovaného 3/ podľa § 24 zákona o cestnej premávke bolo skontrolovať bezpečnosť cestnej premávky a až následne po uistení sa, že nehrozí žiadna zrážka, dvere otvoriť, za vzniknutú škodu zodpovedá podľa § 415 Obč. zák. Keďže z povahy plnenia vyplýva, že viac dlžníkov má plniť tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne ( § 511 ods. 1 Obč. zák. ), súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy solidárne. 4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 O.s.p. a neúspešných žalovaných zaviazal solidárne na úhradu svedočného 34,91 eur. 5/ Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 286,98 eur, tak, že žalobu proti nej zamietne. Namietla, že súd prvej inštancie si nesprávne vyložil § 427 Obč. zák. a tento nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav. Dôvodila, že škoda na vozidle zn. Š. F. nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky vozidla zn. F. tak, ako to predpokladá § 427 Obč. zák. Vozidlo zn. F. nebolo v čase stretu s vozidlom zn. F. v prevádzke, jeho motor bol vypnutý a vozidlo nebolo v pohybe, bolo odstavené. Nemožno preto súhlasiť s výkladom pojmu „prevádzka motorového vozidla“ prezentovanom súdom prvej inštancie. Pre ustálenie, či je vozidlo v prevádzke, nepostačuje skutočnosť, že sa vozidlo nachádza na vozovke a má zapnuté výstražné svetlá. Tieto skutočnosti nie sú v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody. Podľa žalovanej 1/ samotný úkon otvorenie dverí nie je možné považovať za prevádzku vozidla, ak nebol jeho motor v chode. V prejednávanom prípade je možné uvažovať o zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák., takéto porušenie však nezakladá zodpovednosť za škodu krytú povinným zmluvným poistením z prevádzky motorového vozidla. Rovnaký právny záver vyslovil odvolací súd už v rozsudku sp. zn. 6Co 222/2013 zo dňa 22.3.2013. 6/ Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedla, že k stretu motorových vozidiel došlo v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky a platí, že ak škodu spôsobili okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke, nie je možná liberácia. Samotný chod motora nie je jedinou podmienkou pre ustálenie, či motorové o vozidle je v prevádzke. Rozhodujúce je aj postavenie dopravného prostriedku, jeho alebo vodičova účasť na cestnej premávke, ako aj úkony vykonané vo vzťahu k vozidlu. Medzi takéto úkony patrí aj otváranie dverí alebo umývanie vozidla. Aktuálna súdna prax ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 3925/2013 ) prevádzku motorového vozidla neviaže výlučne na chod motora alebo pohyb motorového vozidla, ale aj na zlyhanie vodiča, ktorý vytvorí prekážku pre účastníkov premávky. Za zlyhanie vodiča sa považuje akékoľvek správanie, ktoré môže zapríčiniť škodu. Širšie ponímanie pojmu prevádzka motorového vozidla je dôvodom pre naplnenie zmyslu a účelu inštitútu objektívnej zodpovednosti za škodu v doprave. Na základe uvedeného žalobkyňa žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil. 7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené proti žalovanej 1/, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ je dôvodné. 8/ Odvolací súd v súvislosti s ust. § 427 ods. 1 Obč. zák. poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 5/2014 z 3. júna 2014, podľa ktorého „za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke“ považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu ( a to aj skryté ), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. 9/ V prejednávanom prípade ku škode na vozidle zn. Š. F. došlo následkom otvorenia zadných dverí za účelom vykládky prepravovaného nákladu. Ku škodovej udalosti došlo po tom, čo vodič odstavil vozidlo na kraji vozovky, vypol motor, vystúpil z vozidla a zavrel predné dvere vozidla. Za účelom prevencie škody zapol na vozidle výstražné svetlá. Vozidlo teda vhodným spôsobom vyradil z prevádzky. Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že za daného skutkového stavu - otvorenie zadných dverí za účelom vykládky prepravovaného nákladu ( a to aj za situácie zapnutých výstražných svetiel na vozidle ) nie je možné považovať za okolnosť súvisiacu s osobitnou povahou prevádzkou motorového vozidla. Inak povedané, škoda na vozidle zn. Š. F. nebola vyvolaná žiadnymi okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla zn. F. A., alebo zlyhaním jeho vodiča v tom zmysle, že by charakterizovali osobitnú povahu prevádzky motorového vozidla. Náhrada takejto škody sa preto vo vzťahu k odvolateľovi nemôže riadiť ustanoveniami o osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 Obč. zák. Z uvedeného dôvodu nemohla vzniknúť ani následná právna povinnosť žalovanej 1/ plniť za žalovaného 2/ titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. 10/ Odvolací súd dospel teda k záveru, že súd prvej inštancie prejednávanú vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Keďže odvolací súd v odvolacom konaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý však vo vzťahu k žalovanej 1/ po právnej stránke posúdil odlišne, napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 286,98 eur zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu voči žalovanej 1/ zamietol. Zároveň vo vzťahu k žalovanej 1/ zrušil súvisiaci výrok, ktorým bola žalovanej 1/ spolu so žalovanými 2/, 3/ uložená povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 34,91 eur (§389 ods. ods. 1 písm. d/ C.s.p.). 11/ Keďže žalovaní 2/ a 3/ odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali, pričom títo netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo so žalovanou 1/ v zmysle § 77 ods. 1 C.s.p., rozsudok súdu prvej inštancie voči nim nadobudol právoplatnosť. 12/ O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p. a plne úspešnej žalovanej1/ priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).