Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/278/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208302 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215208302.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, proti žalovanej: H. Š., F. XX, U., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.03.2017, č.k. 9C/187/2015-92, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej, označenej pôvodne ako žalovaná v 1. rade, povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať dvojizbový byt č. XX, na X. poschodí, nachádzajúci sa na F. ulici XX v U. (ďalej aj ako „byt“), do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to bez nároku na bytovú náhradu (výrok I), konanie voči žalovanej v 2. rade (Y. U.) a žalovanému v 3. rade (X. T.) zastavil (výrok II.) a rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.) a žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok IV.). 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovanej v 1. rade a J. Š. (v tom čase ako žalovanému v 2. rade) vypratania bytu, bez nároku na bytovú náhradu, na tom skutkovom základe, že dňa 22.03.1993 uzavrel so žalovanou v 1. rade nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom predmetného bytu. Po vzniku nájomného vzťahu uzatvorila žalovaná v 1. rade dňa 24.04.1999 manželstvo s J. Š., ktorým dňom uzavretia manželstva vznikol spoločný nájom bytu v súlade s ustanovením § 704 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vzhľadom na to, že nájomcovia hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, pristúpil žalobca k výpovedi nájmu bytu, ktorá bola doručená žalovanej v 1. rade a J. Š. dňa 06.06.2012. Jej dôsledkom bol zánik nájmu bytu v súlade s ustanovením § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňom 31.09.2012, a preto počnúc od 01.10.2012 žalovaná v 1. rade spolu s J. Š. užívali byt bez právneho dôvodu, pričom za jeho užívanie neplatili žiadnu odplatu a ich záväzok voči žalobcovi z tohto titulu predstavoval ku dňu 28.02.2015 sumu 4.914,39 eura. 3. V priebehu konania žalobca zobral žalobu voči J. Š. späť dôvodiac, že v byte už nebýva a navrhol, aby súd pripustil vstup Y. U.j a X. T. do konania na strane žalovaných (ako žalovaných v 2. a v 3. rade), o ktorých dispozitívnych úkonoch rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.10.2016, č.k. 9C/187/2015-59. 4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, aplikujúc ustanovenia § 126 ods. 1, § 667 ods. 1, § 677 ods. 2, § 710 ods. 1, 3 a § 711 ods. 1, písm. d) Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba voči žalovanej v 1. rade je dôvodná. Mal za dostatočne preukázané, že žalovaná v 1. rade si neplnila svoju povinnosť a riadne neplatila žalobcovi nájomné za obdobie dlhšie ako tri mesiace, z dôvodu ktorého jej dal žalobca výpoveď z nájmu bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1, písm. d) Občianskeho zákonníka listom zo dňa 27.04.2012, zn. J. K. XXXXX/XXXX/XXXXXX. Predmetná výpoveď bola doručená žalovanej v 1. rade dňa 06.06.2012 jej uložením na pošte, pričom nájom bytu sa skončil uplynutím výpovednej lehoty troch mesiacov, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď žalovanej v 1. rade doručená a uplynula dňa 30.09.2012. Žalovaná v 1. rade nepreukázala, že sa v čase doručenia výpovede z nájmu bytu nachádzala v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ani že sa po doručení výpovede domáhala ochrany na súde, čo malo za následok, že počnúc od 01.10.2012 jej nesvedčilo právo byt užívať a užívala ho bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sporové strany následne (t.j. po 30.09.2012) uzavreli novú nájomnú zmluvu o užívaní predmetného bytu, prípadne, že by sa nájom bytu obnovil zo zákona. Vzhľadom na tieto skutočnosti uložil súd prvej inštancie žalovanej v 1. rade povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. 5. Súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 2 a § 146 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil konanie voči žalovaným v 2. a v 3. rade z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pred otvorením pojednávania. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu a žalovaným v 2. a v 3. rade právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie, vo vyhovujúcej časti, napadla v zákonom stanovenej lehote žalovaná v 1. rade (ďalej už ako „žalovaná“) odvolaním a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil a žalobu zamietol alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že konajúci súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne, že neuhradila záväzky voči žalobcovi a bola vedená ako jeho dlžníčka, nakoľko ešte pred vydaním rozsudku zaplatila svoj dlh voči žalobcovi v celom rozsahu. Keďže pre rozhodnutie súdu vo veci samej je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a tento stav bol iný, než vzal súd prvej inštancie do úvahy, žalovaná mala za to, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí. V ďalšom uviedla, že predmetné skutočnosti nemohla uviesť už skôr, nakoľko nemala k dispozícii finančné prostriedky na splatenie dlhu, ktoré jej darovala dcéra až po súdnom pojednávaní. 8. Žalovaná v odvolaní poukázala aj na svoj nepriaznivý zdravotný stav tvrdiac, že pokiaľ z tohto dôvodu súd prvej inštancie neviazal jej vypratanie bytu na poskytnutie bytovej náhrady, minimálne prístrešia, posúdil vec po právnej stránke nesprávne. Uzavrela, že po vysťahovaní sa z bytu, nebude mať kam ísť. 9. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Dôvodil, že naďalej trvá na vyprataní žalovanej z bytu, nakoľko pre neho nie je prospešné, aby žalovaná zotrvala v predmetom byte bývať pre jej zlú platobnú disciplínu, o čom mali svedčiť aj viaceré súdne spory medzi stranami. Skutočnosť, že žalovaná mu dodatočne uhradila peňažné prostriedky nezmenila situáciu, pre ktorú sa rozhodol podať žalobu na jej vypratanie z bytu. Z týchto dôvodov preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.12.2018 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 11. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania bytu v jeho vlastníctve, z dôvodu, že žalovaná byt užívala bez právneho dôvodu, nakoľko nájom bytu žalobca ukončil výpoveďou z nájmu, pretože žalovaná hrubo porušila povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď mal za preukázané, že žalovaná v dôsledku výpovede z nájmu bytu a uplynutia výpovednej lehoty užívala byt bez právneho dôvodu, pričom nepreukázala, že v čase doručenia výpovede sa nachádzala v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a ani to, že sa domáhala ochrany na súde (zrejme žalobou o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu - pozn. odvolacieho súdu). Za tohto stavu jej uložil povinnosť byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi, bez nároku na bytovú náhradu. 12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 13. Podľa § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. 14. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 15. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome. 16. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. 17. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.). Konajúci súd správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom rozhodujúce skutočnosti, vyplývajúce z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, ako aj z obsahu spisu správne vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 C.s.p) a dospel tak k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu žalobe; argumentácii žalovanej uvedenej v odvolaní nemožno priznať úspech. 18. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že dôvodom výpovede z nájmu bytu danej žalovanej bolo nepochybne porušenie jej povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, konkrétne neplatenie nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Túto skutočnosť, t.j. neplatenie nájomného potvrdila samotná žalovaná v rámci svojho výsluchu na pojednávaní súdu dňa 30.03.2017 (č.l. 89), čím nespochybňovala dôvodnosť výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.04.2012. Pokiaľ konajúci súd, vychádzajúc i z týchto tvrdení žalovanej, ustálil, že žalovaná po daní výpovede z nájmu a uplynutí výpovednej lehoty užívala byt bez právneho dôvodu, nemožno mu vytknúť, že vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Skutočnosť, že žalovaná až dňa 27.04.2017, t.j. po doručení výpovede, uplynutí výpovednej lehoty a po vyhlásení rozsudku vo veci samej uhradila nedoplatky viažuce sa k bytu v sume 1.700 eur (viď potvrdenie o vklade na účet na č.l. 100) nič nemení na dôvodnosti výpovede z nájmu bytu a nemá vplyv na jej platnosť a účinnosť. Zaplatenie dlžného nájomného žalovanou nemalo bez ďalšieho za následok zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu, keď jeho dôsledkom bolo len splnenie záväzku žalovanej voči žalobcovi. Nemožno pritom opomenúť, že žalovaná v priebehu konania netvrdila a ani nepreukázala, že by ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a túto skutočnosť žalobcovi oznámila počas plynutia výpovednej lehoty. 19. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď povinnosť vypratať byt neviazal na zabezpečenie bytovej náhrady z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, odvolací súd udáva, že túto procesnú obranu žalovaná použila prvý krát až v odvolaní. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ani v rámci výsluchu na pojednávaní súdu dňa 30.03.2017 neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že jej zdravotný stav nie je dobrý, pričom svoje tvrdenia nepodporila ani dôkazmi preukazujúcimi uvádzané skutočnosti. Odvolací súd preto na jej tvrdenia, ktoré posúdil ako novoty, nemohol prihliadať, nakoľko na ich pripustenie neboli splnené predpoklady v zmysle § 366 C.s.p. Za tohto stavu, t.j. keď žalovaná v konaní na súde prvej inštancie netvrdila a ani nepreukázala existenciu takých okolností, ktoré mohli byť posúdené ako dôvody hodné osobitného zreteľa, tento nepochybil, keď v súlade s ustanovením § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovanú k povinnosti byt vypratať a žalobcovi odovzdať bez nároku na bytovú náhradu. 20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd udáva, že nepovažoval žalovanou uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).