Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/31/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210754 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215210754.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: AB Tax Consulting, k.s., Legionárska 1, Bratislava 831 04, IČO: 35 886 404, zast.: JUDr. Miroslav Ištok, advokát, Francisciho 1, Bratislava 811 08, proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava 852 01, IČO: 35 704 713, zast.: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., Jesenského 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, o zaplatenie 5.676,16 EUR s prísl, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/197/2015-122 zo dňa 11.04.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/197/2015-122 zo dňa 11.04.2017 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.676,16 EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 18.10.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedka X.. K. J.N., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil, že žalobca ako mandatár uzatvoril dňa 9.10.2006 s pôvodným žalovaným (VB LEASING SK, spol. s r.o.) ako mandantom Zmluvu o poskytovaní poradenstva, predmetom ktorej bolo poskytovanie daňového, účtovného, organizačného a ekonomického poradenstva. K uvedenej zmluve bol dňa 17.4.2007 prijatý Dodatok č. 1. Žalovaný vypovedal zmluvu výpoveďou zo dňa 21.12.2010, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 7.1.2011, teda výpovedná lehota v zmysle čl. VII. ods. 4. Zmluvy v znení Dodatku č. 1 začala plynúť 1.4.2011 (prvý deň nasledujúceho kalendárneho štvrťroka) a skončila dňa 30.9.2011 (uplynutím šesťmesačnej výpovednej doby). Žalobca listom zo dňa 29.7.2011 požiadal žalovaného o zaslanie podkladov. Žalobca listom zo dňa 23.9.2011 zaslal žalovanému stanovisko k fakturácii súvisiacich nákladov na klientov pri ukončovaní zmluvných vzťahov. Žalobca faktúrou č. 007011 zo dňa 3.10.2011 žalovanému vyúčtoval paušálnu odmenu za júl, august a september 2011 v sume 5.676,16 EUR. V dňoch 14.11.2011, 25.10.2012, 20.12.2013 a 21.10.2014 zaslal žalovaný žalobcovi na odsúhlasenie inventarizáciu záväzkov. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že za obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2011 žalobca nedodal žalovanému požadované služby. Žalovaný preto neuhradil predmetnú faktúru z dôvodu nesplnenia predmetu zmluvy, čo žalobcovi oznámil emailom (emailové správy zo dňa 04.10. a 24.10.2011) spolu s tabuľkou, do ktorej požadoval doplniť potrebné údaje (o povinnosti účtovania DPH na jednotlivé položky do modulu Konečné vyúčtovanie). Na emaily však žalobca nereagoval. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 566 ods. 1, § 571 ods. 2 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní poradenstva dňa 9.10.2006 (spolu s dodatkom č. 1 zo dňa 17.4.2007), na základe ktorej vykonával pre žalovaného poradenské služby za paušálnu mesačnú odmenu 1.576,71 EUR + DPH. Žalovaný vypovedal zmluvu výpoveďou zo dňa 21.12.2010, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 7.1.2011, teda výpovedná lehota začala plynúť 1.4.2011 a uplynula dňa 30.9.2011. Žalobca si uplatnil nárok na odmenu formou faktúry č. 007011 zo dňa 3.10.2011, splatnej dňa 17.10.2011, za obdobie od 1.7.2011 do 30.9.2011 vo výške 5.676,16 EUR vrátane DPH. V konaní žalovaný namietal, že za uvedené obdobie žalobca nedodal žalovanému požadované služby, čo mal žalobcovi oznámiť emailom zo dňa 4.10.2011 a opätovne dňa 24.10.2011 spolu s tabuľkou, do ktorej požadoval doplniť potrebné údaje ohľadom účtovania DPH. 5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie predmetnej faktúry č. 007011 zo dňa 3.10.2011 za vykonanú poradenskú činnosť pre žalovaného v období od 1.7.2011 do 30.09.2011 vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že žalobca nevykonával riadne služby v zmysle uzavretej zmluvy, na čo ho žalovaný upozornil emailovými správami zo dňa 4. a 24.10.2011. Žalobca súdu svoj žalobný nárok dostatočne preukázal prostredníctvom uzavretej zmluvy zo dňa 9.10.2006 (vrátane dodatku), faktúry č. 007011 splatnej dňa 17.10.2011 a riadne doručenej žalovanému, ako aj 4 listov žalovaného adresovaných žalobcovi, v ktorých žalovaný v zmysle vykonávania inventarizácie záväzkov potvrdil existenciu záväzku žalovaného podľa faktúry č. 007011 (5.676,16 EUR), a to ku dňu 31.10.2011, 30.09.2012, 30.11.2013 a 30.09.2014. Predmetná faktúra bola riadne zaevidovaná v účtovníctve žalovaného, žalovaný ju žalobcovi nikdy nevrátil, relevantným spôsobom nerozporoval a ani žalobcovi nereklamoval nedostatočne vykonané služby daňového poradenstva. Žalovaný síce doložil do spisu kópiu emailu zo dňa 4.10.2011, avšak týmto emailom žalobcu len žiadal o doplnenie údajov do stĺpca DPH (áno/nie) v tabuľke so všetkými fakturačnými položkami. Emailom zo dňa 24.10.2011 žalovaný opätovne žiadal doplniť tabuľku podľa predošlého emailu s tým, že bez jej zaslania nemôže uhradiť faktúru za tretí kvartál. Z uvedených emailových správ nevyplýva, že by žalovaný reklamoval nedostatočné vykonanie služieb zo strany žalobcu v období od 1.7.2011 do 30.9.2011 a ani z nich nevyplýva, že boli žalobcovi aj skutočne doručené. Tvrdenie žalovaného, že sa mu po odoslaní emailov nevrátilo oznámenie o nedoručiteľnosti správ, nie je dostatočným dôkazom o tom, že emaily sa dostali do dispozičnej sféry žalobcu. Žalovaný mal možnosť kontaktovať žalobcu telefonicky, či listovou formou, avšak tieto formy komunikácie dostatočne nevyužil a spoliehal sa výlučne na dve zaslané emailové správy. Uvedené konanie žalovaného súd nepovažuje za reklamáciu vykonaných poradenských služieb žalobcu vzhľadom aj k tomu, že žalobca komunikoval bezprostredne pred uvedenými emailovým správami vo forme listov, ktoré žalovanému doručoval poštou (list zo dňa 29.7.2011 a 23.9.2011). Uvedené dve emailové správy nepreukazujú, že žalobca v rozhodnom čase nevykonával svoju činnosť riadne, alebo vôbec, keďže medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá paušálna odmena pre žalobcu, t.j. išlo odmenu za práce, ktoré nemožno presne časovo odhadnúť, nakoľko sú vykonávané nerovnomerne a nepravidelne. Svedok X.. K. J. síce uviedol, že konateľ žalobcu poskytol v prvej časti dohodnutého rozsahu plnenie v celom rozsahu a v druhej väčšej časti poskytol iba malú časť, ktorá sa týkala refakturácie spôsobenej škody a nákladov od klienta. Avšak jeho výpoveď dostatočne nepreukazuje, že žalobca nevykonával v rozhodnom čase zmluvne dohodnutú činnosť riadne. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že žalobca v konaní nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného, konkrétne nerozporoval a nepoprel, že nikdy nesplnil svoju povinnosť týkajúcu sa spracovania a doplnenia databázy faktúr a fakturačných položiek do príslušnej tabuľky za obdobie 01.07.2011 do 30.09.2011 a túto žalovanému nikdy nedodal. Poukázal na § 151 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a mal teda za to, že v konaní bolo nesporné, že žalobca si v rozhodnom čase nevykonal činnosť, na ktorú bol v zmysle zmluvy povinný. Ak teda bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že žalobca si v rozhodnom čase činnosť nevykonal, nemohol mu v súlade so zákonnom vzniknúť žalobou uplatnený nárok. 8. Vo vzťahu k údajnému neuneseniu dôkazného bremena poukázal na to, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. 9. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že žalovaný nikdy nereklamoval žalobcom vykonané služby. Z textu emailu je podľa jeho názoru jednoznačné, že išlo o reklamáciu žalovaného na neúplnú službu. Na skutočnosti, že žalovaný požadoval od žalobcu riadne dodanie ním objednaných služieb vrátane predmetnej tabuľky, nič nemení fakt, že túto požiadavku t.j. reklamáciu zaslal prostredníctvom emailu. Na správnosti týchto záverov o neexistencii záväzku, nič nemení podľa žalovaného fakt, že žalovaný faktúru nevrátil a vykonal inventarizáciu aj tohto záväzku. 10. Podľa žalovaného má rozhodnutie aj inú vadu, keďže súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého žalovaný iba fabuluje, ak tvrdí, že žalobca nepoprel neúplné nedodanie objednanej služby. Uviedol, že pozornosti žalovaného zrejme uniká, že ak žalobcovi neboli doručené žalovaného e-maily o údajnej reklamácii - žiadosti o doplnenie údaju do databázy tabuľky, tak žalobca nemal čo v skutočnosti dopĺňať a tým aj popierať. Poukázal na to, že žalovaný faktúru nevrátil a uplatnil si z nej odpočet DPH. Uviedol, že žalovaný doručoval správu elektronicky a takéto podanie v čase jeho uskutočňovania bolo potrebné nepochybne doplniť ja v listinnej podobe do troch dní, čo žalovaný neurobil. 12. K polemike žalovaného, že zmluva údajne neupravuje vznik nároku na odplatu a teda sa mal uplatniť § 566 ods. 2 Obch. zák., poukázal na znenie čl. V. ods. 2 Dodatku č. 1 k zmluve a skutočnosť, že po celú dobu platnosti neboli žiadne nedorozumenia ohľadne jej aplikácie. 13. K výhrade žalovaného o arbitrárnosti rozhodnutia uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti predpokladané zákonom, netrpí logickými vadami a plne zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 14. K písomnému vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný písomnú repliku. Zdôraznil, že popretie doručenia mailom zaslanej reklamácie neznamená popretie, že daná služba nebola vykonaná. Zákonným následkom nepopretia danej skutočnosti preto je, že skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, sa považujú za nesporné a preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov v otázke neposkytnutia požadovanej služby riadne a včas k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ ide o poukazovanie na účtovné predpisy, uviedol, že predmetom konania nie je skúmanie dodržiavania účtovných a daňových predpisov stranami sporu. K doručeniu reklamácie uviedol, že vo sfére súkromného práva hmotného postačí, že prejav vôle dôjde adresátovi, t.j. dostane sa do sféry jeho dispozície. Žalovaný zotrval na svojom názore, že predmetná zmluva o poskytovaní poradenstva zo dňa 09.10.2006 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17.04.2007) neupravovala vznik nároku mandatára (žalobcu) na odplatu, preto sa pre tento zmluvný vzťah uplatní ustanovenie § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka. 15. K písomnej replike žalovaného zaslal žalobca odvolaciu dupliku. Poukázal na to, že v písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2015 poprel tvrdenia žalovaného o nedodaní služby ako účelové, vedené snahou vyhnúť sa jeho povinnosti vyplývajúcej mu z mandátnej zmluvy. Ďalej uviedol, že ak žalovaný faktúru nevrátil a uplatnil si odpočet DPH, jednoznačne odsúhlasil dodanie tejto služby. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 25.09.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 17. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu, ktorú správne interpretoval a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalovaného a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné. 19. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca nikdy v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nesplnil riadne svoju činnosť a teda nemá nárok na odplatu. Z ust. § 151 C.s.p. vyplýva, že identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany. Procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany zaťažuje stranu sporu. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V predmetnom konaní žalobca preukázal svoj nárok listinnými dôkazmi, ktoré neboli zo strany žalovaného spochybnené. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany uviedol skutkové tvrdenie, že žalobca nedodal služby a to nedoplnil tabuľku o údaj o povinnosti účtovania DPH na jednotlivé položky finančných nárokov vyplývajúcich zo zmlúv medzi žalobcom a jeho klientmi v module Konečného vyúčtovania, čo mu oznámil e-mailom. Prostriedok procesného útoku žalobcu bolo tvrdenie, že tvrdenia žalovaného sú účelové, nesúhlasil teda s nimi a súčasne predložil skutkové tvrdenie spočívajúce v tom, že e-maily nemožno považovať za reklamácie, keďže žalovaný nepreukázal, že mu boli doručené. Z tvrdení žalobcu teda nemožno mať za to, že by nepoprel tvrdenia žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, že službu dodal, pričom ide o nárok titulom uzatvorenej zmluvy a žalovaný nič nereklamoval, ani nežiadal doplniť. Z uvedeného vyplýva, že bolo na žalovanom, aby preukázal, že nedodanie služby, resp. neúplné dodanie služby reklamoval. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, že žalobca služby riadne nedodal, čo malo byť preukázané e-mailovými správami. 20. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že žalobcovi nevznikol podľa uzatvorenej zmluvy nárok na odmenu. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 571 ods. 2 Obch. zák., keďže mal za to, že žalobca vykonal činnosť, na ktorú bol povinný. Žalobca preukázal nárok na odmenu uzatvorenou zmluvou vrátane Dodatku č. 1 a vystavenou faktúrou, pričom žalovaný faktúru a teda ani splnenie povinností nerozporoval. Skutočnosť, že e-mailom zo dňa 04.10.2011 žiadal doplniť žalovaný do stĺpca údaj o DPH nepreukazuje, že žalobca svoje záväzky nesplnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že jednak tento e-mail nemožno považovať za reklamáciu a na druhej strane ani žalovaný nepreukázal, že sa dostal do dispozície žalobcu. Naviac odvolací súd uvádza, že z článku V. predmetnej zmluvy síce vyplýva, že odmena prislúcha za splnenie zmluvných záväzkov, nárok na odmenu si však mal mandatár uplatniť formou vystavenej faktúry. Ak mal teda žalovaný zato, že žalobca si zmluvné záväzky nesplnil, mal to bezodkladne reklamovať, prípadne vrátiť faktúru ako neoprávnene vystavenú. Ako už bolo uvedené, žiadosť o doplnenie údaju nemožno považovať za reklamáciu nedodania prác, aj keby bolo preukázané, že sa dostala do dispozície žalovaného. 21. Odvolací súd súhlasí, že v danom prípade nemožno aplikovať procesnoprávny predpis upravujúci doručovanie na doručovanie reklamácie. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje Občianskym zákonníkom, pričom postačuje, ak sa prejav vôle, v tomto prípade e-mail žalovaného, ktorý mal byť reklamáciou, dostane do sféry adresáta. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že tento e-mail sa dostal do dispozície žalobcu. 22. K tvrdeniu žalovaného, že inventarizácia predmetného záväzku a účtovné doklady, resp. poukazovanie na účtovné doklady nie sú relevantné, odvolací súd uvádza, že súd hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (§191 C.s.p.). Dôkazy, ktorými žalobca preukázal, že žalobca opakovane zahŕňal predmetný záväzok do inventarizácie, faktúru nevrátil a naopak, zahrnul ju do účtovníctva a uplatnil si DPH, v spojitosti s ďalšími listinnými dôkazmi preukazujú oprávnenosť nároku žalobcu. 23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 25. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).