Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/169/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211148 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215211148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: MERCK spol. s.r.o., IČO: 31 338 101, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom: Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovaným: X/ B.. R. M., U.. XX.XX.XXXX, R.: R. X/A, R., X/ A.. Q. M., U.. XX.XX.XXXX, R.: R. X/A, R., obaja v zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom: Žilinská 14, Bratislava, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. apríla 2018 č.k. 7C/239/2015-269 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (potom, čo konanie v časti o zaplatenie 548,54 eur zastavil) uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.924,24 eur s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 548,54 eur od 11.11.2014 do 25.5.2015 a zo sumy 4.924,24 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal náhrada trov konania v rozsahu 82,4 %. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 45 ods. 1, § 145 ods. 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 2, § 663, § 668, § 671 ods. 1, § 682 Občiansky zákonník, § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a vecne tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.04.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie 6.000,- eur s 8,05 % - ným ročným úrokom z omeškania od 11.11.2014 do zaplatenia z titulu vrátenia depozitnej platby (bezdôvodné obohatenie). 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, žalovaného 1/ a svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a dospel k záveru, že žalobe je potrebné čiastočne vyhovieť. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: 4. Strany sporu mali v zmluve dohodnuté, že nájom pred uplynutím dohodnutej doby nájmu je možné ukončiť aj písomnou výpoveďou, a to tak zo strany prenajímateľa ako aj nájomcu z akéhokoľvek dôvodu s tým, že výpovedná doba je 3-mesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Medzi stranami sporu bolo sporné, kedy bola výpoveď z nájmu zo strany žalobcu doručená žalovaným, a teda kedy nájom skončil uplynutím výpovednej doby. Žalobca tvrdil, že výpoveď z nájmu riadne doručil do rúk dcéry žalovaných na adrese ich trvalého bydliska dňa 27.7.2014, nájom teda skončil 31.10.2014. Žalovaní tvrdili, že im výpoveď z nájmu bola doručená až v mesiaci august 2014, a teda nájom skončil až 30.11.2014. 5. Z výpovedí svedkov a tvrdení strán sporu k otázke dourčovania súd prvej inštancie zistil, že svedkyňa M. (dcéra žalovaných) potvrdila, že dňa 27.7.2014 prišiel k domu jej rodičov na R. Z.. X nejaký človek (ktorého podľa jej uvedenia nepoznala) a uviedla, že sa a snažil s ňou komunikovať lámanou angličtinou, žiadnu listinu jej ale neodovzdal. Svedok E. uviedol, že dňa 27.7.2014 odovzdal písomnú výpoveď z nájmu dcére žalovaných, ktorá sľúbila ju odovzdať otcovi. Žalobca tvrdil, že žiaden ďalší pokus o doručovanie výpovede žalovaným neuskutočnil. Žalovaní tvrdili, že v čase od 22. do 29.7.2014 boli na dovolenke v zahraničí (čo aj doložili dokladom z cestovnej kancelárie) a následne sa ešte niekoľko dní zdržiavali mimo bydliska. Výpoveď z nájmu im bola doručená v mesiaci august 2014 (okolo 10. augusta). Žalovaní niekoľkokrát v priebehu konania potvrdili, že výpoveď z nájmu im bola doručená v auguste 2014 a teda nájom skončil dňa 30.11.2014. Až vo svojom ostatnom podaní vo veci samej zo dňa 6.3.2017 začali tvrdiť, že je celkom možné, že išlo iba o ústnu informáciu a výpoveď im žalobca doručil písomne až 7.4.2015. Súd však toto tvrdenie považoval za účelové, keď naviac ani samotní žalovaní netvrdili s istotou, že im písomná výpoveď nebola doručená v mesiaci august 2014. Všetky uvedené dôkazy a tvrdenia súd vyhodnotil tak, že svedok E. skutočne odovzdal písomnú výpoveď dcére žalovaných na adrese ich bydliska (zmluva uzatvorená medzi stranami sporu uprednostňovala osobné doručovanie písomností). Vzhľadom k tomu, že žalovaní sa v tom čase nachádzali na dovolenke v zahraničí, nedostala sa výpoveď hneď do ich dispozície, nakoľko išlo o prekážku objektívne vylučujúcu ich možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky (viď predchádzajúci odsek). Žalovaní tvrdili, že aj nasledujúcich niekoľko dní po návrate z dovolenky sa zdržiavali mimo svojho bydliska, čo však už nepreukázali, ale žalobca toto ich tvrdenie výslovne nespochybnil. Je teda ťažké určiť jednoznačne presný dátum, kedy sa výpoveď z nájmu dostala do dispozície žalovaných a teda, kedy ju možno považovať za doručenú žalovaným, avšak vzhľadom na neexistenciu iných dôkazov (pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu), je potrebné vychádzať z tvrdenia žalovaných, že to bolo až v auguste 2014. Vzhľadom na existenciu prekážky na strane žalovaných oboznámiť sa s obsahom dourčovanej výpovede totiž nemožno za dátum doručenia výpovede považovať dátum, kedy bola doručená do rúk ich dcéry, teda 27.7.2014. Z uvedeného potom vyplýva, že v súlade so zmluvou výpovedná doba začala plynúť dňa 1.9.2014 a uplynula dňa 30.11.2014, kedy nájom skončil. 6. Pri rozhodovaní o tom, či teda bol žalobca povinný zaplatiť žalovaným nájomné za mesiac november 2014 (v sume 3.000,- eur) však nie je bez významu skutočnosť, kedy došlo k odovzdaniu predmetu nájmu žalovaným. Vo všeobecnosti totiž platí, že pokiaľ nájomná zmluvy platí, nájom trvá a nájomcovi bolo umožnené prenajaté priestory užívať, skutočnosť, že nájomca nevyužil svoje právo prenajaté priestory užívať, hoci mu v tom prenajímateľ nebránil, nie je dôvodom na neplatenie nájomného. Faktické opustenie priestorov tvoriacich predmet nájmu a ich vypratanie nespôsobuje zánik nájomnej zmluvy a ani zánik povinnosti platiť nájomné. V danom prípade však došlo k predčasnému odovzdaniu a prevzatiu predmetu nájmu ku dňu 5.11.2014, teda ešte pred ukončením nájmu. Žalovaní pritom nijako neprejavovali nesúhlas s takýmto postupom, neupozorňovali žalobcu (z ktorého konania bolo zrejmé, že má za to, že nájom končí ku dňu 31.10.2014) na to, že nájom končí až uplynutím mesiaca november 2014, za ktorý budú aj požadovať nájomné a predmet nájmu bez výhrad (teda z hľadiska doby ukončenia nájmu) prevzali vrátane kľúčov od predmetu nájmu. Tým zároveň žalobca stratil v celom rozsahu faktickú možnosť predmet nájmu užívať v súlade so zmluvou. Naopak žalovaní získali možnosť sami predmet nájmu užívať, prípadne ho ďalej prenajať. Za takýchto okolností požadovať od žalobcu platenie nájomného za obdobie od 5.11.2014 od 30.11.2014, kedy už nemal možnosť predmet nájmu užívať, naopak užívať ho mohli žalovaní, by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Za obdobie od 1.11.2014 do 4.11.2014, kedy ešte nájom trval a žalobca mal predmet nájmu aj k dispozícii, by však žalobca nájomné zaplatiť mal. Za tieto 4 dni predstavuje nájomné sumu 400,- eur (3.000,- eur : 30 dní = 100,- eur x 4 dni = 400,- eur). 7. Keďže nájom sa skončil k 30.11.2014, žalovaní nemajú nárok na zaplatenie nájomného za mesiace december 2014 až jún 2015 v sume 21.000,- eur, ani nákladov na údržbu záhrady za mesiace marec až jún 2015 v sume 400,- eur (ide o obdobie po skončení nájmu) a žalobca nie je povinný im tieto sumy uhradiť. 8. Pokiaľ ide o posúdenie nákladov na opravy, údržbu resp. náhradu škody, ktoré si žalovaní uplatňovali voči žalobcovi na započítanie, treba vychádzať predovšetkým zo znenia nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a z ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa nájomnej zmluvy mal žalobca znášať náklady na opravy a bežnú údržbu do výšky 100,- eur (bod 6.5 zmluvy). Z uvedeného v spojení s bodom 6.3 zmluvy vyplýva, že ostatné opravy a bežnú údržbu (nad 100,- eur) mali zabezpečovať žalovaní, s výnimkou starostlivosti o bazén (chémia vody, údržba filtrov vody a vzduchu), údržby záhrady (kosenie a polievanie) a zimnej údržby (odhádzanie snehu a údržba prístupov k domu) a s výnimkou poškodení, ktoré spôsobil žalobca alebo iné osoby zdržujúce sa s jeho súhlasom v dome. 9. Z vyjadrení žalovaných mal súd prvej inštancie za zrejmé, ži títo si nesprávne vykladajú ust. bodu 6.3 zmluvy, podľa ktorého nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v predmete nájmu, ktoré má zabezpečiť a znášať prenajímateľ a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. Toto ustanovenie zmluvy zodpovedá ust. § 668 ods. 1 OZ. Je zrejmé, že žalovaní si tieto ustanovenia vykladajú tak, že pokiaľ nájomca (žalobca) neoznámil potrebu opráv, je povinný zaplatiť náklady na tieto opravy v celom rozsahu. Tak tomu však nie je. Nájomca je povinný zaplatiť iba škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla, za ktorú však nemožno považovať náklady na predmetnú opravu, ktoré mal a má uhradiť prenajímateľ. Prenajímateľ má totiž povinnosť prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v takomto stave ju udržiavať na svoje náklady (§ 664 OZ). Pokiaľ teda žalobca neoznámil potrebu nejakých opráv v dome, či na zariadeniach v dome, či už z dôvodu, že takúto potrebu nezistil, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, neznamená to, že má povinnosť zaplatiť náklady na tieto opravy. Bol by povinný iba nahradiť škodu, ktorá nesplnením jeho oznamovacej povinnosti vznikla. 10. Podľa čl. 6 bod 6.6 zmluvy nájomca je povinný odstrániť na vlastné náklady alebo uhradiť prenajímateľovi v bežných cenách závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu nájomca ako i iné osoby zdržujúce sa v dome s jeho súhlasom. Toto ustanovenie v podstate upravuje zodpovednosť za škodu, ktorú nájomca spôsobil. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je: 1. protiprávne konania (porušenie právnej povinnosti), 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a 4. zavinenie (úmysel, nedbanlivosť). 11. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu nevyplýva povinnosť žalobcu zabezpečovať na vlastné náklady údržbu odvlhčovacieho zariadenia Menerga, ktoré podľa prílohy č. 2 k zmluve malo tvoriť súčasť skladu. Tiež zo zmluvy nevyplýva jeho povinnosť zabezpečovať ročné vykonávanie servisu autorizovanou firmou. Skutočnosť, že žalobcovi bol odovzdaný návod na obsluhu k tomuto zariadeniu, neznamená, že by prevzal takéto povinnosti. To by muselo vyplývať z nájomnej zmluvy. Taktiež v konaní nebolo preukázané (pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaných), že by žalobca svojim protiprávnym konaním zavinil nejaké poškodenie alebo poruchu tohto zariadenia. Žalovaní predložili dve faktúry za operatívny servis a náhradné diely na zariadenie Menerga. Obe faktúry zneli nad sumu 100,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s bodom 6.3 a 6.5 zmluvy je zrejmé, že tieto opravy a údržbu mal zaplatiť prenajímateľ, teda žalovaní. 12. Žalovaní si na započítanie uplatňovali viaceré položky za opravy (bazénu - fólia, tesnenie, perlička, pohon rolety v bazéne) vychádzajúc pravdepodobne z ust. bodu 6.6 zmluvy (prípadne aj 6.3 zmluvy). Vychádzali teda z toho, že žalobca spôsobil závady a poškodenia na týchto zariadeniach resp. neoznámil potrebu ich opráv, a teda zodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla. K výkladu ustanovenia 6.3 zmluvy už bolo uvedené vyššie, že nájomca je povinný zaplatiť iba škodu, ktorá nesplnením oznamovacej povinnosti vznikla, za ktorú však nemožno považovať náklady na predmetnú opravu, ktoré mal a má uhradiť prenajímateľ. Pokiaľ teda žalobca neoznámil potrebu nejakých opráva v dome, či na zariadeniach v dome, neznamená to, že má povinnosť zaplatiť náklady na tieto opravy. Bol by povinný iba nahradiť škodu, ktorá nesplnením jeho oznamovacej povinnosti vznikla. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaní neuviedli žiadnu škodu, ktorá by mala vzniknúť v súvislosti s tým, že by žalobca neoznámil potrebu nejakej opravy na nejakom zariadení v prenajatej nehnuteľnosti. Žalovaní si uplatňovali iba náklady na konkrétne opravy. Treba teda vychádzať z ustanovenia bodu 6.6 zmluvy, podľa ktorého nájomca je povinný odstrániť na vlastné náklady alebo uhradiť prenajímateľovi v bežných cenách závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu nájomca ako i iné osoby zdržujúce sa v dome s jeho súhlasom. Toto ustanovenie v podstate (ako už bolo uvedené vyššie) upravuje zodpovednosť za škodu, ktorú nájomca spôsobil. Žalobcovia však neuviedli a najmä nepreukázali, že žalobca a akým konkrétnym spôsobom porušil právnu povinnosť resp. sa dopustil protiprávneho konania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom porúch (a teda škody) na jednotlivých zariadeniach v predmete nájmu. 13. Pokiaľ ide o perličku a roletu v bazénovej časti, tieto boli súčasťou inventára predmetu nájmu, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že pri odovzdaní predmetu nájmu žalobcovi, mu bola aj predvedená funkčnosť týchto zariadení. Svedkyňa T. uviedla, že neskúšali všetky spotrebiče, nebola im tak podrobne predvedená funkčnosť všetkých zariadení domu, ako to žalovaný v 1. rade kontroloval pri odovzdávaní predmetu nájmu na konci nájmu. A v podstate to netvrdili ani samotní žalovaní. Z vykonaného dokazovania a ani z tvrdení žalovaných nevyplýva, kedy k týmto poruchám vlastne došlo a v dôsledku čoho. Pokiaľ ide o perličku, táto bola súčasťou bazénu. Na bazéne sa robili niekoľkokrát opravy, ktoré zabezpečoval žalovaní v 1. rade resp. na jeho objednanie svedok I., títo mohli teda pri tejto príležitosti vyskúšať funkčnosť perličky ako aj ostatných súčastí či zariadení súvisiacich s bazénom. Neskôr bol bazén so súhlasom žalovaných vypustený, je teda zrejmé, že od tohto momentu sa perlička nemohla používať. Pri odovzdaní predmetu nájmu žalovaným sa zistilo, že perlička nefunguje. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že aj pri odovzdávaní predmetu nájmu predchádzajúcim nájomcom žalovaným bola zistená nefunkčnosť perličky. Je teda možné, že táto nefungovala ani v čase odovzdania predmetu nájmu žalobcovi, resp. pokiaľ aj vtedy fungovala, ide zrejme o zariadenie, ktoré sa často kazí. V každom prípade nebolo preukázané, že jej nefunkčnosť spôsobil žalobca. Obdobne to platí pokiaľ ide o roletu v bazénovej časti. Podľa tvrdenia žalobcu (ktoré žalovaní nepopreli) žalovaný v 1. rade počas trvania nájmu (pri predvádzaní nehnuteľnosti potenciálnemu záujemcovi o nájom) používal ovládač na rolety a aj s nimi manipuloval. Museli teda v tom čase byť funkčné. Aj svedok I. potvrdil, že v čase keď vypúšťal bazén, rolety fungovali. Po vypustení bazénu, žalobca bazén nepoužíval, teda v zásade nemal dôvod s roletami v bazénovej časti domu manipulovať. Opäť teda nebolo preukázané, že poruchu pohonu rolety v bazéne spôsobil žalobca. Z týchto dôvodov, nie je žalobca povinný zaplatiť náklady na novú perličku (850,- eur) a na opravu pohonu rolety (375,60 eur). 14. Pokiaľ ide o ovládač na rolety v bazéne, podľa prílohy č. 2 zmluvy o nájme bol tento súčasťou inventára a bol teda odovzdaný žalobcovi spolu s predmetom nájmu. Pri odovzdávaní predmetu nájmu žalovaným tento ovládač chýbal. Za vrátenie všetkých súčastí predmetu nájmu zodpovedá žalobca, ktorý ich aj prevzal. Pokiaľ ovládač prenajímateľovi neodovzdal mal by mu nahradiť škodu s tým súvisiacu, teda buď mu odovzdať náhradný ovládač, alebo zaplatiť jeho hodnotu. Pokiaľ aj žalobca v konaní poukazoval na to, že tento ovládač bol videný počas trvania nájmu v rukách žalovaného v 1. rade, ktorý ním aj ovládal rolety, to bez ďalšieho neznamená, že za jeho stratu zodpovedá žalovaný v 1. rade. Žalovaní však nepreukázali cenu tohto diaľkového ovládača. Fakturovaná cena vo faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2014 od spoločnosti PLAST - EX s.r.o. na sumu 178,20 eur (ktorá mala byť podľa tvrdení žalovaných za diaľkový ovládač na rolety v bazéne) bola podľa tejto faktúry za pozáručnú opravu, nevyplýva z nej, že by malo ísť o dodanie nového diaľkového ovládača, a aká by mala byť jeho cena (toto namietal aj žalobca). Keďže žiadne iné dôkazy na preukázanie ceny diaľkového ovládača na rolety v bazénovej časti domu neboli predložené ani navrhnuté, súd nemohol prijať skutkový záver, že cena ovládača je 178,20 eur. 15. Pokiaľ ide o poškodenie fólie bazénu, zásadným problémom bolo zrejme to, že po vypustení bazénu nebola dostatočne zaťažená ponechaním určitého množstva vody. Postup starostlivosti o bazén a najmä o vypustený bazén nie je bežnou vecou, ktorú by mal ovládať každý človek. Skutočnosť, že po vypustení bazénu je potrebné ponechať určité množstvo vody v bazéne, aby bola fólia zaťažená a nepoškodila sa, nemožno zaradiť medzi bežné vedomosti, o ktorých by bolo možné očakávať, že ich ovláda každý človek. Preto žalovaní, ktorí súhlasili s vypustením bazénu, mali riadne poučiť žalobcu, ako sa má o bazén po vypustení starať. V konaní však nebolo preukázané, že by bol žalobca poučený o tom, že po vypustení má ponechať v bazéne určité (a aké) množstvo vody. Nepreukázala to výpoveď svedka I. a iný dôkaz o tom predložený nebol. Svedok I. k tomu uviedol, že si nepamätá, kto ho púšťal do domu, keď sa odpúšťal bazén, ale musela tam byť domáca pani, lebo ona ich vždy púšťala. Ďalej uviedol, že si myslí (nevedel to teda s určitosťou povedať), že vysvetľoval domácej pani, že by bolo dobré mať v odpustenom bazéne nejakú časť vody, aby bola fólia zaťažená. Svedok ďalej uviedol, že nevie po nemecky, slabo hovorí po anglicky. Základné informácie o údržbe bazénu vie dať v cudzom jazyku. Tie pokyny k údržbe nie sú zložité, dá sa to aj fyzicky ukázať. Tu však nešlo o pokyny k údržbe bazénu, ale k tomu, že fóliu treba nechať zaťaženú určitým a akým množstvom vody. Svedok nevedel s istotou, či pri vypúšťaní bazénu bola prítomná pani domáca. Z tejto výpovede svedka súd nemôže mať za preukázané, že žalobca bol riadne poučený o tom, ako má postupovať po vypustení bazénu, aby nedochádzalo k poškodeniu fólie. Na základe toho potom nemožno prijať záver, že zmrštenie fólie (z dôvodu jej nezaťaženia) spôsobil žalobca. Žalobca nemohol porušiť povinnosť, o ktorej nebol poučený. Naviac svedok I., ktorý mal byť osobou odborne spôsobilou na starostlivosť o bazény, pri vypustení bazénu mal sám ponechať v bazéne potrebné množstvo vody v bazéne. Či tak urobil nebolo v konaní ani tvrdené ani preukázané. V dôsledku zmrštenia fólie (ktorá zrejme stratila pružnosť) mohlo dôjsť aj k jej popraskaniu, vzniku dier a nej ako aj jej vytiahnutiu zo zaisťovacej gumy. Tiež mohla byť fólia náchylnejšia k poškodeniu pri akomkoľvek mechanickom pôsobení. Tvrdenie žalovaných, že vznik poškodení na fólii spôsobilo neodborné čistenie firmou PLUSIM, je iba tvrdením žalovaných, ktoré nebolo podložené žiadnym odborným vyjadrením, pričom žalobca to popieral. Dôkazné bremeno preukázať, že poškodenie fólie bazénu spôsobil žalobca, zaťažovalo žalovaných, pričom vzhľadom na vyššie uvedené, títo ho neuniesli. Žalobca teda nemá povinnosť uhradiť žalovaným náklady na opravu bazénu (1.550,- eur), na dodávku tesnenia fólie bazénu (82,80 eur) a náklady na elektrinu a plyn potrebné na opravu a sprevádzkovanie bazénu (118,46 eur a 697,16 eur). Pri nákladoch na elektrinu a plyn žalovaní ani neuviedli, z čoho vychádzali pri určení množstva týchto energií (z celkových fakturovaných súm od dodávateľov týchto energií), ktoré malo byť potrebné na sprevádzkovanie bazénu. Pokiaľ by aj žalobca zavinil poškodenie fólie bazénu (čo nebolo v konaní preukázané), nie je dôvod na to, aby platil 50% ceny novej fólie, nakoľko fólia bazénu nebola po skončení nájmu vymenená, ale bola opravená, čo potvrdil aj svedok I., pričom žalovaní si aj uplatnili náklady za opravu fólie. 16. Podľa zmluvy mal žalobca na vlastné náklady zabezpečovať starostlivosť o bazén (chémia vody, údržba filtrov vody a vzduchu). Na bazéne sa počas trvania nájmu opakovane vyskytovali poruchy, ktorých odstránenie uhrádzal žalobca, čo potvrdili aj žalovaní. V priebehu trvania nájmu bol bazén na žiadosť svedka E. a so súhlasom žalovaných vypustený s tým, že pri ukončení nájmu bude bazén žalovaným odovzdaný napustený a funkčný (to nebolo medzi stranami sporné). Ako vyplýva aj z výpovede svedkyne T., bazén chceli odovzdať vyčistený a napustený. Napokon ho však nenapustili, keďže bola poškodená fólia. Keďže však podľa dohody medzi žalobcom a žalovanými mal byť bazén odovzdaný napustený, mal by žalobca uhradiť náklady na vodu potrebnú pre napustenie bazénu. A to bez ohľadu na to, či zodpovedá za poškodenie fólie bazénu alebo nie. Rozmery bazénu boli 9 m x 3,75 m x 1,2 m (čo vyplýva, zo žiadosti žalovaného v 1. rade o cenovú ponuku adresovanej spoločnosti Bazény SLOVENSKO s.r.o.), teda jeho objem je 40,5 m3. Podľa vyúčtovacej faktúry BVS a.s. je cena stočného za 1 m3 0,9216 eur a vodného 0,9359 eur, teda celková cena za 40,5 m3 vody je 75,22 eur (40,5 m3 x 0,9216 eur = 37,32 eur a 40,5 m3 x 0,9359 eur = 37,90 eur), ktorú sumu by mal žalobca zaplatiť žalovaným. Zvyšok nákladov na vodu potrebnú pre opravu bazénu však žalobca nemusí zaplatiť z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku (nebolo preukázané, že žalobca spôsobil poškodenie fólie bazénu). 17. Podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu žalobca bol povinný na vlastné náklady zabezpečovať udržiavanie záhrady, konkrétne kosenie a polievanie. Tieto povinnosti mal samozrejme až do skončenia nájmu. Žiadne iné udržiavacie práce v záhrade (ani zazimovanie záhrady) nebol žalobca povinný uhrádzať. Podľa vyúčtovania za údržbové práce na pozemkoch na L. Z.. zo dňa 17.10.2014 (jesenná údržba záhrady 16.10.2014) bola cena za kosenie pred vertikutáciou 32,- eur a dokosenie pozemku po vertikutácii 20,- eur, teda spolu 52,- eur, čo v podstate aj zodpovedá cene za kosenie, ktorú mal podľa vyjadrenia svedka E. tento dohodnutú za kosenie so žalovaným v 1. rade (50,- eur). Ostatné náklady uvedené v predmetnom vyúčtovaní sa žalobca v nájomnej zmluve nezaviazal uhrádzať a ani si ich osobitne u žalovaných, či u G. R. neobjednal, aspoň to v konaní nebolo preukázané a žalobca to popieral. 18. Podľa prílohy č. 2 k nájomnej zmluve, ktorá obsahuje súpis inventára predmetu nájmu, súčasťou inventára boli diaľkové ovládače Hormann. Z tejto prílohy nevyplýva, že by súčasťou týchto ovládačov v stave odovzdanom žalobcovi boli aj krúžky na kľúče. Svedok E. uviedol, že na týchto ovládačoch neboli žiadne krúžky a ani na nich nebola dierka, cez ktorú by sa dali takéto krúžky prevliecť. Skutočnosť, že svedkyňa T. uviedla, že kúpila ovládač na bránu aj krúžok, ako to požadoval žalovaný v 1. rade nedosvedčuje, že tento ovládač bol žalovanými pri začiatku nájmu odovzdaný žalobcovi aj s krúžkom. Žalovaní o tom nepredložili ani neoznačili žiaden dôkaz, pričom žalobca to popieral. Preto zadržiavanie 20,- eur z titulu nevrátenia krúžku na ovládač je bezdôvodné, nehovoriac o tom, že hodnota takého krúžku je 1,44 eur, pričom žalovaní iné náklady spojené s jeho obstaraním nepreukázali. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaní mali voči žalobcovi započítateľnú pohľadávku len do výšky 527,22 eur (400,- eur - nájomné za 4 dni mesiaca november 2014, 52,- eur - kosenie záhrady, 75,22 eur - náklady na vodu na napustenie bazénu). Zvyšok depozitnej platby v sume 5.472,78 eur, boli povinní v súlade so zmluvou vrátiť. Žalovaní žalobcovi vrátili iba sumu 548,54 eur, a to dňa 25.5.2015. Preto súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ) na zaplatenie 4.924,24 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. 20. Žalovaní sa so zaplatením dostali do omeškania, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky z omeškania (z priznanej sumy), a to vo výške vyplývajúcej z nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Zo zmluvy vyplýva, že prenajímateľ je povinný vrátiť nájomcovi depozitnú platbu v celej výške do 5 dní od prevzatia predmetu nájmu za podmienky, že všetky záväzky nájomcu zo zmluvy budú vyrovnané. Toto ustanovenie zmluvy si zrejme žalovaní vykladajú tak, že pokiaľ budú mať voči žalobcovi akúkoľvek pohľadávku zo zmluvy v akejkoľvek výške, nie sú povinní vrátiť depozitnú platbu ani len čiastočne. Z bodu 5.5 zmluvy to však nevyplýva (viď aj bod 4.6 zmluvy). Podmienka, že všetky záväzky nájomcu zo zmluvy budú vyrovnané sa vzťahuje len na vrátenie celej depozitnej platby. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy však nevyplýva, že by žalovaní nemali vrátiť v lehote určenej v zmluve tú časť depozitnej platby, ktorá prevyšuje ich oprávnené nároky zo zmluvy. V bode 5.5 je stanovená aj lehota na vrátenie (5 dní od prevzatia predmetu nájmu), pričom zároveň je v zmluve i uvedené, že nájomca nie je povinný vyzývať prenajímateľa na vrátenie depozitnej platby alebo jej časti. Predmet nájmu bol žalovanými prevzatý dňa 5.11.2014. Lehota 5 dní tak uplynula dňa 10.11.2014 a žalovaní sa tak dostali do omeškania dňa 11.11.2014, od kedy súd úroky z omeškania priznal. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa teda riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 cit. vyhl. úč. do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky <T.:/..E.-M..E.-D.> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 11.11.2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,05 %. 21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech vo vyhovujúcej časti (4.924,24 eur), ako aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené (548,54 eur), keďže k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo z dôvodu, že žalovaní túto sumu žalobcovi zaplatili po podaní žaloby, teda v tejto časti zavinili zastavenie konania (§ 256 ods.1 C.s.p.). Žalovaní boli úspešní v zamietajúcej časti. Pomer úspechu žalobcu tak predstavuje 91,2 %, pomer úspechu žalovaných 8,8 %. Súd preto náhradu trov konania pomerene rozdelil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 82,4 % (91,2 % - 8,8 %). 22. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a vo výroku o trovách konania podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom spoločného právneho zástupcu, žiadali odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaní odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku a ďalej tým, že súd nad rámec vykonaného dokazovania a v rozpore so zásadou kontradiktórnosti bez toho, aby túto skutočnosť uvádzal žalobca, vyslovil záver o porušení dobrých mravov (pri rozhodovaní o tom, či bol žalobca povinný zaplatiť žalovaným nájomné za mesiac november 2014 v sume 3.000,- €, súd dospel k záveru, že predčasným odovzdaním a prevzatím predmetu nájmu ku dňu 5.11.2014, teda ešte pred ukončením nájmu, žalobca stratil možnosť predmet nájmu užívať a požadovať od žalobcu platenie nájmu za obdobie od 05.11.2014 do 30.11.2014 by bolo v rozpore s dobrými mravmi). Žalovaní sú toho názoru, že faktické odovzdanie predmetu nájmu nie je zákonným dôvodom na ukončenie nájmu, pričom v tomto smere poukázali na § 676 - 684 Občianskeho zákonníka a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/193/2014 z 08.09.2015. Nakoľko došlo k dobrovoľnému opusteniu a odovzdaniu predmetu nájmu, podľa názoru žalovaných by sa nemal otázkou dobrých mravov súd zaoberať. Naďalej žalovaní zastávali názor, že žalobca nepreukázal doručenie výpovede z nájmu skôr, ako 07.04.2015 a preto nájom mal trvať až do 31.07.2017 (zrejme 2015). Navyše diaľkový ovládač od garážovej brány odovzdal žalobca žalovaným až 21.05.2015, čiže žalobca mal možnosť vstúpiť do domu cez garáž. Žalobca podľa názoru žalovaných taktiež vedel o poškodení fólie bazéna a ďalších komponentov a taktiež nefunkčnosti roliet, čo mal byť aj dôvod, prečo žalobca neodovzdal žalovaným diaľkový ovládač od roliet. Žalobca si musel byť vedomý, že neodborným čistením bazéna neautorizovanou firmou došlo ku škode na fólii bazéna a ďalších komponentov. Žalovaní v súvislosti s nepreukázaním ceny diaľkového ovládača poukázali na prílohu faktúry reklamačného protokolu č. XXXXXXXXX z 10.12.2014, v ktorom sa uvádza cena diaľkového ovládača aj cena za odpracované hodiny. 23. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa žalobca písomne nevyjadril. 24. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ v časti, v ktorej súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a vo výroku o trovách konania nie je dôvodné. 25. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie má za to, že tento svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil, pričom argumentačne sa vyrovnal z väčšej časti aj s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovanými 1/ a 2/ v rámci ich odvolania. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že nájom predmetného domu sa žalobcovi skončil ku dňu 30.11.2014. Dohodou strán však prišlo dňa 05.11.2014 k predčasnému odovzdaniu a prebratiu predmetu nájmu. Žalobca ako nájomca odovzdal predmet nájmu žalovanému 1/ ako prenajímateľovi, odovzdal mu kľúče, vypratal sa z domu. Žalovaný 1/, ako uvádza aj súd prvej inštancie, tým získal možnosť v plnom rozsahu nakladať s domom, mohol opätovne uzatvoriť taktiež aj ďalší nájomný vzťah, pričom žalobca stratil možnosť užívania predmetu nájmu. V súvislosti s námietkou žalovaných o nepreukázaní doručenia výpovede z nájmu skôr ako k 07.04.2015, odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že výpoveď z nájmu doručil žalobca dňa 27.07.2014 dcére žalovaných 1/ a 2/, pričom do dispozície žalovaných sa výpoveď dostala v auguste 2014. O skutočnosti, že s výpoveďou z nájmu sa oboznámili žalovaní najneskôr v auguste 2014, svedčí aj konanie žalovaného 1/ počas výpovednej doby, ako aj účasť pri odovzdávaní a prevzatí predmetu nájmu. 26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v žalovanými 1/ a 2/ napadnutých častiach, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní však úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).