KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava24. 9. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/25/2018 z 24. 9. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2018, sp. zn. 2Cob/25/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1215211637.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211637
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215211637.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Stavoinvesta Bratislava, s.r.o.,
Pluhová 2, 831 03 Bratislava, IČO: 31 353 886, zastúpeného: Šiška & Partners s.r.o., Palisády 33, 811
06 Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 02 Bratislava, IČO:
31 813 861, zastúpený: Ružička Csekes, s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, za účasti intervenienta:
Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, P.O.BOX 52, 837 52 Bratislava 37, o nahradenie prejavu
vôle, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/210/2015-209 zo dňa
13.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/210/2015-209 zo dňa
13.04.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov za odvolacie konanie v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 22Cb/210/2015-209 zo dňa 13.04.2017 konanie zastavil. Žiadnej
zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok za
žalobu vo výške 192,30,- eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 06.05.2015 sa žalobca domáhal
nahradenia prejavu vôle žalovaného (súhlas s aktualizovanou dokumentáciou projektu dostavania UNB -
Rázsochy a schválenie ponuky na jej financovanie). Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.10.2016
konanie prerušil, nakoľko to navrhli obe sporové strany.

3. Súd prvej inštancie v uznesení poukázal na ust. 163 ods.1, ods. 2 CSP., v zmysle ktorých konanie
zastavil, nakoľko sporové strany do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania
nepodali návrh na pokračovanie v konaní.

4. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z ust. § 256 ods.1, CSP, § 11 ods.3, ods.4, ods.6, zákona č.
71/1992 Zb.

5. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené pred začatím prvého pojednávania vo veci samej a
žalobca uhradil súdny poplatok za žalobu vo výške 199,- eur, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku
kráteného o 6,70 eur žalobcovi.

6. Žalobca podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Žalobca uviedol, že v rámci
mimosúdnych rokovaní došlo k náznaku toho, že by bolo možné pokračovať v zmluvnom vzťahu
medzi stranami štandardným spôsobom, avšak postupom času bola komunikácia so žalovaným ako
aj intervenientom stále zložitejšia, pričom to vyústilo až k tomu, že intervenient zverejnil vo Vestníku



verejného obstarávania predbežnú výzvu na dodanie projektovej dokumentácie na dostavbu stavby
Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava - Rázsochy. Pritom ale intervenientovi muselo byť známe,
že takáto projektová dokumentácia už existuje a v zmysle zmluvy medzi žalobcom a žalovaným má
takéto záležitosti pre žalovaného obstarávať žalobca. Tento postup žalovaného a intervenienta, kedy do
poslednej chvíle navonok prejavovali snahu o mimosúdne vyriešenie veci dáva tušiť, že z ich strany išlo
o zámer, aby márne uplynula lehota v zmysle ust. § 163 ods. 2 CSP a to napriek tomu, že žalobca po
celý čas prejavoval aktívnu snahu a prístup, aby sa spor vyriešil mimosúdne.

7. Žalobca poukázal na ust. § 357 písm. a), pričom toto ustanovenie podľa názoru žalobcu zaručuje
strane, ktorá má záujem na vyriešení veci, právo na spravodlivý proces a zabezpečuje, aby stranám
nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

8. Žalobca je toho názoru, že vyššie uvedené argumenty sú dostatočným dôvodom na to, aby sa v
konaní pokračovalo.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalobca v odvolaní uviedol, že stranám sporu bol súdom
poskytnutý priestor na mimosúdne riešenie sporu, nakoľko však zmluvný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným je veľmi komplexný v právnej aj technickej rovine, vyžadovali si mimosúdne rokovania
značný časový priestor a náročnú prípravu. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu navyše k rokovaniam
pristupovať spôsobom, že nemal skutočne snahu o mimosúdne vyriešenie veci, ale sledoval iba márne
uplynutie lehoty stanovenej § 163 ods. 2 CSP. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že postupoval tak,
aby márne uplynula šesťmesačná a nemal záujem na nájdení riešenia sporu, nakoľko pokiaľ by žalobca
nadobudol takýto dojem z konania žalovaného, bol oprávnený kedykoľvek počas obdobia rokovaní podať
v zmysle § 163 ods. 2 CSP návrh na pokračovanie v konaní. Žalovaný mal za to, že žalobca nebol
dostatočne bdelý pri uplatňovaní svojich práv. Z konania, resp. nekonania žalobcu nadobudol žalovaný
dojem, že žalobca uplatňoval svoje práva účelovo, a nemal skutočný záujem na nahradení prejavu
vôle žalovaného súdom. Žalobca v odvolaní nespochybňuje zákonnosť postupu prvostupňového súdu
a svoje odvolanie neopiera o žiaden z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 CSP. Žalobca
síce poukázal na prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zastavení konania avšak samotná prípustnosť
odvolania nezakladá jeho dôvodnosť.

10. Žalovaný mal za to, že spôsob vedenia mimosúdnych rokovaní počas prerušenia konania nemôže
mať za následok vadu konania, resp. rozhodovania súdu. Opravné prostriedky smerujú proti úkonom
súdu, nie proti úkonom sporovej strany (v tomto prípade žalovaného a intervenienta).

11. Pre dôvody uvedené vyššie týmto žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu
Bratislava II č. k. 22Cb/210/2015-209 potvrdil.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po
preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného,
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

13. Podľa § 163 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie
pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Ak je konanie prerušené, súd v ňom
pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

14. Pokiaľ súd preruší konanie, môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán.
Návrh na pokračovanie v konaní môže jedna zo sporových strán podať aj pred uplynutím trojmesačnej
lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Najneskôr môže návrh na
pokračovanie v konaní podať do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania.
Právny inštitút prerušenia konania slúži na to, aby v lehote, počas ktorej bude konanie spočívať, strany
dosiahli mimosúdne vyriešenie sporu. Týmto sa má zároveň zabrániť, aby súd opakovane odročoval
pojednávania, hoci aj na návrh oboch sporových strán, keďže pokiaľ by súd opakovane vychádzal v
ústrety takýmto návrhom na odročenie pojednávaní sporových strán, a to bez toho, že by rozhodol
súčasne o prerušení konania, mohol by byť takýto procesný postup vyhodnotený ako prieťahy v konaní
a nesprávny úradný postup. Sporové strany v prípade prerušenia konania tak majú k dispozícii lehotu
na mimosúdne rokovania, ktorá vyplýva z uznesenia o prerušení konania.



15. Na pojednávaní veci bolo dňa 10.10.2016 prijaté uznesenie na základe návrhu strán, ktorým
bolo konanie prerušené. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2017, pričom strany
nepodali návrh na pokračovanie v konaní do 6 mesiacov, a preto bol správny postup súdu prvej inštancie,
ktorý napadnutým uznesením konanie zastavil. Podľa názoru odvolacieho súdu strany mali dostatok
času na to, aby dospeli k mimosúdnej dohode, prípadne navrhli schváliť zmier súdom dokonca uplynutia
lehoty, pričom zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva povinnosť súdu pred rozhodnutím o zastavení
konania vyzvať strany na podanie návrhu na pokračovanie v konaní.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k.. 22Cb/210/2015-209 ako
vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1,2 CSP.

18. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1215211637)

  1. 13. 4. 2017Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/210/2015 z 13. 4. 2017potvrdené
  2. 24. 9. 2018Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/25/2018 z 24. 9. 2018 (toto rozhodnutie)