Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/80/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215212546 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215212546.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: T.. V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. V. Č.. XX, C., Č. G., zast. advokátom JUDr. Martinom Kákošom, Bernolákova ul. č. 1546/32, Topoľčany, proti žalovanej: U. J., B.. XX. X. XXXX, X. W. D.. Č.. X, X., zast. advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna ul. č. 47, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 24. októbra 2017 č. k. 11C/256/2015- 145, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala náhrady škody na zdraví vo výške 1.319 eur s prísl. titulom bolestného, ktorú jej žalovaná mala spôsobiť dňa 5.2.2014 pri zrážke na lyžiarskej zjazdovke na Chopku-Juh, časť Kosodrevina v stredisku Jasná v Nízkych Tatrách. Žalovanej súd prvej inštancie priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rovnako priznal štátu proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 5.2.2014 bola žalobkyňa spolu so svojím manželom N.. Y. Y. na zjazdovke Chopok-Juh. Tu sa zrazila so žalovanou. Následkom zrážky utrpela trieštivú zlomeninu ľavého ramenného kĺbu, mala narazený hrudník, panvu, ľavé stehno, podstúpila operačný zákrok, bola 6 týždňov PN a musela absolvovať rehabilitácie. Bolestné predstavuje 1.319 eur a bolo vyčíslené vyčíslenú v lekárskom posudku zo dňa 16.10.2014 ( 80 bodov x 16,48 eur za jeden bod ). K zrážke došlo počas ich zjazdu na svahu, ktorý bol ukončený bariérou, ktorá prerušovala svah a bolo potrebné odbočiť doľava na traverz smerom k lanovke. Žalobkyňa zrážku popísala tak, že pohybovala sa približne v ľavej časti zjazdovky a za ňou išiel jej manžel. Nikto pred ňou v blízkej viditeľnej vzdialenosti nebol, viditeľnosť bola dobrá, robila pomalé oblúky s cieľom plynulo sa napojiť k traverzu. Vtom nečakane niekto do nej narazil a to z ľavej strany, keď bola mierne natočená doľava v smere k spomínanému traverzu. Žalovaná uviedla, že začala zlyžovávať svah, pričom dávala periférne pozor na okoloidúcich lyžiarov, aby im neublížila. Keď bola približne v druhej polovici svahu, kde sa svah začína postupne napájať na traverz, súčasne sa zrazili so žalobkyňou. Ona bola na ľavej strane svahu a žalobkyňa do nej narazila z pravej strany svahu, ktorá bola na zjazdovke vyvýšená dohora, teda sa zrazili a následne spadla. Žalovaná ďalej uviedla, že si je vedomá toho, že sa na svahu súbežne spoločne stretli, nerozumie prečo by do žalobkyne mala naraziť práve ona, keďže žalobkyňa bola na vyvýšenej strane svahu. Bola teda po jej pravej ruke. Keďže bola na tejto vyvýšenej strany zjazdovky, predpokladá, že ju videla. Po páde obe boli na rovnakej línii, ale každá na inej strane, pretože každá išla z opačnej strany, ona z ľavej a žalobkyňa z pravej. Jej strana svahu bola celkovo znížená, ako to je na celej tejto zjazdovke Chopku viditeľné, zatiaľ čo strana žalobkyne bola zvýšená. Keďže sa žalobkyňa pohybovala nepredvídateľne, čo žalovaná periférnym videním mala možnosť postrehnúť, nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom zabrániť stretu. Svedok T. B. - priateľ žalovanej vypovedal, že postupne sa začali spúšťať z miesta, kde sa čakali, keď sa spustila žalovaná, tak asi po 50-100 metroch do nej vrazila iná lyžiarka. Žalovaná išla oblúčikmi primeraným, nie rýchlym tempom, keď došlo ku kolízii. Videl to z toho miesta, kde sa čakali. V mieste, kde sa nehoda stala, sa zjazdovka začala mierne zvažovať doľava smerom k traverzu, čiže pravá strana zjazdovky bola vyvýšená. Z miesta, z ktorého on predmetný incident pozoroval, bolo jasné, že lyžiarka, ktorá narazila do žalovanej, ju musela vidieť, keďže žalovaná stála pod ňou. Svedok G. T. - kamarát žalovanej vypovedal, že spolu s T. B. stáli nad miestom nehody. Ku kolízii z jeho pohľadu došlo v spodnej časti svahu tesne pred traverzom, ktorý sa stáčal doľava. Žalovaná šla plynulými oblúčikmi pomalým tempom po ľavej strane svahu, keď následne došlo ku kolízii s tým, že žalobkyňa išla z pravej strany. Žalovaná z ľavej strany robila oblúčik doprava, žalobkyňa z pravej strany robila oblúčik doľava. V týchto protichodných oblúčikoch došlo k ich vzájomnému kontaktu. Vzhľadom na to, že svah sa zvažuje sprava doľava, skôr predpokladá, že žalobkyňa narazila do žalovanej. Nemyslí si, že niekto do niekoho vrazil odzadu. Obe lyžiarky ešte chvíľu po kolízii dojazdili a až následne obe padli. Svedok N. V. - kamarát žalovanej vypovedal, že v spodnej časti trate, kde sa zjazdovka z pravej strany zvažuje k traverzu, keď míňal žalovanú vo vzdialenosti okolo 10 metrov, došlo k jej zrážke s druhou lyžiarkou. Žalovaná šla priemerným tempom v pravidelných oblúčikoch a sprava z vyvýšenej pozície na svahu jej preťala dráhu druhá lyžiarka. Svedok N.. Y. Y. - manžel žalobkyne vypovedal, že v ten deň bola pomerne tvrdá a rýchla zjazdovka, preto lyžovali vo veľkých oblúčikoch. Išiel za manželkou takmer v jej stope vo vzdialenosti okolo 20m. V poslednom ľavom oblúku manželka išla 20 m pred ním a zľava na poslednú chvíľu videl prichádzať žalovanú, ako narazila na ľavú stranu jeho manželky. Tá prešla ešte niekoľko metrov a spadla na ľavý bok. Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia T.. I. P. v znaleckom posudku č. 1/2017 uviedol, že zranenia žalobkyne boli spôsobené priamym mechanizmom a to pádom na ľavú polovicu tela poškodenej. Vzhľadom k hmotnosti a výšky žalovanej je nepravdepodobné, že by priamym nárazom do ramena poškodenej mohla žalovaná spôsobiť takúto trieštivú zlomeninu a sama by bola bez žiadneho zranenia. Ak by sa stala zrážka oboch strán priamo telo na telo, je nepravdepodobné, že by nespadli hneď pri zrážke a temer isto by nemohli prejsť na lyžiach ešte niekoľko metrov. Žalobkyňa mala aj pomliaždený hrudník vľavo a oblasť ľavej strany panvy, čo svedčí skôr na mechanizmus uvedený vyššie. Napriek tomuto mechanizmu úrazu bola žalovaná rozhodne nad poškodenou ( ľavá strana poškodenej bola oproti svahu ) a zrejme ku stretu došlo približne v pravom uhle. Keďže znalec je sám lyžiar a Chopok pozná veľmi dobre a vie aký je asi sklon svahu v mieste kolízie, je jasné, že žalovaná bola nad žalobkyňou a zrážka nebola telo na telo, ale prebehnutím po lyžiach s minimálnym telesným kontaktom. Žalovaná má okrem toho subtílnu postavu s hmotnosťou 45 kg, čo je vlastne skoro dvojnásobne menej v porovnaní s hmotnosťou žalobkyne a keby jej spôsobila zlomeninu priamo, tak s istotou by sa zranila aj sama. Napriek tomuto mechanizmu to podľa znalca nezbavuje žalovanú zodpovednosti, lebo v momente zrážky bola nad žalobkyňou. V rukou písanom zázname zo dňa 5.2.2014 ( č. l. 4 spisu ) je uvedené, že "dňa 5.2.2014 okolo 10.00 hod. sa stala nehoda, došlo ku stretu dvoch osôb, zrazili sme sa s p. Y.. Z tejto nehody vyšla p. Y. s pravdepodobne vykĺbeným ramenom, následne bola horskou službou prevezená k hotelu U. a ďalej neviem, čo sa s ňou dialo. Moje meno: U. J., číslo OP: SL XXXXXX, adresa: W. X, X., U., vydané OR PZ Ba II". Pod týmto textom sa nachádza zle čitateľný podpis zrejme "J. a pod ním je uvedený nasledovný text: "Slečna J. najela zezadu na J.. Y., Dr. Y. jela šikmo svahem sl. J.á najela shora. Místo nehody: sjezdovka z Chopku na Kosodrevinu." 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. K právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nasledovné: „V posudzovanom prípade do úvahy prichádza protiprávnosť konania žalovanej spočívajúca v porušení pravidiel tzv. generálnej prevencie podľa § 415 Obč. zák. Ust. § 415 Obč. zák. subsumuje povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám, t. j. ide okrem iného o povinnosť konať tak, aby k škodám vôbec nedochádzalo ( tzv. priorita prevencie ) a ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať s tým, že z hľadiska posúdenia konajúceho subjektu je dôležité posúdiť správanie sa konajúceho pred vznikom škody, intenzitu konania a možnosť predvídať škodu v konkrétnom prípade. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. V čase vzniku kolízie medzi žalobkyňou a žalovanou - dňa 5.2.2014 - neexistovala v slovenskom právnom poriadku pozitívna právna úprava podrobnejšie regulujúca správanie lyžiarov na svahu napriek tomu, že v prípade lyžovania ide o pomerne riskantný rekreačný šport. Táto právna úprava bola do zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe zaradená až neskôr. Pre súd však môžu mať interpretačný význam pravidlá vydané Medzinárodnou lyžiarskou federáciou FIS známe ako Biely kódex, ktorému obsahovo zodpovedá aj "Biely kódex lyžiarskeho strediska Jasná Nízke Tatry - pravidlá správania sa na lyžiarskej trati pre zimnú sezónu 2015-2016". Hoci aj nemajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu a v konaní nebolo preukázané, že by v danú lyžiarsku sezónu 2013/2014 prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska Chopok- Jasná bol takéto pravidlá vydal a na viditeľnom mieste umiestnil ako mu to ukladá § 8 cit. zákona, tieto pravidlá zjavne obsahujú explicitné vyjadrenie povinností lyžiarov, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku škôd predovšetkým na zdraví zodpovedajúcich v tejto oblasti ľudského správania práve zásade zakotvenej v § 415 Občianskeho zákonníka. Jednou z povinností lyžiara vyplývajúcou z tzv. Bieleho kódexu je aj povinnosť smer jazdy voliť tak, aby neohrozil pred ním jazdiaceho lyžiara. Lyžiar, ktorý jazdí za iným lyžiarom, je povinný dbať na dostatočný odstup, aby lyžiarovi vpredu ponechal voľný priestor pre smer a spôsob jazdy. Na toto pravidlo sa v konaní odvolávala aj žalobkyňa.“ 4. Pokiaľ ide o skutkovú stránku veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v posudzovanej veci došlo ku kolízii žalobkyne a žalovanej na lyžiarskej zjazdovke Chopok-Juh, ktorá viedla ku vzniku škody na zdraví žalobkyne. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa jazdila po pravej strane svahu, žalovaná po ľavej strane svahu. Ku kolízii/stretu oboch lyžiarok došlo v okamihu, keď žalobkyňa bola natočená mierne doľava v smere k traverzu, na ktorý sa hodlala napojiť. Dráhy žalobkyne a žalovanej sa pretínali približne v pravom uhle, t. j. takmer kolmo, čo vyplýva jednak z označeného znaleckého posudku ( str. 9 - odpoveď č. 6. ), ako aj z výpovede svedka N.. Y. Y.. V konaní nebolo žalobkyňou sporované tvrdenie žalovanej a ňou navrhnutých svedkov ( T. B., G. T., N. V. ), že tá časť svahu napravo, z ktorej odbočovala žalobkyňa smerom k traverzu, bola vyvýšená oproti ľavej strane, kde sa v čase zrážky pohybovala žalovaná, súd preto túto skutočnosť považoval za nespornú. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 1.12.2015, že žalovaná ju ohrozila zozadu. Tento skutkový záver bol vylúčený nielen znaleckým posudkom, ale aj svedkom navrhnutým samotnou žalobkyňou - N.. Y. Y., ktorý uviedol, že v poslednom ľavom oblúku žalobkyňa išla 20 m pred ním a zľava ( pozn. súdu - teda nie zozadu ) na poslednú chvíľu videl prichádzať žalovanú, ako narazila ( zboku ) na ľavú stranu žalobkyne. Taktiež potvrdil, že žalobkyňa išla šikmo svahom. Z uvedených dôkazov ako aj z výpovedí svedkov žalovanej, a to predovšetkým svedka G. T. možno vyvodiť, že v okamihu kolízie sa žalobkyňa a žalovaná museli nachádzať obe vo vzťahu ku svahu šikmo ( t.j. nie kolmo na svah ale ani rovnobežne so spádnicou svahu ) a vo vzťahu ku sebe navzájom takmer kolmo bokmi, žalovaná zľava a žalobkyňa sprava ( natočená mierne doľava v smere k traverzu ). Pokiaľ ide o rýchlosť oboch lyžiarok, ani jedna zo strán v konaní nepoukazovala na neprimeranú rýchlosť druhej strany ako dôvod zrážky. V konaní ďalej nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne v žalobe, že žalovaná do nej narazila z ľavej strany do ramena a do ľavej časti tela. Zo záverov znaleckého posudku č.1/2017 zo dňa 3.4.2017 vypracovaného znalcom z odboru v odbore: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia, traumatológia, MUDr. I. P., vyplýva, že zranenia žalobkyne boli spôsobené priamym mechanizmom, a to pádom na ľavú polovicu tela poškodenej. K tomuto záveru, ktorý nebol spochybnený stranami, ho viedli úvahy, že vzhľadom k hmotnosti a výške žalovanej je nepravdepodobné, že by priamym nárazom do ramena poškodenej žalobkyne mohla žalovaná spôsobiť takúto trieštivú zlomeninu a sama by bola bez zranenia. Ak by došlo k zrážke oboch účastníčok priamo telo na telo je nepravdepodobné, že by nespadli hneď pri zrážke a temer isto by nemohli prejsť na lyžiach ešte niekoľko metrov. Žalobkyňa mala aj pomliaždený hrudník vľavo a oblasť ľavej strany panvy, čo svedčí skôr na mechanizmus ako znalec uviedol vyššie; keby žalovaná narazila do žalobkyne prilbou, tak by žalobkyňa nemala ešte aj pomliaždený hrudník a pomliaždenie bedrovej oblasti vľavo a žalovaná by mala pri svojej subtílnej postave tiež zranenia. Znalec tiež dospel k záveru, že ku stretu došlo približne v pravom uhle, keďže žalovaná pri kolízii prešla niekoľko metrov a spadla vpravo od poškodenej žalobkyne. Obe účastníčky stretu sa teda nezrazili celým telom, ale zrejme žalovaná prešla žalobkyni po lyžiach s minimálnym telesným kontaktom.“ 5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa protiprávnosť konania žalovanej videla v tom, že žalovaná ju ohrozila zozadu, teda že žalovaná ohrozila žalobkyňu ako pred ňou jazdiacu lyžiarku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. V konaní totiž podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by sa žalovaná a tesne pred zrážkou nachádzala za žalobkyňou, resp. nad ňou. V ohľade podľa súdu prvej inštancie neobstojí tá časť znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že "žalovaná bola rozhodne nad poškodenou ( ľavá strana poškodenej bola oproti svahu), a je preto zodpovedná za vzniknutú situáciu". Súd prvej inštancie v tejto súvislosti podotkol, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky. Ďalej súd prvej inštancie uviedol: „Súd teda hodnotením obsahu celého znaleckého posudku z hľadiska jeho vnútornej logiky, podkladov, z ktorých znalec vychádzal a v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že tá časť znaleckého posudku, kde znalec uviedol skutkový záver, že žalovaná bola rozhodne nad poškodenou, neobstojí. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní pred vypracovaním znaleckého posudku bez pochybností nevyplynulo, že žalovaná bola nad žalobkyňou. Znalec pritom dôvod tohto svojho skutkového záveru uvedeného v znaleckom posudku naznačil len veľmi stručne tým, že do zátvorky na str. 7 v odpovedi č. 2 bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že: "ľavá strana poškodenej bola oproti svahu", zo znaleckého posudku však nie je zrejmé, z akých relevantných podkladov ( vyjmúc ním tvrdenú subjektívnu "znalosť Chopku", pritom znalec vychádzal a najmä akou úvahou k tomuto tvrdeniu dospel. Je zjavné, že k nemu nemohol dospieť ani z ním zisteného mechanizmu vzniku samotného zranenia poškodenej, keďže k nemu došlo pádom, a nie nárazom žalobkyne a žalovanej "telo na telo". Na pojednávaní dňa 10.10.2017 znalec v rámci jeho výsluchu na otázku poverenej zástupkyne právneho zástupcu žalovanej na základe čoho v znaleckom posudku uviedol, že žalovaná bola rozhodne nad žalobkyňou, odpovedal, že keby bola ( žalovaná ) pod poškodenou ( žalobkyňou ) ten úraz by vyzeral úplne inak, pričom jediná zhoda v tvrdeniach v oboch strán sporu bola v tom, že poškodená ( žalobkyňa ) ešte chvíľu pokračovala v jazde a spadla doľava a žalovaná pokračovala kúsok v jazde a spadla doprava. Súčasne poukázal na to, že 100 % rekonštrukcia sa nedá s odstupom času vykonať. Tu súd však podotýka, že okrem možnosti, že žalovaná bola na svahu pod žalobkyňou, alebo že bola nad žalobkyňou, prichádza do úvahy aj možnosť, že z hľadiska profilu svahu boli obe v čase tesne pred kolíziou na rovnakej výškovej úrovni, s čím sa však znalec nijako nezaoberal. Na ďalšiu otázku poverenej zástupkyne právneho zástupcu žalovanej na základe akého postupu alebo metodiky v znaleckom dokazovaní ako znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia vyvodil záver o zodpovednosti žalovanej a to v poslednej vete odpovede na otázku číslo 6 v znaleckom posudku, znalec uviedol, že v prvom rade on je na to, aby sa vyjadril k mechanizmu zranenia, aj to ( len ) pravdepodobne. On sa nevyjadril, kto spôsobil tú nehodu, definitívny verdikt musí vykonať súd, ale k tomu záveru prišiel tak, že mal k dispozícii náčrty oboch strán, mal k dispozícii "terénny profil nehody". Týmto terénnym profilom nehody bola satelitná snímka svahu založená žalobkyňou do spisu s ňou vyznačenou dráhou žalobkyne ( modrá farba) a žalovanej ( červená farba) na svahu. Ešte si pozrel 3D obrázok na internete ( poznámka súdu - bližšie nešpecifikovaný ), ktorý bol detailnejší a podrobnejší, a tiež pozná miesto nehody. Uvedené vysvetlenie znalca však neobstojí, nakoľko zo satelitnej snímky založenej do spisu žalobkyňou ( v prílohovej obálke súdneho spisu ), ako i z porovnania ilustratívnych náčrtov stretu ( súdny spis č. l. 71 a 72 ) urobených na výzvu súdu žalobkyňou a žalovanou len orientačne voľnou rukou na pojednávaní ( bez uvedenia mierky zobrazenia, či súradníc ) nemožno bez ďalšieho tento ani akýkoľvek iný záver vyvodiť. Tento skutkový záver znalca je tak úplne nepreskúmateľný a súd ho preto nemohol zohľadniť. Pokiaľ ho znalec vyvodil aj zo skutočnosti, že má lyžiarske skúsenosti a pozná "Chopok veľmi dobre", konal nad rámec svojej znaleckej úlohy, pričom súd nemôže zohľadniť skutkové a právne závery znalca, ktoré učinil nad rámec svojho posúdenia v znaleckom odbore, pre ktorý je zapísaný v zozname znalcov. Navyše z vykonaného dokazovanie vôbec nevyplynulo, že žalobkyňa sa v čase zrážky nachádzala svojou ľavou stranou ( kolmo ) oproti svahu, ako to uvádza znalec v odpovedi č. 2 na zadanú otázku a z čoho vyvodzuje bez ďalšieho záver, že žalovaná bola nad ňou. Ako je už uvedené vyššie, z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že v okamihu tesne pred kolíziou sa žalobkyňa a žalovaná museli nachádzať obe vo vzťahu ku svahu šikmo ( t.j. nie kolmo na svah ale ani rovnobežne so spádnicou svahu ) a vo vzťahu ku sebe navzájom takmer kolmo bokmi, žalovaná zľava a žalobkyňa sprava ( natočená mierne doľava v smere k traverzu ). Inými slovami, ich jazdné dráhy sa zrejme pretínali v tvare písmena "X". Ak sa aj znalec odvoláva na svoju znalosť miesta zrážky, súd tento argument nemohol akceptovať z dôvodu, že znalec nebol priamym svedkom zrážky a teda i v prípade znalosti daného lyžiarskeho svahu nemôže vedieť, kde presne ku zrážke došlo ( na ktorom mieste na svahu ) a napríklad ani to, ako konkrétne bola v relevantnom čase na svahu upravená snehová vrstva/snehový terén ako premenlivý faktor. Navyše ani prípadná znalosť Chopku ako ani lyžiarske skúsenosti znalca nespadajú pod oblasť tej odbornosti, pre ktorú je znalec zapísaný a zjavne v prejednávanej veci nemajú vplyv na ním hodnotený mechanizmus vzniku zranenia žalobkyne, ku ktorého malo navyše dôjsť pádom. Jeho vnímanie skutočnosti ohľadom vzhľadu miesta zrážky v relevantnom čase by mohlo byť prípadne predmetom svedeckej výpovede, čo však neprichádza do úvahy, keďže znalec v čase zrážky nebol na mieste jej vzniku. Naviac znalec sám v závere posudku spochybnil svoje závery o okolnostiach vzniku poranení žalobkyne, keď uviedol, že jeho popis je síce presný, ale mohol sa udiať aj inak ( pád, priama zrážka). Presná rekonštrukcia sa s odstupom času tvrdením svedkov nedá vykonať 100 %. Tu súd poukazuje aj na svedeckú výpoveď svedka žalobkyne N.. Y. Y. v konaní pred súdom, v ktorej vôbec netvrdil, že žalovaná by bola nad žalobkyňou, naopak povedal, že žalovanú videl prichádzať zľava, teda nie zhora. Naviac uviedol, že si detailne nepamätá priebeh zrážky, resp. že si netrúfa posudzovať, čo v tomto prípade z týchto pravidiel ( Bieleho kódexu- pozn. súdu ) bolo alebo nebolo zanedbané ( žalovanou ). Uvedená výpoveď svedka, ktorému slúži ku cti jeho snaha o objektivitu a úprimné priznanie, že si nepamätá na detaily, však len potvrdzuje tú skutočnosť, že s ohľadom na neexistenciu objektívnej dokumentácie o priebehu kolízie ( tak ako je tomu napríklad pri dopravných nehodách, svojou vážnosťou porovnateľných ), ako aj s ohľadom na časový odstup a subjektívny prvok vo vnímaní všetkých zúčastnených ( strán aj svedkov ), je v posudzovanom prípade takmer nemožné s požadovanou istotou, resp. bez vážnejších pochybností preukázať priebeh nehody a teda aj protiprávnosť konania žalovanej.“ 6. Súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebola bez pochybností preukázaná tvrdená protiprávnosť konania žalovanej v tom smere, že by sa tesne pred zrážkou nachádzala za žalobkyňou ( v zmysle smeru jazdy oboch ), resp. nad ňou ( v zmysle výškového rozdielu ) a žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie nevyplynulo a nikto to ani netvrdil, že by žalovaná jazdila nebezpečným štýlom jazdy, prípadne že by ohrozovala žalobkyňu nevhodným lyžiarskym vybavením, zníženou schopnosťou reakcie a odhadu ( únava, choroba, alkohol, drogy a pod. ), resp. že by žalovaná neprispôsobila rýchlosť a štýl jazdy svojim schopnostiam, terénu, počtu lyžiarov na zjazdovke alebo poveternostným podmienkam. Z vykonaného dokazovania sa podľa súdu prvej inštancie javí ako pravdepodobnejšia varianta priebehu kolízie tvrdená žalovanou a síce že žalobkyňa bola tá, ktorá vošla do jazdnej dráhy žalovanej, pretože práve žalobkyňa musela zmeniť smer z pravej strany svahu, kde sa nachádzala, na ľavú stranu, kde sa v rovnakom čase nachádzala aj žalovaná. Túto obranu žalovanej žalobkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala Nespornou skutočnosťou navyše v konaní ostalo, že pravá strana svahu, na ktorej sa nachádzala žalobkyňa, bola vyvýšená oproti ľavej strane, preto je možné predpokladať, že lepší prehľad o situácii na svahu mala práve žalobkyňa a nie žalovaná. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Zdôraznila, že na svahu sa má jazdiť v určitých oblúčikoch, teda šikmo svahom, pretože jazda kolmo dolu svahom je nebezpečná. Preto podľa žalobkyne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že jazdila svahom šikmo, nie je argumentom, ktorý by spochybnil jej tvrdenia. Výpoveď svedka N.. Y., že v poslednom ľavom oblúku išla žalobkyňa 20 m pred ním a zľava na poslednú chvíľu videl prichádzať žalovanú, ako narazila na ľavú stranu žalobkyne, podľa žalobkyne nevylučuje jej tvrdenia, že žalovaná do nej narazila zhora zo svahu. Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom hodnotenia výpovede tohto svedka uvedenú v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že svedok netvrdil, že žalovaná bola nad žalobkyňou, keď uviedol, že žalovanú videl prichádzať zľava a nie zhora. Svedok išiel za žalobkyňou 20 metrov v jej stope šikmo oblúčikom smerom doľava, čo znamená, že na svahu bol nad žalobkyňou a periférne videl prichádzať žalovanú zľava. Navyše hneď po incidente spísal protokol o nehode, v ktorom uviedol, že žalovaná narazila do žalobkyne zozadu a že žalobkyňa išla šikmo svahom a žalovaná išla zhora. Ďalej žalobkyňa v odvolaní poukázala na záver znalca, že žalovaná bola rozhodne nad poškodenou - žalobkyňou. Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne nevysporiadal s rozpormi, ktoré vyplynuli z výpovedí žalovanej a ňou navrhnutých svedkov. Tvrdenie žalovanej o nevypočítateľnom spôsobe jazdy žalobkyne nebolo v konaní preukázané a toto tvrdenie nepotvrdil žiadny zo svedkov. V mieste zrážky sa svah stáčal doľava a preto aj predvídateľná dráha smerovania lyžiarov bola doľava. Ten, kto smeroval doprava, bola nepochybne žalovaná, ktorá teda svoj smer jazdy neprispôsobila terénu. 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil skutkový stav veci a túto po právnej stránke správne posúdil. Žalobkyni sa odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj presvedčivo a podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť ( § 387 ods. 2 C.s.p. ). 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval ust. § 415 Obč. zák. upravujúce tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť. Žalovaná by porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť v prípade, ak by sa v čase predmetnej nehody na lyžiarskom svahu správala v rozpore s tzv. Bielym kódexom FIS - u, resp. s obsahovo totožným Bielym kódexom lyžiarskeho strediska Jasná Nízke Tatry a takéto jej správanie sa by bolo príčinou nehody. Z Bieleho kódexu v zásade vyplýva, že každý lyžiar je povinný jazdiť tak, aby neohrozil pred ním jazdiaceho lyžiara, resp. lyžiar, ktorý jazdí za iným lyžiarom, je povinný dbať na dostatočný odstup, aby lyžiarovi vpredu ponechal voľný priestor pre smer a spôsob jeho jazdy. To znamená, že žalovaná by za škodu zodpovedala v prípade, ak by do žalobkyne narazila zozadu. To však v konaní preukázané nebolo a v tomto ohľade odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Pritom dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že žalovaná sa nesprávala v súlade s Bielym kódexom a že si teda nepočínala tak, aby nedošlo ku škode na zdraví žalobkyne, čím porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v § 415 Obč. zák. zaťažovalo žalobkyňu. Nie je úlohou odvolacieho súdu prezentovať domnienky, ale nespornej skutočnosti, že žalobkyňa sa pred incidentom nachádzala na pravej vyvýšenej časti svahu a žalovaná sa nachádzala na ľavej - nižšej časti svahu, pričom žalobkyňa odbočovala doľava smerom k traverzu zodpovedá možný záver, že jazdné dráhy žalobkyne a žalovanej sa zrejme preťali ( v tvare X) bez toho, aby bolo preukázané, že žalovaná do žalobkyne narazila zozadu. Inými slovami, žalobkyňa a žalovaná možno jazdili súbežne, pričom k ich zrážke došlo v dôsledku zmeny smeru jazdy vynútenej traverzom doľava. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že svedkovia N.. Y., B., T. H. V. zhodne vypovedali, že žalovaná išla po ľavej strane zjazdovky. Záznam na č. l. 4, v ktorom sa uvádza, že žalovaná narazila do žalobkyne zozadu, spisoval manžel žalobkyne, ktorého preto nemožno považovať za nezaujatého. Okrem toho, N.. Y. ako svedok vypovedal inak a to tak, že videl prichádzať žalovanú zľava. Pokiaľ ide o tvrdenie znalca T.. I. P., že žalovaná musela do žalobkyne naraziť zhora, s týmto tvrdením znalca sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku ( body 25., 26. ) a odvolací súd sa s vyhodnotením tohto tvrdenia znalca zo strany súdu prvej inštancie stotožňuje. Na záver odvolací súd poznamenáva, že občianske súdne konanie je konaním dôkazným a súd je povinný vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie sa dôvodnosť predmetného nároku na náhradu škody nepreukázala. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaná do nej narazila zozadu, spochybnili výpovede svedkov a k verzii žalobkyne sa priklonil iba znalec T.. P., ale súd prvej inštancie - ako je to uvedené vyššie - sa s jeho tvrdeniami presvedčivo vysporiadal. Za tejto dôkaznej situácie nezostalo súdu prvej inštancie iné, než žalobu zamietnuť. 12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku ( § 262 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. ). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).