Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/103/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215530 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215215530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu Philips Slovakia s.r.o., Prievozská 4/A, Bratislava, IČO: 31 341 241, práv. zast. advokátom Mgr. Petrom Neštepným, Ferienčíkova 7, Bratislava, proti žalovanému Maxxel a.s., Vlčie hrdlo, Bratislava, IČO: 45 559 457, o zaplatenie 2.400 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/290/2015-136 zo dňa 9.1.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/290/2015 - 136 zo dňa 9.1.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sume 1949,76 EUR a nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Vo zvyšku súd konanie zastavil. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 25.6.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.562,05 EUR s príslušenstvom, keď na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar, pričom uvedená pohľadávka voči žalovanému vznikla žalobcovi z titulu neuhradenia splatnej faktúry č. 9840134889 na sumu 39.748,84 EUR. Žalovaný dodaný tovar riadne prevzal, čo potvrdil podpisom dodacieho listu. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť splnil iba čiastočne, keď dňa 18.02.2015 uhradil žalobcovi sumu 11.186,79 €, dňa 04.05.2015 sumu 1.292,03 € a dňa 22.06.2015 sumu 2.707,97 €, ktoré boli započítané na istinu dlhu. Žalobca písomnými podaniami doručenými súdu dňa 01.07.2015, 13.07.2015, 20.07.2015, 30.07.2015, 10.08.2015, 27.08.2015, 04.09.2015 vzal svoju žalobu späť v časti istiny celkom 12.000,- Eur. Súd prvej inštancie vydal dňa 07.09.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12.562,05 € s príslušenstvom a doručoval mu spolu s ním žalobu spolu s podaniami žalobcu. Tento platobný rozkaz bol zrušený uznesením č.k. 26Cb/290/2015-92 zo dňa 28.09.2015, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, ale len náhradným doručením. Po vydaní platobného rozkazu vzal žalobca písomnými podaniami zo dňa 14.09.2015, 12.10.2015 a 07.03.2016 svoju žalobu späť aj vo zvyšnej časti istiny. Po uvedených späťvzatiach sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v sume 1.949,76 Eur, spolu s trovami konania. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril . 3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.01.2017. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa doručené dňa 19.10.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd prvej inštancie preto pojednával v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, obsahom listinných dôkazov: prepravného listu, faktúry č. 9840134889, výzvy na uhradenie pohľadávok, výpisov z účtu žalobcu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená platná ústna kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar. Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému faktúru na sumu 39.748,84 Eur, ktorú žalovaný pred podaním žaloby uhradil žalobcovi len čiastočne a to vo výške 15.186,79 Eur. Žalovaný až po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej faktúry, ktorá nastala dňa 21.12.2014, uhradil žalobcovi dňa 18.02.2015 sumu 11.186,79 Eur, dňa 04.05.2015 sumu 1.293,03 Eur a dňa 22.06.2015 vo výške 2.707,97 Eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi dňa 29.06.2015 sumu 3.000,- Eur, dňa 06.07.2015 sumu 2.000,- Eur, dňa 15.07.2015 sumu 1.000,- Eur, 20.07.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 28.07.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 04.08.2015 sumu 2.000,- Eur, dňa 24.08.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 31.08.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 07.09.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 22.09.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 05.10.2015 sumu 1.000,- eur, dňa 12.10.2015 sumu 500,- Eur dňa 26.10.2015 sumu 500,- Eur, dňa 02.11.2016 sumu 562,05 Eur, dňa 15.11.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 01.12.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 08.12.2015 sumu 1.000,- Eur, dňa 07.01.2016 sumu 1.000,- Eur, dňa 19.01.2016 sumu 1.000,- Eur, dňa 08.02.2016 sumu 1.000,- Eur, dňa 15.02.2016 sumu 1.000,- Eur a dňa 23.02.20156 sumu vo výške 1.000,- Eur. Žalobca v konaní preukázal riadne poskytnuté plnenie voči žalovanému, a to jednak vystavenou faktúrou, ako aj dodacím listom, ktorý bol podpísaný zo strany žalovaného. Z uvedených skutočností bolo možné v konaní zo strany súdu prvej inštancie jednoznačne ustáliť, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, pričom po zohľadnení čiastočných plnení zo strany žalovaného po podaní žaloby zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky. Pokiaľ ide o čiastočné plnenie zo strany žalovaného, súd prvej inštancie zároveň takéto konanie žalovaného posúdil v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako uznanie zvyšku jeho záväzku, ktorý predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania. Na základe vyššie uvedeného, ako aj skutočnosti, že žalovaný nenamietal dodanie tovaru žalobcom, ako ani existenciu jeho záväzku z neuhradenej faktúry za dodaný tovar voči žalobcovi, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo zvyšku súd prvej inštancie konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu v časti istiny v súlade s 144 a § 145 ods. 1, 2 C.s.p. zastavil. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu ako nárok vzniknutý titulom práva na zaplatenie kúpnej ceny podľa ust. §409 Obchodného zákona. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Podané odvolanie žalovaný odôvodňuje existenciou nasledovných odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Predmetom konania je faktúra č. 9840134889 zo dňa 06.11.2014 splatná dňa 21.12.2014 vystavená pôvodne na sumu 39.748,84 EUR. Žalovaný uvádza, že v čase kedy bola prvostupňovému súdu doručená predmetná žaloba, bola dlžná istina faktúry č. 9840134889 v celom rozsahu splatená. Na podporu svojich tvrdení predkladá súdu doklady o úhrade z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 21.11.2014 sumu vo výške 15.000,- EUR s variabilným symbolom žalovanej faktúry, dňa 09.01.2015 sumu vo výške 5.000,- EUR s variabilným symbolom žalovanej faktúry, dňa 09.02.2015 s variabilným symbolom žalovanej faktúry, dňa 17.2.2015 s variabilným symbolom žalovanej faktúry, čím došlo k úplnému splateniu žalovanej istiny v celom rozsahu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa síce dostal do omeškania so zaplatením faktúry č. 9840134889, ale čiastočnými úhradami faktúru č. 9840134889 v celosti uhradil. Žalovaný mal za to, že vyššie opísané čiastočné úhrady s variabilným symbolom žalovanej faktúry budú žalobcom korektné spárované s faktúrou č. 9840134889. K danému však nedošlo, a žalobca nepostupoval správne a korektne, keď nespároval predmetné platby s faktúrou č. 9840134889 . Žalovaný si je vedomý, že mal možnosť počas konania (na pojednávaní) vyvrátiť voči nemu v tomto konaní uplatnený nárok, avšak svoje komunikáciu smeroval priamo k žalobcovi, s ktorým chcel vyriešiť danú situáciu, nakoľko si bol vedomý, že uplatnený nárok zanikol vykonanými úhradami. Žalovanému nie sú známe žalobcom uvedené výšky a dátumy čiastočných úhrad. Rovnako tak vyčíslené úroky z omeškania vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú vyčíslené v sume, ktorá nekorešponduje so skutočným stavom. Žalobcovi po správnosti prináležia úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.000,- EUR od 21.12.2014 do 09.01.2015, zo sumy 8.562,05 EUR od 21.12.2014 do 09.02.2015, zo sumy 11.186,79 EUR od 21.12.2014 do 17.02.2015. 5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že žalovanému bol konajúcim súdom poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení on však neoznačil žiadne dôkazy a to ani do vyhlásenia uznesenia , ktorým sa dokazovanie končí, preto na skutočnosti, ktoré žalovaný označuje v odvolaní, odvolací súd nemôže prihliadnuť, pretože nie sú splnené podmienky ustanovenia § 366 C.s.p. Žalovanému bolo doručované predvolanie na termín pojednávania na deň 9.1.2017 a v rámci neho rozsiahle procesné poučenie. Je na jeho ťarchu, že svoje procesné práva nevyužil. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.7.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 9. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 9.1.2017. Poučil žalovaného o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalovanému bolo dňa 19.10.2016 doručené predvolanie na termín pojednávania spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd prvej inštancie preto pojednával a vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného. Odvolací súd nezistil, že konanie na súde prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10. Žalovaný v priebehu celého konania neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a to ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, preto na skutočnosti, ktoré žalovaný označuje v odvolaní, odvolací súd nemôže prihliadnuť, pretože nie sú splnené podmienky ustanovenia § 366 C.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením nároku žalobcu a jeho odôvodnením súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).