Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/286/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215728 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215215728.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : U. M., A.. XX. X. XXXX, W. Č., U. O. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom, Bratislava, L. Dérera 2, proti žalovanému : Provident Financial, s.r.o., Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO : 35 805 731, zastúpená AK De minimis, spol. s r.o., Bratislava, Lovisnkého 22, o zaplatenie 516 €, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. 4. 2016 č.k. 58C/299/2015 - 80, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 516 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa poukazovala na to, že dňa 5. 6. 2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 600 €, ktorý sa zaviazala splácať v 60-tich splátkach po 13,45 € týždenne. Spolu so Zmluvou žalobkyňa podpísala tiež Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa zaviazala zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby spojené s úverom sumu 309 €, v týždenných splátkach vo výške 5,15 €. Žalobkyňa tak mala uhradiť žalovanému sumu spolu 1.116 €. Súčasťou zmlúv boli aj Všeobecné obchodné podmienky a dohoda zástupcu žalovaného, U. Š., so žalobkyňou, podľa ktorej v prípade riadneho splácania splátok budú žalobkyni vrátené úroky a poplatky. Žalobkyňa poukazovala na to, že úver splácala riadne a dňa 20. 11. 2013 predmetný úver splatila v plnej výške , t.j. vo výške 1.116 €, vrátane úrokov a poplatkov v dobrej viere, že úroky a poplatky jej budú vrátené; žalobca jej však tieto nevrátil. 2/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa so žalovaným dňa 5. 6. 2013 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 600 €; úrok vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. 86,40 € a poplatok za garantovanú službu sumou 120,60 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy mali predstavovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 70,38 %; celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z., ktorú mala žalobkyňa ako zákazník povinnosť zaplatiť žalovanému pri predpoklade riadneho a včasného splácania predstavovala sumu 807 €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver na základe Zmluvy predstavovala 48,52 %. Žalobkyňa sa zaviazala splácať predmetnú dlžnú sumu v 60-tich týždenných splátkach po 13,45 € Úver bol žalobkyni poskytnutý za uvedených podmienok po dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmy deň 60-teho týždňa po dni uzavretia Zmluvy. 3/ Žalobkyňa pôvodne zdôvodňovala právny základ žaloby vydaním bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 ods. 2 Obč. zák. poukazovala na to, že celkovo mala uhradiť žalovanému sumu 1.116 €. Právny zástupca žalobkyne sa opakovane odvolával na Potvrdenie o doplatení pôžičky zo dňa 27. 11. 2013, kde sa uvádza, že žalobkyňa splatila dňa 20. 11. 2013 v plnej výške pôžičku č. XXXXXXXXX o celkovej výške 1.116 €. Rovnako tvrdil, že súčasťou Zmlúv boli aj Všeobecné obchodné podmienky a dohoda zástupcu žalovaného p. Š., že v prípade riadneho splácania splátok budú žalobkyni vrátené úroky a poplatky. Do dňa podania žaloby však žalobkyni žalovaný žiadne úroky ani poplatky nevrátil. Uvedené tvrdenie mal preukazovať fakt, že na podmienkach Zmluvy bolo rukou dopísané „v prípade riadneho splácania Vám vrátime úroky“. Žalobkyňa navrhovala v konaní vypočuť ako svedka p. U. Š., ktorý podpisoval Zmluvu a ktorý mal dopísať uvedenú poznámku. Žalovaný doložil výpis z informačného systému SK Focus - tzv Kartu splátok, ktorá mala preukazovať, že žalobkyni skutočne zľavu poskytol, za predčasné splatenie úveru v sume 162,14 € a ,že žalobkyňa tak celkovo uhradila sumu 953,86 € a nie 1.116 € ako tvrdí. Uvedené tvrdenie právny zástupca žalobkyne poprel. Bol preto opakovane súdom prvej inštancie vyzývaný na predloženie druhej strany Karty splátok, s ktorým dôkazom mala žalobkyňa disponovať. Prvou stranou Karty splátok žalobkyňa evidentne disponovala avšak prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu písomne oznámila, že s ohľadom na dlhší časový odstup si na Kartu splátok nepamätá, túto nemôže nájsť a má za to, že keď po uhradení celej čiastky úveru dostala od žalovaného konečné Potvrdenie o doplatení pôžičky zo dňa 27. 11. 2013, myslela si, že túto už nebude potrebovať a pravdepodobne ju zlikvidovala. Súd prvej inštancie upustil od výsluchu svedka U. Š., keďže jeho prípadné potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdenia, že dopisoval svojou rukou na zmluvu poznámku o vrátení úrokov v prípade riadneho splácania by nezmenilo konečné posúdenie, či bola žalobkyni skutočne poskytnutá zľava, ako aj či predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj Zmluva o doplnkovej službe obsahujú všetky zákonné náležitosti a žiadnym spôsobom neodporujú právnej úprave. 4/ Aj v prípade zmenenej argumentácie žalobkyne, že spotrebiteľský úver založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5. 6. 2013 je zo zákona bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, napr. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K uvedenému argumentu súd prvej inštancie dodal, že po vykonanom dokazovaní takéto skutočnosti nezistil. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5. 6. 2013 obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch V Zmluve boli jednoznačne uvedené : výška úveru (600 €), úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 %, výška poplatku za garantovanú službu 120,60 €, celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa na základe Zmluvy žalovanému vrátiť a ktorá bola tvorená súčtom úveru bola 807 €. Zmluva ďalej obsahovala počet splátok - 60 týždenných splátok, výšku jednotlivých týždenných splátok 13,45 €, s tým, že splatnosť prvej splátky nastala 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy o úvere s platnosť každej ďalšej splátky nastávala 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky bola stanovená na 7.deň 60 týždňa po dní uzatvorenia Zmluvy. Ani tvrdenie, že v predmetnej Zmluve bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa neobstálo; celkové náklady predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Priemerná hodnota RPMN podľa Zmluvy predstavovala 48,52 %, pričom ide o abstraktnú hodnotu, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov na poskytovanie úveru, čo je vlastne úroková miera porovnateľná s úrokovými sadzbami, ktoré ponúkajú banky. Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z. z 11. 6. 2008 stanovuje výšku, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi je vypočítaná zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle MF SR. Ani konštatovanie žalobkyne, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže v nej nie je zahrnutý dodatočný náklad spotrebiteľa, a to odmena žalovaného vo výške 309 € za zabezpečenie splátok úveru súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko zmluva o doplnkovej službe nie je považovaná za podmienku získania úveru. Odmena za takúto službu sa nezapočítava do RPMN, s tým, že RPMN zahŕňa len úroky, administratívny poplatok, a nie aj poplatok za zabezpečenie splátok úveru. V tomto smere odkazoval súd prvej inštancie aj na rozsudok tamojšieho prvoinštančného súdu sp. zn. 8C/74/2012 - 277 zo dňa 2. 12. 2013, ktorý poukazuje na stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa 6. 10. 2011, s tým, že „náklady na doplnkovú službu (osobné prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru), ktorá sa spotrebiteľovi poskytuje na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, sa do výpočtu RPMN nezapočítavajú. Dôvodom tohto záveru, je fakt, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok má spotrebiteľ na výber tri formy splácania úveru, a to bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti, v hotovosti vkladom na účet spoločnosti a osobným prevzatím peňažnej hotovosti v mieste trvalého pobytu spotrebiteľa, ktoré vykoná zástupca veriteľa. Keďže spotrebiteľ má na výber viacero možností a uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru, náklady na túto doplnkovú službu sa nezahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda ani nevstupujú do výpočtu RPMN.“ Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie posúdil predmetnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako aj Zmluvu o doplnkovej službe, ako obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti, ktoré neodporujú platnej právnej úprave. Žalobu preto zamietol v celom rozsahu. 5/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného v znení do 30. 6. 2016, poznámka odv. súdu) a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 355,58 € za celkom 7 úkonov právnej služby, s režijným paušálom a 20 % DPH, podľa vyhl.č. XXX/XXXX N..N.. 6/ Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazovala na Potvrdenie o doplatení pôžičky zo dňa 27. 11. 2013, ktoré predložila súdu, ktoré potvrdzovalo, že žalobkyňa dňa 20. 11. 2013 splatila v plnej výške pôžičku č. XXXXXXXXX v celkovej výške 1.116 € na základe spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 5. 6. 2013. Súd prvej inštancie toto na základe ústneho prednesu žalovaného o skutočnej úhrade vo výške 953,86 € neuznal a nepokladal za nutné vypočuť k tomu svedka U. Š., ktorý by mohol súčasne objasniť aj ďalšie pochybnosti vyskytujúce sa v danom prípade. Ďalšou spornou okolnosťou bolo vyhlásenie žalobkyne, že jej U. Š., zástupca žalovaného pri uzavieraní zmluvy sľúbil vrátenie úrokov a poplatkov v prípade riadneho splácania pôžičky. Tento prísľub potvrdil ručne písanou poznámkou na dokumente „Všeobecné obchodné podmienky“; práve tento prísľub motivoval žalobkyňu vziať si pôžičku u žalovaného a nie u konkurencie. Súd však opäť nepovažoval za nutné k tejto okolnosti vypočuť ako svedka U. Š. a uspokojil sa s vyhlásením žalovaného, ktorý obhajoval nevrátenie úrokov a poplatkov. Žalobkyňa tiež vytýkala súdu prvej inštancie, že napriek jej požiadavke buď nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok alebo žiadne nedostatky nenašiel. Trvala na tom, že aspoň v rozpore s dobrými mravmi, keď nie priamo so zákonom musí byť skutočnosť, že žalobkyňa, keď si na základe spotrebiteľskej zmluvy požičala iba 600 € a na nátlak žalovaného mu vrátila sumu 1.116 € (resp. 953,86 €, čo ale žalobkyňa spochybňuje). Takéto nemorálne vysoké spoplatnenie svojej pôžičky (takmer 100 % istiny) žalovaný zdôvodňuje najmä vraj dobrovoľne uzavretou „Zmluvou o zabezpečení splátok úveru“. Služba poskytovaná žalobkyni na základe tejto zmluvy (vyberanie zročných splátok pôžičky pracovníkom žalovaného v hotovosti) je spoplatnená sumou 309 €, čo je nad 50 % z požičanej čiastky 600 €. Takáto služba a tak vysoko spoplatnená však slúži výlučne záujmu žalovaného pre spoľahlivejšie splácanie pôžičky. Dobrovoľne si môže takúto službu objednať len slabomyseľný človek alebo človek, ktorý zúfalo potrebuje peniaze. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku opakovane zhovievavo vyjadril k poplatkom súvisiacim s poskytnutím úveru žalobkyni. Všíma si aj poplatok vo výške 309 €, s odôvodnením, že ide o dobrovoľnú doplnkovú službu, ktorá nie je podmienkou získania úveru, nezahŕňa sa do RPMN a teda nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Takýto prístup súdu môže nebankové subjekty v ich trikoch na oklamanie spotrebiteľov len povzbudzovať. Žalobkyňa zastáva názor, že súdy by mali takéto postupy najmä nebankových subjektov postihovať pre obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi vyhlásením neplatnosti právnych úkonov, príp. vyhlásením takýchto zmlúv za bezúročné a bez poplatkov. Poukazovala na ust. § 52 ods. 2, tiež § 53 ods. 1 Obč. zák. ako aj ust. § 39 Obč. zák. v spojení s § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 456 Obč. zák., na základe ktorých považovala svoj nárok za plne opodstatnený. 7/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu tiež náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný trval na tom, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že jej mal U. Š. pri uzatváraní zmluvy sľúbiť vrátenie úrokov a poplatkov v prípade riadneho splácania úveru, existenciu takejto dohody si nevie predstaviť, ale predovšetkým, aj keby takáto dohoda existovala, nespôsobovalo by to zo strany žalovaného vznik bezdôvodného obohatenia, ako tvrdí žalobkyňa. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa navrhovala vypočuť ako svedka v konaní p. Š., nesúvisel s predmetom konania (vydaním bezdôvodného obohatenia), pretože skutočnosť, či p. Š. dopísal alebo nedopísal na zmluvu vetu „v prípade riadneho splácania bude úrok žalobkyni vrátený“, je pre rozhodnutie o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia irelevantné. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že technický systém žalovaného generuje pri všetkých ukončených zmluvách o úvere a prípadne aj akcesorickej zmluve o zabezpečení splátok úveru len také potvrdenie, že došlo k splateniu celej sumy, tak, ako to vyplýva z počiatočných údajov konkrétnej zmluvy. Technický systém žalovaného nepočíta s možnosťou, že by záväzok skončil inak, ako splnením povinnosti zo strany povinného presne podľa uzavretých zmlúv. To však neznamená, že by takéto potvrdenie nebolo možné nijako vyvrátiť. Okrem, toho, že žalovaný súdu predložil presný rozpis jednotlivých plnení žalobkyne v prospech žalovaného, z ktorých vyplývalo, že žalobkyňa zaplatila žalovanému skutočne len 953,86 €, zásadným dokladom je v tomto prípade tzv. karta splátok, kde sa presne zapisujú všetky hotovostné splátky, pričom touto kartou disponuje vždy len zákazník, t.j. v danom prípade žalobkyňa. Práve tento doklad by jednoznačne preukázal, že žalobkyňa uhradila sumu 953,86 € a nie 1.116 € ako to tvrdí. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu nerešpektovala uznesenie prvoinštančného súdu, aby predmetnú kartu splátok predložila, ale začala tvrdiť, že ňou už nedisponuje, a to napriek tomu, že na pojednávaní dňa 7. 3. 2016 trčala právnemu zástupcovi žalobkyne zo spisu kópia prednej strany práve tejto karty splátok, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že už neexistuje. Žalovaný k tomu dodal, že karta splátok je v origináli len na jednom papieri, čiže nie je možné, aby žalobkyňa disponovala len jej jednou stranou a druhú stratila, keďže sa jedná o jeden list s informáciami na oboch stranách. Za tohto stavu potom súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa nehovorila pravdu o tom, že uhradila v prospech žalovaného sumu 1.116 €. Bez ohľadu na to však žalovaný argumentoval tým, že k žiadnemu jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne nedošlo. Hoci je žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, ktorú skutočnosť je nutné reflektovať aj v súdnom konaní, nijako ju to nezbavuje povinnosti uniesť dôkazné bremeno ako aj bremeno tvrdenia, ktoré ju v konaní v celom rozsahu zaťažujú, o to viac, že žalobkyňa je v konaní od jeho počiatku zastúpená advokátom. 8/ Žalovaný ďalej poukazoval na to, že ak žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že „aspoň v rozpore s dobrými mravmi ak už nie priamo so zákonom musí byť skutočnosť, že žalobkyňa ....si na základe zmluvy požičala iba 600 € a na nátlak žalovaného mu vrátila až 1.116 €.“ Ak samotná žalobkyňa tvrdí, že v danom prípade nedošlo k rozporu so zákonom, ale došlo len k rozporu s dobrými mravmi, tak je to bez právneho významu pre toto súdne konanie. Ak však mala žalobkyňa na mysli rozpor s dobrými mravmi, s ktorým výslovne počíta právna úprava ako konaním, ktoré sa prieči právnej úprave, je potrebné aj tieto skutočnosti v konaní preukázať, nestačí to len tvrdiť, ako to robí žalobkyňa. Je totiž nemysliteľné, aby súd akoukoľvek svojou aktivitou sanoval pasivitu niektorého z účastníkov v konatradiktórnom konaní. Dodal, že celková čiastka vo výške 600 € nebola 1.116 €, ako to tvrdí žalobkyňa, ale 807 €, pričom ani toľko žalobkyňa nakoniec z predmetného úveru nezaplatila, z dôvodu jeho predčasného splatenia. Žalovaný osobitne nesúhlasil so žalobkyňou naznačovanou nedobromyseľnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré sú nepravdivé a zavádzajú. Tieto tvrdenia žalobkyne nemajú oporu v jedinom dôkaze a sú v celom rozsahu nepravdivé. Rovnako ako sa totiž každý zákazník môže sám rozhodnúť či osloví žalovaného s požiadavkou o poskytnutí úveru, rovnako tak sa slobodne rozhoduje či si v prípade poskytnutia úveru želá využívať aj doplnkovú službu, ktorú žalovaný poskytuje na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žalovaný súčasne nepovažuje za nič zvláštne, že si túto službu zvolila aj samotná žalobkyňa, keďže je pre ňu náročné vykonávať splátky úveru inak, a to či už z technických ako aj zdravotných dôvodov, čo potvrdzuje aj absencia žalobkyne na všetkých konaniach pred okresným súdom. Viacerí zákazníci žalovaného majú o takúto službu záujem a súčasne ostatné konkurenčné subjekty na finančnom trhu majú takúto alebo obdobnú službu bežne tiež vo svojej ponuke. Žalovaný nerozumie, čo je na donáškovej alebo odnáškovej službe nezákonné. Žalovaný súhlasil s tým, že nedobrovoľné uzavretie akéhokoľvek záväzkového vzťahu je neplatné, minimálne pre absenciu vôle, žalovaný však nevie, ktorý dôkaz by mal v danom prípade poukazovať na akúkoľvek nedobrovoľnosť, o to viac, že ani žalobkyňa samotná toto v konaní netvrdila, ale s touto novotou prišiel až samotný právny zástupca žalobkyne v priebehu súdneho konania, keď zrejme začal pociťovať, že jeho žaloba nebude úspešná. 9/ Ďalšie vyjadrenia vo veci či už zo strany žalobkyne alebo žalovaného predložené neboli. 10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/ Podľa § 470 ods. 1 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 13/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobe žalobkyne nevyhovel. Svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa : Žalobkyňa svoje tvrdenie, že v prospech žalovaného titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uhradila celkom sumu 1.116 €, keď žalovaný jej poskytol úver len vo výške 600 €, preukazovala Potvrdením o doplatení pôžičky zo dňa 27. 11. 2013 (č.l. 8 spisu). Žalovaný však v konaní tento listinný dôkaz spochybnil predložením listinného dôkazu - výpisom z účtu zo systému Focus, z ktorého nemožno vyvodiť záver, že by žalobkyňa uhradila ňou tvrdenú sumu 1.116 €. Žalobkyňa, ktorú v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, bola povinná preukázať svoje tvrdenie o výške ňou realizovaných úhrad. Súdom prvej inštancie uloženú povinnosť predložiť Kartu splátok, na ktorej sa zaznamenávali ňou realizované úhrady, však nepredložila a ani inak nebola schopná výšku jej úhrad preukázať. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na tvrdenie, že v prospech žalovaného zaplatila celkom čiastku 1.116 € bol preto správny; Potvrdenie o doplatení pôžičky ani podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na jeho spochybnenie žalovaným toto jej tvrdenie nepreukazuje. 14/ Obrana žalobkyne, ktorá sa však objavila až v jej odvolaní, postavená na tom, že žalovanému vrátila sumu 1.116 € na nátlak, resp. naznačovanie (opäť až v odvolacom konaní), že Zmluvu o zabezpečení splátok uzavrela nedobrovoľne, neobstojí. Predovšetkým žalobkyňa svoju žalobu nepostavila na argumente, že by Zmluvu o zabezpečení splátok neuzavrela dobrovoľne. Netvrdila už od počiatku konania, že uzavretie Zmluvy o zabezpečení splátok úveru podmieňovalo poskytnutie samotného úveru, ani že by ju žalovaný k uzavretou takejto zmluvy akokoľvek inak nútil, prípadne, že by ju uzavrela konajúc v omyle. Žalobkyňa zároveň neoznačila žiadne dôkazy, z ktorých by sa takéto závery dali vyvodzovať. Naopak, žalobkyňa sama uvádza v žalobe, že obe zmluvy (o úvere ako aj o zabezpečení splátok úveru) riadne uzavrela. Rovnako tak nič nenasvedčuje tomu, že by si žalobkyňa nebola vedomá, k čomu sa uzavretím Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zaviazala, aké jej z tejto zmluvy vyplývali povinnosti. Žalobkyňa nijako bližšie nevysvetlila, prečo sa z troch možných spôsobov splácania úveru rozhodla práve pre tento spôsob - že žalovaný od žalobkyne bude preberať finančnú hotovosť určenú na úhradu splátky spotrebiteľského úveru (v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán). Možno sa len domnievať, že žalobkyňu k tomu museli viesť jej osobné dôvody. V každom prípade však takýto spôsob úhrady splátok musí byť spojený s nákladmi žalovaného, ktoré sa premietli do celkovej odmeny za uvedenú doplnkovú službu (v sume 5,15 € týždenne x 60 splátok = 309 €). Keďže zmluva o zabezpečení splátok úveru nebola podmienkou získania úveru, odmena za túto doplnkovú službu sa nezapočítava do výšky RPMN, ktorá zahŕňa len úroky a administratívny poplatok. Závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne, stotožňuje sa s nimi a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 15/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý dosiahol v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O samotnej výške priznanej náhrady trov rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 16/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).