Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/61/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216642 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215216642.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: 1/. L.. M. Z., A. XX, N. X/ L. Z., XXXX V. F., V.. XXX, H., O., G., obaja žalobcovia zastúpení Advokátska kancelária - JUDr. Eva Detvaiová, s.r.o., Cukrová 14, Bratislava, proti žalovanému: M. B., O. XX, N., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., Šumavská 3, Bratislava, o zaplatenie 2.704,68 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/309/2015-130, zo dňa 6.4.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne 2.704,68 eura s poplatkom z omeškania 0,5 promile denne zo sumy 600 eur od 3.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 600 eur od 4.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 600 eur od 3.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 904,68 eura od 25.7.2015 do zaplatenia; žalobu vo zvyšku o zaplatenie poplatku z omeškania 0,5 promile denne zo sumy 904,68 eura od 10.7.2015 do 24.7.2015 zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu iných trov konania 162 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 923,04 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou zo dňa 10.7.2015, doručenou súdu 20.10.2014, upravenou podaním zo dňa 9.9.2015 a pred súdom na pojednávaní konanom 11.3.2016 v časti príslušenstva pohľadávok, domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne 2.704,68 eura s poplatkom z omeškania 0,5 promile denne zo sumy 600 eur od 3.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 600 eur od 4.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 600 eur od 3.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 904,68 eura od 10.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania na skutkovom základe, že žalovaný im nezaplatil nájomné za mesiace apríl, máj a jún 2015, spolu v sume 1.800 eur a nedoplatok na úhradách 904,68 eura poskytovaných s užívaním X-L. N. Č.. X, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu na O. XX, S. N., zapísaného na U. Č.. XXXX, ktorý nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve č. 3D/305/2013, Dnot 41/2013 zo dňa 10.5.2014, každý v podiele 1. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že 27.6.2012 uzavreli manželia O.F. Z. a A. Z. ako prenajímatelia so žalovaným a U. H. ako nájomcami písomnú zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom X-L. N. Č.. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na O.P. XX S. N., zapísaného na U. Č.. XXXX S. bezpodielovom spoluvlastníctve prenajímateľov, na dobu určitú od 1.7.2012 do 1.7.2013 (čl. II), s dohodnutým nájomným a úhradami za plnenia poskytované s užívaním bytu 550 eur mesačne za každý, čo i len započatý mesiac nájmu. Dňa 20.6.2013 uzavreli manželia O. Z. V. A. Z. ako prenajímatelia so žalovaným a U. H. ako nájomcami písomný Dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 1.7.2012, ktorým došlo k zmene čl. II bod 1 v predĺžení doby nájmu od 1.7.2013 do 1.7.2014. Podľa Osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 24.4.2014 pod sp. zn. 3D/305/2013, Dnot 41/2013 M.. O. G., notárkou ako súdnym komisárom, na základe poverenia Okresného súdu Bratislava I, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.5.2014, v dedičskej veci po neb. poručiteľovi A. Z., zomrelom 21.9.2013, nadobudli žalobcovia 1/, 2/ nehnuteľnosti v k.ú. D. - X-L. N. Č.. X, nachádzajúci sa na X. A. bytového domu na O.Č. XX S. N., zapísaný na U. Č.. XXXX, každý v podiele 1. Žalobcovia ako prenajímatelia uzavreli 30.7.2014 so žalovaným a U. H. ako nájomcami písomný Dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 1.7.2012, ktorým došlo k zmene čl. II bod 1, k predĺženiu doby nájmu od 1.7.2014 do 1.7.2015 a k zmene čl. III bod 1 vo výške nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu od 1.8.2014 na 600 eur mesačne za každý čo i len započatý mesiac nájmu. Zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že v nájomnom sú zahrnuté mesačné poplatky: dodávka tepla, vodné, stočné, úhrady za dodávku elektrickej energie a plynu vo výške 150 eur. Pokiaľ mesačné poplatky za dodávku energií a služieb presiahnu túto čiastku, všetky nedoplatky sa nájomca zaviazal hradiť na základe prenajímateľom predložených doručených faktúr od dodávateľov energií. Ďalšia platba nájomného bola dohodnutá do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca. Dodatok k nájomnej zmluve bol za nájomcu podpísaný iba žalovaným. Podľa písomného vyúčtovania ročnej úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu prenajímateľom za obdobie od 1.7.2014 do 30.6.2015 prenajímateľ vyúčtoval žalovanému na základe doručených faktúr od dodávateľov energií a vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu správcom bytového domu SVB Miletičova 31, Bratislava náklady na byt - ZSE: 3.10.13 - 19.8.14 (fa č. 7210622599) suma 409,85 eura, 20.8.14 - 21.8.14 (fa č. 7111223460) suma 2,99 eura, 22.8.14 - 3.10.14 (fa č. 7170707143) suma 46,07 eura, 4.10.14 - 9.2.15 (fa č. 7130920389) suma 156,59 eura, SPP: 19.3.14 - 2.9.14 (fa č. 7414888453) suma 31,74 eura, 3.9.14 - 18.3.15 (fa č. 7451103746) suma 44,14 eura, SVB (teplo, voda): 1.1.14 - 31.12.14 suma 1.513,30 eura, spolu 2.204,68 eura. Žalovaný za r. 2014 uhradil 850 eur (100 eur + 5 x 150 eur), za r. 2015 uhradil 450 eur (3x150 eur), nedoplatok teda predstavuje 904,68 eura. Žalovaný e-mailom 1.6.2015 o 0:23 hod., adresovaným žalovanému 1/ vypovedal nájomnú zmluvu na byt Č.. X O. XX, N. V. oznámil, že nájomný vzťah ukončuje k 31.5.2015, byt je vysťahovaný, je v stave a so zariadením, v akom ho prevzal. Kľúče a faktické odovzdanie bytu uskutoční v prenajímateľom požadovanom termíne. Žalovaný 2.6.2015 protokolárne odovzdal a žalobca 1/ prevzal predmet nájmu (X-L. N., O. XX, N.). 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že Zmluva o nájme bytu bola uzavretá písomne 27.6.2012 manželmi O. Z. V. A. Z. ako prenajímateľmi so žalovaným a U. H. ako nájomcami, predmetom ktorej bol nájom X-L. N. Č.. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na O.P. XX S. N., zapísaného na U. Č.. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve prenajímateľov, na dobu určitú od 1.7.2012 do 1.7.2013; nájom bytu zanikol uplynutím času dohodnutého v písomne uzavretom Dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 20.6.2013 a to 30.6.2014. Mal za to, že v prípade zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas sa uplynutím tohto času nájomná zmluva neobnovila užívaním bytu žalovaným aj po skončení nájmu s poukazom na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka; v danom prípade k zaniknutému záväzkovému vzťahu (Zmluva o nájme bytu uzavretá písomne 27.6.2012) nemôže byť uzavretý žiaden dodatok, ktorým by sa tento záväzkový vzťah menil alebo dopĺňal. Dôvodil, že pokiaľ žalobcovia ako prenajímatelia (vlastníci bytu) uzavreli písomnou formou 30.7.2014 so žalovaným ako nájomcom dodatok k nájomnej zmluve (U. H. tento nepodpísala), tento právny úkon podľa jeho obsahu (označenie nie je rozhodujúce) je platne uzatvorenou novou zmluvu o nájme bytu na dobu určitú, keďže existoval prejav vôle na strane oboch zmluvných strán smerujúci na uzavretie nájomnej zmluvy a táto obsahuje podstatné zákonné náležitosti, ktorými sú dostatočne identifikované zmluvné strany, dostatočne určený predmet nájmu, odplatnosť užívania (výška nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, splatnosť nájomného) a dojednaná doba nájmu. S ohľadom na uvedené vyvodil, že na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 30.7.2014 medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom predmetného bytu vo vlastníctve žalobcov bol žalovaný povinný platiť dohodnuté mesačné nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom bytu 600 eur za každý i započatý mesiac nájmu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný dohodnuté mesačné nájomné za mesiace apríl, máj a jún 2015 po 600 eur mesačne nezaplatil, ktorú pohľadávku v časti o zaplatenie 1.200 eur titulom dlžného nájomného za mesiace apríl a máj 2015 pred súdom uznal. Žalobou uplatnenú pohľadávku titulom nezaplateného nájomného za mesiac jún 2015 v sume 600 eur rozporoval dôvodiac, že v mesiaci jún 2015 už v predmetnom byte nebýval a ani žiadnym iným spôsobom ho neužíval s tým, že žalobcu 1/ vyzval 31.5.2015 k prevzatiu predmetného bytu, k čomu fakticky aj došlo 2.6.2015 podľa protokolu o prevzatí a odovzdaní bytu. 4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcami 1/, 2/, nájom predmetného bytu, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú, skončil uplynutím tejto doby, teda 30.6.2015 bez ohľadu na to, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu bytu. Povinnosť žalovaného zaplatiť nájomné za mesiac jún 2015 vyplýva z uzavretej nájomnej zmluvy, podľa ktorej bol nájomca povinný platiť dohodnuté mesačné nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom bytu 600 eur za každý i započatý mesiac nájmu. Keďže žalovaný odovzdal a žalobca 1/ na výzvu žalovaného prevzal predmet nájmu 2.6.2015, čo bolo po započatí mesiaca jún 2015, bol žalovaný povinný zaplatiť nájomné aj za tento mesiac, súd prvej inštancie žalobe žalobcov na zaplatenie nájomného za mesiace apríl, máj a jún 2015 spolu v sume 1.800 eur ako dôvodne podanej vyhovel. 5. Ďalej skonštatoval, že podľa platne uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 30.7.2014 medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom predmetného bytu vo vlastníctve žalobcov bolo dohodnuté, že pokiaľ mesačné poplatky za dodávku energií a služieb presiahnu dohodnutú čiastku, všetky nedoplatky sa nájomca zaviazal hradiť na základe prenajímateľom predložených doručených faktúr od dodávateľov energií. Dôvodil, že prenajímateľ mohol objektívne zistiť, či vznikli nedoplatky alebo preplatky za dodávku energií a služieb až po doručení faktúr od dodávateľov energií a služieb a vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu od správcu a až na základe nich mohol po skončení nájmu dohodnutého na dobu určitú, vykonať vyúčtovanie. Žalovaný bol povinný zaplatiť nedoplatky z vyúčtovania dodávok energií a služieb (teplo, vodné a stočné, elektrinu a plyn), ktoré vykonal prenajímateľ a nie nedoplatky uvedené vo vyúčtovacích faktúrach, resp. vyúčtovaniach od dodávateľov energií a správcu bytového domu. Dodávateľom energií a služieb poskytovaných s užívaním bytu a správcovi bytového domu bol povinný platiť preddavky vlastník bytu na základe uzavretých zmlúv o dodávke plynu, elektriny a zmluvy o výkone správy. Pokiaľ sú vo vyúčtovacích faktúrach, resp. vo vyúčtovaní správcu uvedené platby, tieto vykonal vo vzťahu k dodávateľom služieb vlastník bytu, ktorý ale byt neužíval, preto bol žalovaný ako nájomca bytu a príjemca dodaných služieb povinný platiť celú fakturovanú, resp. vyúčtovanú cenu dodaných služieb, od ktorej pri vyúčtovaní prenajímateľ odpočítal žalovaným zaplatený dohodnutý preddavok za plnenia poskytované s užívaním bytu. Listinnými dôkazmi predloženými žalobcami mal preukázané, že prenajímateľ predmetného bytu správne vyúčtoval dodávku služieb po skončení každej dohodnutej doby nájmu (doba jedného roka), v danom prípade za dobu od 1.7.2013 do 30.6.2014, aj za dobu od 1.7.2014 do 30.6.2015. 6. Za nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že žalobcovia neboli oprávnení pri vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu od správcu domu za rok 2014 zahrnúť do ich vyúčtovania obdobie celého roka, keď boli vlastníkmi bytu od 1.7.2014, pričom poukázal na § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. A. Z. ako bezpodielový spoluvlastník predmetného bytu zomrel 21.9.2013; žalobcovia ako jeho dedičia boli považovaní za vlastníkov predmetného bytu, ktorý patril do dedičstva, pričom dedičské rozhodnutie, právoplatné 10.5.2014, ich vlastnícke právo iba deklarovalo. Žalobcovia tak od smrti poručiteľa A. Z. boli oprávnení a povinní z právnych úkonov týkajúcich sa vecí patriacich do dedičstva voči iným osobám. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe žalobcov aj na zaplatenie nedoplatku 904,68 eura spolu s príslušenstvom na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu ako dôvodne podanej. 7. Pri splatnosti mesačného nájomného súd prvej inštancie vychádzal z toho, že táto bola v zmluve o nájme bytu uzavretej stranami sporu 30.7.2014 dohodnutá do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca. Nájomné za mesiac apríl 2015 tak bolo splatné 10.3.2015, za mesiac máj bolo splatné 10.4.0215 a za mesiac jún 2015 bolo splatné 10.5.2015. Povinnosť žalovaného platiť poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžného dohodnutého nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vznikla v súlade s § 697 Občianskeho zákonníka po uplynutí piatich dní po splatnosti, teda zo sumy 600 eur za mesiac apríl 2015 od 16.3.2015, zo sumy 600 eur za mesiac máj od 16.4.2015, zo sumy 600 eur za mesiac jún 2015 od 16.5.2015. Súd prvej inštancie viazaný žalobou podľa § 153 ods. 2 O.s.p., uložil žalovanému povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania s plnením peňažného dlhu zo sumy 600 eur od 3.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 600 eur od 4.5.2015 do zaplatenia a zo sumy 600 eur od 3.6.2015 do zaplatenia. 8. Vo vzťahu k omeškaniu vzniknutého ako nedoplatok z písomného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vychádzal súd prvej inštancie z toho, že čas splnenia peňažného dlhu nebol dohodnutý medzi prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom v uzavretej nájomnej zmluve, preto bol žalovaný povinný splniť tento dlh za dobu od 1.7.2014 do 30.6.2015 v sume 904,68 eura, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ (§ 563 Občianskeho zákonníka). Keďže žalobcovia nepreukázali účinné doručenie výzvy na plnenie tohto dlhu žalovanému pred podaním žaloby na súd, za kvalifikované požiadanie treba považovať žalobu; potom je dňom zročnosti tejto pohľadávky uplatnenej v žalobe deň po doručení žaloby žalovanému súdom. Žaloba bola doručená žalovanému súdom 23.7.2015, dňom zročnosti pohľadávky je 24.7.2015, teda žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu 904,68 eura 25.7.2015, ktorým dňom mu vznikla povinnosť platiť príslušenstvo tejto pohľadávky. 9. Na uvedenom základe v zmysle § 35 ods. 1, 139 ods. 1, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, § 680 ods. 2, § 685 ods. 1 veta prvá, § 686 ods. 1 veta prvá, § 696 ods. 2, § 697, § 710 ods. 1, ods. 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka a § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne 2.704,68 eura spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile denne zo sumy 600 eur od 3.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 600 eur od 4.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 600 eur od 3.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 904,68 eura od 25.7.2015 do zaplatenia a žalobu žalobcov o zaplatenie poplatku z omeškania 0,5 promile denne zo sumy 904,68 eura od 10.7.2015 do 24.7.2015 ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 149 ods. 1, ods. 8 O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí mali vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania. 10. Proti rozsudku v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne 2.704,68 eura s príslušenstvom a v časti náhrady trov konania podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), písm. d) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 11. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že pohľadávku vo výške 600 eur (nájom za mesiac jún 2015) neuznáva, nakoľko v tomto mesiaci predmetný byt neužíval, nebýval v ňom so svojou rodinou. Namietal, že dôvodom vypovedania nájomnej zmluvy z jeho strany bolo, že napriek opakovaným výzvam žalobca 1/ nepredložil riadne vyúčtovanie služieb spojených s užívaním predmetného bytu a v čase, keď bol v omeškaní s uhradením nájomného mu oznámil, že ak nájom neuhradí, vymení zámky na dverách a do bytu sa viac neodstane. Z obavy, že by k tomu skutočne došlo (má maloleté dieťa a družku), e-mailom zaslaným žalobcovi 1/ oznámil vypovedanie nájomnej zmluvy k 31.5.2015 a žiadal o stretnutie, pri ktorom by mu mohol odovzdať kľúče. O odovzdaní a prevzatí bytu bol 2.6.2015 spísaný Protokol o odovzdaní a prevzatí bytu podpísaný žalobcom 1/ a žalovaným. Mal za to, že týmto úkonom došlo konkludentne zo strany žalobcov k súhlasu s ukončením nájmu, žalobcovia nežiadali o dodržanie výpovednej doby, kľúče od bytu od žalovaného prevzali, čím žalovaný nemohol byt ďalej užívať a žalobcovia s ním mohli disponovať bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalovaného. 12. Pokiaľ ide o pohľadávku pozostávajúcu z jednotlivých nedoplatkov za úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, oponoval tým, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci predmetného bytu sú povinní znášať, resp. platiť preddavky/zálohy za dodávky energií a služieb poskytovaných s užívaním bytu správcovi bytového domu a nie nájomca. Nájomca si plní povinnosti vyplývajúce z konkrétnej nájomnej zmluvy, v ktorej sa podľa článku III dohodli, že „výška nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, počas platnosti tejto zmluvy, t.j. od 1.8.2014 je stanovená dohodou v celkovej výške 600 eur mesačne za každý, čo i len započatý mesiac nájmu. V nájomnom sú zahrnuté mesačné poplatky: dodávka tepla, vodné a stočné, úhrady za dodávku elektrickej energie a plynu vo výške 150 eur. Pokiaľ mesačné poplatky za dodávku energií a služieb presiahnu túto čiastku, všetky nedoplatky bude hradiť nájomca na základe prenajímateľom predložených doručených faktúr od dodávateľov energii.“ Mal za to, že ak žalobcovia chceli, aby aj predmetné preddavky platil žalovaný, mali si túto podmienku výslovne, jasne a zrozumiteľne uviesť v nájomnej zmluve; zo samotnej nájomnej zmluvy vyplýva, že v predmetnom nájomnom sú zahrnuté aj mesačné poplatky a iba v prípade, ak by presiahli uvedenú čiastku, je nájomca povinný vyčíslené nedoplatky uhradiť. Žalobou sa však žalobcovia domáhajú, aby žalovaný uhradil preddavky, resp. zálohy, ktoré uhradili vlastníci bytu, teda nie konkrétny nedoplatok ale celý preddavok za konkrétnu službu. Uviedol, že si je plne vedomý svojej povinnosti, že v prípade nedoplatkov mu vzniká povinnosť ich uhradiť, avšak je povinnosťou prenajímateľov, teda žalobcov, aby mu predložili konkrétne faktúry od dodávateľov energii, z ktorých jasne vyplýva o akú výšku nedoplatku a za aké obdobie ide. Z jednotlivých vyúčtovaní, ktoré žalobcovia predložili je však evidentné, že žiadajú uhradiť celé preddavky, resp. zálohy, ktoré ako vlastníci bytu uhradili. Poukázal na skutočnosť, že v mnohých faktúrach sú uvedené práve preplatky nie nedoplatky, ktoré žalovaný mal za určité obdobia. 13. Žalobcovia vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne ustanovenia právneho predpisu, dostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho dospel aj k správnym skutkovým zisteniam; žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Bolo preukázané, že nájomná zmluva so žalovaným bola uzatvorená na dobu určitú, t.j. do 1.7.2015 a napriek tomu, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a žalovaný mohol byt užívať až do uplynutia doby nájmu, žalovaný 1.6.2015 zaslal e-mailom výpoveď, ktorou žalobcom oznámil, že nájomný vzťah ukončuje výpoveďou k 31.5.2015; zároveň oznámil, že byt odovzdá. Zopakovali, že nikdy nesúhlasili s ukončením nájmu pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Skutočnosť, že byt od žalovaného prevzali 2.6.2015 nemožno považovať za súhlas s ukončením nájmu. Zdôraznili, že ak žalovaný nemal záujem byt užívať a platiť nájomné v zmysle zmluvy o nájme bytu a preto dal výpoveď, toto nie je možné vykladať v ich neprospech. Výpoveď a odovzdanie bytu pred skončením doby nájmu inicioval žalovaný. Tvrdenia žalovaného ohľadom údajnej výmeny zámkov na dverách považovali za nepravdivé, s tým, že dôvodom jeho výpovede bolo zrejme to, že žalovaný mal už uzatvorenú nájomnú zmluvu na iný byt v susednom dome. Mali za to, že nakoľko žalovaný sám chcel odovzdať byt ešte pred uplynutím doby nájmu, nemohli odmietnuť jeho prevzatie, aby nedošlo ku vzniku škody. V danom prípade ani jeden z dôvodov skončenia nájmu uvedených v zmluve o nájme bytu a ani ustanovenia Občianskeho zákonníka neumožňovali žalovanému ukončiť nájomný vzťah výpoveďou a už vôbec nie konkludentne. Žalovaný mal so žalobcami platne uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú a navyše podľa čl. III bod 1 nájomnej zmluvy mali nárok na nájom za každý, čo i len započatý mesiac nájmu. Okrem nezaplateného nájomného za mesiace apríl a máj 2015, tak vznikol žalobcom nárok aj na nájomné za mesiac jún 2015. Čo sa týka platieb za služby spojené s užívaním bytu, tvrdenia, že žalovanému nedoplatky nevznikli, pramení zrejme z nepochopenia vyúčtovania. Poukázali na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyšpecifikoval všetky položky a platby a podčiarkli, že žalovaný platil zálohovo platbu 150 eur mesačne za všetky služby, t.j. za teplo, vodu, kúrenie, elektrinu a plyn. Suma 150 eur mesačne teda nemohla pokryť všetky náklady/spotrebu jednotlivých služieb žalovaného a jeho rodiny. Z vykonaného dokazovania im vyplynulo, že zaplatené zálohové platby žalovanému pri vyúčtovaní zohľadnili. Zdôraznili, že vyúčtovanie pozostávalo zo skutočných nákladov za teplo, vodu, kúrenie, elektrinu a plyn. Tieto náklady za obdobie od 1.7.2014 do 30.6.2015 predstavovali sumu 2.204,68 eura, v konaní bolo preukázané, že žalovaný zaplatil za služby za obdobie od 1.7.2014 do 30.6.2015 spolu 1.300 eur; po odpočítaní zaplatenej sumy 1.300 eur od skutočných nákladov 2.204,68 eura, vznikol žalovanému nedoplatok za teplo, vodu, elektrinu a plyn vo výške 904,68 eura, ktorý je žalovaný v zmysle čl. III bod 1 nájomnej zmluvy povinný uhradiť. Nestotožnili sa s tvrdením žalovaného, že žiadajú uhradiť preddavky, resp. zálohy; domáhajú sa úhrady nákladov na skutočnú spotrebu žalovaného. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 29.5.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 15. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v napadnutej časti potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 16. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 18. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. 19. Podľa § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. 20. Podľa § 686 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. 21. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. 22. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 23. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež plynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. 24. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby na zaplatenie 2.704,68 eura s príslušenstvom, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcami uplatňovaného nároku; na vec náležite aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vysvetlil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. 25. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že pre skončenie nájmu bytu zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) písomnú formu (§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Požiadavka písomnosti pre uzavretie dohody o jeho skončení sa prejavuje v tom, že ani faktická činnosť spočívajúca vo vyprataní bytu a odovzdaní bytu prenajímateľovi (napr. vysťahovanie sa nájomcu, odovzdanie kľúčov od bytu), nemá za následok skončenie nájmu; nájom bytu trvá naďalej a nájomca a prenajímateľ musia plniť svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu, vrátane povinnosti nájomcu riadne platiť nájomné. Hodno zároveň podotknúť, že nájom bytu skončený dohodou predpokladá vôľu oboch zmluvných strán s ukončením nájmu k určitému dátumu, t.j. k dátumu určenému vo vzájomnej dohode, prípadne ku dňu uzavretia dohody, čo okrem iného predpokladá splnenie náležitostí dvojstranného hmotnoprávneho úkonu - náležitosti subjektu, vôle, pomeru vôle, prejavu, predmetu právneho úkonu a vzhľadom na obligatórnosť jej písomnej formy aj podpis všetkých účastníkov zmluvy (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V danom prípade nielenže nebola preukázaná vôľa žalobcu 1/ ukončiť nájomný vzťah dohodou, ktorej vyjadrením podľa žalovaného malo byť podpísanie protokolu o prevzatí bytu žalovaným 1/, ale úplne absentuje prejav vôle žalovaného 2/, ktorý preberací protokol ani nepodpísal. V nadväznosti na uvedené, odvolacie námietky žalovaného o konkludentnom ukončení nájmu bytu sú bez právnej relevancie. 26. Rovnako neobstoja ani odvolacie námietky žalovaného ohľadom tvrdenia, že žalobcovia sa v rozpore so zmluvou domáhajú úhrady preddavkov, resp. záloh, nakoľko nimi tvrdené skutočnosti nevyplývajú z obsahu napadnutého rozsudku ani z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol, že základom pre výpočet dlžnej sumy pozostávajúcej z nedoplatku na úhradách za služby spojené s užívaním bytu nie sú preddavky ani zálohy hradené žalobcami, ale náklady za skutočne spotrebované energie a poskytnuté služby, pričom vychádzal z faktúr a vyúčtovaní predložených v konaní žalobcami, z obsahu ktorých je zrejmé obdobie ako aj výška skutočných nákladov za poskytnuté služby a dodané energie. 27. Záverom odvolací súd uvádza, že žalovaný podal odvolanie aj z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovaný síce formálne v odvolaní namietal naplnenie týchto odvolacích dôvodov, avšak obsahovo ničím nevysvetlil, aké konkrétne ustanovenie právneho predpisu súd prvej inštancie nepoužil správne a aké konkrétne ustanovenie právneho predpisu podľa názoru žalovaného správne použiť mal; zároveň nevysvetlil, v čom spočíva nedostatočne zistený skutkový stav veci zistený súdom prvej inštancie. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď odvolateľ len označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v zákone (§ 205 ods. 2 O.s.p. resp. § 365 ods. 1 C.s.p.), napr. tým, že poukáže na označenie ustanovenia zákona alebo odcituje jeho text. Ustanoveniu zákona (§ 205 ods. 2 O.s.p., resp. § 365 ods. 1 C.s.p.) zodpovedá a ním uloženej osobitnej náležitosti vyhovuje len také odvolanie, v ktorom sa konkrétne uvádza, z ktorých dôvodov sa napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie. Predpokladom toho je, že odvolateľ popíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací dôvod je daný. Pokiaľ v odvolaní chýba táto osobitná náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu uplatneným odvolacím dôvodom) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnených odvolacích dôvodov. 28. Žalovaným vytýkané nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia z uvedených dôvodov neobstoja a ním uvádzané skutočnosti nie sú ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalovaný opakovane uvádzal vo svojom odvolaní a s ktorými sa náležite vysporiadal už súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).