Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/286/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215217708 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215217708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: U. O., A. T. XX.XX.XXXX, W. X. X, W., zastúpená JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 1, Bratislava proti odporcovi: P. O., A. T. XX.XX.XXXX, W. X. X, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. júna 2017, č.k. 50C/328/2015 - 174, v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. septembra 2017, č.k. 50C/328/2015-178 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. júna 2017, č.k. 50C/328/2015-174, v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. septembra 2017, č.k. 50C/328/2015-178, v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21.06.2017, č.k. 50C/328/2015 - 174, v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. septembra 2017, č.k. 50C/328/2015-178, súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke výživné na manželku v sume 150,- € mesačne odo dňa 21.07.2015 do dňa 17.08.2016 v celkovej sume 1.935,33 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.07.2015 domáha voči odporcovi určenia výživného na manželku vo výške 300,- € mesačne od 01.08.2015. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo medzi účastníkmi bolo uzavreté dňa 03.06.2011, z manželstva sa narodila dcéra A. O. T. XX.XX.XXXX. V čase podania návrhu bolo na Okresnom súde Bratislava II. vedené konanie o rozvod manželstva a ÚPP k maloletej A. pod sp. zn. 59P/97/2015. Keď odporca a jeho rodičia zistili, že podala návrh na rozvod, došlo k hádke a následne bola zo strany odporcu a svokry fyzicky napadnutá, aj keď držala maloletú A. na rukách. O uvedenom má lekársku správu a záležitosť rieši polícia. Návrh podala z dôvodu, že je na rodičovskej dovolenke, ktorú poberá vo výške 226,72 € a následne jej z účtu odchádza suma 209,95 € na úver na byt, ktorý má v spoločnom vlastníctve s odporcom, platí životnú poistku v sume 33,- €, iný príjem nemá, preto finančne nevychádza z rodičovského príspevku, odporca jej posiela na účet každý mesiac 200,- €. 3. Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť na konci júna 2015 potom, ako sa odporca preukázateľne dozvedel o dlhotrvajúcej nevere navrhovateľky s iným mužom. Navrhovateľka sa odsťahovala k svojim rodičom dobrovoľne, nemala záujem sa s odporcom rozprávať, navštíviť manželskú poradňu, alebo vec riešiť s odborníkom. Odporca zostal bývať v spoločnom byte. Zhruba po mesiaci sa navrhovateľka vrátila späť do spoločnej domácnosti a tento stav trvá. Navrhovateľka však trávi väčšinu času mimo domácnosti, vracia sa domov neskoro večer, nekomunikuje a takýmto spôsobom je mu zamedzované v styku s maloletou. K fyzickému napadnutiu uviedol, že práve naopak trestné oznámenie podal na navrhovateľku on, nakoľko dňa 17.07.2015 navrhovateľka dala jeho mame facku, vulgárne nadávala jeho rodičom, o čom svedčí záznam z polície zo dňa 19.08.2015. Odporca platí všetky účty spojené s domácnosťou a bývaním, vrátane hypotéky vo výške 209,95 €. Keďže hypotéka je viazaná k bežnému účtu navrhovateľky bola medzi nimi dohoda, že jej bude každý mesiac posielať na účet splátky hypotéky vo výške 200,- € Nie je pravdou, že po odchode zo spoločnej domácnosti ostali všetky platobné povinnosti na navrhovateľke, napriek správaniu sa navrhovateľky pravidelne jej zasiela sumu 200,- € na účet na splátku hypotéky, hoci jej v mesiaci júl a august zaslal sumu 150,- €. Odporca hradí všetky platby spojené s mesačnými nákladmi rodiny, a to bývanie, stravu, ošatenie, drogériu, nákupy iného charakteru, pohonné hmoty a iné. Odporca dával navrhovateľke do rozvratu v rodine aj hotovosť na jej výdavky. Uviedol, že platí mesačne 344,57 €, ako výdavky na bývanie, telefón a elektriku, splátky hypotéky v sume 209,95 €, náklady na stravu v sume 300,- €, čo spolu činí sumu 844,57 €. Platí ďalej aj iné výdavky (ošatenie, plienky, hračky...), pohonné hmoty, náklady spojené s motorovým vozidlom a s voľno-časovými aktivitami, tieto výdavky spolu činia sumu 1.100,- €. Odporcov príjem činí sumu 1.195 €, preto ak navrhovateľka obdrží rodičovský príspevok v sume 226,72 € a po odrátaní 10,- € na hypotéku a životnú poistku v sume 33,- €, zostáva navrhovateľke suma 183,72 €. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka má vyššiu životnú úroveň, ako on. Tvrdenie, že odporca napadol navrhovateľku sa nezakladá na pravde, pretože fyzicky napadla navrhovateľka jeho a jeho matku, čo je spísané o podaní trestného oznámenia zo dňa 17.07.2015. Uviedol ďalej, že navrhovateľka vybrala z vkladnej knižky, kde spolu sporili sumu 15.659,- €, napriek tomu, že na tejto knižke boli uložené finančné prostriedky, ktoré tvoria jeho výlučné vlastníctvo. Žiadal návrh zamietnuť. 4. Navrhovateľka prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 17.09.2015 uviedla, že medzi manželmi nastala v dôsledku správania sa manžela (nadmerná žiarlivosť, nespoločenské správanie, keď ju odporca odpočúval a sledoval v priebehu dňa cez monitorovací systém určený na dozor nad dieťaťom), citové ochladenie. Nie je pravdou, že odporca hradí hypotéku tak, ako uviedol, ale hypotéku hradí navrhovateľka v sume 210,- € z účtu a odporca jej uhrádza mesačne len sumu 150,- €. Je pravdou, že hradí služby spojené s bývaním, ako elektrika, plyn, pevná linka a nájomné, čo činí spolu sumu 265,- €, iné úhrady neplatí, pretože sa z bytu odsťahoval. Tiež je pravdou, že vybrala z vkladnej knižky finančné prostriedky, keďže ale nepracuje a stará sa výlučne ona o maloletú a nemá iný príjem, dočasne tieto finančné prostriedky ošetrila. 5. Z rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 59P/97/2015 zo dňa 29.06.2016 súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 03.06.2011 a toto manželstvo bolo predmetným rozsudkom rozvedené s právoplatnosťou dňa 18.08.2016. Podľa tohto rozsudku bola o.i. (zastupovanie a styk s dieťaťom) maloletá A. O., A. T. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na maloletú Ninu výživným v sume 200,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. 6. Odporca súdu ďalej uviedol, že na súd prvej inštancie podal žalobu o vyplatenie sumy 9.825,73 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý mala získať navrhovateľka tým, že z vkladnej knižky a spoločných úspor vybrala finančné prostriedky, ktoré nadobudol sporením pred uzatvorením manželstva, pričom konanie je vedené pod sp.zn. 50C/18/2016, v súčasnosti právoplatne skončené zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby. Odporca poukázal na to, že ak navrhovateľka počas trvania manželstva disponovala so sumou 4.392,45 €, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom z DDS a sumou 4.706,98 € zo spoločných finančných prostriedkov, tak potom disponovala mesačne so sumou 428,- € (4.706,98 € : 11), ktoré mohla užívať a aj užívala, k tomu jej odporca prispieval mesačne sumou 150,- € a po odpočítaní sumy 210,- € na úver potom jej príjem predstavoval sumu 444,- € na navrhovateľku a sumu 150,- € na dieťa. Odporca súdu uviedol, že v dôsledku zmeny pracovnej zmluvy jeho zárobok poklesol od 01.01.2016 na sumu vo výške 967,81 € netto mesačne. K základnej odmene mu prislúchajú odmeny, ktoré nie sú nárokovateľné. Uviedol, že striedavo býva u rodičov, ktorým prispieva mesačne sumu 100,- € a v podnájme, kde uhrádza sumu 200,- € mesačne. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, toto používa od roku 2007, využíval ho pre rodinu a používa ho aj do zamestnania čo je cca 3,5 km. Výdavky na jeho osobu ošatenie a stravu predstavujú sumu vo výške cca 200 - 250,- €. 7. Navrhovateľka na návrhu zotrvala, keď súdu uviedla, že hypotekárny úver hradí ona a náklady na byt uhrádza síce odporca, ale jeho náklady boli znížené o preplatky za žalované obdobie v sume 325,88 € + 312,64 € = 638,52 €. Uviedla, že sumu 4.759 € vybrala z vkladnej knižky z dôvodu, že odporca po odchode zo spoločnej domácnosti síce uhrádzal bežné platby na domácnosť, ale z jej príjmu po odpočítaní výdavkov musela túto sumu použiť na domácnosť a náklady na dieťa, ako aj na právneho zástupcu, i keď už má prideleného následne právneho zástupcu z Centra právnej pomoci. Svoje náklady vyčíslila spolu v sume 593,60 € (hypotekárny úver 210 €, poistenie 33,- €, mobil 15,- €, strava 200,- €, kozmetika, drogéria 40,- €, voľný čas s dcérou 15,- €, cestovné MHD 15,- €, satelit, wifi 15,- €, ošatenie, vitamíny 50,- €). 8. Uznesením na pojednávaní dňa 21.06.2017 súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu, na základe ktorej je žalovaný povinný platiť výživné žalobkyni v sume 300,- € mesačne splatné vždy k 15 dňu v mesiaci k rukám žalobkyne od 21.07.2015 do 17.08.2016 a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 9. Na pojednávaní dňa 21.06.2017 odporca uviedol, že v rozhodnom období (od 21.07.2015 do 17.08.2016) mal príjem 1.100,- € netto, z čoho platil výživné a byt v sume 350,- € a teda rozdiel v prostriedkoch, ktoré použil na nevyhnutné náklady bol 100,- € až 150,- € vyšší u otca. Táto suma je rozdiel v životnej úrovni manželov. V súčasnosti je jeho príjem v sume 1.156,- € keď základný plat činí sumu 936,- € a má príplatok za zmenovú službu vo výške 220,- €. Ďalej uviedol, že spoločnú domácnosť opustil dňa 21.09.2015, rodičom za bývanie uhrádzal po 100,- € mesačne a pri ubytovaní u priateľky neplatil nič. Pokiaľ ide o motorové v vozidlo na benzín uhrádza cca 150,- € až 170,- € mesačne. Žiadal, aby súd návrh zamietol, nakoľko životná úroveň manželov je rovnaká za žalované obdobie. 10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len z časti. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že pri podaní návrhu boli manželmi a z manželstva sa narodila dcéra A., narodená dňa 14.12.2013, keď z tohto dôvodu bola navrhovateľka na materskej dovolenke. Navrhovateľka si uplatňovala nárok na výživné od 21.07.2015 do 17.08.2016 t.j. do času, kedy manželstvo účastníkov konania ešte nebolo právoplatne rozvedené. 11. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľka sa po hádke s odporcom zo spoločného bytu v júni 2015 odsťahovala, následne sa opäť k odporcovi vrátila a odporca opustil pre vzájomné odcudzenie sa spoločnú domácnosť v septembri 2015. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 18.08.2016. 12. K nároku navrhovateľky súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, keď zistil a mal preukázané, že navrhovateľka v čase podania návrhu (dňa 21.07.2015) poberala sociálne dávky - rodičovský príspevok od štátu a keď tento príspevok štátu činil mesačne sumu 226,72 €. Dokazovaním mal taktiež súd prvej inštancie zistené, že odporca poberal plat od 07/2015 do 12/2015 v sume 1.195,- € netto mesačne a od 01.01.2016 plat v sume 1.187,81 € mesačne (základný plat vo výške 967,81 € + príplatky vo výške 220,- €). 13. V konaní tiež nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporca uhrádzal zo svojho príjmu za žalované obdobie mesačne sumu 252,- € na úhradu bytu a služieb spojených s bývaním, ako plyn v sume 7,- € mesačne, služby spojené s bývaním v sume 195,- € mesačne, ZSE 20,- € mesačne, internet a pevná linka Orange v sume cca 30,- € mesačne, spolu mesačne 252,- €. Odporca v konaní nepreukázal, že by navrhovateľke uhrádzal v tomto období aj iné platby tak, ako to pred súdom tvrdil, navyše súd prvej inštancie zistil, že hypotéku výhradne uhrádzala zo svojho účtu navrhovateľka, ktorej odporca do júna 2015 poukazoval najskôr sumu 200,- € mesačne, ale od 17.07.2015 jej pravidelne na účet poukazoval sumu 150,- €. Navrhovateľka mala príjem vo výške 226,72 €, z tohto príjmu mesačne poukazovala splátku hypotéky v sume 210,- € a životnú poistku v sume 33,- € mesačne. Odporca navrhovateľke poukazoval mesačne sumu 150,- €, teda celkový príjem činil sumu 376,72 € (226,72 € + 150,- €) a po odpočítaní výdavkov - 243,- € navrhovateľke zostal príjem v sume 133,72 € mesačne. Navrhovateľka súdu vyčíslila náklady na jej výživu v sume 593,60 €, rozdiel teda činí sumu - 459,88 €. 14. V rámci odvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ mal brať do úvahy všetky výdavky, na ktoré poukázal odporca a ktoré súdu vyčíslil, tak súdu po zrátaní týchto súm vyšlo, že ak mal odporca príjem za obdobie 1-12/2015 v sume 1.195,- € a v období od 01.01.2016 do 17.08.2016 sumu 1.187,- €, tak pri výdavkoch: 1.) byt a služby v sume 252,- €, 2.) nájomné rodičom v sume 100,- €, 3.) strava v sume 200,- €, 4.) telefón a životná poistka v sume 78,- € ( 33,- € + 45,- € ), 5.) pohonné hmoty v sume 50,- €, 6.) úhrada sumy 150,- €, tvoria výdavky spolu 830,- €. Pokiaľ ide o výdavky na pohonné hmoty súd prvej inštancie vychádzal z priemernej hodnoty preukázanej výpismi odporcom, pričom považoval výdaj na pohonné hmoty v sume 150,- € až 170,- € mesačne za neprimerane navýšené, prihliadnuc na to, že motorové vozidlo odporca, ako uviedol používal pre rodinu a na cestu do zamestnania, čo je len 3,5 km vzdialené od jeho bydliska. Naopak súd prvej inštancie zobral zreteľ na príjem odporcu z vyúčtovania z roku 2014 a 2015, čo predstavuje cca 53,- € mesačne (325,88 € + 312,64 € : 12 = 53,21 €). Rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavuje sumu cca + 410 € v prospech odporcu (1.187,- € + 53,- € - 830,- € = 410 €). V tejto súvislosti súd prvej inštancie dodal, že ak odporca poukazoval na príplatky k základnej mzde ako príjem, ktorý je nenárokovateľný, súd prvej inštancie vychádzal zo schopností a možností odporcu, ktoré boli čo do dosiahnutého príjmu odporcu v rozhodnom období súdu preukázané. 15. Z uvedeného dôvodu nárok navrhovateľky na výživné zo strany odporcu, ako manžela je podľa názoru súdu prvej inštancie odôvodnený. Súd pri určení výšky výživného prihliadal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka v rozhodnom období si zabezpečila výživu výberom z vkladnej knižky, a to nemalej sumy, preto súd sa stotožnil s odporcom, že navrhovateľka disponovala s finančnými prostriedkami patriacimi obom manželom. Súd navrhovateľke priznal výživné v sume 150,- €, čo spolu so sumou 133,72 € činí spolu 283,72 € a vzhľadom na finančné prostriedky (časť z nich použitá) nadobudnuté výberom z vkladnej knižky mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľka je a bola schopná pokryť výdavky, ktoré súdu uviedla. V tejto časti súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie odporcu č.l. 162, podľa ktorého navrhovateľka odporcovi po rozvode uhradila sumu 9.000,- € (ide o finančné prostriedky vybrané z vkladnej knižky ) a na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 50C/18/2016, ktoré bolo skončené späťvzatím žaloby zo strany odporcu. V danej veci súd prvej inštancie zobral na zreteľ aj skutkový stav v rodine, t.j., že v rozhodnom období odporca neprispieval na opateru maloletej dcéry Niny a o jej starostlivosť, keď v konaní bolo preukázané, že o starostlivosť sa v celom rozsahu pričinila navrhovateľka. Výživné na maloletú A. na čas do rozvodu však nebolo predmetom tohto konania. 16. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia súčasne poukázal na ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak navrhovateľka teda na svoju výživu počas manželstva, pre nezhody s manželom - odporcom, siahla na spoločné príjmy nadobudnuté do BSM, užívala tieto finančné prostriedky v súlade so zákonom. Na ich výber nebol potrebný súhlas druhého manžela, a preto i tento príjem je potrebné zarátať do majetkovej sféry toho z manželov, ktorý s nimi disponoval a použil ich. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je len z časti dôvodný a to vo výške 150,- €, keďže životná úroveň manželov v rozhodnom období nebola rovnaká. V zostávajúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. 17. Pokiaľ ide o čas, za ktorý je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke súdom určené výživné, teda za obdobie od 21.07.2015 (deň podania návrhu) do dňa 17.08.2016 t.j. do dňa právoplatne skončeného manželstva (právoplatný rozsudok súdu dňa 18.08.2016) a výšku výživného, súd výživné priznal navrhovateľke v sume 1.930,55 € výpočtom a súčtom, ako alikvotnú časť za mesiac júl 2015, za obdobie 12 mesiacov a alikvotná časť mesiaca august 2016. Pri písaní rozsudku však súd zistil nesprávnosť výpočtu, keď výška výživného by mala byť správne určená v sume 1.935,33 € (v mesiaci júl 2015 od 21.07.2015 do 31.07.2015 t.j. 11 dní (150 : 31 = 4,8 x 11dní = 53,22 €, august 2015 až jún 2016 v počte 12 mesiacov sume 1.800,- € (150,- € x 12 mesiacov) a mesiac júl 2016 za 17 dní v sume 82,11 € (150 € : 31 dní x 17 dní). Taktiež súd zistil, že vo výroku rozhodnutia je nesprávne uvedený rok, keď namiesto dátumu 17.08.2016 je uvedený dátum 17.08.2015, čo je v rozpore s obsahom spisu a s vyčísleným výživným. Z uvedeného dôvodu súd vydá opravné uznesenie, ktorým nesprávnosti v počítaní a písaní budú odstránené. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá v rámci odvolania uviedla, že podáva odvolanie voči proti výroku I. a výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 62 ods. 1 CMP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že uloží osobe povinnej platiť výživné zaplatiť výživné na manželku v sume 300,- € mesačne od 21.7.2015 do 17.8.2016 v celkovej sume 3.870,96 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že osoba povinná platiť výživné poberala v rozhodnom období plat v sume 1.195,- € netto mesačne, resp. v sume 1.187,- € netto mesačne. Súd prvej inštancie k príjmu správne pripočítal sumu 325,88 € + sumu 312,64 €, ktoré bývalému manželovi boli poukázané ako preplatok z vyúčtovania. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné aj to, že osoba povinná platiť výživné v rozhodnom období platila úhrady za byt a služby spojené s bývaním v sume 252,- € mesačne. Žiadnym dôkazom, však bývalý manžel nepreukázal, že platil nájomné rodičom vo výške 100,- € mesačne. Podľa vedomostí navrhovateľky býval u svojej priateľky, aj keď možno občas prespal aj u svojich rodičov. Nepredložil žiaden dôkaz o tom, že im za to platil „nájomné" v sume 100,- € mesačne. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku nikde neuvádza, na čo bol príspevok vo výške 150,- €, ktoré jej bývalý manžel pravidelne mesačne poukazoval a to napriek tomu, že na výpisoch z jeho účtu je pri tejto sume uvedené výživné na Ninku (maloletá dcéra účastníkov konania). V tejto súvislosti poukázala navrhovateľka na rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 59P/97/2015 zo dňa 29.06.2016 v právnej veci o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej A. O., v ktorom súd na strane 7 uvádza, že otec prispieva na výživu dieťaťa sumou 150,- €.“ Z uvedeného vyplýva, že suma 150,- €, ktorú jej posielal teraz už bývalý manžel nebol jej príjem, ale výživné na maloletú dcéru. Rovnako jej príjmom nie sú ani rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,52 €. Uvedené sumy nemal súd prvej inštancie zohľadniť ako jej príjem, pretože sú určené pre potreby dieťaťa. Jej príjmom bol iba rodičovský príspevok, ktorý v rozhodnom období bol vo výške 203,20 €, nakoľko bola na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou Ninkou, o ktorú sa osobne denne starala. Z tohto príjmu platila splátky hypotekárneho úveru na byt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jej a bývalého manžela v sume 210,- € mesačne. Príjem bývalého manžela vo výške 1.195,- € netto mesačne, respektíve 1.187,-€ netto mesačne bol podstatne vyšší, ako jej príjem. Z uvedeného je zrejmé, že životná úroveň účastníkov konania v tom čase manželov nebola rovnaká a to ani po zohľadnení nákladov bývalého manžela. Podľa zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh určí jej rozsah takým spôsobom, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká a prihliadne pritom na starostlivosť o domácnosť. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z inštitútu manželského zväzku. V konaní o rozhodovaní o výživnom na manžela alebo manželku je potrebné skúmať potreby oprávnenej osoby. Oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti, ktorá existuje medzi manželmi, je jeden z manželov. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia, ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel, pričom povinnosť vzniká momentom uzatvorenia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje zákon o rodine vo svojich ustanoveniach. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. V samotnom konaní súd zisťuje stav, či povinný manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť, zisťuje osobné rodinné i majetkové pomery manželov a tiež odôvodnené potreby oprávneného i povinného manžela, ako aj ich možnosti a schopnosti. Zároveň sa súd zaoberá aj otázkou starostlivosti o domácnosť a o deti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má v systéme vyživovacích povinností takmer prioritné postavenie. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Prostredníctvom tohto inštitútu - výživné na manžela alebo manželku sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného by súd nemal brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Navrhovateľka je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že jej bývalý manžel bol s ohľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery schopný prispievať na jej výživu sumou 300,- € mesačne, nakoľko bol manželom, ktorý mal vyššiu životnú úroveň ako ona a takéto výživné zodpovedá kritériám uvedeným v § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Za obdobie od 21.07.2015 do 17.8.2016 jej má osoba povinná platiť výživné zaplatiť sumu 3.870,98 € ( 11 dní za mesiac júl 2015 - 106,45 €, 12 mesiacov za obdobie od 1.8.2015 do 31.7.2016 - 3.600,- € a 17 dní od 1.8.2016 do 17.8.2016 - 164,51 €). S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvej inštancie tak, ako uviedla vyššie. 20. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že v predmetnom čase mala navrhovateľka podľa svojich tvrdení k dispozícii príjem 226,- € pozostávajúci z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, ďalej sumu výživného na maloleté dieťa zo strany odporcu vo výške 150,- €. Navrhovateľka zároveň v predmetnom čase disponovala s prostriedkami z vkladnej knižky, z ktorých využívala spoločné nasporené prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to tak, že počas predmetných 11 mesiacov mala navrhovateľka 1 zo spoločných prostriedkov (ktoré boli z podstatnej časti nasporené z príjmu odporcu), Čiže čiastku vo výške 4.706, € , čo predstavuje 428,- € mesačne, plne k dispozícii. Išlo o spoločné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré mohla užívať a aj užívala. Mesačný príjem navrhovateľky tak predstavoval sumu 654,- €, čo na navrhovateľkou deklarované výdavky postačovalo. Popri uvedených prostriedkoch prispieval odporca na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- €. Po odpočítaní platby úveru vo výške 210,- € tak predstavoval príjem navrhovateľky 444,- € a pre dieťa 150,- €. Ako uviedol odporca v konaní, jeho príjem predstavoval v rozhodnom období do 12/2015 sumu vo výške 1.195,- € a v období od 1/2016 do 8/2016 sumu vo výške 1.185,- €. Výdavky odporcu pozostávali z výdavkov za byt a služby spojené s bytom, v ktorom bývala výlučne navrhovateľka, vo výške 252,- €, príspevku na bývanie rodičom odporcu 100,- €, stravy vo výške 200,- €, telefón a životná poistka vo výške 78,- € (33+45 Eur), pohonné látky vo výške 150-170,- € a úhrada výživného na maloletú dcéru vo výške 150,- €, čo predstavuje spolu 930 - 950,- €. Na základe uvedeného mal odporca za to, že rozdiel medzi životnou úrovňou navrhovateľky a odporcu bol cca 100,- €. Uvedené náklady odporcu súd prvej inštancie znížil podľa jeho názoru o neprimerane vysoké výdavky na pohonné látky na sumu 830,- €, na základe čoho súd usúdil, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami odporcu činí cca 410,- €, na základe čoho po zvážení všetkých skutočností a okolnosti prípadu usúdil, že rozdiel v životnej úrovni manželov predstavuje sumu 150,- €, ktorú je povinný odporca navrhovateľke uhradiť. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že odporca nedisponuje dôkazom, že platil nájomné rodičom vo výške 100,- €, odporca ešte uviedol, že je absolútne normálne, že dospelá osoba, ktorá má príjem, prispieva rodičom na chod domácnosti rodičom, u ktorých býva a, že o tejto skutočnosti rodinní príslušníci neuzatvárajú zmluvu. Zároveň odporca poukázal na skutočnosť, že táto suma je primeraná a suma v uvedenej výške je v praxi súdmi akceptovaná, ako nevyhnutný výdavok osoby, a to aj bez písomných potvrdení. V súvislosti s vyššie uvedeným odporca uviedol, že po vyhlásení rozsudku nemal záujem sa v predmetnej veci voči rozsudku odvolávať a opätovne hrotiť situáciu aj vzhľadom na maloletú dcéru účastníkov konania, ale naopak mal a má pripravené financie na úhradu pre navrhovateľku vo výške, v ktorej ho na úhradu zaviazal súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s opravným uznesením. Zároveň odporca uviedol, že nerozumie opätovnej snahe navrhovateľky navýšiť sumu výživného vzhľadom na skutočnosť, že z rozhovorov medzi účastníkmi konania a právnymi zástupcami pri poslednom pojednávaní vo veci mal za to, že táto suma bola napokon navrhovateľkou akceptovateľná. S ohľadom na vyššie uvedené odporca žiada odvolací súd, aby odvolanie navrhovateľky zamietol, ako nedôvodné a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 50C/328/2015-174 zo dňa 21.06.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného sudu Bratislava II. č.k. 50C/328/2015-178 zo dňa 12.09.2017 potvrdil, ako vecne správny. 21. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. apríla 2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola navrhovateľka, právna zástupkyňa navrhovateľky, odporca a právna zástupkyňa odporcu upovedomení zákonným spôsobom. 22. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho zániku. Manželia, ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 73 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ustanovenie § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ustanovenia § 19 Zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. 23. Odvolacie námietky navrhovateľky vzťahujúce sa k tomu, že jej reálnym príjmom bol iba rodičovský príspevok, ktorý v rozhodnom období bol vo výške 203,20 € ( t.j. bez rodinných prídavkov na dieťa vo výške 23,52 € a bez sumy 150,- € výživné na dieťa), nakoľko bola na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou Ninkou, o ktorú sa osobne denne starala, pričom z tohto príjmu platila splátky hypotekárneho úveru na byt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jej a bývalého manžela v sume 210,- € mesačne, odvolací súd síce vyhodnotil ako čiastočne dôvodné, avšak iba k príjmu pozostávajúcemu z prídavku na dieťa t.j. vo vzťahu k sume 23,52 €, nakoľko táto suma je určená výlučne na výdavky na maloleté dieťa a nemôže byť považovaná za príjem matky. Pokiaľ však ide o sumu vo výške 150,- € zasielanú odporcom navrhovateľke, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovateľka samotná predmetný príjem zo strany odporcu (spočiatku vo výške 200,- € a od júla 2015 vo výške 150,- €) sama, ako výživné pre maloletú dcéru neoznačovala, nakoľko tak, ako aj vyplýva zo samotnej žaloby uviedla, že odporca jej zasiela mesačne sumu vo výške 200,- € ( neskôr poníženú na 150,- €), ktorú jej zasielal aj v čase, keď ešte medzi manželmi neboli vážnejšie problémy, za účelom úhrady úverovej splátky. V tejto súvislosti teda navrhovateľka samotná neozrejmila súdu prvej inštancie, že ide výlučne o sumu výživného na maloletú. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že navrhovateľka samotná nevedela predmetnú sumu jasne zaradiť, nakoľko táto suma bola z jej strany (ale aj zo strany odporcu) raz označovaná, ako výživné na maloletú dcéru a raz, ako poplatky za úver, a preto argumentovať v súčasnosti t.j. v odvolacom konaní, že predmetná suma bola výlučne výživným na maloletú dcéru neobstojí. Bolo vecou navrhovateľky a aj odporcu jasne určiť kam predmetná platba odporcu smerovala, nakoľko argumentovať tým, že zo strany súdu prvej inštancie bola táto platba odporcu v prospech navrhovateľky nesprávne započítaná t.j. až v odvolacom konaní už nie je možné. Iná situácia by bola, ak by navrhovateľka od počiatku tvrdila, že odporca uhrádza výlučne výživné na maloletú dcéru. Pokiaľ ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej, v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že predmetná platba uhrádzaná zo strany odporcu vo výške 150,- € nemohla byť v tomto konaní započítaná, ako uhrádzané výživné na maloletú zo strany otca, nakoľko v konaní o rozvod a ÚPP na čas po rozvode sa upravuje vyživovacia povinnosť zásadne do budúcna a nezohľadňujú sa platby už zaplateného výživného. Takéto zohľadnenie platieb výživného je možné realizovať iba v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, avšak takéto konanie v tomto prípade vedené nebolo. Preto argumentovať v odvolaní tým, že tieto platby odporcu boli zohľadnené ako výživné na maloletú v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej neobstojí. Odvolací súd zdôrazňuje, že z jednotlivých podaní navrhovateľky písomných, ako aj ústnych nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že táto platba odporcu nebola zo strany navrhovateľky jasne identifikovaná v priebehu celého konania, a preto ju súd prvej inštancie správne započítal a zvýšil tak životnú úroveň a príjem navrhovateľky. Súd prvej inštancie taktiež správne do príjmu navrhovateľky započítal finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka vybrala zo spoločného účtu t.j. vo výške 4.706,98 € v prepočte na 11 mesiacov. Na základe uvedeného je potom možné ustáliť, že navrhovateľka disponovala mesačne aj so sumou 428,- €, ktoré mohla využiť na svoju potrebu. Príjem navrhovateľky teda tvorila suma 203,20 € + suma 150,- € + 428,- € t. j. spolu mesačne 781,20 €. Ak od predmetnej sumy odpočítame mesačné výdavky deklarované navrhovateľkou vo výške 593,60 € t.j. 781,20 - 593,60 = 187,- €. K uvedenej sume pripočítame sumu určeného výživného vo výške 150,- € t.j. výživné určené na manželku ( 187 + 150 = 337,- €) dostaneme približne životnú úroveň matky t.j. sumu 337,- €. Pokiaľ ide o odporcu rozdiel medzi príjmami a výdavkami otca predstavuje sumu cca + 410 € v prospech odporcu (1.187,- € + 53,- € - 830,- € = 410 €). Pokiaľ ide o životnú úroveň oboch manželov v tejto súvislosti je zrejmé, že požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach aj v povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku, avšak neuplatňuje sa však mechanicky, len odôvodnením z ich zárobkov. Súd musí skúmať aj potreby oprávneného, ako aj výkon starostlivosti o domácnosť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorí z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí teda zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Súd má za to, že je potrebné zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti. Výkon týchto činností je postavený na roveň finančnému zabezpečeniu potrieb rodiny. Na základe všetkých vyššie uvedených kritérií, súd prvej inštancie správne zohľadnil nielen príjem oboch manželov, ale aj starostlivosť o domácnosť starostlivosť, o maloletú dcéru a samozrejme, aj jednotlivé výdavky oboch manželov. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie určeným výživným vo výške 150,- € mesačne, primerane dorovnal životnú úroveň oboch manželov, s ohľadom na situáciu, že manželka odporcu bola na materskej dovolenke a celodenne sa starala o maloletú dcéru. Pokiaľ ide o argument navrhovateľky uvedený v odvolaní, že odporca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal svoje výdavky vo výške 100,- €, ktoré mal uhrádzať rodičom mesačne za možnosť bývania u nich, v tejto súvislosti je zrejmé, že uvedené je možné preukázať iba výsluchom rodičov odporcu, pričom navrhovateľka predmetnú námietku v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesla, a preto ani súd prvej inštancie nerealizoval výsluch rodičov odporcu s ohľadnom na to, že nebral za nadhodnotené deklarované výdavky otca spojené s bývaním a s mesačnými nákladmi vo výške 100,- €. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, ako aj s poukazom na určitú rozhodovaciu prax prijíma a akceptuje primerané náklady v súvislosti s bývaním toho - ktorého účastníka. Na základe uvedeného potom odvolací súd túto námietku navrhovateľky nevzhliadol už ako dôvodnú a výdavky otca v súvislosti s bývaním u rodičov vo výške 100,- € v zhode so súdom prvej inštancie akceptoval. Odvolací súd má za to, že výživné určené na manželku vo výške 150,- € mesačne, primerane dorovnáva životnú úroveň manželky počas trvajúceho manželstva, pričom ani odvolací súd nevzhliadol dôvod na zvýšenie výživného na sumu 300,- € mesačne. Na základe vyššie uvedeného bolo potom potrebné rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správny potvrdiť § 387 ods. 1, 2 CSP. 24. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 25. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).