Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/221/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215218360 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215218360.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MHS Legal, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť, Maďarsko, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, zastúpenému spoločnosťou JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 450 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/334/2015-84, zo dňa 15.2.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 45 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 6.6.2015 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobou z 29.7.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 450 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 6.6.2015 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť poškodenej N. L. (ďalej len „poškodená“) dňa 24.11.2014 v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej poistencom žalovaného. Poškodená bola v dôsledku poistnej udalosti na jej osobnom motorovom vozidle V. S., EČV: X. XXX G. nútená požičať si náhradné motorové vozidlo na dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Za 14 dní nájmu motorového vozidla (od 25.11.2014 do 8.12.2014) zaplatila 630 eur, z ktorých jej žalovaný nahradil len 180 eur. Žalobca nenamietal proti cene požičovného 66 eur denne, uznal však za dôvodné len 4 dní požičania náhradného vozidla. Pohľadávku poškodenej proti žalovanému vo výške 450 eur prevzal žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.12.2014. 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že 24.11.2014 bolo v dôsledku dopravnej nehody poškodené motorové vozidlo zn. V. S., EČV: X. XXX G., ktorého majiteľom bola poškodená. Dopravnú nehodu zavinil I. Š., ktorý bol u žalovaného poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodená zaplatila za prenájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla 630 eur (za 14 dní) a v rámci likvidácie poistnej udalosti jej bola vyplatená žalovaným suma 180 eur (za 4 dni). Žalobca nenamietal proti cene požičovného 66 eur denne, ale uznal za dôvodné len 4 dní zapožičania náhradného vozidla. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3 a § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný. Konštatoval, že v danej veci nebolo sporné, že došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany poisteného žalovaného, a že tento zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode. Vznik škody tiež nebol sporný; zdôraznil, že výšku náhrady škody je potrebné zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle od okolností, ktoré nesúvisia so škodovou udalosťou, teda okolností, ktoré sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. V tejto súvislosti uviedol, že motorové vozidlo poškodenej sa nachádzalo v servise od 25.11.2014 do 9.12.2014, z toho v období do 8.12.2014 (kedy bolo vrátené náhradné vozidlo) sa v servise venovali tejto zákazke, resp. práci na poškodenom motorovom vozidle 5 dní. Dôvodom, pre ktorý nedošlo k oprave vozidla skôr, boli podľa servisu kapacitné dôvody. Okrem prevzatia vozidla a otvorenia zákazky (25.11.2014) sa prvá činnosť na vozidle začala vykonávať až 2.12.2014. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplynulo, že ku škode resp. jej navyšovaniu došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia so škodnou udalosťou a nemajú svoju príčinu v protiprávnom konaní poistného žalovaného. Z uvedeného mu tiež vyplynulo, že pokiaľ ide o škodu, ktorá vznikla v dňoch, kedy sa v autoservise na motorovom vozidle poškodenej nepracovalo, táto nie je v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti poistného žalovaného, ale bola spôsobená okolnosťami nemajúcimi pôvod v škodovej udalosti. Dospel k záveru, že v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním poisteného žalovaného je škoda 225 eur za požičanie náhradného vozidla po dobu 5 dní. Keďže žalovaný žalobcovi (na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodenej) zaplatil iba 180 eur, súd prvej inštancie ho zaviazal na zaplatenie 45 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Dodal, že žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania, preto žalobcovi priznal z priznanej istiny aj úroky z omeškania, ktorých výška je podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov 5,05 % ročne. S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zrušiť a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z dokumentu s názvom „rozpis doby opravy“ je zrejmé, že autoservis sa poškodenému (nepojazdnému) vozidlu začal venovať už po 4 pracovných dňoch od jeho pristavenia do servisu; servis sa vozidlom intenzívne zaoberal od 2.12.2014 do 8.12.2014 čo nie je 5 dní (ako uviedol súd prvej inštancie) ale 7 dní, resp. z pohľadu autopožičovne 8 dní. Mal za to, že obdobie prechádzajúcich 7 kalendárnych dní (od pristavenia nepojazdného vozidla do servisu) nemožno ignorovať a označiť ho ako obdobie bez priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Príčinná súvislosť spočíva vo vzniku okamžitej nepojazdnosti vozidla spôsobenej dopravnou nehodou, pričom poškodená túto svoju imobilitu odstránila zabezpečením si náhradného vozidla. Uviedol, že nemožno ignorovať realitu, že v autoservisoch sú pri opravách vozidiel určité čakacie lehoty, keďže aj samotný servis musí čakať na dodanie náhradných dielov, že existujú prestoje v servise počas presunu vozidla medzi jednotlivými profesiami zúčastňujúcimi sa na oprave vozidla (mechanik, klampiar, lakovník), že existujú prestoje počas víkendov a štátnych sviatkov, kedy servisy nepracujú, že takisto môže vzniknúť prestoj od skončenia opravy vozidla do vystavenia faktúry za opravu prijímacím technikom servisu, ktorý musí pred samotným vystavením faktúry za opravu najprv vyhodnotiť a vyčísliť prácu jednotlivých profesií a skontrolovať rozsah vykonaných prác. 5. Proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný a to v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 45 eur s 5,05% úrokom z omeškania od 6.6.2015 do zaplatenia a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporným, že 25.11.2014 poškodená len pristavila nepojazdné vozidlo do servisu T. - S. X., U.. U. G.. C.., ktorý otvoril zákazku na opravu. V uvedený deň sa nevykonala obhliadka motorového vozidla, nedošlo k objednaniu náhradných dielov a ani sa nepristúpilo k samotnej oprave motorového vozidla z kapacitných dôvodov, t.j. v čase od 25.11.2014 do 1.12.2014 sa na osobnom motorovom vozidle poškodenej nevykonával žiaden úkon smerujúci k oprave motorového vozidla. Z týchto dôvodov preto postupoval správne pri likvidácii poistnej udalosti, keď priznal náhradu nákladov na náhradné vozidlo len za 4 dni. Nedostatok kapacity daného servisu nemôže byť na jeho úkor, nakoľko v danom prípade ide o náhodilú okolnosť bez súvisu s príčinou vzniku škody. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi náhradu škody, ktorá nie je v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností jeho poistenca, pretože bola spôsobená okolnosťami nemajúcimi svoj pôvod v škodovej udalosti (kapacitná vyťaženosť autoservisu). 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu i žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 7. Žalobca ako aj žalovaný súdu prvej inštancie v odvolaní vyčítajú neprávne právne posúdenie otázky priamej príčinnej súvislosti medzi uplatňovanou škodou a škodovou udalosťou. V danej veci súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu nájomného za prenajatie auta za jeden deň opravy nepojazdného motorové vozidla poškodenej po predmetnej poistnej udalosti; pred začatím súdneho konania vo veci žalovaný poškodenej nahradil nájomné za 4 dní prenájmu náhradného vozidla. Za ďalších 9 dní, po dobu ktorých poškodené vozidlo v autoservise čakalo na opravu, uplatnený nárok zamietol s odôvodnením, že to nie je v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti osoby poistenej u žalovaného a táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v škodovej udalosti. 8. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. 9. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.11.1990, sp. zn. 1 Cz 86/90, publikovaný pod č. 7/1992 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). 10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe správne vychádzal z toho, že poškodený má právo na náhradu nákladov na požičanie alebo prenájom vozidla po dobu opravy vlastného motorového vozidla, ktorá zásadne nesmie prevyšovať obvyklú cenu prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný vo veci v zásade nenamietal proti cene, za ktorú si poškodená prenajala motorové vozidlo na dobu, po ktorú bolo jej vozidlo v autoservise, súd prvej inštancie túto mal za obvyklú cenu prenájmu a z tejto pri rozhodovaní vychádzal. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že jej patrí náhrada len za 5 dní, počas ktorých bolo vozidlo opravované, náhradu za ďalších 9 dní, kedy vozidlo v servise čakalo na opravu žalobcovi nepriznal preto, že tieto náklady nevynaložila poškodená v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou (nebola v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním poistného žalovaného), ale bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v škodovej udalosti. 11. Odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí časti nároku súdom prvej inštancie neexistenciou príčinnej súvislosti medzi prenájmom vozidla, ktoré malo poškodenej nahradiť vozidlo poškodené predmetnou poistnou udalosťou a škodovou udalosťou pritom zo skutkových zistení vo veci nevyplýva, a je v rozpore aj s jeho záverom, na ktorom založil svoje rozhodnutie, že poškodenej patrí náhrada nájomného za ďalší, 5. deň, prenájmu vozidla. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že podľa rozpisu doby opravy bolo dňa 25.11.2014 pristavené nepojazdné vozidlo do servisu a otvorená zákazka na opravu, dňa 2.12.2014 sa uskutočnila obhliadka vozidla, rozobratie vozidla, doohliadka vozidla, dňa 3.12.2014 boli objednané náhradné diely, dňa 4.12.2014 boli dodané objednané náhradné diely, dňa 8.12.2014 bola vystavená faktúra za opravu a informovaný zákazník o skončení opravy v poobedňajších hodinách a dňa 9.12.2014 bol predložený krycí list za opravu a vydané vozidlo zo servisu. Uvedené skutkové zistenia však v odôvodnení nevyhodnotil, neuviedol ktoré obdobie považoval za súvisiace s vznikom škody a ktoré nie. V súvislosti s odvolaním žalovaného treba konštatovať, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednoznačný záver, v ktorých dňoch autoservis vykonával práce na poškodenom motorovom vozidle a ktoré dni súd prvej inštancie považoval za tie, ktoré boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody. 12. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla konkrétne majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodlivý následok nevznikol. Nemusí ísť o príčinu jedinú, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o príčinu podstatnú. Ak je viacej príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťaz postupne nastupujúcich príčin a následkov bola vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojená (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. 13. V danom prípade bolo jedinou príčinou toho, že si poškodená prenajala 25.11.2014 vozidlo, aby mohla týmto, namiesto vlastného vozidla, zabezpečovať svoje denné potreby, poškodenie jej vozidla osobou poistenou žalovaným a táto bola podstatnou príčinou trvania nájmu až do opravenia auta poškodenej. Súd prvej inštancie k záveru, že prenájom vozidla po dobu od 25.11.2014, druhý deň po dopravnej nehode, kedy poškodená nechala svoje nepojazdné auto v autoservise, do 8.12.2014, kedy prenajaté vozidlo vrátila, čo bol deň pred tým, ako si prevzala vlastné vozidlo zo servisu, spolu 14 dní, bol niekedy v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a niekedy nie, pripojil len konštatovanie, že prenájom v dňoch, v ktorých autoservis neopravoval auto poškodenej nie je v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti poistenca žalovaného a bol spôsobený okolnosťami nemajúcimi svoj pôvod v škodovej udalosti. Konkrétne, v ktorých dňoch z tých, v ktorých bolo vozidlo poškodenej v autoservise, bol prenájom v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a ktorých nie, neuviedol. 14. Pri rozhodovaní o náhrade nákladov vynaložených na prenájom vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla sa jej výška stanovuje s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase, a ich účelnosť. Kritérium účelnosti sa uplatňuje aj pokiaľ ide o dobu používania náhradného vozidla. Či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí na posúdení konkrétnych okolnosti prípadu. Dĺžka nutnej doby sa posudzuje s ohľadom na individuálne skutkové okolnosti (stav vozidla, rozsah opravy, možnosti zabezpečenia opravy) a k postupu obvyklému pri riešení následkov obdobných nehôd. 15. Súd prvej inštancii mal teda rozhodovať o nároku podľa účelnosti a hospodárnosti postupu poškodenej pri zabezpečovaní náhradného vozidla, a to aj pokiaľ išlo o dĺžku prenájmu. Podľa nesporných zistení v danej veci poškodená si prenajala náhradné vozidlo deň po škodovej udalosti a v deň kedy odovzdala svoje poškodené vozidlo na opravu a prenájom skončil deň pred tým, ako jej bolo vozidlo autoopravovňou odovzdané ako opravené. Podľa tvrdenia v žalobe, ktoré žalobca zopakoval aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pred odovzdaním poškodeného vozidla do servisu si poškodená zisťovala možnosti a dĺžku opravy vo viacerých servisoch, a nenašla žiaden, v ktorom by vozidlo opravili za kratší čas, a v servise, ktorému vozidlo odovzdala, nemala možnosť ovplyvniť dobu opravy a dosiahnuť, aby bolo vozidlo opravené za kratšiu dobu. Žalovaný nespochybňoval opísané okolnosti a netvrdil, že poškodená mohla postupovať inak, ani to, že v danom mieste a dobe bol servis, ktorý by bol mohol začať s opravou poškodeného vozidla ihneď a opravil by ho za kratšiu dobu. Opísaná situácia, keď v rozhodnej dobe poškodená nevedela zabezpečiť opravu auta rýchlejšie a tým skrátiť dobu, po ktorú potrebovala náhradné vozidlo namiesto svojho poškodeného, podľa odvolacieho súdu nemôže byť v neprospech poškodenej. Pokiaľ poškodenej nemožno vytknúť nedostatok pri zabezpečovaní opravy jej vozidla (napr. že nekonala rýchlo, že si nepreverila možnosť kratšej opravy v inom autoservise alebo nedala vozidlo opraviť v servise, ktorý by opravu urobil ihneď a rýchlejšie), potom náklady na zaobstaranie náhradného vozidla, ktoré sú nepochybne v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním poistenca žalovaného, nemôžu zaťažovať poškodeného. 16. Súd prvej inštancie hodnotil zistený skutkový stav podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, najmä jeho § 420 ods. 1, a za podstatné považoval, že osoba, ktorá spôsobila predmetnú dopravnú nehodu, nie je pre nedostatok príčinnej súvislosti zodpovedná za škodu, ktorá poškodenej vznikla zaplatením za prenajatie náhradného vozidla. Opomenul sa pritom vysporiadať so skutočnosťou, ktorá nebola spochybňovaná žalovaným, že poškodená napriek snahe nenašla autoservis, ktorý by opravu vykonal v kratšom čase. Dôsledkom tohto bolo, že skutkové okolnosti týkajúce sa opravy poškodeného auta a prenájmu náhradného vozidla nehodnotil z hľadísk významných pre uplatnený nárok, v danej veci sa nezaoberal najmä tým, či poškodená pri zabezpečovaní opravy auta a prenájme vozidla postupovala účelne a hospodárne, čo jediné zostalo medzi sporovými stranami sporným. 17. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal všetkými podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenej náhrade škody, nevysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi sporových strán, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné právne závery, pre ktoré sa nezaoberal aj ďalšími právne významnými skutočnosťami uvedenými v odôvodnení tohto rozsudku. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tieto nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný. Po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a bolo zrozumiteľné. 18. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).