Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/181/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215218971 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215218971.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcov: 1. M. Š., C. XX, K., 2. B. Š., C. XX, K., oboch zastúpených advokátom Mgr. Štefanom Šuchom, Kuklovská 23, Bratislava, proti žalovanému: M. G., K. XX, K., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Ellingerom, Wolkrova 41, Bratislava, o zaplatenie 3.189,89 eura, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 09.12.2015, č.k. 51C/340/2015-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznanej sumy 3.100,46 eura p o t v r d z u j e a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalobcom v 1. a 2. p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,40 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 3.189,89 eura, náhradu iných trov konania v sume 191 eur a trov právneho zastúpenia v sume 512,09 eura právnemu zástupcovi žalobcov, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 06.08.2015 domáhali zaplatenia sumy 2.639,64 eura titulom nezaplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu č. X, na K. ulici č. XX Z. K., ktorého boli vlastníkmi na základe kúpnej zmluvy z roku 2003. Žalovaný predmetný byt užíval na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.01.1996 (ďalej len „Zmluva o nájme bytu“), pričom za jeho užívanie bol povinný hradiť nájomné v sume 11,61 eura mesačne a náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 110,05 eura mesačne. Žalovaný neuhradil nájomné za obdobie od januára 2014 do mája 2014 a počnúc od mesiaca marec 2013 prestal platiť i úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov, a to na nájomnom za obdobie od januára 2014 do mája 2014 v sume 58,58 eura a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od marca 2013 do júna 2015 v sume 3.081,40 eura. Vzhľadom na existenciu preplatku vyplývajúceho z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za roky 2012, 2013 a 2014 v sume 499,81 eura, žalovaný získal na úkor žalobcov celkový majetkový prospech v sume 2.639,64 eura (3.081,40 eura - 499,81 eura). Písomným podaním zo dňa 17.11.2015 žalobcovia rozšírili žalobný návrh o zaplatenie sumy 550,25 eura, zodpovedajúcej nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od júla 2015 do novembra 2015, ktorú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 24.11.2015, č.k. 51C/340/2015-46. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný hradil nájomné v sume 11,61 eura mesačne prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. na adresu žalobcov T. XX, K., po jej zmene na adresu C., K., pričom za žalované obdobie (január až máj 2014) úhradu nájomného nerealizoval, keď platby za mesiace február, marec, apríl a máj 2014, ako i za mesiace november a máj 2013, sa mu vrátili prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. ako neprevzaté. Pokiaľ išlo o nezaplatené úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v rozhodnom období žalovaný nepoprel, že ich nezaplatil; dôvodom ich neuhradenia bola existencia preplatkov z ročného vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za minulé roky, ktorých vrátenia sa musel voči žalobcom domáhať súdnom cestou. Táto skutočnosť podľa mienky súdu prvej inštancie nezbavila žalovaného povinnosti platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, nakoľko sa k nej zaviazal v článku IV. Zmluvy o nájme bytu a vyplývala i z ustanovenia § 696 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Naviac, preplatky z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za predchádzajúce obdobia žalobcovia započítali voči záväzku žalovaného z titulu neuhradených úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. 4. Súd prvej inštancie s poukazom na § 491 ods. 1, 2, 3, § 671 ods. 1, § 685 ods. 1, § 696 ods. 1, 2, § 697, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nárok žalobcov je v celom rozsahu dôvodný. 5. V rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcom, ktorí mali vo veci úspech, priznal právo na náhradu iných trov konania v sume 191 eur titulom súdneho poplatku za žalobu a v sume 512,09 eura titulom trov právneho zastúpenia. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby ho odvolací súd zmenil a sám rozhodol tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcami uplatňovanú sumu zníženú o sumu 1.133,67 eura. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Mal za to, že ho konajúci súd nesprávne zaviazal na zaplatenie sumy 3.189,89 eura, ku ktorej dospel nesprávnym matematickým výpočtom, nezohľadniac ním vykonanú úhradu nájomného a časti nákladov na správu bytu v sume spolu 707 eur (372 eur + 24 eur + 67 eur + 244 eur), pričom neprihliadal ani na preplatky vyplývajúce z ročného zúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu v celkovej sume 426,67 eura (za rok 2011 v sume 203,76 eura, za rok 2012 v sume 165,03 eura a za rok 2013 v sume 57,88 eura). 7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a aplikoval na vec príslušný právny predpis, ktorý správne vyložil, preto jeho rozhodnutie nemôže vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia v ďalšom opätovne zhrnuli skutkový stav, na základe ktorého súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný získal na ich úkor majetkový prospech v celkovej sume 3.189,89 eura, zodpovedajúci neuhradenému nájomnému za obdobie január až máj 2014 v sume 58,05 eura a plneniam poskytovaným s užívaním bytu v období od marca 2013 do novembra 2015 v sume 3.631,65 eura, po zohľadnení preplatku z vyúčtovania nákladov na byt v rozhodnom období v sume 499,81 eura. Záverom poukázali na skutočnosť, že voči žalovanému si neuplatňovali nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, hoci tento nárok vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka. 8. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti potvrdiť a v časti zmeniť. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.05.2018 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 9. V prejednávanej veci založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na skutkovom a právnom základe, že žalovaný, ako nájomca bytu č. X na K. ulici č. XX Z. K., neuhradil žalobcom, ako vlastníkom a prenajímateľom bytu, platby nájomného vo výške 11,61 eura mesačne za obdobie január až máj 2014, ani úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 110,05 eura mesačne v období marec 2013 až november 2015, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nájme bytu, v spojení s ustanovením § 696 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť skutkových zistení spočívajúcich v tom, že konajúci súd nevzal do úvahy ním realizovanú úhradu nájomného, časti nákladov na správu a nezohľadnil ani preplatky z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, všetko spolu v sume 1.133,67 eura, ktorú žiadal započítať na žalobcom priznanú istinu. 10. Podľa § 147 ods. 2 C.s.p. vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 11. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 12. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 13. V prvom rade treba uviesť, že žalovaný v odvolaní uplatnil voči žalobcom na započítanie svoju (tvrdenú) pohľadávku v sume 1.133,67 eura, ktorej výška nepresahuje žalovanú istinu v sume 3.189,89 eura. Jeho prejav odvolací súd posúdil ako kompenzačnú námietku, ktorá v civilnom procese predstavuje prostriedok procesnej obrany voči žalobcami vznesenému nároku (§ 147 ods. 2 C.s.p. veta za bodkočiarkou), a ten treba uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.). Obdobná právna úprava platila i za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v odvolacom konaní nepripúšťal aplikáciu § 97 a § 98, upravujúceho vzájomnú žalobu, vrátane kompenzácie. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku, ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou v konkrétnej sume, v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný by mohol tento prostriedok procesnej obrany použiť len vtedy, ak ho nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) C.s.p.); takýto dôkaz však z obsahu podaného odvolania nevyplýva. Tvrdenia žalovaného, na základe ktorých žiadal v odvolaní započítanie sumy 1.133,67 eura voči žalobcami uplatnenej pohľadávke, tak nemôžu vyvolať ním zamýšľané právne účinky. 14. I napriek vyššie uvedenej skutočnosti nemohli ostať argumenty žalovaného týkajúce sa pochybenia súdu pri priznaní žalovanej istiny v sume 3.189,89 eura bez povšimnutia. 15. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 16. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. 17. Žalovaný bol podľa Zmluvy o nájme bytu (č.l. 6) povinný hradiť žalobcom, okrem poplatkov za služby súvisiace s užívaním bytu, nájomné v sume 11,61 eura mesačne. Táto povinnosť mu napokon vyplývala i z citovaných ustanovení § 671 ods. 1 a § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 02.09.2015 (č.l. 20) poprel neuhradenie nájomného za mesiace január až máj 2014 tvrdiac, že nájomné riadne zaplatil, čo preukazoval poštovými podacími lístkami založenými do súdneho spisu (č.l. 48 - 57); tieto sa vzťahujú nielen k obdobiu vymedzenému žalobcami v žalobe (t.j. január až máj 2014), ale i k ostatným kalendárnym mesiacom roka 2014, ku kalendárnemu roku 2013 a 2015. Z predložených poštových podacích lístkov je nepochybné, že žalovaný uhrádzal žalobcom nájomné v celkovej sume 12 eur mesačne, na miesto dohodnutých 11,61 eura mesačne, pričom v mesiaci január a február 2013 poukázal žalobcom sumu á 122 eur, v mesiaci jún 2013 sumu 24 eur a v mesiaci august 2013 sumu 67 eur (č.l. 48 - 49), ktorá okolnosť ostala súdom prvej inštancie bez povšimnutia. Zároveň konajúci súd prehliadol, že z platieb nájomného za žalované obdobie január až máj 2014 sa prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. ako nedoručené vrátili platby nájomného len za mesiace február, marec, apríl a máj 2014, každá v sume á 12 eur, a teda nie aj za mesiac január 2014, ako nesprávne zhodnotil súd prvej inštancie a následne sumu nájomného vo výške 11,61 eura zahrnul do priznanej istiny. Vychádzajúc z týchto skutočností žalovaný potom z každej jednotlivej platby nájomného (v sume á 12 eur) zaplatil nad dohodnutú výšku (11,61 eura) sumu á 0,39 eura, čo predstavuje za rok 2013 spolu sumu 2,34 eura (6 x 0,39 eura, keď platby za mesiace máj a november sa vrátili ako nedoručené (č.l. 54)), za rok 2014 sumu 2,73 eura (7 x 0,39 eura, keď platby za mesiace február, marec, apríl a máj sa vrátili ako nedoručené) a za rok 2015 sumu 3,90 eura (10 x 0,39 eura, keď žalovaný nepredložil poštový podací lístok preukazujúci platbu nájomného za mesiac jún 2015). Okrem toho, pokiaľ žalovaný v roku 2013 uhradil v mesiaci január a február sumu á 122 eur, ako sumu nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, poskytol žalobcom nad dojednanú výšku sumu 0,68 eura (122 eur - (11,61 eura + 110,05 eura) x 2), pričom za mesiace jún a august 2013, v ktorých uhradil žalobcom na nájomnom spolu sumu 91 eur (24 eur + 67 eur), zaplatil nad dojednanú výšku nájomného sumu 67,78 eura (91 eur - (11,61 eura x 2)). Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní preukázal úhradu nájomného v sume 12 eur za mesiac január 2014, ktorá platba sa nevrátila prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. ako nedoručená, i túto platbu nebolo možné zahrnúť do sumy nedoplatkov uplatnených žalobcami v konaní. 18. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania poukazoval na existenciu preplatkov vyplývajúcich zo zúčtovania nákladov za užívanie bytu za obdobie rokov 2008 až 2013, súd prvej inštancie správne konštatoval, že tieto boli v rozhodnom období vymedzenom žalobcami (marec 2013 až november 2015) zohľadnené v žalovanej istine. Žalobcovia už pri podaní žaloby zo dňa 03.08.2015 odpočítali z celkovej sumy nedoplatkov na nájomnom a úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 3.139,45 eura preplatky vyčíslené správcom bytu sumou 499,81 eura, ktoré zodpovedali rozdielu medzi predpísanými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi na byt v rozhodnom období rokov 2012, 2013 a 2014. 19. So zreteľom na vyššie uvedené, ako i s prihliadnutím na všetky žalovaným vykonané platby nájomného za žalované obdobie rokov 2013, 2014 a 2015, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia preukázali existenciu dlžného nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu len v sume 3.100,46 eura (žalovaná istina vo výške 3.189,89 eura - zohľadnené preplatky na nájomnom v celkovej výške 89,43 eura (2,34 eura + 2,73 eura + 3,90 eura + 0,68 eura + 67,78 eura + 12 eur)). 20. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 3.189,89 eura v napadnutej vyhovujúcej časti, čo do sumy 3.100,46 eura potvrdil a vo zvyšnej napadnutej časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného a odvolacieho) konania podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p., keď dospel k záveru, že žalobcovia mali vo veci úspech čiastočný, v rozsahu 94,40 %. Odvolací súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok vo výške 3.100,46 eura, čo predstavuje ich úspech v rozsahu 97,20 % a ich nárok vo výške 89,43 eura zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 2,80 %. Celková úspešnosť žalobcov v 1. a 2. rade v konaní potom bola v rozsahu 94,40 % (97,20 % - 2,80 %). Odvolací súd tak úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 94,40 %; o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).