Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/478/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215219633 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215219633.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: C.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 01 Bratislava, proti manželke: Bc. C. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J., zastúpená I.. E. G., bytom G. XX, XXX XX J., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu C. E., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/149/2015-288 zo dňa 27.04.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku II. ktorým bola maloletá C. E. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a vo výroku III. o zastupovaní maloletej a správe jej majetku p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. o určení výživného na maloletú z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 61P/149/2015-288 zo dňa 27.04.2017 rozviedol manželstvo C.. C. E., nar. XX.XX.XXXX a C.. C. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Káhire, v Egyptskej arabskej republike, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, zväzok OM/ XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletú C. E., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatku v každom párnom kalendárnom týždni v roku do piatku nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa v roku, matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatku v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku do piatku nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa v roku, prevzatie maloletej sa uskutoční vždy po skončení vyučovania v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a ak v daný deň nie je vyučovanie, tak v mieste bydliska toho rodiča u ktorého sa maloletá nachádza o 16.00 hod.. Počas letných školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa školského roka po ukončení vyučovania do 31.07 do 10.00 hod., v párnom kalendárnom roku od 31.07 od 10.00 hod. do prvého dňa školského roka, v osobnej starostlivosti matky v párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského roka po ukončení vyučovania do 31.07 do 10.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 31.07 od 10.00 hod. do prvého dňa školského roka s tým, že rodič, ktorý má mať maloletú v osobnej starostlivosti si ju prevezme u druhého rodiča vo vyššie uvedených termínoch. Prevzatie a odovzdanie na začiatku letných prázdnin a v prvý deň školského vyučovania sa uskutoční v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. Počas zimných školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v párnom kalendárnom roku od prvého dňa zimných prázdnin od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 10.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18:00 hod., v osobnej starostlivosti matky v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa zimných prázdnin od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 10.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod, s tým, že prevzatie maloletej sa uskutoční u toho rodiča u ktorého sa bude maloletá v danom čase nachádzať. Počas polročných školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania do posledného dňa polročných prázdnin do 18.00 hod., v osobnej starostlivosti matky v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania do posledného dňa polročných prázdnin do 18.00 hod., s tým, že prevzatie maloletej sa uskutoční po skončení vyučovania v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. Odovzdanie sa uskutoční v mieste bydliska rodiča, u ktorého sa maloletá bude v danom čase nachádzať. Počas jarných školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania do nasledujúceho piatka do 20:00 hod., v osobnej starostlivosti matky bude maloletá v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania do nasledujúceho piatka do 20:00 hod. s tým, že prevzatie maloletej sa uskutoční v zariadení, ktoré maloleté navštevuje. Odovzdanie maloletej sa uskutoční v mieste bydliska rodiča, u ktorého sa maloletá nachádza. Počas veľkonočných školských prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky vždy v párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtku od 08.00 hod. do 1. dňa školského vyučovania po uplynutí veľkonočných prázdnin, v osobnej starostlivosti otca bude v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtku v čase od 08.00 hod. do 1. dňa školského vyučovania po uplynutí veľkonočných prázdnin s tým, že prevzatie maloletej sa uskutoční u toho rodiča u ktorého sa bude maloletá v danom čase nachádzať a odovzdanie maloletej sa uskutoční v 1. deň školského vyučovania po uplynutí veľkonočných prázdnin v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. Určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú k rukám matky vo výške 100 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vždy k 15temu dňu v kalendárnom mesiaci vopred. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielnosť pováh a názorov na spoločné žitie manželov s následným citovým odcudzením, tiež pracovnú zaneprázdnenosť manžela a existenciu jeho mimomanželského vzťahu. Konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie, manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť. Vzhľadom na priebeh manželstva, intenzitu rozvratu vzťahov medzi manželmi a ich vyjadrenia dospel k záveru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo napokon potvrdili obaja manželia. Maloletú C. E. zveril na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, dospejúc k záveru o splnení podmienok pre takúto formu starostlivosti rodičov o maloletú. Pri zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vychádzal zo zistenia, že obidvaja rodičia majú predpoklady riadne sa o maloleté dieťa starať a to ako osobnostné tak aj materiálne a je v záujme maloletej, aby sa otec plnohodnotne podieľal na jej výchove. Konštatoval, že aj keď maloletá pri pohovore s kolíznym opatrovníkom realizovaným v domácom prostredí u matky vyjadrila vôľu byť viacej s matkou, svoje vyjadrenie však nedokázala bližšie odôvodniť z čoho vyvodil, že dieťa v čase vykonania pohovoru mohlo byť ovplyvnené prostredím v ktorom sa aktuálne nachádzalo a to či už priamo alebo nepriamo. Pri svojom rozhodnutí teda väčšiu váhu prikladal vyjadrenému názoru maloletej na súde, pri ktorom maloletá spontánne uviedla, že je jej dobre u každého z rodičov a každého z nich má rovnako rada. Prihliadol na skutočnosť, že maloletá má tento model starostlivosti už zažitý, dlhší čas funguje v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom neboli zaznamenané žiadne negatívne okolnosti, ktoré by striedavú osobnú starostlivosť vylučovali. Vychádzal z osobného pohovoru s maloletou, ktorú vyhodnotil ako spokojnú, komunikatívnu a hravú, o čom svedčia aj dosahované výborné výsledky v škole. Uviedol, že problematická komunikácia rodičov, ich kritické postoje k spôsobu výchovy toho druhého, nemôžu byť dôvodom na vylúčenie otca ako plnohodnotného rodiča podieľať sa na výchove v rovnakej miere a vytesniť ho do úlohy víkendového otca. Vyjadril názor, že samotná maloletá zrejme nevníma rozdielny prístup rodičov tak citlivo ako matka, ktorej pohľad môže byť zaťažený partnerským rozchodom. Tvrdenia matky o neschopnosti otca sa o maloletú postarať (oprať, uvariť) považoval súd prvej inštancie za nepreukázané a tiež za irelevenatné, keď osobnú prípravu jedla pre maloletú nepovažoval za nevyhnutný predpoklad riadnej starostlivosti. Schopnosť, resp. neschopnosť otca prejavovať maloletej podľa názoru matky dostatok lásky považoval za veľmi individuálnu záležitosť, do istej miery súvisiacu s typom osobnosti, s temperamentom a uviedol, že prejavy lásky rodiča k dieťaťu môžu byť rôzne a nielen tie, ktoré akceptuje matka. Pokiaľ matka namietala fyzické útoky otca na maloletú, alebo hanlivé vyjadrovania sa otca na adresu maloletej, tieto súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nezistil. Rodičom odporučil pri ďalšej starostlivosti o maloletú zvýšiť mieru svojej tolerancie s uvedomením si postavenia každého z rodičov v živote maloletej. Spôsob výkonu striedavej osobnej starostlivosť upravil osobitne počas školských prázdnin. Určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia, nezistiac dôvody na obmedzenie alebo pozbavenie ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností. Pri určovaní výšky výživného uviedol, že vychádzal z priaznivejších zárobkových možností otca ako možností matky a určil mu povinnosť platiť výživné na maloletú k rukám matky aj počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Svoje rozhodnutie v časti o výživnom odôvodnil tým, že možnosti otca sú výrazne lepšie ako možnosti matky, keď príjem otca vyhodnotil ako vyšší na rozdiel od príjmu matky. Do úvahy vzal aj skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú a skutočnosť existujúcu v čase vyhlásenia rozsudku, že otec uhrádza splátky hypotekárneho úveru na byt, v ktorom býva matka s maloletou. O trovách konania podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania ustálil, že matka napadla rozsudok súdu prvej inštancie iba vo výrokoch týkajúcich sa úpravy pomerov manželov k maloletej dcére na čas po rozvode manželstva, a to výrok II. o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na čas po rozvode manželstva, výrok III. o zastupovaní maloletej a správe jej majetku a výrok IV. o určení výživného na maloletú. Výrok rozsudku ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené matka svojím odvolaním nenapadla a vo svojom odvolacom petite odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a na čas po rozvode manželstva maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške XXX eur mesačne k jej rukám, určiť výživné za účelom tvorby úspor maloletej vo výške XXX eur mesačne, ktoré bude otec povinný platiť na osobitný účet maloletej a určiť, že maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok výlučne matka. Uviedla, že aj keď sa snažila manželstvo zachrániť, v súčasnej dobe vzhľadom na útoky a jej osočovanie zo strany manžela považuje ich manželstvo za rozbité. Uviedla, že vôbec však nemôže súhlasiť so zverením maloletej ( ktorú vo svojom odvolaní označila ako moja dcéra ) do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uviedla, že súd prvej inštancie maloletej pri zisťovaní jej názoru spôsobil obrovskú traumu na čom nič nemení, že vypočutie maloletej bolo vykonané v osobitnej miestnosti s hračkami. Namietala, že rozhodnutie súdu o zverení maloletej je založené iba na jedinej vete, ktorú maloletá pred súdom vyslovila, pričom súd nebral do úvahy jej skoršie vyjadrenie, že chce bývať s ňou. Mala za to, že maloletá pred súdom povedala iba to, čo jej prikázal otec, keď za dverami stále cítila jeho prítomnosť. Uviedla, že z výsluchu maloletej je zjavné, že odpovedala na otázky krátkymi vetami, nedokázala sa rozhovoriť a uvoľniť. Tvrdila, že maloletá chodí od otca do školy nepripravená, často bez vypracovania domácich úloh a otec jej nedokáže pripraviť všetky učebné pomôcky. Maloletá dosahuje horšie výsledky v škole v týždni, kedy je s otcom, podľa slov učiteľky žije vo svojom vlastnom svete a je nesústredená. Namietala, že otec si maloletú zobral za rukojemníka a súd na túto hru pristúpil, pričom prítomnosť pracovníkov UPSVR bola v konaní podľa jej názoru iba formálna. Uviedla, že maloletá je po príchode od otca vždy zamĺknutá a doslova uťahaná, trvá jej kým si oddýchne a uvoľní sa, pričom maloletú ako jej matka, dokáže vždy upokojiť a uistiť, že u nej jej nič nehrozí. Mala za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec nedokáže zaistiť potreby maloletej, direktívnym spôsobom presadzuje svoje požiadavky a u maloletej vyvoláva strach. Uviedla, že maloletá má strach otcovi v čomkoľvek odporovať, pretože sa bojí o vlastnú matku, aby jej otec zasa neublížil. Tvrdila, že otec síce nevyslovuje priamu hrozbu, no dáva maloletej najavo, že to bude jej vina, ak sa zase niečo stane a takéto hrozby treba podľa jej názoru považovať za najhorší zločin. Uviedla, že otec sa nedokáže o maloletú sám postarať, potrebuje prítomnosť iných osôb (kamaráti, rodina), nevie s dcérou tráviť čas, netuší aké má záľuby, čo ju baví, na čo má predpoklady, z čoho má radosť. Nepočúva, čo si maloletá skutočne praje, aké sú jej pocity, ak mu maloletá niečo hovorí, tak je voči nej hluchý a v duchu si pripravuje odpoveď ako maloletú zahriakne. Namietala, že rozhodnutie súdu v časti o výživnom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vtom, že podľa predložených dôkazov súd nezistil, že otec má aj príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Súd si nevyžiadal od otca prehľad o všetkých jeho príjmových a majetkových pomeroch napriek tomu, že súdu doplnenie dokazovania v tomto smere navrhla. Namietala, že otec napriek výzve súdu riadne nepredložil a nepreukázal svoje príjmy a majetkové pomery, s potvrdeniami ktoré predložil a ktoré nemožno považovať za dostatočné sa súd prvej inštancie uspokojil a z nich aj pri rozhodnutí vychádzal. Namietala, že otec počas trvania konania o rozvod manželstva zrušil doplnkové dôchodkové sporenie, z ktorého si vybral viac ako X.XXX. eur, tieto peniaze si schoval a pred súdom príjem zatajil. Tvrdila, že v spoločnosti pcXXXX s.r.o. sa bezdôvodne zbavil obchodného podielu, ktorý bol vyjadrený sumou XX.XXX eur. Zdôraznila, že spoločnosť mala v roku 2014 zisk XX.XXX eur, v roku 2015 mala zisk XX.XXX eur a v roku 2016, po tom čo ju otec predal, stratu - X.XXX eur. Reálnu hodnotu spoločnosti je možné zistiť z tržieb, pričom tržby v roku 2014 boli XXX.XXX eur v roku 2015 XX.XXX eur v roku 2016 XX.XXX eur. V účtovných závierkach vykazuje spoločnosť záväzky voči spoločníkom a preto je možné predpokladať, že tieto boli otcovi vyplatené v roku 2017, čo však pred súdom zatajil. Namietala, že skutočnosť, že sa otec vzdal majetku, z ktorého mohol dosahovať zisk súd vôbec do úvahy nevzal a ani sa ňou nezaoberal. Súd sa vôbec nezaoberal ani otázkou, či má otec aj iný príjem ako je príjem zo závislej činnosti a takúto priamu otázku súd otcovi ani nepoložil. Uviedla, že otec počas konania zmenil zamestnanie a už nie je zamestnancom spoločnosti F. L., kde pracoval 12 rokov, pričom so zamestnávateľom uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru. Mala za to, že takto sa otec vzdal príjmu za obdobie výpovednej lehoty a vzdal sa odstupného. Vychádzajúc z uvedeného predpokladá, že tieto peniaze si otec nechal vyplatiť inou formou, aby tento príjem zatajil pred súdom. Namietala, že v súčasnosti otec pracuje v spoločnosti p. V., T. Q. s.r.o., v spoločnosti, ktorá podľa jej názoru neplatí žiadne dane, pričom súd si nevyžiadal potvrdenia zo sociálnej poisťovne o tejto spoločnosti a o jej zamestnancoch. 4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch ako vecne a právne správny potvrdiť. Vyjadril nesúhlas s matkou tvrdenými skutočnosťami, ktoré podľa jej názoru majú byť dôvodom pre zverenie maloletej do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Uviedol, že matka začala o maloletú intenzívnejšie prejavovať záujem až po tom, ako ho v decembri 2015 vysťahovala zo spoločnej domácnosti. Zamestnala sa a zmenila svoj apatický postoj k maloletej. Tvrdil že nariadená striedavá starostlivosť obidvoch rodičov je v záujme maloletej a realizuje sa v jej prospech. Takýmto spôsobom bude zabezpečené, aby maloletá udržiavala rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Namietal tvrdenia matky o jeho údajnom krutom zaobchádzaní s maloletou a jeho nedostatočnej starostlivosti o maloletú, ktoré pred súdom prvej inštancie preukázané neboli. Takéto skutočnosti matka nepreukázala ani vo svojom odvolaní. Poukázal na stanoviská psychologičiek ktoré s maloletou počas konania prišli do kontaktu, ako aj na zistený názor samotnej maloletej pred súdom. Zdôraznil, že vo všetkých týchto vypočutiach a vyšetreniach maloletá zhodne udávala, že sa u oboch rodičov cíti dobre, u každého z nich má svoje zázemie, pričom k rovnakému záveru dospel aj kolízny opatrovník maloletej. Tvrdenia matky o nedostatočnej príprave maloletej na vyučovanie v čase výkonu jeho osobnej starostlivosti preukázal posledným vysvedčením maloletej. Mal za to, že z konania matky je celkom zrejmé, že maloletú zneužíva na riešenie ich partnerského konfliktu vyplývajúceho z rozpadu ich manželstva, pri uplatňovaní si svojho vlastného najmä finančného záujmu. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie dostatočne nezisťoval jeho príjmy uviedol, že v roku 2004 - 2016 bol radovým zamestnancom spoločnosti F. L., ktorá bola v roku 2016 akvirovaná zahraničným investorom, pričom došlo k optimalizácii vyplývajúcej z potreby odstránenia duplicitných pozícii. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že zamestnávateľ rušil jeho pracovnú pozíciu v Slovenskej pobočke, prijal ponuku na uzavretie dohody o ukončení pracovného pomeru, čo bolo v súlade so zákonom a aj jeho osobnou vecou. Zamestnávateľ mu súčasne poskytol počas zvyšku pracovného pomeru možnosť zostať v domácnosti a vyplatil mu finančné plnenie v plnej výške k prislúchajúcemu roku zo sociálneho fondu a koncoročnej odmeny. Mal za to, že jeho príjem a majetkové pomery boli preukázané potvrdením o príjme zo spoločnosti F. L. s.r.o., daňovým priznaním spoločnosti pcXXXX s.r.o. za roky 2014 a 2015, potvrdením o príjme zo spoločnosti T. Q. s.r.o., potvrdením zo Sociálnej poisťovne o evidencii s tabuľkou vyplácaného príspevku v nezamestnanosti. K svojmu pôsobeniu v obchodnej spoločnosti pcXXXX s.r.o. založenej v roku 2006, kde do roku 2015 bola konateľkou matka uviedol, že spoločnosť mala kumulovanú stratu vo výške viac ako XX.XXX eur, pričom táto sa v rokoch zisku odpisovala. Sumy, ktoré uvádza matka sú ziskom pred uplatnením odpisov a strát z predchádzajúcich období, za roky 2015 a 2016 vykázala spoločnosť zmiešaný hospodársky výsledok, pričom stále neuplatnená strata z predchádzajúcich období je cca XX.XXX eur. Manželkou uvádzané zisky sú pred odpisom strát, pričom spoločnosť zisk v svojej histórii vyplatila iba v roku 2008. Okrem iného svoj podiel v obchodnej spoločnosti predal a z toho dôvodu nemá nárok na akékoľvek plnenie z tejto spoločnosti. Doplnkové dôchodkové sporenie v rámci ktorého mu bolo vyplatených cca X.XXX eur, boli peňažné prostriedky, ktoré mu prispieval zamestnávateľ F. L., predmetné financie boli riadne uvádzané na výplatnej páske, boli zdanené a boli z nich zaplatené odvody, čím namietal tvrdenia matky o jeho ďalšom príjme. Osobné motorové vozidlo G. je služobným referentským vozidlom súčasného zamestnávateľa a nie jeho majetkom, motocykel Y. v trhovej hodnote približne X.XXX eur je majetkom leasingovej spoločnosti, pričom držiteľom je spoločnosť pcXXXX s.r.o., nakoľko však už so spoločnosťou pcXXXX s.r.o. nemá žiadny vzťah, tento motocykel už nevyužíva. Majetkové pomery spoločnosti jeho aktuálneho zamestnávateľa a plnenie si jeho legislatívnych povinností nie sú jeho zodpovednosťou. Zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že na spoločnú nehnuteľnosť - byt platí mesačnú splátku hypotekárneho úveru vo výške XXX eur, nájomné vo výške XXX eur, elektriku, internet a TV, spolu cca vo výške XX eur. Okrem uvedeného a bežných nákladov na maloletú, hradí polovicu nákladov maloletej na stravu v škole, školskú družinu a krúžky, zaplatil maloletej školu v prírode, nové lyže a lyžiarske oblečenie. Mal za to, že súd prvej inštancie riadne vykonal potrebné dokazovanie a rozhodol sledujúc primárny záujem maloletej. 7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca čiastočne zopakovala svoje tvrdenia uvedené pred súdom prvej inštancie a vo svojom odvolaní, nesúhlasila s obsahom uvádzaných skutočností uvedenými vo vyjadrení otca týkajúcich sa jeho starostlivosti o maloletú, ako aj preukázania jeho majetkových a zárobkových pomerov. 6. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bolo manželstvo účastníkov konania - rodičov maloletej rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola maloletá C. E., nar. XX.XX.XXXX, zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zastupovaním a správou majetku maloletej súd oprávnil obidvoch rodičov, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti určil otcovi povinnosť platiť na maloletú výživné k rukám matky vo výške XXX eur mesačne. Tento rozsudok bol napadnutý len odvolaním matky a to vo výrokoch o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o výživnom na maloletú a o vo výroku o zastupovaní a správe majetku maloletej. Matka maloletej počas konania pred súdom prvej inštancie s rozvodom manželstva súhlasila a svojim odvolaním sa domáhala zmeny rozsudku iba v časti úpravy pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „C.m.p.“), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), dospejúc k záveru, že odvolanie matky je dôvodné čiastočne. 8. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru , že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v predmetnej veci však vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu a vec správne právne posúdil iba vo výrokoch I., II., III. a V., pre posúdenie otázky určenia výživného na maloletú a jeho výšky súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, preto vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. 9. Pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola maloletá zverená na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, mal odvolací súd v danom prejednávanom prípade, vyhodnotiac vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a z neho vyvodené právne závery, v nadväznosti na posúdenie záujmu maloletej rovnako za preukázané, že striedavá osobná starostlivosť fakticky realizovaná už na základe nariadeného neodkladného opatrenia ( uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.12.2016 č.k. 49P90/2016-20 ), je v záujme maloletej a zo strany otca vykonávaná v jej prospech. Uvedené bolo v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázané šetrením pomerov v domácom prostredí oboch rodičov a zisťovaním názoru maloletej prostredníctvom súdu, rovnako aj vyjadrením a stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej, ktorý sa rodinnou situáciou maloletej zaoberal dlhodobo od iniciovania súdnych konaní rodičmi. Súd prvej inštancie pre posúdenie najvhodnejšej formy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne v tejto časti zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. Závery súdu prvej inštancie, napriek uvedeným ale nepreukázaným námietkam matky, ktoré podľa jej názoru vylučujú realizáciu takejto formy starostlivosti o maloletú a dokonca odporujú jej záujmom, odvolací súd v kontexte s vykonaním a vyhodnotením všetkých dôkazov nemal dôvod spochybňovať, rovnako ani prácu a postup kolízneho opatrovníka. 10. V nadväznosti na odvolacie dôvody matky je treba konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. K inštitútu striedavej osobnej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, ktorá bude mať takto možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom, a to bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že maloletá by si na tento model starostlivosti nevedela zvyknúť, a tento by nebol v jej prospech. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci možno predpokladať, že rodičia ( pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletej ) a i maloletá majú vhodné predpoklady pre realizovanie striedavej osobnej starostlivosti, počas ktorej bude dieťa v týždenných intervaloch v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov - rodičia bývajú v prijateľnej vzdialenosti, majú materiálne a aj osobnostné podmienky k zabezpečeniu starostlivosti o maloletú potrebné na jej výchovu a zdravý vývoj. Maloletá je spokojné a vyrovnané dieťa, má rada obidvoch rodičov a v starostlivosti obidvoch rodičov sa cíti dobre a bezpečne, skutočnosť ktorú by mala matka rešpektovať a prijať ju. Z okolností prípadu i s prihliadnutím k námietkam matky prezentovanými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v záujme a v prospech maloletej. V danom prípade, vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti, najmä blízky citový vzťah maloletej k obom rodičom a ich schopnosť sa o maloletú postarať, preukázané už reálnym výkonom takejto starostlivosti, nemôžu byť dôvodom zverenia maloletej iba do výlučnej osobnej starostlivosti matke, len jej nepodložené tvrdenia o nedostatočnom pochopení maloletej zo strany otca, jeho údajné nedostatočné prejavy lásky voči maloletej, či jeho prehnané nároky na maloletú a s tým súvisiaci, podľa názoru matky neprimeraný nátlak či vyvolávanie strachu. 11. Pokiaľ ide o výrok rozsudku ktorým súd na čas po rozvode manželstva poveril zastupovaním maloletej a správou jej majetku obidvoch rodičov, tento je potrebné považovať za vecne a právne správny. V tomto smere odvolací súd poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie vyplývajúce mu z vykonaného dokazovania a jeho dostatočné odôvodnenie v odseku č. 38. písomného vyhotovenia rozsudku na ktoré ako správne poukazuje. Matka vo svojom odvolaní, v ktorom sa domáhala určenia, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude iba ona, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odvolací súd viesť k úvahe o potrebe zmeny odvolaním napadnutého výroku súdu prvej inštancie. 12. Pokiaľ ide o posúdenie správnosti výroku o výživnom, tu sa odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie stotožniť nemohol, keď súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade svoju pozornosť a vykonávanie dokazovania skôr zameral na vyhodnotenie najvhodnejšej formy starostlivosti o maloletú po rozvode rodičov, nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre určovanie výživného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti aj pre jeho nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľné, keď určenú výšku výživného v čase vyhlásenia rozhodnutia nemožno zodpovedne ustáliť pre nevykonanie potrebného dokazovania v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom na maloletú ani potvrdiť ani zmeniť, pretože je potrebné doplniť dokazovanie v rozsahu, ktorého vykonanie v rámci odvolacieho konania nie je účelné. 14 Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie na preukázanie zárobkových pomerov otca, jeho možností a schopností v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine a dokazovanie vykonať aj vo vzťahu k ust. 75 ods. 1 Zákona o rodine pre posúdenie otázky, či sa otec bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu. V danom prípade, počas trvania konania pred súdom prvej inštancie došlo na strane otca k ukončeniu jeho dlhoročného pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti F. L., s.r.o., v ktorej na pozícii manažéra dosahoval priemerný mesačný čistý zárobok X.XXX,XX eur potvrdenie o príjme v uvedenej spoločnosti nachádzajúce sa v spise, však potvrdzuje príjem otca iba za obdobie od 12/14 do 4/2016. Z obsahu spisu a výsluchu otca pritom vyplýva, že pracovný pomer ukončil dohodu so zamestnávateľom až k 30.06.2016. K tejto skutočnosti preto súd prvej inštancie vykoná dokazovanie oboznámením sa s dohodu o ukončení pracovného pomeru a jej dôvodmi, bude zisťovať, či otcovi bolo vyplatené odstupné a v tejto súvislosti zabezpečí potvrdenie o jeho príjme aj za obdobie od 4/2016 do 6/2016. Súd prvej inštancie tiež vykoná dokazovanie vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti v obchodnej spoločnosti pc XXXX s.r.o., v ktorej v 7/2018 ako jediný spoločník a konateľ, previedol svoje obchodné podiely na svoju terajšiu partnerku a p. V., u ktorého sa neskôr zamestnal. Zadováži kompletné daňové priznania obchodnej spoločnosti pc XXXX s.r.o., za roky 2014,2015,2016, (keďže otec súdu predložil iba potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby spol. pc XXXX s.r.o., za rok 2014,2015), rovnako aj zmluvy o prevode obchodných podielov. Vykoná dokazovanie zamerané na zistenie, aký príjem mal otec z podnikania v rokoch 2014-2016, či podával daňové priznanie z príjmu fyzickej osoby zo získaných príjmov z inej než závislej činnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že otec bol od 13.07.2016 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, s príjmom zo Sociálnej poisťovne za obdobie od 08/2016 do 02/2017 vo výške XXX,XX eur mesačne ( s porovnateľným príjmom ako u svojho nového zamestnávateľa ), tvrdiac, že dôvodom ukončenia jeho podnikania a predaja obchodnej spoločnosti bola skutočnosť, že bol nezamestnaný, odkázaný na poberanie sociálnych dávok v nezamestnanosti. Súd prvej inštancie preto bude v tomto kontexte zisťovať a vyhodnocovať, či sa otec predajom svojej obchodnej spoločnosti nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu, keď je nesporné, že jeho obchodná spoločnosť bola činná a z obchodovania dosahovala zisk. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na skutočnosť, vyplývajúcu z obsahu súdneho spisu, že partnerka otca W.. M. V. na ktorú otec v júli 2016 previedol svoj obchodný podiel, už od 04.05.2016 vykonávala zárobkovú činnosť v spoločnosti pcXXXX s.r.o., so mzdou X.XXX eur brutto mesačne, a to na základe pracovnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou na dobu neurčitú. Otcom udávané dôvody predaja jeho obchodnej spoločnosti v kontexte týchto súvislostí potom treba považovať prinajmenšom za rozporné a tieto rozpory bude potrebné dokazovaním odstrániť. Od 08.03.2017 je otec zamestnaný v spoločnosti T. Q., s.r.o. ako analytik IT a jeho príjem je podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 07.03.2017 X.XXX eur/brutto, preto bude potrebné doplniť dokazovanie aj zisťovaním výšky dosahovaného príjmu jeho potvrdením v rozhodnom období, rovnako aj skutočnosť, či otcovi zo zamestnaneckého pomeru nevyplývajú aj iné benefity spočívajúce v nepeňažnom plnení, napr. užívanie motorového vozidla a pod. Súd prvej inštancie opätovne vyhodnotí možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem, v tomto smere doplní dokazovanie v naznačenom smere, pričom bude posudzovať a vyhodnocovať vo vzájomných súvislostiach aj iné preukázané skutočnosti v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného. Súd prvej inštancie ďalej prihliadne aj na celkový výkon osobnej starostlivosti a výchovy zo strany obidvoch rodičov o maloletú vo forme striedavej osobnej starostlivosti. 15. Odvolací súd pre spresnenie dopĺňa, že súd prvej inštancie, pokiaľ po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení dospeje k rovnakému záveru o potrebe určenia výživného, správne uvedie povinnosť platiť výživné odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva ( nie odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ). Svoje dokazovanie v ďalšom konaní zamerá na preukázanie rozhodných skutočností pre posúdenie určenia výživného a jeho výšky existujúcich ku dňu právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, ku ktorej skutočnosti sa v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, výrok o výživnom viaže. 16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd maloletú na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a vo výroku o zastupovaní maloletej a správe jej majetku ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Výrok rozsudku o výživnom na maloletú zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., keď v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neboli vykonané riadne všetky dôkazy vedúce k správnemu právnemu záveru a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplní dokazovanie v naznačenom smere a dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. 18. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. ). 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).