Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/140/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224471 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215224471.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: N.. T. U., B.. XX.X.XXXX, X. B. Z. Č.. P., X. zast. Mgr. Vladimírom Grauzelom, bytom Heyrovského ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanej: X.Á. P. U., L. D.. Č.. XX, X., N.: XX XXX XXX, za účasti intervienta na strane žalovanej: W. L.H., H..U.., P. N. R., Š.Č. D.. Č.. X, X., o zaplatenie 9.592,03 eur s prísl., na odvolanie intervienta proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 22. septembra 2017 č.k. 16C/413/2015-93, takto, r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.581,03 eur. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania zo sumy 7.581,03 eur od 15.6.2015 do zaplatenia, sa m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5,05 % úroky z omeškania zo sumy 7.581,03 eur od 15. 6. 2015 do zaplatenia. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 58 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.581,03 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.6.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 17.11.2014 došlo v priestoroch podzemných garáží v objekte J. H..U.. na W. D.. P. X. k zatopeniu týchto priestorov a v dôsledku toho došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu zn. X. E. E., P.: A., Q.: X. XXXIS. V dôsledku zatopenia bolo motorové vozidlo podľa vyjadrenia poisťovateľa žalovaného spoločnosti W. L. H..U.. poškodené v rozsahu totálnej škody. Žalobcovi W.H. L., H..U.. ( poisťovateľ žalovanej ) poukázala dňa 7.1.2015 na účet sumu 43.388,92 eur z titulu poistného plnenia ( náhrady škody ) a dňa 8.6.2015 sumu 2.511 eur. Spolu teda uvedená poisťovňa žalobcovi zaplatila z titulu poistného plnenia sumu výške 45.899,92 eur s tým, že pri stanovení výšky poistného plnenia bol jeho základ znížený o sumu 20.200,- eur zodpovedajúcu predajnej cene zvyšku zničeného vozidla. 3. Medzi stranami zostala v konaní sporná výška škody v položke priamej škody na vozidle, keď poisťovateľ žalovanej vychádzal pri stanovení výšky náhrady spornej škody zo všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla v čase jeho poškodenia, ktorú vyčíslil na sumu 62.315,97 eur. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok a znalec N.. Y. X. v posudku č. 3/2015 zo dňa 21.1.2015 vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetného motorového vozidla pred vznikom škody sumou 71.908 eur. Od tejto sumy žalobca odvodzoval aj ním uplatnený nárok, ktorý predstavuje rozdiel vo výške 9.592,03 eur ( všeobecná hodnota vozidla ustálená znalcom N.. Y. X. vo výške 71.908 eur - 62.315,97 eur, t.j. všeobecná hodnota vozidla stanovená poisťovateľom žalovaného ). 4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru dopravná cesta, odvetvie technický stav cestných vozidiel N.. G. V.. Znalec v posudku č. 2/2016 vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetného vozidla pred vznikom škody sumou 69.897 eur. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nasledovné: „S poukazom na vyššie uvedené závery súd považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný čo do výšky istiny 7.581,03 eur ( 69.897 eur - 62.315,97 eur ) a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatňovaný nárok ako nedôvodný zamietol.“ O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie intervient na strane žalovanej a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. N. v odvolaní vyslovil nesúhlas so znaleckým posudkom znalca N.. G. V.. Uviedol, že znalec v posudku nezohľadnil vzorky z trhu, s ktorými disponuje intervient. Pritom tieto vzorky, z ktorých vychádzal intervient pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla, znalec nijakým spôsobom nespochybnil. Vzorky použité v znaleckom posudku vo výpočte koeficientu dopytu trhu - K5 nie sú podľa intervienta preskúmateľné. Okrem toho, predmetné vozidlo bolo zakúpené u autorizovaného predajcu dňa 23.5.2014 za kúpnu cenu 64.524,70 eur s DPH ako úplne nové vozidlo. Preto sa intervient nestotožňuje so záverom znalca, že všeobecná hodnota vozidla bola 69.879 eur, pričom toto vozidlo bolo v prevádzke niekoľko mesiacov a malo najazdených 3.741 km. Ďalej intervient v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne stanovil výšku úrokov z omeškania. Ku dňu 15.6.2015 totiž bola výška úrokov z omeškania 5,05 % p.a. z dlžnej sumy. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že požaduje úroky z omeškania vo výške 8,05 % a pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania, jedná sa o zrejmú nesprávnosť a do úvahy prichádza postup podľa § 224 C.s.p. V ďalšom žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s odvolaním intervienta. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku treba zmeniť iba pokiaľ ide o úroky z omeškania. 10. Zo spisu vyplýva, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 21.1.2016 ( č.l. 30 ) navrhla, aby do konania na jej strane vstúpila v pozícii vedľajšieho účastníka Kooperatíva poisťovňa, a. s. Táto poisťovňa elektronickým podaním z 31.3.2016 ( č.l. 38 ) oznámila súdu prvej inštancie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Žalobca prípustnosť vedľajšieho účastenstva v konaní nenamietol. Dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. dňom 1.7.2016, inštitút vedľajšieho účastenstva zanikol a bol nahradený intervientom ( § 81 a nasl. C.s.p. ). Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď po 1.7.2016 prestal s W. L., H..U.. konať, neuviedol ju v záhlaví napadnutého rozsudku a ani jej napadnutý rozsudok nedoručoval. Napadnutý rozsudok bol zástupcovi žalobcu doručený dňa 15. 11. 2017, žalovanej bol doručený dňa 2.11.2017 a toho istého dňa bol doručený aj W. L.U., H..U.. Vstup intervienta do konania je prípustný počas celého konania, teda až do jeho právoplatného skončenia ( § 82 ods. 2 C.s.p.). W. L., H.. U.. vstúpila do konania ako intervient na strane žalovanej podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.10.2017 ( č.l. 89 ), teda po vyhlásení napadnutého rozsudku. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie, pričom žalovaná v odvolaní vyjadrila s podaním odvolania súhlas ( § 359 v spojení s § 360 ods. 2 C.s.p. ). Možno teda uzavrieť, že W. L., H..U.. má v prejednávanej veci od 18.10.2017 procesné postavenie intervienta na strane žalovanej. 11. Intervient odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. vidí intervient v tom, že súd prvej inštancie mu nedoručil znalecký posudok znalca N.. V. a nebolo mu doručené ani predvolanie na pojednávanie vytýčené na termín 22.9.2017. K tomu však treba uviesť, že týmto postupom súd prvej inštancie nezaťažil konanie žiadnou vadou. Bolo totiž iba vecou W. L., H..U.., aby po 1.7.2016 vstúpila do predmetného konania ako intervient na strane žalovanej. Ak by tak urobila hneď po 1.7.2016, súd prvej inštancie by jej nepochybne doručil znalecký posudok N.. V., ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 31.1.2017 a tiež by ju predvolal na pojednávanie dňa 22.9.2017. Ako je to uvedené už v predchádzajúcom odseku, dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. dňom. 1.7.2016, inštitút vedľajšieho účastenstva zanikol a od tohto dňa súd prvej inštancie nemohol konať s W. L.C., H..U.. Ako s intervientom s ňou súd prvej inštancie mohol konať až po jej vstupe do konania, k čomu došlo až dňa 18.10.2017. 12. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., použitie týchto odvolacích dôvodov je podmienené tým, že odvolateľ ich bez svojej viny nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 písm. d/ C.s.p. ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Civilný sporový poriadok, W., J.. Y.. T. Š., L.. H. W.., S..V..X. XXXX, L., U.. XXXX. Zo spisu vyplýva, že žalovaná na pojednávaní dňa 22.9.2017 uviedla toto: „Predmetom sporu bola výška škody. Táto sa vykonaným dokazovaním ustálila na 7.581,03 eur. Voči vykonanému dokazovaniu nemáme výhrady.“ To znamená, že žalovaná v konaní nespochybnila správnosť znaleckého posudku znalca Ing. G.X. V., z ktorého vychádzal súd prvej inštancie. Z tohto pohľadu treba odvolací dôvod intervienta podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. spočívajúci v spochybnení správnosti znaleckého posudku Ing. Hromníka označiť za neprípustnú novotu. Intervient totiž tento prostriedok procesnej obrany mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ak by do konania vstúpil včas, teda pred tým, než bol súdu prvej inštancie doručený znalecký posudok N.. V., t.j. pred 31.1.2017. Intervient teda zavinil, že prostriedok procesnej obrany uvedený v odvolaní ( ide o námietku nesprávnosti znaleckého posudku ) neuplatnil pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na tieto závery odvolací súd nemohol prihliadnuť k odvolaciemu dôvodu intervienta v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, C.s.p., obsahom ktorého bolo spochybnenie správnosti znaleckého posudku N.. V.. Ide totiž o neprípustnú novotu. 13. Iná je však situácia v prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., v rámci ktorého intervient vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne stanovil výšku úrokov z omeškania. Tento odvolací dôvod totiž intervient bez svojej viny nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže o tejto nesprávnosti sa nemohol dozvedieť skôr, než mu bol doručený napadnutý rozsudok. Tento dovolací dôvod je teda prípustný. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu omeškania. Ku dňu 15.6.2015 ( začiatok omeškania so zaplatením žalovanej sumy ) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %, takže výška úrokov z omeškania je 5,05 %. Odvolací súd dodáva, že intervient v odvolaní nespochybnil správnosť napadnutého rozsudku pokiaľ ide o počiatok omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.581,03 eur a v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania zo sumy 7.581,03 eur, tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % z uvedenej sumy. 15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 16. Keďže odvolací súd sčasti zmenil napadnutý rozsudok, musel rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. O nároku na náhradu týchto trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobca v konaní požadoval zaplatenie sumy 9.592,03 eur s prísl. a priznaná mu bola suma 7.581,03 eur s prísl. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 79 % ( 7.581,03 eur = 79 % zo sumy 9.592,03 eur ), pričom od jeho úspechu vo veci treba odrátať úspech žalovanej v rozsahu 21 % ( 79 % - 21 % = 58 % ). 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).