Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/437/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225821 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215225821.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: XL group a.s., so sídlom Štúrova 12, Bratislava, IČO 35 831 634, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Grösslingova 50, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 00 178 454, zastúpenému: JUDr. PhDr. Silvestrom Danóczym, PhD., advokátom, so sídlom Fándlyho 7, Nitra, o určenie obsahu zmluvy a nahradenie vyhlásenia vôle, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. mája 2016, č.k. 52C/438/2015-114, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení používateľa a žalovaným v právnom postavení organizácie kolektívnej správy práv, v časti článku IV zmluvy, určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení používateľa a žalovaný v právnom postavení organizácie kolektívnej správy práv, v časti článku V zmluvy a nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, že ako organizácia kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v znení uvedenom v petite žaloby. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri, ktorej predmetom činnosti je okrem iného usporadúvanie vzdelávacích podujatí, konferencií, veľtrhov, seminárov, školení a spoločenských a športových podujatí. Žalovaný je právnickou osobou registrovanou Ministerstvom vnútra SR ako občianske združenie, ktoré podľa Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č. 1/2004, zo dňa 10.04.2007 vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2 Autorského zákona k hudobným dielam. Z návrhu hromadnej licenčnej zmluvy predloženej dňa 22.10.2015 žalovanému žalobcom vyplýva, že jej predmetom bolo udelenie licencie - súhlasu používateľovi podľa § 18 ods. 2 písm. g/ a/ alebo h/ Autorského zákona na podujatie so živou hudobnou produkciou, s použitím populárnej a inej hudby, na koncerte Chrisa Bottiho, s dátumom konania 22.10.2015 od 20.00 do 22.00 hod. Žalobca uviedol kapacitu miesta konania 1000 osôb a cenu priemerného vstupného 29,83 eur. Listom zo dňa 19.10.2015 potvrdila spoločnosť INCHEBA a.s. žalobcovi zníženie kapacity haly pri koncerte Chris Botti na 1000 miest, a to z dôvodu technického riešenia a umiestnenia pódia, svetelného a zvukového aparátu. Z obsahu notárskej zápisnice č. N 839/2015, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Miloslava Kováča na Zámockej ulici v Bratislave dňa 19.10.2015 zistil, že žalobca zložil do notárskej úschovy sumu 1.073 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 80 písm. c/, § 161 ods. 3 O.sp. § 43a ods. 1 , § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 18 ods.2, § 40 ods. 1, § 45 ods.1,4, § 48 ods. 1,2,3,4, § 78 ods. 1,2,3,4,5, § 81 ods. 1 písm. d/, písm. h/, písm. s/, ods. 2 zák. č. 618/ 2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon), v znení účinnom v rozhodnom období, a uviedol, že súd nemôže určovať obsah zmluvy alebo dohody, môže iba podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona s odkazom na bod 8 nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Nahradiť vôľu subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.) možno, len ak tento subjekt má povinnosť určitú vôľu prejaviť v zmysle záväzku (§ 50a Obč. zákonníka), alebo ak mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Vzhľadom na to, ak sa žalobca podaným návrhom na nahradenie vyhlásenia vôle domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu s obsahom uvedeným v žalobe, musí vyplývať povinnosť žalovaného uzavrieť takúto zmluvu zo záväzku alebo zo zákona. V danom prípade vyplýva žalovanému ako organizácii kolektívnej správy zo zákona (§ 81, ods. 1 písm. h/ Autorského zákona) povinnosť uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom ako používateľom predmetu ochrany. V prípade, ak k uzatvoreniu zmluvy nedôjde, má žalobca ako používateľ predmetu ochrany právo domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného. V konaní o nahradenie vyhlásenia vôle súd môže žalobe vyhovieť iba vtedy, ak žalobný návrh obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, pričom je zároveň povinný prihliadať na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona, teda podmienky primeranosti a rovnaké podmienky, za akých sú zmluvy uzatvárané s používateľmi predmetov ochrany v obdobných prípadoch. Dospel k záveru, že nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom navrhnutú hromadnú licenčnú zmluvu s jej podstatnou náležitosťou navrhnutej odmeny za používanie predmetov ochrany inak ako za podmienok primeraných a rovnakých, ako sú zmluvy uzatvárané s inými používateľmi predmetov ochrany, pri ktorých základom pre výpočet výšky odmeny je sadzobník zverejnený žalovaným na jeho internetovej stránke v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. s/ Autorského zákona, by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona, uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi alebo osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmet ochrany, za primeraných a rovnakých podmienok, a to vzhľadom na množstvo platných hromadných licenčných zmlúv, uzavretých s ďalšími používateľmi. Žalobcom formulovaný návrh na nahradenie vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu je v tomto smere v podstatnej časti (náležitosti zmluvy) v rozpore so zákonom; žalobca nepreukázal, že by ním navrhované znenie zmluvy zodpovedalo ust. § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona, a teda, že by určovalo (najmä pokiaľ ide o autorskú odmenu, ktorá medzi stranami bola sporná), primerané a rovnaké podmienky, ako u ostatných používateľov v obdobných veciach, a naopak, že by odmena vypočítaná žalovaným na základe jeho sadzobníka nezodpovedala ust. § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona. Poukázal na to, že účelom a zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 82 ods. 1 Autorského zákona, nebolo umožniť každému používateľovi predmetov ochrany spravovaných žalovaným domáhať sa podľa vlastných predstáv a požiadaviek uzatvorenia zmluvy, za podmienok, ktoré jemu vyhovujú. Nie je právom používateľa predmetu ochrany stanovovať hodnotu týchto práv a stanovovať výšku odmeny za použitie predmetov ochrany, pretože nie je nositeľom týchto práv. Toto právo prináleží iba samotným nositeľom práv, resp. organizácii kolektívnej správy, ktorá ich zastupuje. Zmyslom a účelom žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 82 Autorského zákona, je právo používateľa predmetu ochrany domáhať sa ochrany na súde iba v prípade, ak zo strany organizácie kolektívnej správy dôjde k neodôvodnenému odmietnutiu, resp. neuzavretiu licenčnej (hromadnej licenčnej) zmluvy za podmienok primeraných a rovnakých ako v obdobných prípadoch. V časti určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v časti článku IV zmluvy a v časti článku V zmluvy, zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcom na tomto určení, keď zároveň tento nevyplýva ani zo zákona, pretože žaloba podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona s poukazom na poznámku 8 nie je žalobou určovacou, ale žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, ktorá je svojou podstatou žalobou na plnenie podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p. Uviedol, že medzi stranami konania nedošlo k uzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy a takú situáciu rieši zákon možnosťou domáhať sa plnenia (nahradenia vyhlásenia vôle) z takto porušeného práva a vzhľadom na to nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení zmluvy, pretože takéto určenie nijakým spôsobom nezmení jeho právne postavenie a nie je spôsobilé nahradiť zmluvný prejav vôle žalovaného. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 177 eur na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Zotrval na svojom tvrdení, že uviedol pravdivé informácie o kapacite priestoru konania koncertu, čo preukázal aj zaslaním žalovanému potvrdenia o znížení kapacity priestoru, v ktorom sa koncert konal, a to konkrétne o zníženie maximálnej kapacity na 1000 miest. Nesúhlasil so spôsobom určenia priemerného vstupného na základe sadzobníka žalovaného - sadzobník autorských odmien za používanie hudobných diel predvádzaním prostredníctvom technických zariadení a verejným vykonávaním uverejneného i na webovej stránke žalovaného. S poukazom na ust. § 45 ods. 1, 4, § 81 ods. 1 písm. h/, § 82 ods. 1 Autorského zákona namietal, že jediným kritériom spôsobu určenia výšky autorskej odmeny, a aj samotnej výšky autorskej odmeny, je jej primeranosť. Poukázal na článok 4 a bod 4.1 a bod 4.2 sadzobníka SOZA a uviedol, že nesúhlasí so spôsobom určenia priemerného vstupného určeného sadzobníkom, keď toto obmedzuje na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného každého používateľa pri slobodnom určení cien jednotlivých kategórií vstupeniek, čo nemá oporu v právnej úprave právneho poriadku Slovenskej republiky. Používatelia sú potom nútení určovať najnižšie ceny vstupeniek v sume minimálne 25 % z najdrahšieho vstupného a takéto určenie sumy minimálneho vstupného nevychádza zo skutočnej sumy minimálneho vstupného. Považuje takéto jednostranné určenie poplatkov, autorských odmien, ktoré nereflektujú reálne skutočnosti, na základe ktorých by sa tieto poplatky mali určovať, za nespravodlivé, a tým pre neho neprijateľné. Uviedol, že preukázal počet predaných vstupeniek a jednotlivé druhy vstupného súhrnom, na základe ktorého by cena priemerného vstupného bola potom určená zhodne s pravidlom určeným na výpočet priemerného vstupného uvedeného v sadzobníku SOZA, podľa ktorého pravidiel by cena priemerného vstupného v jeho prípade predstavovala sumu 29,83 eur a na základe takéhoto výpočtu priemerného vstupného a vzhľadom na skutočnosť, že kapacita priestoru, v ktorom sa koncert konal, bola určená na 1000 miest, bude potom podľa postupu uvedeného v článku 4.1 sadzobníka SOZA, výška autorskej odmeny v celkovej sume 1.073 eur bez DPH. Žalovaný s týmto spôsobom určenia autorskej odmeny nesúhlasil, trval na použití ustanovenia sadzobníka bez ohľadu na to, že tieto nereflektujú skutkový stav, na základe ktorého by výška autorskej odmeny mala byť v danom prípade určená. Žalobca nesúhlasil so sadzobníkom SOZA z dôvodu, že tento nezohľadňuje reálny (skutočný) počet vstupeniek v jednotlivých kategóriách použitých na vstup na konkrétne verejné, kultúrne podujatie a reálne ceny vstupeniek. Nesúhlasil s obsahom ukazovateľa "kapacita", ktorou sa podľa sadzobníka SOZA rozumie maximálny počet osôb povolený pre priestor konania hudobnej produkcie rozhodnutím kolaudačného alebo obdobného orgánu a žiadal, aby sa "kapacitou" rozumel reálny počet vstupeniek použitých na vstup na verejné kultúrne podujatie. Nesúhlasil ani s ustanovením sadzobníka SOZA, z ktorého vyplýva, že pri výpočte priemerného vstupného nebude brané do úvahy vstupné s nižšou hodnotou ako je 25 % z ceny najdrahšieho vstupného a takéto vstupné sa nahrádza vstupným v hodnote 25 % z ceny najdrahšieho vstupného. Toto ustanovenie podľa jeho názoru na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného obmedzuje každého používateľa pri slobodnom určení cien jednotlivých kategórií vstupeniek, čo nemá oporu v právnej úprave právneho poriadku SR. Uviedol, že požadoval, aby autorská odmena bola vypočítaná na základe ukazovateľov, ktoré zohľadňujú reálne pomery pri konkrétnom verejnom kultúrnom podujatí, organizovanom používateľom. Týmito ukazovateľmi sú: reálny počet vstupeniek použitých na vstup na konkrétne verejné kultúrne podujatie, reálna cena jednej vstupenky pre každú konkrétnu kategóriu vstupeniek na konkrétne verejné kultúrne podujatie, ktoré sú určené poskytovateľom, a počet kategórií vstupeniek, ktorý je určený poskytovateľom. Za vstupné sa bude považovať reálna cena jednej vstupenky pre každú konkrétnu kategóriu vstupenky na konkrétne verejné kultúrne podujatie, ktorá je určená poskytovateľom. Podľa jeho názoru žalovaný nedokázal v priebehu rokovania, a ani počas súdneho konania správnym spôsobom určiť výšku autorskej odmeny, a preto podľa jeho názoru ide o okolnosť, kedy zo strany žalovaného došlo k neodôvodnenému neuzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy, pretože ani žalobca nemohol pristúpiť k uzatvoreniu takej hromadnej licenčnej zmluvy, v ktorej by bola výška autorskej odmeny nesprávne určená na základe jednostranného určenia žalovaného. Namietal, že kritérium primeranosti musí pri určení výšky autorskej odmeny vždy vychádzať z faktického stavu, na základe ktorého sa jej výška stanovuje. Namietal, že sadzobník nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto súd nie je povinný zohľadňovať jeho príslušné ustanovenia. Podľa jeho názoru účelom § 82 Autorského zákona je umožniť používateľovi domáhať sa uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy práv prostredníctvom autoritatívneho rozhodnutia súdu v prípadoch, keď k uzatvoreniu takejto hromadnej licenčnej zmluvy nedôjde. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v sume 400,74 eur. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že o návrhu na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže rozhodnúť len tak, že žalobe celkom vyhovie alebo ju zamietne, ale nemôže sám obsah zmluvy určovať, meniť, dopĺňať, upresňovať, či modifikovať. Taktiež sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona nie je žalobou určovacou, ale žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, ktorá je svojou podstatou žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a/ C.s.p., a preto nemôže byť vyhovené žalobe v časti týkajúcej sa určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v časti článku IV zmluvy a v časti článku V hromadnej licenčnej zmluvy. Podľa jeho názoru správne súd prvej inštancie rozhodol, že návrh zmluvy bol žalobcom, v časti týkajúcej sa autorskej odmeny, formulovaný v rozpore so zákonom, a preto musela byť zamietnutá. Uviedol, že žalobca v odvolaní opätovne poukazuje na tie isté skutočnosti, ktoré boli prejednávané na prvoinštančnom súde, a to pokiaľ ide o určenie výšky priemerného vstupného a kapacity miesta konania podujatia, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet autorskej odmeny; opätovne nerešpektuje sadzobník platný a účinný rovnako pre všetkých používateľom chránených autorských diel a svojou žalobou mieni dosiahnuť zmenu sadzobníka namiesto uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy. Ďalej uviedol, že sadzobník vydaný žalovaným ako štátom určenou autoritou pre dohľad nad uplatňovaním autorských práv a práv súvisiacich s autorskými právami, ktorá spravuje majetkové práva fyzických a právnických osôb (autorov), predstavuje ohodnotenie ich súkromného majetku. Autori (nositelia práv)si svoj majetok ohodnotili spôsobom uvedeným v sadzobníku, a teda za používanie ich hudobných diel požadujú zaplatenie odmeny podľa platného a účinného sadzobníka. Žalobca ako používateľ sa musí rozhodnúť, či bude rešpektovať takto určenú odmenu (cenu) za získanie súhlasu s použitím autorských diel alebo sa rozhodne, že diela autorov (nositeľov práv) zastupovaných žalovaným, nebude akceptovať a nebude tieto chránené hudobné diela používať. Keďže žalobca nesúhlasil so znením sadzobníka, a ani s autorskou odmenou za použitie diel, nemohol od žalovaného očakávať, že s ním uzavrie hromadnú licenčnú zmluvu za iných podmienok ako uzatvára hromadné licenčné zmluvy s ostatnými používateľmi autorských diel. Žalovaný je pri spracovaní majetkových práv autorov (nositeľov práv) povinný postupovať ku všetkým používateľom v súlade s podmienkami primeranosti a rovnosti. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenia prejavu vôle žalovaného túto zmluvu uzavrieť a zo zisteného skutkového stavu, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania, vyvodil aj správny právny záver o neopodstatnenosti žaloby žalobcu domáhať sa určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenia prejavu vôle žalovaného túto zmluvu uzavrieť, pričom vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení účinnom v rozhodnom období, ako aj ust. § 80 písm. c/, účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, ktoré aj správne vyložil a svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke, a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Jednou zo zásad súkromnoprávnych vzťahov je aj zásada autonómie vôle (zásada individuálnej alebo súkromnej autonómie, privátna autonómia), ktorá vyjadruje možnosť uzatvárania súkromnoprávnych vzťahov na základe slobodnej vôle fyzických a právnických osôb. Subjekty súkromnoprávneho vzťahu, teda majú slobodu dobrovoľne sa rozhodnúť, či uskutočnia určité právne relevantné úkony, kto bude ich adresátom, aký bude ich obsah a akú formu budú mať, teda o svojich právach a povinnostiach sa rozhodujú samostatne, slobodne a z vlastnej vôle. Najčastejším právnym úkonom, ktorým sa realizuje autonómna vôľa v súkromnoprávnych vzťahoch, je zmluva, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú súkromnoprávne vzťahy. V tomto prípade ide o zmluvnú voľnosť - slobodu, na základe ktorej sa môže každý subjekt sám slobodne rozhodnúť, či vstúpi do zmluvného vzťahu, aký bude jeho obsah, teda aké práva a povinnosti na seba prevezme, pričom jeden subjekt nemôže proti vôli druhého subjektu uzavretie zmluvy od neho mocensky vynucovať. V právnom poriadku sa však vyskytujú prípady obmedzenia zmluvnej voľnosti, ako je napr. v prípadoch tzv. kontraktačnej povinnosti, kedy zákon stanovuje určitému subjektu povinnosť konkrétnu zmluvu uzavrieť a vtedy sa možno domáhať na súde toho, aby autoritatívne rozhodol a uložil povinnému subjektu takúto zmluvu uzavrieť. 7. Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho predpisu alebo z porušenia práva. 8. Predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. je, že žalovaný je povinný na základe právneho predpisu, zmluvy, prípadne protiprávneho konania, svoju vôľu určitého obsahu prejaviť a neochota žalovaného tak urobiť. Vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. je splnením povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., t.j. povinnosti niečo vykonať. Ak má táto povinnosť spočívať v uzavretí zmluvy, prejav vôle žalovaného, ktorý sa rozhodnutím nahrádza, musí zahŕňať aspoň také náležitosti, na základe ktorých bude možné spolu s prejavom vôle žalobcu obsah zmluvy nepochybne stanoviť. Nie je možné jednotlivé podstatné obsahové náležitosti zmluvy, či už účastníkmi dohodnuté, alebo zákonom ustanovené, od seba oddeliť a vyňať z nahradzovaného vyhlásenia vôle, pretože by nešlo už o právny úkon. Ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku uvedený obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. 9. Pokiaľ zo zákona výnimočne nevyplýva niečo iné, zásadne je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o žalobnom petite podľa § 161 ods. 3 O.s.p., t.j. petite o nahradenie prejavu vôle, súdnym rozhodnutím niečo na podstatných náležitostiach zmluvy menil, doplňoval, či upresňoval, prípadne aby neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti napravoval, nakoľko je v tomto smere formulovaným žalobným petitom žaloby viazaný; o takejto žalobe môže súd rozhodnúť len tak, že jej úplne vyhovie, alebo ju zamietne, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd teda nemôže nič modifikovať ani meniť na navrhovanom vyhlásení vôle a v prípade, ak časť žalobného petitu neobstojí, musí žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu. 10. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal učenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, vrátane výšky primeranej odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany a nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, túto zmluvu uzavrieť. 11. Z ust. § 82 ods. 1 Autorského zákona vyplýva možnosť používateľa autorských diel, ako aj organizácie kolektívnej správy, domáhať sa v prípade neuzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy medzi organizáciou kolektívnej správy práv a používateľom, aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany určil súd a zároveň toto ustanovenie stanovuje povinnosť súdu pri určení obsahu zmluvy prihliadať na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia, na čas, v ktorom spravovaný predmet ochrany bude používať, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona, ktorými sú primeranosť a rovnaké zmluvné podmienky pri poskytovaní oprávnenia na použitie predmetu ochrany a pri dohode o výške odmeny alebo náhradnej odmeny a spôsobu jej uhradenia. Odmena musí byť určená v súlade s ust. § 45 Autorského zákona s prihliadnutím na ust. § 81 ods. 1 písm. s/ Autorského zákona, ktoré ukladá žalovanému ako organizácii kolektívnej správy povinnosť uverejniť vhodným spôsobom sadzobník odmien a primeraných odmien. Žalovaný je pri spravovaní majetkových práv autorov povinný postupovať voči všetkým používateľom v súlade so zásadou primeranosti a rovnosti podmienok, a žalobca sa nemôže preto domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného ako organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu obsahujúcu dohodu o výške odmeny určenej žalobcom inak, ako za podmienok primeraných a rovnakých ako sú zmluvy uzatvárané s inými používateľmi ochrany, ktoré vychádzajú zo sadzobníka odmien zverejneného žalovaným. Pokiaľ používateľ využije svoje právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, môže žiadať uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy len za rovnakých podmienok, za akých hromadné licenčné zmluvy uzatvára organizácia kolektívnej správy s inými používateľmi v zmysle princípov primeranosti a rovnakých zmluvných podmienok vyplývajúcich z § 82 ods. 1 Autorského zákona. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre nahradenie vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu v znení navrhnutom žalobcom, keď jeho návrh je v časti dohody o výške autorskej odmeny, ktorá je jednou zo základných náležitostí hromadnej licenčnej zmluvy, v rozpore so zákonom. 12. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že na určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v časti článku IV zmluvy a v časti článku V zmluvy, žalobca nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Žalobcovi vznikol podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona nárok domáhať sa žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu (§ 161 ods. 3 O.s.p.), a preto nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdnym rozhodnutím, keď len samotné určenie obsahu týchto častí nemá vplyv na právne postavenie žalobcu. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).