Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226258 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215226258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: G.. T. O., A.. XX.X.XXXX, bytom O. A. T. XXX, zast. Barger Prekop s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, proti žalovanému: J. D. X., Y..X.., so sídlom v W., Š.Á. X/A, IČO: 35 730 978, zast. NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 3/A, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 26. mája 2017 č.k. 14Cpr/6/2015-231 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou z 1. júna 2015, ktorú mu dal podľa § 63 ods. 1 písm. zákonníka práce žalovaný, je neplatné a pracovný pomer založený medzi žalobcom a žalovaným pracovnou zmluvou z 1. decembra 2005 trvá. Súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi priznal tento proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. 2/Vychádzal zo zistenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2005, a to pre výkon práce: výkonný riaditeľ spoločnosti s dohodnutým miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa I. D. X., Y.. X.. s výškou mesačnej mzdy 165.000 Sk. Dňa 1.6.2015 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Ako výpovedný dôvod bolo uvedené - zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a zníženia nákladov. Dňa 25.5.2015 zamestnávateľ prijal uznesenie, predmetom ktorého bola reorganizácia zamestnávateľa. Ďalej bolo v bode 1 predmetnej výpovede uvedené, že na základe tohto rozhodnutia o organizačnej zmene bude k 1.6.2015 zrušená pracovná pozícia žalobcu - Riaditeľ divízie Slovensko (výkonný riaditeľ), v dôsledku čoho sa stane žalobca pre zamestnávateľa nadbytočným a zamestnávateľ ho nebude môcť ďalej zamestnávať podľa pracovnej zmluvy. V bode 2 predmetnej výpovede je uvedené :,, Zamestnávateľ Vás nemá možnosť ďalej zamestnávať vo Vašom mieste výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas, nemá pre Vás inú vhodnú pracovnú pozíciu, a preto Vám nemá možnosť ponúknuť inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 ZP. V bode 6 predmetnej výpovede je uvedené: ,,Odo dňa 1.6.2015 až do skončenia Vášho pracovného pomeru (s výnimkou doby čerpania dovolenky) Vám nemôže zamestnávateľ prideľovať prácu podľa Vašej pracovnej zmluvy a z toho dôvodu vznikajú prekážky v práci na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Počas trvania prekážok na strane zamestnávateľa, nebudete pre zamestnávateľa vykonávať prácu, vystupovať ako zástupca zamestnávateľa voči tretím osobám, ani dochádzať na svoje pracovisko, a zamestnávateľ Vám poskytne náhradu mzdy vo výške Vášho priemerného zárobku." Listom zo dňa 1.6.2015 ponúkol žalovaný žalobcovi inú vhodnú pracovnú pozíciu, a to Manažér oddelenia Bankový a priamy obchodný kanál so mzdovými podmienkami 3.000 € brutto mesačne plus benefity. V tomto liste je v poslednom odseku uvedené: ,,V súvislosti s našou ponukovou povinnosťou Vás žiadame o vyjadrenie Vášho záujmu o ponúkanú pozíciu, prípadne o oznámenie, že o uvedenú pozíciu nemáte záujem." V ďalšom liste zo dňa 1.6.2015 adresovanom žalobcovi žalovaný okrem iného uvádza: ,,V súvislosti s vyššie uvedeným si Vás týmto dovoľujeme informovať, že v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce Vám ponúkame inú vhodnú prácu, viď. ,,Ponuka inej vhodnej pracovnej pozície." Prosím dajte nám obratom vedieť, či danú pozíciu prijímate. Pokiaľ nám nedáte vedieť dnes, t.j. 1.6.2015 do 18:00 Vaše stanovisko ohľadne ponúknutej pozície, bude Vám doručená výpoveď, viď „Výpoveď z pracovného pomeru. Prosím berte na vedomie, že pokiaľ bude z Vašej strany ponúknutá pozícia prijatá, výpoveď nemá právne následky a formálne bude z našej strany bezodkladne vzatá späť po doručení Vášho kladného stanoviska." Žalobca ešte v ten istý deň reagoval na vyššie uvedený list a to mailovým podaním o 18:08 hod. v ktorom uviedol: ,,Po konzultácii s právnym poradcom sa nám zdá lehota na posúdenie v rozmedzí pár hodín trochu neadekvátna. Prosíme o jej predlženie na pár dní." Odpoveď na vyššie uvedený mail bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená mailom dňa 2.6.2015 o 12:32:16 v nasledovnom znení: ,,Vzhľadom na to, že nami ponúknutú pozíciu manažéra Bankového a priameho kanála veľmi dobre poznáte, pretože ste túto pozíciu dlhodobo v minulosti riadili a pretože všetky ďalšie podmienky boli prezentované v ponukovom liste, domnievame sa, že uvedená lehota bola dostačujúca. Vzhľadom na to, že ste sa v uvedenej lehote nevyjadrili a nami ponúknutá pozícia nebola Vami prijatá, považujeme nami odovzdanú výpoveď z pracovného pomeru za platnú." 3/Listom zo dňa 25.9.2015 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. V tomto liste zároveň uviedol: ,,Ako som Vás už informoval prostredníctvom môjho právneho zástupcu, Výpoveď trpí viacerými závažnými chybami, odporuje požiadavkám Zákonníka práce a je neplatná. Touto cestou Vám v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce opakovane oznamujem, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považujem za neplatné a trvám na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy z 1. decembra 2005." 4/Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný dňa 1.6.2015 doručil žalobcovi naraz 3 listiny a to: výpoveď z pracovného pomeru, ponuku inej vhodnej práce a výzvu na vyjadrenie sa k ponúkanej pracovnej pozícii do 18:00 hod. toho istého dňa 1.6.2015. Táto skutočnosť nesporne vyplýva aj z úradného záznamu (č.1. 122) o priebehu stretnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 1.6.2015 o 15:50 hod. v zasadačke na Š. X/A Q. W.. Zároveň je v predmetnom úradnom zázname uvedené, že pán O. rozhodnutie o prijatí resp. odmietnutí tejto inej vhodnej ponúkanej pracovnej pozície neurobil. Na základe toho, že pán O. nevyslovil rozhodnutie o prijatí inej vhodnej jemu ponúkanej pracovnej pozície, bol oboznámený s tou skutočnosťou, že spoločnosť nemá možnosť ho ďalej zamestnávať na pracovnom mieste, ktoré zastával, a preto s ním končí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa ( § 63 ods. 1 písm. v) Zákonníka práce z organizačných dôvodov. (pozn. - písm. v je skutočne uvedené v predmetnom úradnom zázname). V tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, avšak bez toho, aby žalobca k ponuke inej vhodnej práce, ktorú žalovaný doručil žalobcovi rovno s výpoveďou, vyjadril svoje či už kladné alebo záporné stanovisko, rozviazal s ním pracovný pomer podľa § 63/1 písm. b) ZP. To, že sa žalobca k ponuke nevyjadril, potvrdil vo svojej výpovedi štatutárny zástupca žalovaného, a aj svedkyňa L., ktorá uviedla vo svojej výpovedi: ,,pán O. sa v danom momente nevyjadril, že to pracovné miesto prijíma ani, že či vlastne teda by mal o takúto pozíciu záujem. Vlastne to zostalo akoby otvorené." Samotný žalobca požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia ohľadom ponúkanej pracovnej pozície o pár dní. Toto mu zo strany žalovaného umožnené nebolo a trval na podanej výpovedi. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo 261/2007 „Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii (viď znenie § 63 ods. 2 ZP v čase dania výpovede). Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 ZP pre platnosť výpovede." Zo strany žalobcu nedošlo k odmietnutiu ponúknutého pracovného miesta, preto nedošlo k splneniu podmienky uvedenej v § 63/2 ZP. Výpoveď je z uvedeného dôvodu neplatná. Súd ďalej poukázal na bod 2 samotnej výpovede v ktorom žalovaný uvádza: „Zamestnávateľ Vás nemá možnosť ďalej zamestnávať vo Vašom mieste výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas, nemá pre Vás inú vhodnú pracovnú pozíciu, a preto Vám nemá možnosť ponúknuť inú vhodnú prácu podľa § 63/2 ZP“. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, keďže samotný žalovaný ponúkol žalobcovi pracovnú pozíciu, a to Manažér oddelenia Bankový a priamy obchodný kanál, avšak bez toho, aby sa mu žalobca k tejto ponuke vyjadril, keď mu zároveň doručil aj výpoveď, ktorá obsahovala v bode 2 aj vyššie uvedený text. Takže nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, ktoré uvádza v bode 2 predmetnej výpovede, pretože iná vhodná pracovná pozícia ponúknutá bola a aj napriek tomu, že žalobca túto ponuku neodmietol, postupoval žalovaný tak, ako keby k odmietnutiu došlo. Zároveň treba aj s prihliadnutím na vykonané dokazovanie uviesť, že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť z časového hľadiska ešte predtým, než pristúpil k výpovedi. Výpoveď spolu s ponukou pracovnej pozície + čas 2 hod. na zaslanie stanoviska doručil žalobcovi 1.6.2015. Čiže v tomto prípade sa nedá hovoriť, že išlo o splnenie ponukovej povinnosti pred daním výpovede. Ponuková povinnosť zamestnávateľa musí byť v súlade s dobrými mravmi. Zamestnávateľ konajúci v súlade s dobrými mravmi by mal v čase od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene až do doručenia výpovede zrealizovať ponukovú povinnosť. Súd preto s prihliadnutím na vykonané dokazovanie ako aj citované zákonné ustanovenia rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a že pracovný pomer trvá. 5/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v 100% výške. 6/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nesplnil riadne tzv. ponukovú povinnosť. V prejednávanej veci žalovaný žalobcovi pracovné miesto ponúkol, rovnako nesporné bolo, že žalobca sa k ponuke nijako nevyjadril, túto pasivitu žalobcu mal súd vyhodnotiť ako odmietnutie ponúknutej práce. Záver súdu prvej inštancie, že ak sa zamestnanec nevyjadrí k ponúknutému miestu, znamená to nesplnenie si povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zák. práce považoval za absurdný a neudržateľný. Zamestnávateľ nemá žiadne prostriedky ako odpoveď od zamestnanca vynútiť, zamestnanec taktiež nemá žiadnu povinnosť odpovedať. V súdenej veci žalovaný predložil žalobcovi ponuku inej vhodnej pracovnej pozície - „Manažér oddelenia Bankový a priamy obchodný kanál “ dňa 1. 6. 2015, túto ponuku žalobcovi predložil pred odovzdaním výpovede z pracovného pomeru. Žalobca sa k tejto ponúknutej pozícii nevyjadril, po čom žalovaný platne doručil žalobcovi výpoveď s konštatovaním, že ho nemá ako ďalej zamestnávať. Nad rámec zákonnej povinnosti poskytol žalovaný žalobcovi dodatočnú lehotu na vyjadrenie sa k ponúknutej pozícii spoločne s informáciou, že ak by ju žalobca v stanovenej lehote do 18:00 hod toho dňa prijal, žalovaný svoju výpoveď stiahne, pričom žalobca sa v pozícii nevyjadril ani v dodatočnej poskytnutej mu lehote. Žalobca sa k ponuke teda nevyjadril ani na stretnutí dňa 1. 6. 2015, ale ani v dodatočne mu poskytnutej lehote, resp. do dnešného dňa. Neprijatím tejto ponuky zo strany žalobcu došlo k naplneniu ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce a následnému platnému doručeniu výpovede a tým aj ku skončeniu pracovného pomeru. Žalovaný poukázal v súvislosti s pasivitou zamestnanca pri reakcii na ponuku inej pre neho vhodnej práce i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 21Cdo/2088/98, podľa ktorého za odmietnutie inej práce zodpovedajúcej kvalifikácii zamestnanca je treba považovať nielen prejavenie nesúhlasu zamestnanca so svojim zaradením na takú prácu vykonaný voči zamestnávateľovi, ale aj konanie zamestnanca spočívajúce v tom, že návrh na uzatvorenie dohody o jeho ďalšom pracovnom zaradení neprijme v lehote určenej zamestnávateľom. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný na stretnutí dňa 1. júna 2015 doručil žalobcovi tak ponuku inej vhodnej práce so sprievodným listom ohľadne vyjadrenia sa k ponuke, ako aj výpoveď z pracovného pomeru. Žalobcovi teda v momente doručenia výpovede stále neuplynula lehota na vyjadrenie sa v ponuke inej vhodnej práce. Žalovaný sa podľa žalobcu mýli, keď tvrdí, že zamestnávateľ nemá povinnosť určiť zamestnancovi lehotu na vyjadrenie sa k ponuke inej vhodnej práce. Hoci zákon výslovne o takejto lehote nehovorí, lehota je základnou súčasťou ponukovej povinnosti. Ak by zamestnanec nemal žiadnu lehotu na prijatie alebo odmietnutie ponuky, bola by ponuková povinnosť len formalitou neplniacou základný cieľ, a to chrániť zamestnancov pred stratou zamestnania. Z princípu dobrých mravov vyplýva, že takáto lehota musí byť primeraná tak, aby zamestnanec mohol ponuku inej vhodnej práce vyhodnotiť a prípadne ju prijať. Ak teda zamestnávateľ dal zamestnancovi lehotu na vyjadrenie sa k ponuke, nemôže tvrdiť, že zamestnanec sa mal k ponuke vyjadriť okamžite. Rovnako tak ak zamestnanec dostane od zamestnávateľa lehotu na prijatie návrhu a táto lehota plynie, nemôže zamestnávateľ tvrdiť, že zamestnanec ponuku odmietol. Preto, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď pred tým, ako tomuto uplynula lehota na vyjadrenie sa k ponuke inej vhodnej práce, zamestnávateľ si svoju ponukovú povinnosť riadne nesplnil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na rozhodnutie NS ČR, toto účelovo dezinterpretuje, keď cituje len prvú časť rozhodnutia bez jeho pokračovania, v ktorom súd konštatuje, že lehota na prijatie návrhu nesmie byť neprimerane krátka a jej stanovenie nemôže byť výsledkom zneužitia práva zamestnávateľa na ujmu zamestnanca. Žalobca preto považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, navrhol preto jeho potvrdenie. 8/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru že opodstatnené nie je. 9/Podľa § 63 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a/zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b/zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. 10/Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až d/ Zákonníka práce, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Zamestnávateľovi dáva dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide tu o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. V takomto prípade sa logicky pre platnosť výpovede splnenie ponukovej povinnosti nevyžaduje. Po druhé, ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť; inak nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce a výpoveď je preto neplatná. Treba uviesť, že splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t.j. či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede. 11/Povinnosť zamestnávateľa urobiť ponuku ustanovenú v § 63 ods. 2 Zákonníka práce má v podstate povahu smerujúcu k uzavretiu dohody o zmene dohodnutých pracovných podmienok ohľadne druhu vykonávanej práce v zmysle ustanovenia § 54 Zákonníka práce. Po jej vykonaní je výlučne na rozhodnutí zamestnanca, voči ktorému zamestnávateľ ponuku urobil, či túto ponuku odmietne alebo ju prijme. Ak zamestnanec ponúknutú pracovnú príležitosť odmietne, je tým dovŕšená podmienka uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede. Ponúknuté pracovné miesto zostáva aj naďalej neobsadené. V opačnom prípade, tj. ak zamestnanec prijme ponúknutú prácu, dochádza ku zmene dojednaných pracovných podmienok týkajúcich sa dohodnutého druhu práce v zmysle § 54 Zákonníka práce a predtým existujúca potreba rozviazania pracovného pomeru sa stáva neaktuálna. Okamžikom prijatia ponuky zo strany zamestnanca prestáva byť toto miesto voľným pracovným miestom. 12/V súdenej veci nebolo sporné, že žalovaný dňa 1.6.2015 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, kde ohľadom ponukovej povinnosti zamestnávateľa (bod 2. výpovede) konštatoval, že nemá možnosť ďalej žalobcu zamestnávať v mieste výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas, nemá pre neho inú vhodnú pracovnú pozíciu, a preto mu nemá možnosť ponúknuť inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 Zák. práce. Súčasne s výpoveďou však doručil žalovaný žalobcovi i ponuku inej vhodnej práce a výzvu na vyjadrenie sa k ponúknutej pracovnej pozícii do 18:00 hod. toho istého dňa, čím vyvrátil vlastné tvrdenie ohľadom nemožnosti ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu. Skutočnosť, že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu, musí byť obom stranám zrejmá už v momente dania výpovede z pracovného pomeru. Neobstojí tak postup zvolený žalovaným, ktorý na stretnutí dňa 1. júna 2015 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru s tým, že poskytol (podľa jeho tvrdenia nad rámec zákonnej povinnosti) žalobcovi dodatočnú lehotu na vyjadrenie sa k ponúknutej pozícii spoločne s informáciou, že ak by ju žalobca v stanovenej lehote do 18:00 hod toho dňa prijal, žalovaný svoju výpoveď „stiahne“. Žalobcovi v momente doručenia výpovede skutočne neuplynula lehota na vyjadrenie sa v ponuke inej vhodnej práce, ktorá musí byť stanovená s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam primerane tak, aby zamestnanec mohol ponuku inej vhodnej práce vyhodnotiť a prípadne ju prijať. Lehota stanovená zamestnávateľom zamestnancovi na vyjadrenie sa k ponúknutej pracovnej pozícii teda musí jednak svojou dĺžkou umožniť zamestnancovi vyhodnotenie ponuky a rozhodnúť sa ohľadom ďalšieho zamestnania u zamestnávateľa, súčasne táto lehota nemôže uplynúť až po daní výpovede zamestnancovi zamestnávateľom, kedy už akékoľvek vyjadrenie zamestnanca ohľadne ponuky ďalšieho zamestnania je celkom bezvýznamné. Žalovanému v súdenej veci nič nebránilo, aby dal žalobcovi ponuku inej vhodnej práce pred daním výpovede aj s primeranou lehotou na vyjadrenie sa k ponuke, keď v zmysle § 62 ods. 7 Zák. práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda v danom prípade bol dostatok času na realizáciu ponukovej povinnosti počas celého mesiaca jún 2015. Ak teda žalovaný dal žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k ponuke (hoci neprimerane krátku v trvaní cca dvoch hodín), nemôže tvrdiť, že žalobca sa mal k ponuke vyjadriť okamžite. Rovnako tak ak zamestnanec dostane od zamestnávateľa lehotu na prijatie návrhu a táto lehota plynie, nemôže zamestnávateľ tvrdiť, že zamestnanec ponuku odmietol. Preto, ak žalovaný dal žalobcovi výpoveď pred tým, ako tomuto uplynula lehota na vyjadrenie sa k ponuke inej vhodnej práce, zamestnávateľ si svoju ponukovú povinnosť riadne nesplnil a výpoveď z pracovného pomeru je tak neplatný právny úkon. 13/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 14/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 15/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Bratislava, 30. január 2018