KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava11. 6. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/170/2017 z 11. 6. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2018, sp. zn. 8Co/170/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1215227192.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/170/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227192
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215227192.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom,
so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, A., o
zaplatenie 99,05,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 17. júna 2016 č. k. 21C/366/2015 - 20, v časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 76,48 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 17. júna 2016 č. k. 21C/366/2015 - 20, uložil súd prvej inštancie žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 99,05 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 02.07.2014 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 31.08.2010 vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkový
vzťah založený poistnou zmluvou č. 606/241841 - 7, pričom predmetom poistenia bolo povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto záväzkového
vzťahu vyplývala pre žalobcu ako poisťovateľa povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak
nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a žalovanému, ako poistníkovi povinnosť platiť
ročné poistné vo výške 169 eur v štvrťročných platbách vo výške 42,25 eur. Žalovaný splátky poistného
pravidelne neuhrádzal, preto došlo k zániku poistenia dňa 01.07.2014. V dôsledku zániku poistnej
zmluvy vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie poistného do okamihu zániku poistenia v celkovej výške
99,05 eur. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 9 ods. 4 a § 11 ods. 11
prvá veta zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, v spojení s § 788 ods. 1 a 3, § 795 ods. 1, § 796 ods. 1 a 2 a § 803 ods.
1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie poistného v žalovanej
výške, a preto s poukazom na zákonné ustanovenia žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa
§ 150 ods. 2 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 16,50 eur, ktorá predstavuje
zaplatený súdny poplatok, keď toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v rozsahu uplatnených trov právneho
zastúpenia žalobcu považoval za dôvodné náhradu trov konania znížiť, keď žalobca si uplatnil trovy
právneho zastúpenia v sume 59,98 eur, čo spolu so súdnym poplatkom predstavuje sumu 76,48 eur,
ktorá je neprimeraná voči pohľadávke 99,05 eur.
2. Proti tomuto rozsudku; v časti týkajúcej sa náhrady trov konania; podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, aby mu bola
priznaná náhrada trov prvoinštančného konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 59,98 eur (za 2 úkony právnej služby po 16,60 eur + DPH
a 2-krát režijný paušál po 8,39 eur + DPH). Dôvodil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a poukázal aj na existenciu iných vád, ktoré viedli k nesprávnemu



a nezákonnému zníženiu náhrady trov konania. Tvrdil, že si uvedomuje skutočnosť, že rozdiel medzi
požadovanou a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný, avšak má za to, že odôvodnenie
rozhodnutia o znížení trov konania nemá oporu v zákone. Poukázal na § 150 ods. 2 O.s.p. keď z
citovaného ustanovenia vyplýva, že aplikácia predmetného ustanovenia t. j. nepriznania alebo zníženia
náhrady trov konania je možná iba v tom prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky a to, že ide o
drobný spor, a že hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnených pohľadávok. Uviedol, že
pri drobných sporoch pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej pohľadávky, nemožno
bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané aj keď ich výška presahuje hodnotu sporu. V predmetnom
konaní trovy boli vyčíslené za skutočne nevyhnutné úkony potrebné pre úspešné uplatnenie práva
resp. nároku a suma 59,98 eur ním uplatňovaná predstavuje najnižšie možné vyčíslenie trov konania.
Tvrdil, že podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. nie sú naplnené a preto ani neexistuje dôvod
pre nepriznanie ním uplatnených trov konania v celom rozsahu. Dôvodil tým, že bol to žalovaný, ktorý
porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona ako aj z poistnej zmluvy, a to povinnosť riadne a včas
platiť poistné a donútil žalobcu k využitiu svojho práva upraveného v § 3 O.s.p. v zmysle ktorého každý
má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo ktoré bolo porušené. Úkony
ním uplatnené predstavujú 2 úkony právnej služby a to prevzatie veci a príprava zastúpenia a podanie
žaloby. Ďalej uviedol, že súd mal postupovať podľa § 1 a § 18 O.s.p. a že jeho názor plne korešponduje s
rozhodnutím Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 56/05 ako aj IV. ÚS 45/06. Zdôraznil, že ak by žalovaný
neporušil svoje povinnosti, nebol by nútený podať žalobu na súd za účelom vymoženia jeho pohľadávok.
Jeho právny zástupca si uplatňuje len takú výšku odmeny akú predpokladá príslušný právny predpis a
to vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 28.08.2014 č. k. 5Co/571/2014 - 49 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 31.01.2013 č. k. 3Co/287/2012 - 86, ktoré boli vydané v obdobnej veci.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 99,05 eur titulom
nezaplatenie poistného. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 99,05 eur s príslušenstvom. O trovách konania
rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 16,50 eur, ktorá
predstavuje zaplatený súdny poplatok, keď toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v rozsahu uplatnených
trov právneho zastúpenia žalobcu považoval za dôvodné náhradu trov konania znížiť, keď žalobca si
uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 59,98 eur, čo spolu so súdnym poplatkom predstavuje sumu
76,48 eur, ktorá je neprimeraná voči pohľadávke 99,05 eur.
6. Hoci podľa § 150 ods. 2 O.s.p bolo zníženie či nepriznanie náhrady trov konania výlučne na
úvahe konajúceho súdu, nestotožnil sa odvolací súd s posúdením nároku žalobcu na náhradu trov
konania súdom prvej inštancie tak, že žalobcovi nepatrí náhrada žiadnych trov právneho zastúpenia. V
prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval nesprávne,
keď trovy konania resp. trovy právneho zastúpenia, na náhradu ktorých vznikol úspešnému žalobcovi
nárok v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., znížil podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keď na takýto postup
neboli splnené zákonné podmienky. Trovy právneho zastúpenia v sume 59,98 eur; ktorých výška je z
hľadiska posúdenia naplnenia predpokladov pre aplikáciu citovaného ustanovenia rozhodujúca, nakoľko
poplatková povinnosť vyplývajúca priamo zo zákona je obligatórnou podmienkou konania vo veci samej
a jej krátenie alebo nepriznanie preto v rámci trov súdneho konania v drobných sporoch do úvahy
neprichádza; nedosahujú takú výšku, aby bolo možné prijať záver; predpokladaný ustanovením § 150
ods. 2 O.s.p.; že trovy (59,98 eur) sú zjavne neprimerané voči uplatnenej pohľadávke (99,05 eur).
7. Žalobca si náhradu trov konania, ako aj právneho zastúpenia, riadne uplatnil a zároveň aj vyčíslil už
v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 16.12.2015. V
konaní vo veci samej tak úspešnému žalobcovi vznikol okrem nároku na náhradu trov konania aj nárok
na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia za dva úkony poskytovanej právnej služby,
a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby po 16,60 eur, 2 x paušálna náhrada po 8,39 eur,
k tomu 20% DPH, spolu vo výške 59,98 eur.
8. Vzhľadom na to, že po prijatí novej právnej úpravy už aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. týkajúca sa
drobných sporov do úvahy neprichádza, nezaoberal sa odvolací súd možnosťou zníženia či nepriznania
trov konania z hľadiska ich primeranosti vo vzťahu k výške pohľadávky.



9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa §
388 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov (prvoinštančného) konania vo výške 76,48 eur, ktoré
mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za žalobu v sume 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia
za dva úkony právnej služby v sume 59,98 eur.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu,
nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 21C/366/2015

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam