KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava16. 1. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/232/2017 z 16. 1. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. januára 2018, sp. zn. 2Cob/232/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1216200378.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/232/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216200378
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216200378.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Ignis Dekor, s.r.o., so sídlom
Kamenohorská 3580/19A, Hlohovec, IČO: 36 278 777, zast. JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so
sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: Green Art a.s., so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO:
36 808 601, zast. MST PARTNERS s.r.o., AK so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o
zaplatenie 500,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II č.k. 42Cb/9/2016-47 zo dňa 9.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/9/2016-47 zo dňa 9.8.2017
v napadnutom výroku I., ktorým súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej
bolo konanie o zaplatenie istiny vo výške 465,34 € zastavené, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že: I. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov
konania v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny vo výške 465,34 eur zastavené, II. vo
zvyšnej časti žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, III. vracia žalobcovi krátený súdny
poplatok za žalobu vo výške 23,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti
tohto uznesenia, a IV. zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/9/2016-25 zo dňa
17.02.2016, ktorým bol vyrubený súdny poplatok za odpor, v celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške
965,34 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom neuhradenia faktúry za dodaný tovar.
Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd uznesením zo dňa 21.03.2016, č.k. 42Cb/9/2016-28
konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 465,34 € zastavil, pričom v rámci odôvodnenia predmetného
rozhodnutia uviedol, že o trovách konania v späťvzatej časti bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Dňa 01.07.2016 bola uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn 36R/2/2016 povolená reštrukturalizácia
žalovaného, na základe čoho bolo predmetné súdne konanie ex lege prerušené v súlade s § 118 ods.
4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že čiastočné späťvzatie žaloby procesne zavinil žalovaný tým, že
žalobcovi čiastočne plnil žalovanú sumu vo výške 465,34 € až po podaní žaloby na súd (sumu vo výške
65,34 € dňa 12.02.2016 a sumu vo výške 400,- € dňa 09.03.2016), čo žalobca súdu preukázal
predloženými výpismi z bankového účtu. S ohľadom na vyššie uvedené súd o nároku na náhradu trov
konania v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny vo výške 465,34 € zastavené uznesením zo dňa
21.03.2016, č.k. 42Cb/9/2016-28 rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že v tejto časti priznal právo
na náhradu trov konania žalobcovi. V zostávajúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 500,- € s príslušenstvom



bolo konanie zastavené zo zákona (§ 156 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii), a preto
súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 256 C.s.p. a contrario tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žiadna z nich procesne nezavinila zastavenie konania.

4. Proti výroku č. I. uznesenia súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia. Uviedol, že dobrovoľne uhradil žalobcovi istinu vo výške 465,34 €. Podľa jeho
názoru mal žalobca nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny vo
výške 465,34 € zastavené, uplatniť voči žalovanému ako svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní
v súlade § 119 a nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko ide o typ nároku (pohľadávky)
obdobný ako istina. Uplatňovanie postupu súdu prvej inštancie, ktorý v predmetnom prípade priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny vo výške 465,34
€ zastavené však môže ovplyvniť správanie dlžníka v neprospech veriteľa v tom zmysle, že po začatí
súdneho konania dlžník, resp. žalovaný úmyselne neuhradí žiadnu časť žalovanej sumy, ani takú, ktorú
by považoval za opodstatnenú a čakal by na začatie reštrukturalizačného konania, s ktorým sú spojené
právne následky v zmysle zákona o KaR (najmä §§ 118 ods. 4 a 156 zákona o KaR), pretože, ako je
to v predmetnom prípade, obával by sa toho, že by musel žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania z tej
časti žalovanej sumy, ktorú by považoval za opodstatnenú. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie tak, že žalobcovi náhradu trov konania neprizná.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a
odvolaním žalovaného dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.

6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pojem procesné zavinenie použitý v ustanovení § 256
C.s.p. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu
a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy
konania. Podľa súdnej judikatúry za osobu, ktorá zavinila zastavenie konanie je považovaný aj žalovaný,
ktorý svoj dlh splnil (v tomto prípade odstránil závadný stav) po začatí sporu a vyvolal týmu žalobcu
nevyhnutnosť späťvzatia žaloby.

8. V prejednávanej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby
čiastočne plnil, zavinil teda zastavenie konania. Žalobcovi preto s poukazom na citované ustanovenie
zákona vzniklo právo na náhradu trov konania. Podľa odvolacieho súdu na tom nič nemení ani
skutočnosť, že následne došlo k prerušeniu konania a zastaveniu konania ex lege podľa príslušných
ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Keďže
súd rozhoduje o trovách konania v konečnom rozhodnutí, súd prvej inštancie postupoval správne, keď o
predmetných trovách rozhodol až v napadnutom uznesení a uplatnil zásadu procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Nemožno súhlasiť s odvolateľom, že žalobca si mal nárok na náhradu trov konania prihlásiť
prihláškou v reštrukturalizácii, keďže trovy konania sú náklady spojené s vedením súdneho konania
a žalobca v rozhodnom čase (keď bolo možné prihlásiť pohľadávky) nemal vedomosť ako súd prvej
inštancie rozhodne o trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 262
ods. 2 C.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1216200378

  1. 9. 8. 2017Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/9/2016 z 9. 8. 2017potvrdené
  2. 16. 1. 2018Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/232/2017 z 16. 1. 2018 (toto rozhodnutie)