Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/47/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216200670 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216200670.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov 159/41, so sídlom Medvedzie 159/41, Tvrdošín, IČO: 37 981 633, zast. JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel č. 177, Podbiel, proti žalovanému: KOMTERM Slovensko, a.s., so sídlom Na stanicu 22, Žilina, IČO: 35 792 604, zast. JUDr. Marekom Letkovským, advokátom so sídlom Legionárska 1/C, Bratislava, o žalobe na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/18/2016-146 zo dňa 7.11.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/18/2016-146 zo dňa 7.11.2017 p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.01.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd povolí obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/99/2010 a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. 3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu a žalovaného vedenej pod sp. zn. 22Cb/99/2010 rozsudkom zo dňa 23.01.2012, č.k. 22Cb/99/2010-153 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.04.2013, č.k. 1Cob/284/2012-246 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2013 žalobu žalobcu zamietol. Žaloba bola zamietnutá z toho dôvodu, že pojmy výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla nie sú pomenovaním totožného technického objektu, nakoľko takéto tvrdenie žalobcu bolo vylúčené na základe odborného posudku vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Gajdošom ktorý potvrdil, že zásobovanie teplom jednotlivých bytových domov zásobovaných z tepelného zdroja žalovaného ide cez výmenníkovú stanicu do jednotlivých odovzdávacích staníc tepla v obytných domoch. 4. Na Okresnom súde Bratislava II je vedených viac konaní týkajúcich sa rovnakej právnej problematiky, a to napríklad konanie vedené pod sp. zn. 14C/91/2010, ktorého stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Okresný súd Bratislava II v tomto konaní na základe zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave 2Co/229/2014 zo dňa 30.04.2014 nariadil uznesením zo dňa 19.06.2015 vykonať znalecké dokazovanie za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku v ktorom bude vysvetlený z technického hľadiska rozdiel medzi výmenníkovou stanicou a objektovou odovzdávajúcou stanicou tepla. 5. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že rozdiel medzi objektovou odovzdávajúcou stanicou tepla /OOST/ a objektom výmenníkovej stanice /VS/ spočíva v tom, že OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome a objekt výmenníkovej stanice /VS/ predstavuje v praxi často používané, avšak neodborné označenie objektu odovzdávajúcej stanice tepla /OST/, ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu a zvyčajne ide o samostatný stavebný projekt. Vo faktúre žalobcu za dodávku elektrickej energie však bolo uvedené: "Fakturujeme Vám spotrebu elektrickej energie v našom bloku z Vašej OOST". Bol v nej teda odborne správne uvedený názov objektu umiestneného v budove žalobcu. Pojmoslovie použité vo fakturácii žalobcu zodpovedá v praxi zaužívanému, aj keď neodbornému a zjednodušenému pojmu - výmenníková stanica /VS/. Nakoľko dodávka tepla na sídlisku Medvedzie je zabezpečovaná zo zdroja primárnou vetvou po objektové OST tlakovo nezávislé s výmenníkmi tepla, slovné spojenie "jednotlivé výmenníkové stanice" uvedené v bode 6.2 Zmluvy o dodávke tepla č. TE 02-050/06 zo dňa 02.01.2007 obsahovo zodpovedá odbornému pojmu v skratke označenému ako OOST. 6. Z uvedeného vyplýva, že súdy oboch stupňov ktoré vo veci rozhodli na tom základe, že pojmy výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla nie sú pomenovaním totožného technického objektu, rozhodli nesprávne a žalobca bol na svojich oprávnených nárokoch uvedenými rozsudkami ukrátený. 7. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 20.07.2016 kde uviedol, že žalobca v podanej žalobe účelovo zamlčal niektoré dôležité skutočnosti. Žalobca tvrdí, že dôvodom pre zamietnutie jeho žaloby bola v podstate rozdielnosť pojmov. Súd prvej inštancie však žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojej žaloby, pričom medzi stranami došlo dňa 19.05.2009 k dohode, na základe ktorej si upravili sporné otázky, čo bolo naviazané na posúdenie otázky, či žalobca je odberateľom tepla alebo konečným spotrebiteľom. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že samotná faktúra vystavená žalobcom nepreukazuje skutočnú cenu elektrickej energie a žalobca nepreukázal dôvodnosť žalovanej sumy ani čo do jej výšky, ani čo do jej právneho základu. Súd prvej inštancie tak vykonal dostatočné množstvo dôkazov, ktoré všetky viedli k vecne správnemu záveru, že žaloba nie je dôvodná a správnosť týchto záverov potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. 8. Znalecký posudok na ktorý sa žalobca odvoláva vo svojom podaní bol vyhotovený znalcom Ing. Tiborom Romanom ako kontrolný znalecký posudok v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava II vedenom pod sp. zn. 14C/91/2010. Avšak tvrdenie žalobcu o tom, že znalecký posudok bol vyhotovený na základe zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 2Co/229/2014 je zavádzajúce, nakoľko odvolacie rozhodnutie žiadne priame usmernenie na vykonanie znaleckého posudku neobsahuje. Krajský súd v Bratislave pritom pôvodný rozsudok v konaní 14C/91/2010 zrušil primárne z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Vzhľadom na podrobnosť obsahu tohto znaleckého posudku na jeho závery prihliadol aj Okresný súd Bratislava II v inom, skutkovo obdobnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/65/2010 v ktorom bol vydaný rozsudok ktorým súd žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol, pričom toto žalobca v žalobe na obnovu konania uviesť opomenul. 9. Žalovaný má ďalej za to, že nie sú naplnené podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 Cs.p., nakoľko žalobca mohol dôkaz použiť aj skôr, keďže v skoršom konaní mohol vykonanie znaleckého dokazovania navrhnúť. Rovnako nie je naplnený ani druhý predpoklad podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, keďže dôkaz nie je spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre toho, kto žalobu na obnovu konania podáva. V prípade, že by sa súd nestotožnil s názorom žalovaného o zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania, žalovaný navrhuje aby súd zamietol žalobu na obnovu konania z dôvodu, že neexistujú dôvody pre ktoré by obnova konania z vecného hľadiska mala byť povolená. 10. K obsahu znaleckého posudku predloženého žalobcom žalovaný uviedol, že jeho záver v plnej miere potvrdzuje tvrdenia žalovaného prezentované v skončenom súdnom konaní 22Cb/99/2010, ako aj v ďalších obdobných konaniach kde vystupuje na strane žalovaného. Na strane 13 znaleckého posudku v druhom odseku znalec konštatuje, že žalovaný dodáva teplo zo svojej prevádzky Nižná do OST umiestnených u jednotlivých odberateľov, pričom v jeho technológii sa nenachádzajú sekundárne rozvody. Sekundárny rozvod je časť tepelnej sústavy ktorá sa nachádza za takzvaným výmenníkom tepla, teda zariadením kde dochádza k odovzdaniu teplonosnej látky medzi dodávateľom (žalovaným) a odberateľom (žalobcom). Toto zariadenie sa nachádza aj v bytovom dome žalobcu v suteréne v osobitnej miestnosti. Sekundárny rozvod je vlastne tvorený rozvodmi, ktoré (ktorého čerpadlá) teplonosnú látku dopravujú v rámci bytového domu do výmenníka do radiátorov, resp. teplú vodu do kohútikov v jednotlivých bytoch. Zo záverov znaleckého posudku je evidentné, že tieto sekundárne rozvody vlastnícky nepatria žalovanému, a teda že elektrická energia spotrebovaná v týchto rozvodoch nie je elektrickou energiou ktorú spotrebúva žalovaný. Žalovaný rovnako poukazuje na záver znalca, že nikde v sústave vo vlastníctve žalovaného sa nenachádzajú sekundárne rozvody, pretože pôvodný 4- trubkový systém bol nahradený novším 2-trubkovým systémom. 11. Vo vzťahu k výmenníkovej stanici VS4 žalovaný uviedol, že sa tu takisto nenachádzajú sekundárne rozvody, pričom znalec nadviazal na stanovisko URSO z 24.08.2011, podľa ktorého v objekte s takýmto označením sa upravujú parametre teplonosnej látky pre viac objektov. Znalec skonštatoval, že toto stanovisko URSO je v súlade s realitou. V ďalšom znalec pokračuje vo vzťahu k VS4, že sa jedná o označenie objektu a že v žiadnom rozhodnutí URSO, ani v protokoloch o overení hospodárnosti prevádzky nie je žiadny sekundárny rozvod. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemá vo svojej sústave v Tvrdošíne na sídlisku Medvedzie žiadne sekundárne rozvody. Pre posúdenie objektu ako OOST je kľúčová absencia sekundárnych rozvodov na ceste dodávky tepla. Znalec ďalej uviedol, že ide zvyčajne o samostatný stavebný objekt v ktorom je umiestnené vlastné technologické zariadenie OST slúžiace k úprave parametrov teplonosného média primárnej tepelnej siete na parametre vhodné pre vykurovacie sústavy. Dodávka tepla z takejto OST sa zabezpečuje tlakovo nezávislým systémom výmenníkov tepla cez sekundárne rozvody dodávateľa. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo svojej sústave nemá sekundárne rozvody, čo znalec konštatuje aj v odpovedi na otázku č. 2. Výsledkom týchto po odbornej stránke veľmi obšírnych a odborných vyjadrení znalca je záver, že žalovaný nie je povinný znášať náklady na elektrickú energiu podľa žaloby tak, ako ho pôvodne žaloval žalobca a že pojmy VS a OOST sú pojmami odlišnými. Je totiž nesporné, že žiadny sekundárny rozvod nie je súčasťou rozvodov žalovaného (ktorý má len rozvody primárne), a preto náklady na elektrickú energiu spotrebovanú v sekundárnych rozvodoch má znášať ich vlastník, čo sú spoluvlastníci bytového domu (tí tieto náklady znášajú prostredníctvom vyúčtovaní žalobcu). Predmetom žaloby aj vo vyššie uvedenom konaní bola totiž elektrická energia spotrebovaná v sekundárnom rozvode, a to čerpadlami ktoré slúžia na dodávku tepla, resp. teplej vody po odovzdaní žalovaným ako dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi k spotrebiteľom. Ak by totiž čerpadlá sekundárneho obvodu zostali vypnuté, obyvatelia domu by teplo v bytoch nemali, pretože by sa nemalo ako dostať k ním na jednotlivé poschodia, hoci by si žalovaný svoju povinnosť dodať teplo žalobcovi splnil v celom rozsahu. 12. Žalovaný zároveň uviedol, že v prípade podania žaloby o obnovu konania sa z hľadiska argumentácie jedná o rovnaký problém, o ktorý sa jednalo už v iných obdobných konaniach na Okresnom súde Bratislava II (9C/65/2010, 14C/91/2010), a teda o nepochopenie technickej podstaty veci. Tvrdenia ktoré žalobca uvádza na základe záverov znaleckého posudku nie sú správne, čo zrejme vyplýva z faktu, že sa jedná o závery z technického hľadiska zložitejšie. Žalovaný poukazuje na opakované závery znalca v znaleckom posudku, že na ceste dodávky tepla sa nenachádzajú žiadne sekundárne rozvody, čo je kľúčovým faktorom záveru, že žalovaný nie je povinný znášať elektrickú energiu o ktorú ho žalobca žaloval. 13. Žalobca sa k podaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 28.09.2016 kde uviedol, že v Zmluve na dodávku tepla je platne uvedený článok 6 bod 6.2, ktorý obaja účastníci bez nátlaku podpísali. Žalovaný vypracoval Zmluvu na dodávku tepla so svojimi právnikmi a odborníkmi, na základe čoho mali vedomosť o tom, čo v čl. 6.2 uviedli. Dokazuje to aj tá skutočnosť, že nasledujúce zmluvy na dodávku tepla z tohto istého obdobia pre bytovky v Nižnej už čl. 6 bod 6.2 nemajú uvedený. Žalovaný tak celé roky zavádzal súd o konečných spotrebiteľoch, o názvoch zariadenia, o platení elektriny za neexistujúce centrálne výmenníkové stanice a pod. Právny zástupca žalovaného tvrdí, že znalec Ing. Gajdoš potvrdil zásobovanie teplom na sídlisku Medvedzie cez centrálne výmenníkové stanice, avšak žalobca uvádza, že v čase vypracovania posudku Ing. Gajdoša v roku 2010 žiadne centrálne výmenníkové stanice neexistovali už sedem rokov. Obrana žalovaného je tak podľa názoru žalobcu založená na nepravdivom tvrdení, že v bode 6.2 mal žalovaný na mysli centrálne výmenníkové stanice (ktoré pri podpise 4 roky neexistovali) a nie domové výmenníkové stanice - VS (OST, OOST). 14. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.11.2017 Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovaného. Nedostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 06.11.2017, a to z dôvodu neodkladných pracovných povinností, pričom súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti 15. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 16. Žalobca sa podanou žalobou domáha povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/99/2010. Dôvodnosť vydania rozhodnutia, ktorým súd povolí obnovu konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 22Cb/99/2010 žalobca vidí v existencií skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník (strana sporu) použiť v pôvodom konaní, za predpokladu, že môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca za takýto dôkaz označil znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný Ing. Tiborom Romanom, znalcom v odbore energetika, odvetvie tepelná energetika, ako kontrolný znalecký posudok pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/91/2010. Účelom tohto znaleckého dokazovania bolo podľa tvrdení žalobcu vysvetlenie rozdielu medzi výmenníkovou stanicou a objektovou stanicou odovzdávajúcou teplo. Zo záverov znaleckého dokazovania pritom podľa skutočností tvrdených žalobcom v podanej žalobe vyplynulo, že rozdiel medzi objektovou odovzdávajúcou stanicou tepla / OOST/ a objektom výmenníkovej stanice /VS/ spočíva v tom, že OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome a objekt výmenníkovej stanice /VS/ predstavuje v praxi často používané avšak neodborné označenie objektu odovzdávajúcej stanice tepla /OST/, ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu a zvyčajne ide o samostatný stavebný objekt. 17. Žalobca mal za to, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 23.01.2012, č.k. 22Cb/99/2010-153 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.04.2013, č.k. 1Cob/284/2012-246 nesprávne dospel k záveru, že výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla nie sú pomenovaním totožného technického objektu. 18. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 397 písm. a) C.s.p., § 397 písm. b) C.s.p., § 400 C.s.p., § 403 ods. 1 C.s.p., § 403 ods. 2 C.s.p., § 410 C.s.p., § 414 C.s.p., § 470 ods. 1 C.s.p. 19. Súd prvej inštancie uviedol, že žaloba na obnovu konania bola podaná (konanie sa začalo) dňa 18.01.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, pričom dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Súd v zmysle vyššie uvedeného a v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. právne posudzoval vec podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z., nakoľko toto ustanovenie zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pre dňom účinnosti nového zákona. 20. Súd žalobu žalobcu na obnovu konania preskúmal z formálnej i obsahovej stránky a v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, od ktorých žalobca odvodzuje splnenie predpokladov pre povolenie obnovy konania a zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba žalobcu na obnovu konania nie je dôvodná. 21. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu aby mohol byť znova prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Inštitút obnovy konania pritom predstavuje zásah do právnej istoty, keďže umožňuje znovu konať a rozhodovať vo veciach, ktoré už boli právoplatne rozsúdené, a preto je namieste doslovná aplikácia príslušných ustanovení pri výklade prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania. 22. Žalobca ako dôvod obnovy konania uviedol, že sú tu dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca za tento dôkaz označil znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný znalcom Ing. Tiborom Romanom pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/91/2010. Podľa tvrdení žalobcu, zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že súdy oboch stupňov ktoré vo veci rozhodli na tom základe, že pojmy výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla nie sú pomenovaním totožného technického objektu, rozhodli nesprávne a žalobca bol týmito rozhodnutiami ukrátený na svojich oprávnených nárokoch. Zároveň žalobca zdôraznil, že zo znaleckého posudku vyplýva, že rozdiel medzi objektovou odovzdávajúcou stanicou tepla /OOST/ a objektom výmenníkovej stanice /VS/ spočíva v tom, že OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome a objekt výmenníkovej stanice predstavuje v praxi často používané avšak neodborné označenie objektu odovzdávajúcej stanice tepla /OST/, ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu a zvyčajne ide o samostatný stavebný objekt. Žalobca vo vystavenej faktúre uviedol, že žalovanému fakturuje spotrebu elektrickej energie v bloku žalobcu z OOST žalovaného, pričom pojmoslovie použité vo fakturácii žalobcu zodpovedá v praxi zaužívanému aj keď neodbornému pojmu výmenníková stanica /VS/. Rovnako v Zmluve o dodávke tepla č. TE 02-050/06 zo dňa 02.01.2007 bod 6.2 je uvedené slovné spojenie "jednotlivé výmenníkové stanice", čo obsahovo zodpovedá odbornému pojmu v skratke označenému ako OOST. 23. Súd v kontexte skutočností uvedených žalobcom v žalobe na obnovu konania kde sa žalobca okrem vymedzenia dôvodov týkajúcich sa obnovy konania zaoberal aj samotným meritom veci ktoré prejednal súd v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/99/2010 uvádza, že konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach, pričom v prvej fáze súd skúma len to, či je obnova konania procesne prístupná. Až druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, t.j. až v druhej fáze konania sa skúma skutočná opodstatnenosť tvrdeného dôvodu žaloby na obnovu konania. Z vyššie uvedeného dôvodu súd neskúmal oprávnenosť tvrdeného práva či nároku žalobcu po vecnej stránke, keďže mnohé argumenty tvrdené žalobcom by boli relevantné až v následnom štádiu, pokiaľ by súd obnovou konania povolil. 24. Vo vzťahu k naplneniu dôvodov prípustnosti obnovy konania je potrebné zo strany súdu konštatovať, že procesná prípustnosť žaloby je podmienená tým, že žalobca nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť dôkazy, ktoré mu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Táto podmienka však nie je splnená, nakoľko žalobcom označený dôkaz, a to znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný znalcom Ing. Tiborom Romanom pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/91/2010 nemožno považovať za nový dôkaz, ktorý by žalobca nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, t.j. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn, 22Cb/99/2010. Súd uvádza, že žalobcovi v konaní vedenom pod sp. zn, 22Cb/99/2010 nič nebránilo v tom, aby v prípade ak sa nestotožňoval so záverom ktorý prezentoval znalec Ing. Miroslav Gajdoš v ním vypracovanom odbornom posudku ktorý v konaní 22Cb/99/2010 preložil žalovaný, podal z vlastnej iniciatívy návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, prípadne súdu predložil už vypracovaný znalecký posudok, ktorým by vyvrátil skutkové závery znalca Ing. Miroslava Gajdoša. Žalobca však žiadny návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v konaní 22Cb/99/2010 nepodal a rovnako v priebehu celého konania nepredložil súdu žiadny znalecký posudok svedčiaci v prospech jeho tvrdení, a to aj napriek tomu, že mal na to dostatočný časový priestor. Súd uvádza, že znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný znalcom Ing. Tiborom Romanom nemožno za žiadnych okolností považovať za nový dôkaz, ktorý by nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní. 25. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd ďalej uvádza, že žalovaný nesplnil ani druhý predpoklad podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, nakoľko ním označený a predložený znalecký posudok č. č. 1/2015 vypracovaný znalcom Ing. Tiborom Romanom nemožno považovať za dôkaz, ktorý je spôsobilý privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 26. Odhliadnuc od toho, že v prvej fáze súd skúma len to, či je obnova konania procesne prípustná súd nad rámec uvádza, že hlavným dôvodom pre ktorý Okresný súd Bratislava II v rozsudku zo dňa 23.01.2012, č.k. 22Cb/99/2010-153 žalobu žalobcu zamietol bol ten, že síce žalovaný v uzatvorenej Zmluve o dodávke tepla prevzal na seba záväzok uhradiť elektrickú energiu spotrebovanú jednotlivými výmenníkovými stanicami, avšak teplo dodávané žalovaným do obytného domu žalobcu neprechádzalo len cez výmenníkovú stanicu, ale aj cez odovzdávaciu stanicu tepla, pričom spotrebovaná elektrická energia ktorej preplatenia sa žalobca domáhal bola spotrebovaná až v odovzdávacej stanici tepla. Nakoľko sa žalovaný zmluvne nezaviazal aj na úhradu elektrickej energie spotrebovanej odovzdávacou stanicou tepla, súd vyslovil záver, že nemožno mať za to, že žalobcovi na základe uzatvorenej zmluvy vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2013, č.k. 1Cob/250/2011-323, ktorý sa v rámci svojho odôvodnenia stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pričom zdôraznil, že žalovaný pri dodávaní tepla v rokoch 2007 a 2008 nezahrnul do ceny tepla spotrebu elektrickej energie ktorú hradil žalobca a podľa zápisu zo dňa 19.05.2009 žalovaný až od roku 2009 uhrádza celú spotrebovanú energiu v odovzdávajúcej stanici tepla. 27. V konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/99/2010 bola tak medzi stranami sporná otázka povinnosti uhradiť náklady na elektrickú energiu spotrebovanú jednotlivými výmenníkovými stanicami za rok 2007 a 2008 titulom bodu 6.2 Zmluvy o dodávke tepla č. TE 02-049/06 zo dňa 02.01.2007. Na základe odborného posudku znalca Ing. Miroslava Gajdoša si však súd v konaní 22Cb/99/2010 jednoznačne ustálil, že pojem výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla nie sú pojmami pomenovávajúcimi totožný technický objekt, čo nekorešpondovalo s argumentáciou žalobcu. Žalovaný pri dodávaní tepla v rokoch 2007 a 2008 nezahrnul do ceny tepla spotrebu elektrickej energie ktorú hradil žalobca a podľa zápisu zo dňa 19.05.2009 žalovaný až od roku 2009 uhrádza celú spotrebovanú energiu v odovzdávajúcej stanici tepla ktorá je zahrnutá v cene tepla. Za predchádzajúce obdobia sa žalovaný nezaviazal na zaplatenie elektrickej energie spotrebovanej v odovzdávacej stanici tepla a pokiaľ žalobca za rok 20007 a za rok 2008 vystavil sporné faktúry, tieto nepreukazujú správnosť fakturovanej výšky elektrickej energie ktorú platil žalobca, pretože žalobca ním uhradenú cenu spotrebovanej elektrickej energie nepreukázal. 28. Tento záver súdov tak prvého ako i druhého stupňa však plne podporil aj znalecký posudok č. 1/2015 ktorý vypracoval znalec Ing. Tibor Roman pre konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/91/2010 s rovnakým predmetom konania ako bol predmet konania 22Cb/99/2010, t.j. znalecký posudok o ktorý žalobca opiera dôvodnosť svojej žaloby na obnovu konania. 29. Z obsahu predmetného znaleckého posudku mimo iné vyplýva, že z technického hľadiska rozdielom medzi objektovou odovzdávacou stanicou tepla (OOST) a výmenníkovou stanicou (VS) je ten, že objektová odovzdávacia stanica tepla OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome alebo v inom objekte, preto ide o objektovú odovzdávaciu stanicu tepla, respektíve domovú objektovú odovzdávaciu stanicu tepla. Toto technologické zariadenie je obvykle umiestnené v suteréne, respektíve v prízemí bytového domu (alebo v inom objekte). Technologické zariadenie OOST slúži na úpravu parametrov teplonosného média vonkajšej potrubnej siete (teda i primárnej siete) na parametre vhodné pre vnútornú vykurovaciu sústavu prípadne prípravu TUV zväčša jedného objektu. Pre posúdenie objektu ako OOST je kľúčová absencia sekundárnych rozvodov na ceste dodávky tepla. Objekt výmenníkovej stanice (VS) predstavuje v praxi často používané, avšak neodborné označenie objektu odovzdávacej stanice tepla (OST), ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). Ide zvyčajne o samostatný stavebný objekt, v ktorom je umiestnené vlastné technologické zariadenie OST, slúžiace k úprave parametrov teplonosného média primárnej tepelnej siete na parametre vhodné pre vykurovacie sústavy, prípadne prípravu tepelnej úžitkovej vody (TUV), zväčša niekoľkých, samostatne stojacich budov zásobovaných teplom. 30. Zároveň z neho vyplýva podstatná skutočnosť, a to že na ceste dodávky tepla CZT sídliska Medvedzie - Tvrdošín nejestvujú žiadne sekundárne rozvody, ktoré by zabezpečovali prenos tepla medzi OST nachádzajúcou sa mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobované ho objektu) do konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobované ho objektu). Ak by v rámci centrálneho zásobovania teplom (CZT) sídliska Medvedzie - Tvrdošín existoval aj sekundárny rozvod, žalovaný ako dodávateľ by musel mať takýto sekundárny rozvod uvedený v príslušných povoleniach, v stavebnom a kolaudačnom povolení ako aj v protokoloch SIEA. Práve v protokoloch SIEA by museli byť na základe rozdielu určeného meradla umiestneného na výstupe z OST (neodborne VS) nachádzajúcej sa mimo konkrétneho bytového domu a ďalšieho určeného meradla na vstupe do konkrétneho bytového domu vyhodnotené straty tepla na sekundárnom rozvode, respektíve hospodárnosť distribúcii tepla sekundárnym rozvodom. Uvedené však absentuje, čo potvrdzuje záver, že v rámci CZT sídliska Medvedzie -Tvrdošín nie sú sekundárne rozvody. V tejto súvislosti ďalej znalec uviedol, že je pravdou, že jedna z OST tlakovo nezávislých s vymenníkmi, ktorá je označená ako VS4- Medvedzie, sa nachádza stavebne mimo konkrétneho bytového domu SVB 51, avšak v jeho tesnej blízkosti. Napriek uvedenému od objektu VS 4 - Medvedzie do bytového domu (SVB 51) nevedie žiadny sekundárny rozvod, pretože ten nie je uvedený ani v povoleniach ani v protokoloch SIEA a nie sú v ňom vypočítavané straty - hospodárnosť rozvodov. Preto je nutné takýto rozvod považovať len za vnútorný rozvod, rovnako ako je to u ostatných OST tlakovo nezávislých umiestnených v konkrétnych bytových domoch a OST označenú ako VS 4- Medvedzie je nutné považovať za objektovú OST (OOST). 31. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje na to, že v uzatvorenej Zmluve o dodávke tepla zo dňa 02.01.2007 žalovaný prevzal na seba záväzok uhradiť elektrickú energiu spotrebovanú jednotlivými výmenníkovými stanicami, pričom teplo dodávané žalovaným do obytného domu neprechádzalo len cez výmenníkovú stanicu (VS) ale aj cez odovzdávaciu stanicu tepla (OOST), čo nie sú pojmy označujúce totožný technický objekt, čo vyplynulo mimo iného aj zo znaleckého posudku/odborného vyjadrenia vypracovaného Ing. Miroslavom Gajdošom. Aj napriek tomu žalobca vyúčtoval žalovanému za rok 2007 a 2008 spotrebu elektrickej energie v sekundárnom rozvode v bloku žalobcu z OOST. 32. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobcom označený znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný znalcom Ing. Tiborom Romanom o ktorý žalobca opiera dôvodnosť svojej žaloby na povolenie obnovy konania je dôkazom, ktorý bolo možné vykonať aj v pôvodnom konaní, a teda nejde o žiadny nový dôkaz o existencii ktorého žalobca v pôvodnom konaní nemal vedomosť, a preto jeho vykonanie nemohol navrhnúť. Je nepochybné, že žalobca mohol vypracovanie znaleckého posudku iniciovať a predložiť súdu sám v rámci pôvodného konania, prípadne mohol takýto návrh na vykonanie znaleckého posudku podať, a teda takýto dôkaz bolo možné objektívne vykonať aj v pôvodnom konaní. Rovnako však nebola v zmysle § 397 ods. 1 písm. a) C.s.p. kumulatívne splnená ani ďalšia podmienka, a to že takýto dôkaz by bol spôsobilý privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 33. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre povolenie obnovy konania - teda že by bol naplnený materiálny predpoklad ktorý umožňuje povoliť obnovu už právoplatne skončeného súdneho konania, a preto žalobu na obnovu konania zamietol. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 35. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval pri vyhodnocovaní dôkazov správne, prevzal verziu žalovanej strany o tzv. výmenníkových staniciach a preto jeho rozhodnutie má vady keď jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci čo je dôvodom na podanie odvolania podľa § 365 ods. 1, pis. h/ CSP, ktoré zdôvodnil tým, že na sídlisku Medvedzie neexistujú centrálne VS, ktoré mohol mať Komterm na mysli pri uzatváraní zmlúv. V platnej zmluve jasne v bode 6.2. stojí, že budú uhrádzať elektrickú .energiu, spotrebovanú v jednotlivých VS, tak v právnom štáte by malo platiť to, čo je v platnej zmluve a nie že sa budú o svoj právny nárok 8 rokov hrať so slovíčkami. Zdôraznil, že súdny znalec Ing. Tibor Roman potvrdil, že na sídlisku Medvedzie neexistujú žiadne centrálne VS. Táto skutočnosť sa dokáže v dôsledku nepodložených tvrdení žalovanej strany na súde tak pokrútiť, že nakoniec tri SVB museli uhradiť súdne trovy pre človeka, ktorý za firmu Komterm tvoril „odborné“ vyjadrenia. Trval na tom, aby súd zobral do úvahy aj to, že Ing. Gajdoš konštatuje na 4.strane - druhý odsek zdola a na poslednej strane za prvou pomlčkou svojho posudku, že Komterm a.s., zarátal do ceny tepla aj elektrickú energiu spotrebovanú vo VS, a keďže iné, ako domové VS neexistujú a ani nikdy za pôsobenia firmy Komterm a.s. neexistovali, nie je najmenší dôvod na to, aby elektrickú energiu žalovaná strana konečne neuhradila. Žalobca nesúhlasí so závermi súdu týkajúcimi sa tvrdenia súdu, že mali možnosť vykonať dôkaz znaleckým posudkom Ing. Tibora Romana č. 1/2015 aj v pôvodnom konaní a teda nejde o žiadny nový dôkaz o existencii ktorého nemali v pôvodnom konaní vedomosť. 36. Nemožno sa stotožniť s tvrdením, že mohli vypracovanie znaleckého posudku iniciovať a v rámci pôvodného konania ho aj predložiť. Zdôraznil, že v pôvodnom konaní iniciovali vyhotovenie odborného vyjadrenia prof. Ing. Karoila Honnera PhD pod č. 5/2011, ktorý bol jednoznačne v jeho prospech. 37. Znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Gajdoša, ktorý v rozpore so skutočnosťou „odborne“ tvrdil, že zásobovanie teplom jednotlivých bytových domov ide cez výmenníkovú stanicu do jednotlivých odovzdávacích staníc tepla v obytných domoch. 38. Absurdnosť tvrdenia tohto znalca je o to väčšia, že bola akceptovaná aj súdom v doterajších rozhodnutiach, aj v tomto napadnutom, keď na druhej strany súd prvej inštancie citujúc znalca Ing. Tibora Romana potvrdil vyvrátenie tvrdení znalca Ing. gajdoša, keď jednoznačne uviedol, že na ceste dodávky tepla na sídlisko Medvedzie neprechádzalo cez výmenníkové stanice, ktoré v zmysle znaleckého posudku Ing. Miroslava Gajdoša ani neexistovali. 39. Objekt výmenníkovej stanice ZVS predstavuje v praxi často používané avšak neodborné označenie objektu odovzdávajúcej stanice tepla OST. 40. Ak sa žalovaná strana zaviazala v zmluve platiť za elektrickú energiu vo výmenníkových staniciach tak v zmysle záverov znaleckého posudku Ing. Tibora Romana išlo o OOST alebo OST, ktoré boli v zmluve neodborne označené ako výmenníková stanica. 41. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu tak, že povolí obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn. 22Cb 99/2010. Zároveň zaviaže žalovanú stranu k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu pred súdom prvej i druhej inštancie v celom rozsahu. 42. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa pri zamietnutí žaloby na obnovu konania stotožnil s argumentáciou žalovaného, že na povolenie obnovy konania nie sú žiadne dôvody, pretože žalobcom označený „nový dôkaz“ nie je novým dôkazom, pretože žalobca mohol kedykoľvek v priebehu pôvodného konania taký dôkaz navrhnúť. Nie je tak pravdou tvrdenie žalobcu, že by súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal po meritórnom prejednaní veci, ale práve naopak, súd sa ani k meritórnemu posúdeniu nedostal, pretože na obnovu konania, kde by sa následne o merite veci hovorilo, vôbec nebol dôvod. 43. Z citovaného odôvodnenia rozsudku je teda zrejmé, že žalobca ako dôvody zamietnutia žaloby na obnovu konania neuvádza tie dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu súd prvej inštancie, ale také dôvody, ktoré sa žalobcovi javia ako vhodné pre jeho odvolanie, čo žalovaný považuje za účelové správanie žalobcu. 44. Žalovaný považuje odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku za absolútne neopodstatnené a nedôvodné. 45. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si náhradu trov konania žalovaného a žiada o ich zaplatenie na účet právneho zástupcu žalovaného. 46. V podanom vyjadrení zároveň podotkol, že žalobca urážlivým spôsobom vyjadruje na adresu ako žalovaného, tak právnych zástupcov žalovaného (či už minulých alebo súčasných), dokonca aj jedného zo znalcov, ktorí sa na základe svojej odbornosti vyjadrovali k veci v pôvodnom konaní. Žalobca sa ďalej dokonca vyhráža zverejnením prípadu v médiách. Žalovaný tieto vyjadrenia vníma tak, že žalobca protestuje proti všetkým vyjadreniam, ktoré nie sú v súlade s jeho tvrdeniami a presvedčením, hoci, ako bolo dokázané vo viacerých súdnych konaniach, presvedčením nesprávnym. Žalovaný má za to, že takéto vyjadrenia do prejavu advokáta, ktorý za žalobcu odvolanie spísal, nepatria, a to ani s poukazom na advokátsku etiku, ani na bežnú slušnosť a ďalej sa k nim odmieta vyjadrovať z dôvodu ich absolútnej irelevantnosti. 47. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 48. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 49. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 50. Podľa § 397 písm. a) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 51. Podľa § 397 písm. b) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 52. Skutočnosti uvedené pod písmenom a) citovaného ustanovenia sú skutočnosti rozhodnutia a dôkazy, ktoré nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 C.s.p., bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. 53. Proti pôvodnej úprave v OSP (§ 228 ods. 1 písm. a) OSP) zákonodarca spresnil, že dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. 54. Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. To je ďalší predpoklad povolenia obnovy konania. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. V žiadnom prípade však povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní čo znamená, že ak súd aj obnovu konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci, výsledky konkrétneho konania môže tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť a súd nemusí vyhovieť samotnému žalobnému návrhu na povolenie obnovy konania. 55. Z citovaného ustanovenia § 397 písm. b) teda vyplýva, že na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písm. a) ide o procesnú situáciu keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov tento dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci podiel typický príklad dôvodu na obnovu konania podľa § 397 písm. b). 56. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že neboli splnené predpoklady na povolenie obnovy konania v kontexte s citovaným ustanovením § 397 písm. a) a b) CSP. 57. Žalobca ako dôvod obnovy konania uviedol, že sú tu dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca za tento dôkaz označil znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný znalcom Ing. Tiborom Romanom pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/91/2010. Podľa tvrdení žalobcu, zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že súdy oboch stupňov ktoré vo veci rozhodli na tom základe, že pojmy výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla nie sú pomenovaním totožného technického objektu, rozhodli nesprávne a žalobca bol týmito rozhodnutiami ukrátený na svojich oprávnených nárokoch. Zároveň žalobca zdôraznil, že zo znaleckého posudku vyplýva, že rozdiel medzi objektovou odovzdávajúcou stanicou tepla /OOST/ a objektom výmenníkovej stanice /VS/ spočíva v tom, že OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome a objekt výmenníkovej stanice predstavuje v praxi často používané avšak neodborné označenie objektu odovzdávajúcej stanice tepla /OST/, ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu a zvyčajne ide o samostatný stavebný objekt. Žalobca vo vystavenej faktúre uviedol, že žalovanému fakturuje spotrebu elektrickej energie v bloku žalobcu z OOST žalovaného, pričom pojmoslovie použité vo fakturácii žalobcu zodpovedá v praxi zaužívanému aj keď neodbornému pojmu výmenníková stanica /VS/. 58. Nie je splnená podmienka, že žalobca nemohol použiť predmetný dôkaz, ktorý mu mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci aj v jeho konaní. Zdôraznil, že znalecký posudok vypracovaný Ing. Tiborom Romanom pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/91/2010 nemožno považovať za nový dôkaz, ktorý by žalobca nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, t.j. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn, 22Cb/99/2010. Odvolací súd uvádza, že žalobcovi v konaní vedenom pod sp. zn, 22Cb/99/2010 nič nebránilo v tom, aby v prípade ak sa nestotožňoval so záverom ktorý prezentoval znalec Ing. Miroslav Gajdoš v ním vypracovanom odbornom posudku ktorý v konaní 22Cb/99/2010 predložil žalovaný, podal z vlastnej iniciatívy návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, prípadne súdu predložil už vypracovaný znalecký posudok, ktorým by vyvrátil skutkové závery znalca Ing. Miroslava Gajdoša. Žalobca však žiadny návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v konaní 22Cb/99/2010 nepodal a rovnako v priebehu celého konania nepredložil súdu žiadny znalecký posudok svedčiaci v prospech jeho tvrdení, a to aj napriek tomu, že mal na to dostatočný časový priestor. 59. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný nesplnil ani druhý predpoklad podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, nakoľko ním označený a predložený znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný znalcom Ing. Tiborom Romanom nemožno považovať za dôkaz, ktorý je spôsobilý privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 60. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/99/2010-153, ktorým súd žalobu zamietol bol potvrdený rozsudkom KS v Bratislave pod č.k. 1Cob/250/2011-323, ktorý sa v rámci svojho odôvodnenia stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pričom zdôraznil, že žalovaný pri dodávaní tepla v rokoch 2007 a 2008 nezahrnul do ceny tepla spotrebu elektrickej energie ktorú hradil žalobca a podľa zápisu zo dňa 19.05.2009 žalovaný až od roku 2009 uhrádza celú spotrebovanú energiu v odovzdávajúcej stanici tepla. 61. V konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/99/2010 bola tak medzi stranami sporná otázka povinnosti uhradiť náklady na elektrickú energiu spotrebovanú jednotlivými výmenníkovými stanicami za rok 2007 a 2008 titulom bodu 6.2 Zmluvy o dodávke tepla č. TE 02-049/06 zo dňa 02.01.2007. Na základe odborného posudku znalca Ing. Miroslava Gajdoša si však súd v konaní 22Cb/99/2010 jednoznačne ustálil, že pojem výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla nie sú pojmami pomenovávajúcimi totožný technický objekt, čo nekorešpondovalo s argumentáciou žalobcu. 62. Tento záver súdov tak prvého ako i druhého stupňa však plne podporil aj znalecký posudok č. 1/2015 ktorý vypracoval znalec Ing. Tibor Roman pre konanie vedené na súde pod sp. zn. 14C/91/2010 s rovnakým predmetom konania ako bol predmet konania 22Cb/99/2010, t.j. znalecký posudok o ktorý žalobca opiera dôvodnosť svojej žaloby na obnovu konania. 63. Z obsahu predmetného znaleckého posudku mimo iné vyplýva, že z technického hľadiska rozdielom medzi objektovou odovzdávacou stanicou tepla (OOST) a výmenníkovou stanicou (VS) je ten, že objektová odovzdávacia stanica tepla OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome alebo v inom objekte, preto ide o objektovú odovzdávaciu stanicu tepla, respektíve domovú objektovú odovzdávaciu stanicu tepla. Toto technologické zariadenie je obvykle umiestnené v suteréne, respektíve v prízemí bytového domu (alebo v inom objekte). Technologické zariadenie OOST slúži na úpravu parametrov teplonosného média vonkajšej potrubnej siete (teda i primárnej siete) na parametre vhodné pre vnútornú vykurovaciu sústavu prípadne prípravu TUV zväčša jedného objektu. Pre posúdenie objektu ako OOST je kľúčová absencia sekundárnych rozvodov na ceste dodávky tepla. Objekt výmenníkovej stanice (VS) predstavuje v praxi často používané, avšak neodborné označenie objektu odovzdávacej stanice tepla (OST), ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). Ide zvyčajne o samostatný stavebný objekt, v ktorom je umiestnené vlastné technologické zariadenie OST, slúžiace k úprave parametrov teplonosného média primárnej tepelnej siete na parametre vhodné pre vykurovacie sústavy, prípadne prípravu tepelnej úžitkovej vody (TUV), zväčša niekoľkých, samostatne stojacich budov zásobovaných teplom. 64. Zároveň z neho vyplýva podstatná skutočnosť, a to že na ceste dodávky tepla CZT sídliska Medvedzie - Tvrdošín nejestvujú žiadne sekundárne rozvody, ktoré by zabezpečovali prenos tepla medzi OST nachádzajúcou sa mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobované ho objektu) do konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobované ho objektu). Ak by v rámci centrálneho zásobovania teplom (CZT) sídliska Medvedzie - Tvrdošín existoval aj sekundárny rozvod, žalovaný ako dodávateľ by musel mať takýto sekundárny rozvod uvedený v príslušných povoleniach, v stavebnom a kolaudačnom povolení ako aj v protokoloch SIEA. Práve v protokoloch SIEA by museli byť na základe rozdielu určeného meradla umiestneného na výstupe z OST (neodborne VS) nachádzajúcej sa mimo konkrétneho bytového domu a ďalšieho určeného meradla na vstupe do konkrétneho bytového domu vyhodnotené straty tepla na sekundárnom rozvode. 65. Závery znaleckého posudku č. 1/2015 však jednoznačne preukazujú, že rozdiel medzi OOST a VS je ten, že OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome, pričom pre posúdenie objektu ako OOST je kľúčová absencia sekundárnych rozvodov na ceste dodávky tepla. Naproti tomu objekt výmenníkovej stanice (často označovaný aj ako OST) sa nachádza zväčša mimo konkrétneho bytového domu, a teda ide zvyčajne o samostatný stavebný objekt v ktorom je umiestnené vlastné technologické zariadenie. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca fakturoval žalovanému faktúrami za rok 2007 a 2008 spotrebu elektrickej energie v odovzdávacej stanici tepla ktorá patrí žalobcovi (OOST ktorá sa nachádza v bytovom dome), čo je iná časť tepelnej sústavy. 66. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná a zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispieť k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo strany nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. 67. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že je nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť. 68. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP a ich náhradu priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. 69. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).