Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201307 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216201307.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. G., E.. XX.XX.XXXX, I. J. XXXX/ X, I., o zaplatenie 1.961,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. októbra 2016, č. k. 9C/13/2016 - 43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 20. októbra 2016, č. k. 9C/13/2016 - 43 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.961,79 eur s úrokom vo výške 91,41 eur, úrokom z omeškania vo výške 1,56 eur, úrokom vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.961,79 eur od 10.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.961,79 eur a nezaplatených úrokov vo výške 91,41 eur od 10.07.2013 do zaplatenia. Zároveň povolil žalovanému uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 100 eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 282, § 285 Civilného sporového poriadku, § 261 ods. 3 písm. d/, § 369 ods. 1, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Uviedol, že nakoľko boli vo veci splnené podmienky podľa § 282 Civilného sporového poriadku, tak rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku - konštatoval, že žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2016 uznal žalovanú pohľadávku uplatnenú žalobcom čo do základu aj čo do výšky 1.961,79 eur spolu s úrokom vo výške 91,41 eur, úrokom z omeškania vo výške 1,56 eur, úrokom vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.961,79 eur od 10.07.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.961,79 eur a nezaplatených úrokov vo výške 91,41 eur od 10.7.2013 do zaplatenia. Zároveň na základe žiadosti žalovaného určil, že žalovaný môže vykonať peňažné plnenie v splátkach v súlade s § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že žalovaný požiadal súd, aby mu povolil peňažné plnenie splácať v splátkach po 100,- eur mesačne dôvodiac, že je zamestnaný v nočnom klube ako čašník, nemá toľko prostriedkov, aby vedel viac splácať, jeho priemerný plat je 500 eur, býva u rodičov a aj s uvedenou sumou splátky mu bude pomáhať jeho sesternica, ktorá mu bude platiť 50 eur na splátky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 2. Proti tomuto rozsudku podal do časti týkajúcej sa povolenia uhradiť dlh v splátkach v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného splniť uloženú povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na uvedenie, že je zamestnaný ako čašník, jeho priemerný plat je 500 eur, býva u rodičov, bez jeho ďalšieho preukazovania. Ďalej mal taktiež za to, že nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne posúdil skutkový stav, jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Mal za to, že pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v tom, že povolil žalovanému splatiť žalovanú istinu spolu s príslušenstvom v splátkach po 100 eur. Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p. súdu umožňuje poskytnúť žalovanému výhodu splatiť dlžnú sumu v splátkach hoci z dikcie uvedeného ustanovenia výslovne vyplýva (len) možnosť určiť v odôvodnených prípadoch na plnenie i lehotu dlhšiu ako je tri dni od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať extenzívne tak, že zahŕňa aj možnosť rozloženia splatnosti na viaceré splátky. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., preto nemôže obstáť. 6. Žalobca tiež nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú sumu. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je totiž v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1, písm. e/ C.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy spôsobilé preukázať spornú právne významnú skutočnosť. Strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné, a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 7. Súd prvej inštancie vychádzal pri poskytnutí výhody splátok žalovanému z jeho prednesu na pojednávaní týkajúceho sa jeho majetkových pomerov a za stavu, keď o pravdivosti ním uvádzaných tvrdení nemal konajúci súd vážnejšie pochybnosti a žalobca na tieto okolnosti nenavrhoval vykonať dokazovanie, neopodstatnene v odvolaní namieta, že konajúci súd pochybil, keď sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného a nevykonal (z vlastnej iniciatívy) na ich preukázanie ďalšie dokazovanie. 8. Nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť aké skutkové závery viedli súd prvej inštancie k výroku rozsudku, ktorým žalovanému povolil splácanie žalovanej pohľadávky v splátkach, nenáležite žalobca namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Žalobcom tvrdený nedostatočne zistený skutkový stav nie je relevantným dôvodom zakladajúcim nespreskúmateľnosť rozsudku. 9. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe úplne (dostatočne) zisteného skutkového stavu danú vec správne právne posúdil a svoje závery aj riadne odôvodnil, žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).