Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/114/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201563 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216201563.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Pivovar Popper, s.r.o., S. Sakalovej 476, 014 01 Bytča, IČO: 36 399 078, zastúpeného: Mgr. Branislav Samec, advokát, Národná 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Lidl Slovenská republika, v.o.s., Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793 783, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 103.825,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/39/2016-162 zo dňa 22.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.635,52 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 3.3.2012 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e. Vo zvyšku rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/39/2016-162 zo dňa 22.02.2017 p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na základe dlhodobej spolupráce dodával žalovanému tovar (pivo). Po dodaní tovaru mu fakturoval dohodnutú kúpnu cenu prostredníctvom 13 faktúr splatných v období február - marec 2012, z ktorých od žalovaného požaduje zaplatenie celkovej sumy 103.825,93 eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.05.2016 výšku žalovanej sumy nerozporoval, uviedol však, že pohľadávka zanikla započítaním v súlade s písomnou dohodou medzi sporovými stranami označenou ako Podmienky spolupráce zo dňa 22.02.2012. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone a v písomnej dohode medzi stranami sporu, t.j. je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol. Súd uviedol, že z podmienok spolupráce dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.02.2012 jasne a zreteľne vyplýva, že kupujúci (žalovaný) je oprávnený započítať akúkoľvek pohľadávku, ktorú má on alebo iná spoločnosť Lidl voči predávajúcemu (žalobcovi) proti akejkoľvek pohľadávke predávajúceho voči kupujúcemu. Vzájomné pohľadávky kupujúceho a predávajúceho z ich dodávateľského vzťahu zanikajú v okamihu a vo výške, v ktorom a v ktorej sú proti sebe započítateľné bez toho, aby bolo potrebné zvláštne vyhlásenie o zápočte. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie nemal pochybnosti, že započítanie vzájomných pohľadávok strán sporu bolo platné, keďže vyplýva z výslovnej písomnej dohody medzi stranami sporu, podľa ktorej sa pohľadávky započítajú v okamihu, keď sú započítateľné (t.j. keď sa stretli), a to bez potreby osobitného vyhlásenia o zápočte. Medzi sporovými stranami išlo o dlhodobý obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi ich zmluvnými dojednaniami, ako aj Obchodným zákonníkom. Aj z ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka vyplýva, že na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Obchodný zákonník tak dáva možnosť obchodným partnerom upraviť si spôsob a postup pri započítaní vzájomných pohľadávok na základe dohody, k čomu v predmetnom prípade aj došlo. Súd uviedol, že nevidí praktický dôvod, prečo by mal byť dohodnutý spôsob zápočtu pohľadávok medzi stranami sporu obmedzený v zmysle § 114 ods. 1 písm. f) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého po začatí reštrukturalizačného konania nemožno pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou voči dlžníkovi započítať. Zákony je podľa názoru súdu potrebné vykladať a aplikovať vo vzájomnej súvislosti a s ohľadom aj na úmysel zákonodarcu, ktorý v obchodnom styku sleduje cieľ zjednodušiť vzájomné vzťahy medzi obchodnými partnermi a nie ich komplikovať. V danom prípade súd vzhľadom na ustanovenie § 364 Obchodného zákonníka a písomnej dohody medzi stranami sporu nevidí ako účelné a hospodárne, aby žalovaný v rozhodnom čase prihlasoval svoje splatné pohľadávky voči žalobcovi do reštrukturalizácie, keď mal možnosť v súlade s dohodou a praxou zaužívanou medzi stranami započítať svoje pohľadávky s pohľadávkami žalobcu. Žalobca platnosť vzájomného zápočtu pohľadávok v danom čase nerozporoval a ani nikdy nenamietal neexistenciu pohľadávok žalovaného, ktoré boli voči pohľadávkam žalobcu započítané. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalovaná pohľadávka zanikla započítaním aj napriek reštrukturalizačnému konaniu žalobcu. Žalovaný síce doručil žalobcovi platobné avízo zo dňa 17.05.2012, z ktorého je možné určiť rozsah vzájomných pohľadávok tvoriacich predmet vzájomného započítania, táto listina však podľa názoru súdu nepreukazuje, že praxou medzi stranami bolo vyhotovovanie osobitného vyhlásenia o zápočte vzájomných pohľadávok, keďže z písomnej dohody medzi nimi vyplýva opak. Uvedené platobné avízo, ako uviedol žalovaný, malo slúžiť výlučne pre potreby vedenia účtovníctva. Z jeho formy ani nijak nevyplýva, že by išlo o výslovný kompenzačný prejav žalovaného smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi zmluvnými stranami. 4. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa § 269 ods. 2, § 409, § 364 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, § 358 a § 364 Obchodného zákonníka, § 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a uviedol, že pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Započítanie by znamenalo zvýhodnenie veriteľa oproti ostatným veriteľom a v takomto prípade by sa prakticky jednalo o individuálne uspokojenie pohľadávok veriteľa - žalovaného. Započítanie by zároveň spôsobilo nemožnosť vymáhať pohľadávku, ktorú má dlžník (v právnej pozícii veriteľa) voči svojmu dlžníkovi z dôvodu jej zániku. Započítanie je zakázané od začiatku reštrukturalizačného konania, aj keď inak podľa iného právneho predpisu alebo dohody strán prichádza do úvahy. 7. Poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporným dodanie tovaru, ani spochybňovaná výška fakturovanej kúpnej ceny rovnajúca sa uplatnenému nároku, jedinou spornou skutočnosťou zostal zánik pohľadávok žalobcu z dôvodu započítania žalovaným. V danom prípade boli práva a povinnosti strán sporu upravené dohodou - „Podmienkami spolupráce“ zo dňa 22.2.2012. Samotná prax, ktorú strany sporu zaviedli vo vzájomnom obchodnom styku, nenasvedčuje možnosti aplikácie ustanovenia „Klauzula o vzájomnom započítaní“, s čím sa chybne stotožnil i súd prvej inštancie, nakoľko žalovaný v obchodnom styku vždy pri započítaní jeho pohľadávok doručoval žalobcovi samostatné jednostranné právne úkony (prejavy smerujúce k započítaniu v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka) - platobné avíza. Tak tomu bolo i v žalovanom prípade, keď žalovaný vystavil žalobcovi Platobné avízo až dňa 17.5.2012, t.j. viac ako týždeň po začatí reštrukturalizačného konania. Predmetný úkon je nevyhnutné považovať za prejav žalovaného smerovaný k započítaniu, ktorý však nastal až po začatí reštrukturalizačného konania k pohľadávkam, ktoré si mal žalovaný v postavení veriteľa uplatniť prihláškou. Nesúhlasí s obranou žalovaného, že platobné avíza slúžili len ako „ informácia pre potreby účtovného oddelenia žalobcu“ (ako uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa 25.5.2016), nakoľko žalobca si už len z vlastnej účtovnej evidencie vedel spárovať dodávateľské a odberateľské faktúry, vyhotoviť potrebné dobropisy a započítanie ako také preniesť do účtovnej evidencie. Platobné avízo nemal súd posudzovať podľa formy, ale podľa jeho obsahu. 8. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zásadne namieta vyslovený právny názor žalobcu, nakoľko k uvedenému sa žalovaný vyjadril už v rámci Vyjadrenia adresovaného súdu prvej inštancie zo dňa 03.08.2016, pričom bolo predloženými dôkazmi zároveň preukázané, že k započítaniu pohľadávok došlo len vo vzťahu k už spätne odobratým zálohovaným obalom zo strany žalobcu, preto argumentácia žalobcu vo vzťahu k nemožnosti započítania vzájomných pohľadávok v súlade s klauzulou Podmienok spolupráce o vzájomnom zúčtovaní označenú ako „Klauzula o vzájomnom započítaní“ nemôže obstáť, nakoľko dohodnutá podmienka v zmysle klauzuly „Spätný odber obalov“ sa vzťahuje len na neodobrané vratné zálohované obaly zo strany žalobcu a nie na odobrané vratné zálohované obaly. Je toho názoru, že vo vzťahu k vykonanému započítaniu je potrebné aplikovať práve ustanovenie upravené v rámci „Klauzuly o vzájomnom započítaní“, ktorá výslovne stanovuje oprávnenie žalovaného započítať akúkoľvek pohľadávku voči žalobcovi proti akejkoľvek pohľadávke žalobcu voči žalovanému, pričom tieto pohľadávky zanikajú v okamihu a vo výške, v ktorom a v ktorej sú proti sebe započítateľné bez toho, aby bolo potrebné zvláštne vyhlásenie o zápočte. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru správne vyhodnotil dôkaz - platobné avízo tak, že z neho nijakým spôsobom nevyplýva, že by išlo o výslovný kompenzačný prejav žalovaného smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi zmluvnými stranami. 10. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca písomnú repliku, v ktorej uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii o nemožnosti započítať pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou a zotrváva na svojej argumentácii o existencii vzťahu špeciality medzi ustanoveniami „Podmienok spolupráce“, nakoľko ustanovenie „Klauzula o vzájomnom započítaní“ upravuje všeobecne zánik všetkých pohľadávok kupujúceho (žalovaného) voči predávajúcemu (žalobcovi) započítaním, kým ustanovenie „Spätný odber obalov“ odlišne upravuje možnosť vykonania jednostranného započítania pohľadávok kupujúceho (žalovaného) voči žalobcovi vzniknutých pri spätnom odbere obalov. 11. K písomnej replike žalobcu zaslal písomnú dupliku žalovaný. Uviedol, že vzhľadom na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.05.2017 vo vzťahu k absencii vyjadrenia žalovaného k časti žalovanej sumy vo výške 3.635,52 eur na základe faktúry č. 200142 zo dňa 01.02.2012, si konajúci súd druhej inštancie dovoľuje touto cestou informovať, že na základe vykonaného interného účtovného auditu bolo zistené, že predmetná pohľadávka žalobcu netvorila súčasť vykonaného zápočtu, vzhľadom na čo žalovaný zabezpečil bezodkladnú úhradu tejto pohľadávky, spolu s úrokmi z omeškania. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalovaný zdôraznil, že vo vzťahu k zvyšku žalovanej pohľadávky a jej príslušenstva zotrváva na svojej argumentácii uvádzanej v rámci konania. 12. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 06.09.2017 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 3 635,52 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 3.3.2012 späť. Odvolací súd doručil žalovanému čiastočné späťvzatie žaloby a vyzval ho, aby sa vyjadril, či súhlasí s čiastočným späťvzatím s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietky. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.05.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného a čiastočným späťvzatím žaloby odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 14. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť v čase, keď už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia, o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a zastavení konania v tejto časti. 15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné dodanie tovaru, ani výška fakturovanej kúpnej ceny rovnajúca sa uplatnenému nároku, jedinou spornou skutočnosťou zostal zánik pohľadávok žalobcu z dôvodu započítania žalovaným. Práva a povinnosti strán sporu boli upravené dohodou - „Podmienkami spolupráce“ zo dňa 22.2.2012. V časti Podmienok spolupráce „Spätný odber obalov“ bolo stranami sporu dohodnuté, že predávajúci (žalobca) garantuje kupujúcemu (žalovanému) spätný odber všetkých ním dodaných vratných zálohovaných obalov, a to po dobu 1 roku od ukončenia spolupráce. Ak neuskutoční predávajúci spätný odber ani po písomnej výzve kupujúceho s určením náhradnej lehoty 10 dní, má kupujúci právo započítať hodnotu neodobratých vratných zálohovaných obalov proti kúpnej cene tovaru. V časti Podmienok spolupráce „Klauzula o vzájomnom započítaní“ bolo stranami sporu dohodnuté, že kupujúci (žalovaný) je oprávnený započítať akúkoľvek pohľadávku, ktorú má on, alebo iná spoločnosť Lidl voči predávajúcemu (žalobcovi) proti akejkoľvek pohľadávke predávajúceho voči kupujúcemu. Vzájomné pohľadávky kupujúceho a predávajúceho z tohto dodávateľského vzťahu v zmysle predchádzajúcej vety (teda také pohľadávky iných spoločnosti Lidl, ktoré im prináležia voči predávajúcemu), zanikajú v okamihu a vo výške, v ktorom a v ktorej sú proti sebe započítateľné bez toho, aby bolo potrebné zvláštne vyhlásenie o zápočte. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním v súlade s písomnou dohodou medzi sporovými stranami označenou ako Podmienky spolupráce zo dňa 22.02.2012 v časti „Klauzula o vzájomnom započítaní“. 18. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že v danom prípade bolo možné vykonať započítanie len na základe časti Podmienok spolupráce „Spätný odber obalov“, pretože táto klauzula sa týka započítania hodnoty neodobraných vratných zálohovaných obalov oproti kúpnej cene. V konaní bolo preukázané, že v prípade započítaných pohľadávok žalovaného vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu išlo o pohľadávky vyplývajúce z tzv. mínusových faktúr (dobropisov) vystavených žalobcom a tzv. vratiek dodávateľovi na základe žalobcom odobraných vratných zálohovaných obalov. V danom prípade teda bolo potrebné aplikovať ustanovenie „Klauzuly o vzájomnom započítaní“, ktorá výslovne ustanovuje oprávnenie žalovaného započítať akúkoľvek pohľadávku voči žalobcovi proti akejkoľvek pohľadávke žalobcu voči žalovanému, pričom tieto pohľadávky zanikajú v okamihu a vo výške, v ktorom a v ktorej sú proti sebe započítateľné bez toho, aby bolo potrebné zvláštne vyhlásenie o zápočte. 19. Možno súhlasiť so žalobcom, že v reštrukturalizačnom konaní zákon (§ 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) zasahuje do zmluvnej slobody pri započítavaní. Zákaz započítania nedopadá na tie právne úkony, ktoré veriteľ vykonal pred začatím reštrukturalizačného konania. Keďže v tomto prípade bolo možné započítať vzájomné pohľadávky bez potreby osobitného vyhlásenia o zápočte, nemožno súhlasiť so žalobcom, že platobné avízo je prejav žalovaného smerujúci k započítaniu, ktorý nastal po začatí reštrukturalizačného konania. Z výslovnej dohody medzi sporovými stranami vyplýva, pohľadávky sa započítavajú v okamihu, keď sú započítateľné, a to bez potreby osobitného vyhlásenia o zápočte. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. aj keď bola žaloba v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok zrušil a konanie zastavil, podaná dôvodne, čo možno považovať za neúspech žalovaného, odvolací súd priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. Je toho názoru, že v danom prípade ide o nepatrný neúspech, pričom Civilný sporový poriadok nemá výslovné ustanovenie na tento prípad. Zodpovedá teda rozumnému usporiadaniu vzťahov (čl. IV C.s.p), aby bola žalovanému priznaná plná náhrada trov konania. 22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).