KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 1. 2018plný textcitované 42×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/351/2017 z 29. 1. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2018, sp. zn. 5Co/351/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1216202484.6

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/351/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216202484.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: M. M., D.. XX.XX.XXXX, bytom:
O. XX, N., v zast.: O.. O. O., advokát so sídlom: G. XX, N., proti žalovanej: O. A., D.. XX.X.XXXX, bytom:
A. XXB, N., v zast.: +X. U. Z..F..P.., advokátní kancelář, organizačná zložka N., so sídlom: B. XX, N.,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.
10C/25/2016-68 zo dňa 26.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov
konania v pomere 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
137 písm. c/ C.s.p. a vecne tým, že Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 15.2.2016 domáhal, aby
súd určil, že M. M., zomrelý 11.2.2016 bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich
sa v k.ú. S., P. N. L., zapísaných na U. Č.. XXXX ako parcely registra C, a to: A.. Č.. XXXX/XX o výmere
278 m2, záhrada,
A.. Č.. XXXX/XX o výmere 290 m2, záhrada,
A.. Č.. XXXX/XX o výmere 119 m2, zast. plochy a nádvoria,
A.. Č.. XXXX/XX o výmere 72 m2, zastavané plochy a nádvoria,
A.. Č.. XXXX/XX o výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria,
stavba so Z.. Č.. XXXXX na A..Č..XXXX/XX, rodinný dom,
stavba so Z.. Č.. XXXXX na A.. Č.. XXXX/XX, garáž,
stavba so Z.. Č.. XXXXX na A.. Č.. XXXX/XX, poľnohospodárska budova.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov O. B. a Š. O.,
oboznámil sa s obsahom listín založených v spise. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

4. Darovacou zmluvou a Zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá bola podpísaná žalovanou ako
obdarovanou a M. M. (manželom žalovanej a otcom žalobcu) ako darcom dňa 25.1.2016 previedol M. M.
na žalovanú nehnuteľnosti zapísané na U. Č.. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. S. S. N.. V čl. II Zmluvy sa jej
účastníci dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania
nehnuteľností ako celku v prospech darcu ako oprávneného z vecného bremena. Pravosť podpisov bola
osvedčená na Miestnom úrade N. L. - S.. Dňa 26.1.2016 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva



do katastra nehnuteľností. Z Výpisu z U. Č.. XXXX vyplýva, že vklad bol vykonaný dňa 2.2.2016 pod
S.-XXXX/XX.

5. Z Prekladovej správy zo dňa 9.2.2016 súd zistil, že M. M. bol v čase od 4.2.2016 do 9.2.2016
hospitalizovaný aj na Internej klinike UNB Bratislava -Ružinov a predtým tiež od 26.1.2016 do 29.1.2016.
Pod Epikrízou je uvedené, že ide o 65 ročného pacienta s artériovou hypertenziou, alkohol. hepatopatiou,
trombocytopéniou, v sledovaní hematológa, po operácii pre karcinóm močového mechúra 10/2011, bol
prijatý pre zhoršenie celkového stavu. V správe je uvedené, že pacient neudáva žiadne ťažkosti, bez
bolesti, je slabý. Pre rozvoj poruchy vedomia realizované CT mozgu s nálezom IC hemorágie TP vpravo
s presunom stredočiarových štruktúr doľava. Objektívny nález: orientovaný, bradypsychický, odpovede
jednoslovné. Z diagnóz: IC hemorágia, somnolencia, dehydratácia, celkové zhoršenie stavu, alkoholová
choroba pečene v štádiu cirhózy, ascites, hyponatriémia, trombocytopénia, anémia, splenomegália,
portálna gastropatia, artériová hypertenzia, obezita, sludge v žlčníku, nefropatia, stav po operácii
močového mechúra, stav po prekonaní hepatitídy A, syndróm závislosti od alkoholu, halucinatórny
syndróm a tranzitórny stav zmätenosti. Po konzultácii s neurológom bol realizovaný preklad na
Neurologickú kliniku UNB.

6. Dňa 11.2.2016 M. M. zomrel, čo vyplýva zo Správy o úmrtí vyhotovenej 18.2.2016 na Neurologickej
klinike UNB v Bratislave - Ružinov, kde bol hospitalizovaný od 9.2.2016 do 11.2.2016. V správe je
uvedené, že po prijatí pacient somnolentný, bez mening. príznakov, poloha pasívna na lôžku. Dňa
11.2.2016 konštatovaný exitus letalis.

7. Žalobca pri výsluchu uviedol, že jeho vzťah s otcom ochladol cca pred 15 rokmi po rozvode s jeho
matkou. Zo začiatku sa ešte stretávali, neskôr nie. Otec sa k jeho matke počas rozvodu a tiež po ňom
nesprával slušne. Prevádzkoval Potraviny vo Vrakuni, kde zamestnal žalovanú ako predavačku. Nejaké
správy o ňom mal žalobca od svojho bratranca, ktorý k nemu občas chodil. Kontaktoval ho aj 2 dni pred
jeho smrťou. Žalobca bol otca v nemocnici navštíviť, ale ten už nebol schopný žiadnej komunikácie. Na
druhý deň po jeho návšteve zomrel. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že úkon darovania sa
uskutočnil len 2 týždne pred smrťou darcu, pričom nasledujúci deň musela pre neho prísť sanitka, ktorá
ho odviezla do nemocnice, kde bol 4 dni hospitalizovaný. Návrh na vklad bol podpísaný a doručený len
žalovanou, hoci v čl. III ods. 1 zmluvy bolo dohodnuté, že ho podajú spoločne. Žalovaná tak urobila v
čase, keď jej manžela odvážali do nemocnice.

8. Žalovaná vypovedala, že s M. M.P. spolu žili 15 rokov. Vážnejšie zdravotné problémy u neho nastali
v roku 2010, keď mu zistili nádor na močovom mechúre. V roku 2004 zrušil živnosť a následne bol
nezamestnaný. Čo sa týka toho, že si občas vypil, stalo sa to až po jeho odchode do dôchodku. Žalovaná
bola zamestnaná a riadne sa o svojho manžela starala. Prakticky od 23.11.2015 chodila za ním do
nemocnice každý deň. Celý deň bola u neho aj vtedy, keď zomrel. Bývali v jeho rodinnom dome, ktorý
ako rozostavaný spolu dokončili a to bez úveru alebo hypotéky. Dlžoby nemali, chodili spolu na dovolenky
a viedli normálny život. Opatrovateľku manželovi zabezpečila z dôvodu, že sa o neho musel niekto
postarať v čase, keď bola v práci. Dotknutú zmluvu išiel na úrad podpísať sám, nikto ho tam nemusel
odviesť. To, že sa následne o dva týždne jeho stav zhoršil, nič neznamená.

Svedkyňa Š.D. O., sestra neb. M. M. zdôraznila, že jej brat bol po duševnej stránke v poriadku. Stretávali
sa ako rodina každú sobotu a trávili spolu aj sviatky a to za dobu posledných 9-10 rokov pred jeho smrťou.
Už rok pred smrťou uvažoval, že daruje svoj majetok žalovanej, pretože jeho syn sa k nemu nesprával
dobre. Veľmi ho to trápilo, túžil po ňom, aj mu písal, ale dostal od neho vulgárne odpovede. Bol rád, že
prevod majetku stihol. Svedkyňa ho navštevovala v nemocnici, bola tam aj v sobotu, následne na ďalší
týždeň zomrel. Bol veľmi slabý, preležala s ním vtedy v posteli celý deň, o všeličom sa rozprávali. Na
nejaké veľké bolesti sa však nesťažoval. Nevšimla si, že by pil alkohol, keď sa stretli, dal si maximálne
2 dcl vína. V dobe pre smrťou mal aj opatrovateľku, chodila mu pomáhať, ale dokázal fungovať, ísť na
toaletu, všetko. So žalovanou sa stretávajú aj teraz ako rodina, najmä keď príde dcéra z Prahy. Svedkyňa
O. B. sa o manžela žalovanej na jej požiadanie starala v dobe od 13.12.2015 do 25.1.2016. Jej pomoc
spočívala v tom, že mu podávala lieky, stravu, ktorú mu navarila manželka, pomáhala mu ísť na toaletu
a podobne. Na toaletu ho vždy doprevádzala, pomohla vyjsť na stupienky, aby nespadol. Inak sa spolu
rozprávali, pozeral TV, alebo si čítal. Po duševnej stránke sa jej zdal v poriadku. Dňa 25.1.2016 (v deň
podpisu zmluvy -pozn. sudcu) o 16,00 hod. išli spolu na matriku, v ten deň bolo veľmi šmykľavo, preto
išla s nimi. Manžel žalovanej vedel, čo ide podpisovať, uvažovalo sa o tom už dávnejšie, žalovaná si to



však musela zariadiť v práci. Nasledujúci deň 26.1.2016 museli ísť s p. M. do nemocnice, pretože sa mu
v noci nalialo brucho. Hospitalizácia následne trvala dva, či tri dni. Potom sa už o neho starala výlučne
žalovaná. Svedkyňa ho bola v nemocnici navštíviť asi dva razy, zdal sa jej v pohode.

9. V rámci zhodnotenia vykonaného dokazovania žalobca namietol výsluch sestry p. M. ako zaujatý,
keďže so žalovanou udržiava dobré vzťahy a pred výsluchom o spore komunikovali. Z výsluchu
svedkyne B. podľa žalobcu vyplynulo, že manžel žalovanej nebol schopný sám sa o seba postarať
už pred podpisom darovacej zmluvy, bol odkázaný na pomoc inej osoby, sám nebol schopný ani len
prejsť na WC. Z výsluchu tiež podľa neho vyplynulo, že pár hodín po podpise zmluvy u neho nastali
vážne zdravotné problémy s bruchom, na základe ktorých musel ísť na pohotovosť. V záverečnej reči
žalobca okrem doterajších vyjadrení doplnil, že zo Správy o úmrtí vyplýva, že p. M. v čase podpisu
zmluvy nemohol byť pri plnom vedomí pre konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, halucinatórny
syndróm a syndróm tranzitórnej zmätenosti. Poukázal aj na konštatovaný rozvoj poruchy vedomia dňa
8.2.2016, na základe ktorého mu bolo vykonané CT mozgu. Z Lekárskej správy tiež vyplýva, že v čase
pred smrťou nebol schopný normálnej komunikácie, jeho reč bola šeptavá, nedokázal ani jazyk vyplaziť.
Žalobca zotrval na znaleckom dokazovaní.

10. Žalovaná poukázala na to, že obe svedkyne vypovedali po poučení súdom, že majú vypovedať
pravdu a nič nezamlčovať a boli poučené aj o následkoch krivej výpovede. Z ich výsluchu vyplynulo,
že p. M. bol v čase podpisu darovacej zmluvy osobou plne spôsobilou na právne úkony. Rozhodol
sa sám a dobrovoľne ako naloží so svojim majetkom. Zdravotné problémy, ktoré mal v čase pred
svojou smrťou boli fyzického, nie duševného charakteru. V záverečnej reči okrem doterajších vyjadrení
žalovaná zdôraznila, že k zhoršeniu zdravotného stavu jej manžela došlo až s odstupom času od
uzavretia zmluvy.

11. Neplatnosť právneho úkonu osoby konajúcej v duševnej poruche vyžaduje bezpečné zistenie, že
účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť.
Nemusí pritom ísť len o poruchu trvalého charakteru, ale aj charakteru prechodného (dočasného), ktorá
robí takúto osobu neschopnou na urobený právny úkon. Pre posúdenie, či išlo o neplatný právny úkon
sa nevyžaduje ani súdne obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

12. Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam neb. M. M.P. ku dňu jeho smrti, i keď súčasná právna prax a judikatúra dávajú v takýchto
prípadoch prednosť žalobám o určenie, že takéto veci patria do dedičstva. V prípade úspechu žalobcu
v spore, by sa majetok, ktorý bol predmetom darovania prejednal v dedičskom konaní podľa zákonných
podielov.

13. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že zomrelý M. M. v čase, keď podpísal darovaciu zmluvu
netrpel žiadnou takou trvalou, či prechodnou duševnou chorobou, či poruchou psychického stavu, ktorá
by mala za následok, že nebol schopný posúdiť svoje konanie a jeho následky. Vypočutí svedkovia
jednoznačne preukázali, že jeho psychický stav bol normálny, že k rozhodnutiu darovať svoj majetok
manželke (žalovanej) dospel po zvážení všetkých okolností v období cca rok predtým a že k tomuto
rozhodnutiu sa odhodlal potom, čo rezignoval na možnosť zlepšenia svojho vzťahu k svojmu synovi
(žalobcovi). Túto skutočnosť potvrdila najmä jeho sestra - svedkyňa Š. O.. Rovnaký záver súdu vyplynul
aj z výpovede svedkyne O. B. - opatrovateľky, ktorá uviedla, že k overeniu podpisu na Darovacej zmluve
sa M. M. dostavil osobne a dobrovoľne a že k tomuto rozhodnutiu dospel už dávno predtým.

14. Tvrdenia žalobcu o zlom zdravotnom stave jeho otca, ktorý mal mať vplyv na jeho psychický stav v
čase podpisu zmluvy sa v konaní nepreukázali, pretože nešlo o choroby či poruchy rázu psychického,
ale len fyzického. Ani z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by manžel žalovanej trpel na
chorobu či poruchu psychiky a konštatované iné diagnózy tento záver potvrdzujú. Halucinatórny
syndróm ako aj tranzitórny stav zmätenosti bol konštatovaný v Lekárskej správe o úmrtí, pričom išlo o
stav krátko pred jeho smrťou a nie o stav, v ktorom by sa nachádzal v čase podpisu zmluvy. Čo sa
týka syndrómu závislosti od alkoholu, v konaní rovnako nebolo preukázané, že p. M. sa na Miestny úrad
dostavil k podpisu zmluvy pod vplyvom alkoholu. Žalobca nepreukázal ani tvrdenia uvedené v žalobe,
že neb. M. M.P. ešte v čase pred podpisom zmluvy sa nevedel orientovať, realitu nevnímal, miestami
nerozlišoval iné osoby a celkovo ťažšie rozpoznával svoje okolie, sťažka udržal v ruke pero, keďže sa
s ním vôbec nestretával, ani ho nenavštevoval.



15. Výsluch svedkyne O. nepovažoval súd za zaujatý, i keď išlo o blízku príbuznú darcu. Práve naopak,
išlo o osobu, ktorá bola s darcom v častom osobnom kontakte a to až do jeho smrti, teda dobre poznala
jeho psychický aj fyzický stav, okolnosti ohľadne jeho vôle naložiť s majetkom a okolnosti o jeho vzťahu
so žalobcom, pričom jej nemožno pričítať ani majetkový záujem na výsledku sporu. Jej vzťah k žalovanej
ju rovnako nemôže vylúčiť z nezaujatej výpovede, pretože nemožno vytvoriť premisu, že len taký svedok
je nezaujatý, ktorý nemá žiadny vzťah k niektorej zo strán sporu. Každý takýto vzťah svedka musí súd
vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú vyjsť z jeho výpovede najavo, starostlivo vyhodnotiť. Vzhľadom
na skutočnosti tvoriace predmet dokazovania je pochopiteľné, že boli na výsluch navrhnuté osoby, ktoré
boli v častom kontakte tak s darcom, ako aj jeho manželkou. Žalobca mal rovnakú možnosť navrhnúť
k výsluchu svedkov, ktorí by svedčili v prospech jeho tvrdení, nebol však v kontakte nielen s otcom,
ale ani s jeho rodinou, či inou osobou, ktorá by mohla dosvedčiť jeho protichodné tvrdenia. Jeho cca 15
ročný nezáujem o otca mal súd preukázaný nielen z výsluchu svedkyne O., ale aj z jeho výsluchu, pričom
vyšlo najavo, že o zdravotnom stave svojho otca mal vedomosť len z dvoch predložených lekárskych
správ, v nemocnici ho bol navštíviť iba raz, aj to až deň pred jeho smrťou , po telefonickom kontakte zo
strany jeho bratranca. Za objektívny a nestranný považuje súd aj výsluch svedkyne B. (ten žalobca ani
nenamietal). Skutočnosť, že manžel žalovanej a otec žalobcu bol cca 2 mesiace pred smrťou odkázaný
na pomoc inej osoby pri vykonávaní bežných fyzických úkonov, napr. pri strave, odchode na toaletu,
hygiene, a iných neznamená, že bol vylúčený aj z úkonov psychického charakteru. Svedkyňa uviedla,
že bol psychicky v poriadku, že si čítal, alebo pozeral TV, alebo sa spolu rozprávali, čo sú nepochybne
výsledky duševnej činnosti zásadne nenarušenej fyzickou slabosťou, ktorá mala za následok jeho
neskorší skon.

16. Za rozhodujúcu súd nepovažoval ani skutočnosť, že na druhý deň po podpise zmluvy musel ísť
manžel žalovanej do nemocnice, kde podľa vyššie citovanej lekárskej správy zotrval tri dni, pretože
bolo svedkami preukázané, že k zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo až následne po vykonaní
napadnutého úkonu. Žalobca si nesprávne vyložil aj znenie čl. III bod 1. Darovacej zmluvy, kde nie je
uvedené, že návrh na vklad vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, podajú
účastníci zmluvy spoločne.

17. Vykonať žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie nepovažoval súd vzhľadom na skutočnosti
tvoriace obsah spisu a vykonaný výsluch strán sporu i svedkov za potrebné, ani hospodárne.
Vyhodnotenie vyššie uvedeného dokazovania viedlo k zisteniu, že zomr. M. M. sa sám a dobrovoľne
rozhodol naložiť ešte za svojho života so svojim majetkom tak, ako považoval za vhodné, na čo mal
nepochybne plné právo. Ani skutočnosť, že tak urobil chorý a fyzicky slabý krátko pred svojou smrťou, ho
z tohoto úkonu nemôže diskvalifikovať. Je poľutovaniahodné také chovanie potomka k svojmu rodičovi,
ktorého výsledkom nie je podanie mu pomoci v starobe a chorobe, ale len participácia na jeho majetku.

18. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalovaná bola v spore
v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal 100% náhrady trov konania.

19. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie
žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. Žalobca opätovne poukazuje
na to, že jeho otec previedol na žalovanú nehnuteľnosti (celý majetok) na základe darovacej zmluvy,
ktorú považuje za neplatnú. Za dôvody neplatnosti považuje vážne zdravotné problémy otca v čase
podpisovania predmetnej darovacej zmluvy. Žalobca taktiež má za to, že spôsobilosť jeho otca bola
spochybnená aj tým, že k samotnému údajnému podpisu Darovacej zmluvy prišlo len skoro týždeň
pred jeho úmrtím. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dôkazy, pričom
ani vo svojom konečnom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo, resp. z akého dôvodu
jednotlivé návrhy na vykonanie dokazovania odignoroval. Žalobca namieta dôveryhodnosť svedkyne
Š.D. O., ktorá podľa žalobcových tvrdení sa dohodla so žalovanou na odmene za danú výpoveď a so
žalovanou sa dobre pozná. Žalobca naďalej považuje výpoveď svedkyne Š. O. za účelovú a zaujatú.
Pri výpovedi svedkyne O. B. žalobca poukazuje na to, že súd jej výpoveď zaprotokoloval zaujato
a účelovo v prospech žalovanej. Podľa žalobcu je z danej výpovede zrejmé, že nebohý p. M. bol
dlhodobo pred podpisom predmetnej Darovacej zmluvy odkázaný na pomoc iných osôb a nebol schopný
samostatne vykonávať ani len bežné úkony. Žalobca poukazuje na lekársku správu o úmrtí, kde je
konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, halucinatórny syndróm a tranzitórny stav zmätenosti a



konštatovaný rozvoj poruchy vedomia. Žalobca má za to, že je zrejmé, že nebohý p. M. trpel poruchou
psychického rázu a to dlhodobejšieho charakteru. Podľa názoru žalobcu z uvedeného rozsudku nie je
riadne presvedčivo objasnené, ako si súd napriek nespornej dlhodobej psychickej poruche vyplývajúcej
z doložených lekárskych správ dovolil vyvodil záver o tom, že sa jedná len o fyzickú poruchu.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá má za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
nesúhlasí s argumentáciou a tvrdeniami žalobcu prezentovanými v podanom odvolaní. V plnom rozsahu
sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorého napadnuté rozhodnutie
považuje za vecne správne a riadne odôvodnené.

21. V rámci doplnenia odvolania žalobca opätovne poukazuje na to, že výpovede žalovanej ako aj jej
svedkýň je potrebné považovať za absolútne nedôveryhodné. Žalobca poukazuje na zistenie znalca O..
O. (príloha doplnenia odvolania), z ktorého vyplýva, že žalovaná musela mať vedomie o veľmi kritickom
zdravotnom stave nebohého, pričom tieto skutočnosti v danom konaní úmyselne zamlčala.

22. K doplneniu odvolania sa vyjadrila žalovaná, ktorá má za to, že doplnenie odvolania spolu s prílohou
nebolo podané včas.

23. K vyjadreniu žalovanej zaslal súdu repliku žalobca, ktorý sa v celom rozsahu pridržiava jeho
písomného odvolania a uvádza, že až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie sa mu podarilo
zabezpečiť časť zdravotnej dokumentácie nebohého M. M.. Žalobca má za to, že odborný posudok O..
O. jednoznačne spochybňuje vyjadrenia žalovanej a zároveň potvrdzujú tvrdenia žalobcu, že nebohý p.
M. v čase podpisu Darovacej zmluvy trpel vážnymi zdravotnými problémami psychického charakteru.

24. K replike žalobcu zaslala dupliku žalovaná, ktorá sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorého napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne
a riadne odôvodnené. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiada žalovaná potvrdiť a zaviazať
žalobcu náhradou trov odvolacieho konania.

25. K duplike žalovanej sa žalobca nevyjadril.

26. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

30. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s.
p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania



rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).

Citované v ďalších rozhodnutiach42 spolu, výber

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1216202484

  1. 26. 2. 2016Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-10C/25/2016 z 26. 2. 2016
  2. 26. 1. 2017Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 10C/25/2016 z 26. 1. 2017potvrdené
  3. 29. 1. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/351/2017 z 29. 1. 2018 (toto rozhodnutie)