Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216203882 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216203882.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: S. E., L.. XX.X.XXXX, J. G. XXXX/XX, občan SR, o zaplatenie 1 328,67 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/41/2016-55 zo dňa 13. decembra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 1 328,67 € s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 42 ods. 1 písm. a/ a ods. 4, § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. a § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 100 ods. 1, § 101, § 544 ods. 1 a 2 a § 545a Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 25.11.2009 uzavreli zmluvu o pripojení PODĽA SEBA 3(6000), predmetom ktorej bolo pripojenie žalovanej k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivácia SIM karty na dohodnutý mobilný mesačný program služieb. Z dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 31.12.2011 vyplýva, že žalovaná a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sa dohodli na poskytnutí zľavy na služby s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná sa zaviazala, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v dodatku je povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 199,- €. Zo zmluvy o pripojení 100Viac vyplýva, že dňa 2.3.2009 ju podpísala žalovaná a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., a jej predmetom bolo pripojenie žalovanej k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivácia SIM karty na dohodnutý mobilný mesačný program služieb. Z dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 10.9.2012 vyplýva, že žalovaná a právny predchodca žalobcu sa dohodli na poskytnutí zľavy na služby a na mobilný telefón s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná sa zaviazala, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v dodatku je povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 497,91 €. Zo zmluvy o pripojení Podnikateľ 150 vyplýva, že dňa 16.2.2009 ju podpísala žalovaná a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., jej predmetom bolo pripojenie žalovanej k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivácia SIM karty na dohodnutý mobilný mesačný program služieb. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 167,61 €, splatnú dňa 9.10.2012. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 230,76 €, splatnú dňa 9.11.2012. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 105,52 €, splatnú dňa 9.12.2012. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 127,87 €, splatnú dňa 9.1.2013. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 696,91 €, splatnú dňa 9.10.2013, a to za zmluvnú pokutu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2014 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 1 328,67 € na žalobcu. 1.2. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti (ex offo) v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. skúmal, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok žalobcu pozostávajúci z faktúr č. XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, je premlčaný v celom rozsahu a preto ho zamietol. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Ako to vyplýva zo žalobcom predložených faktúr, boli splatné - faktúra č. XXXXXXXXXX dňa 9.10.2012, faktúra č.XXXXXXXXXX dňa 9.11.2012, faktúra č. XXXXXXXXXX dňa09.12.2012 a faktúra č. XXXXXXXXXX dňa 9.1.2013. Keďže nárok žalobcu na úhradu dlžnej sumy bol uplatnený na súde až žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2016, t. j. po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby, bol už v celom rozsahu premlčaný. Súdu prvej inštancie s poukazom na uvedené nezostalo iné, ako nárok žalobcu v tejto časti ako premlčaný v celom rozsahu zamietnuť. 1.3. Pokiaľ ide o úhradu zmluvnej pokuty, súd v prvom rade poukázal na skutočnosť, že zmluvu o pripojení a jej dodatky uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou možno považovať za zmluvy uzavreté so žalovanou v postavení spotrebiteľa. Zmluva o pripojení ako aj jej dodatky, sú typickými štandardnými formulárovými zmluvami. V takejto zmluve nemôže spotrebiteľ zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu. Nakoľko zmluva o pripojení a dodatok k nej je spotrebiteľskou zmluvou, vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poukazujúc na relevantnú judikatúru slovenských súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy zamietli žaloby telekomunikačných operátorov v časti požadovaných zmluvných pokút z dôvodu ich neprijateľnosti, považoval dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd konštatoval nerovnovážne postavenie zmluvných strán vyplývajúce nielen z toho, že ide o typickú štandardizovanú formulárovú zmluvu, ktorú mal právny predchodca postupcu vopred pripravenú a v ktorej žalovaná nemohla zmluvné podmienky ovplyvniť, ale najmä z vyplývajúcu z ustanovení jej dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 31.12.2011 v bode 4 zaväzuje žalovanú k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty. Žalovaná sa zaviazala k zaplateniu zmluvnej pokuty v nezmenenej výške v prípade porušenia vyššie uvedených povinností počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov. Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 10.12.2012 v bode 4 zaväzuje žalovanú k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty. Žalovaná sa zaviazala k zaplateniu zmluvnej pokuty v nezmenenej výške v prípade porušenia vyššie uvedených povinností počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov. To znamená, že v prípade, ak by si žalovaná plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované právnym predchodcom postupcu, riadne platila ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, aj tak by v dôsledku nezaplatenia poslednej úhrady mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v celej výške (za predpokladu, že by došlo k vypojeniu SIM karty). Tieto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľnosť zmluvnej pokuty sa osobitne prejavuje najmä v spojení s časovým aspektom jej uloženia. S poukazom na uvedené, prvoinštančný súd nárok žalobcu o zaplatenie istiny 696,61 € (ktorú tvorila suma vo výške zmluvnej pokuty fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX) spolu s príslušenstvom zamietol v celom rozsahu. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Hoci bola v konaní žalovaná úspešná v celom rozsahu, súd jej náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Vytkol súdu prvej inštancie, že svojom rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil, keď uviedol, že v predmetnej veci je nepochybné, že zmluvy o pripojení sú zmluvami spotrebiteľským. Tieto zmluvy nemôžu byť zmluvami spotrebiteľskými, nakoľko žalovaná pri uzatvorení bez akýchkoľvek pochybností vystupovala ako podnikateľ, Žalovaná vec nespadá pod režim spotrebiteľskej zmluvy, z toho vyplýva, že súd mal daný vzťah hodnotiť hmotno-právne v režime Obchodného zákonníka, a to vrátane dĺžky premlčacej doby, ktorá je podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka štvorročná. Celý žalovaný nárok bol teda uplatnený včas a nebol premlčaný. Právny predchodca žalobcu uzatvoril všetky tri zmluvy so žalovanou, ktorá ich nesporne uzatvárala ako fyzická osoba podnikateľ, ktorý podnikal na báze udeleného živnostenského oprávnenia s IČO: XX XXX XXX. Nárok na zaplatenie faktúr vznikol žalobcovi na základe zmlúv, ktoré mali obchodno-právny charakter, uzatvorila ich žalovaná v postavení podnikateľa. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho súd ustálil, že žalovaná uzatvorila zmluvy ako spotrebiteľ. Táto skutočnosť nie je v rozsudku ani vysvetlená. Priamo zo zmluvných dokumentov, ktoré priložil žalobca k žalobe, vyplýva, že žalovaná skutočne uzatvorila zmluvu ako podnikateľský subjekt. Žalovaná ukončila svoju podnikateľskú činnosť dňa 14.4.2015, teda až po vzniku záväzkových vzťahov. Čo sa týka označenia žalovanej v žalobe, táto už nemohla byť označená ako podnikateľský subjekt, ale ako fyzická osoba. To však nič nemení na tom, že charakter pôvodných záväzkov zo zmlúv o pripojení ako obchodnoprávnych záväzkov sa nemení. Charakter záväzku sa posudzuje podľa povahy zmluvy, z ktorej vznikol, nie podľa stavu strany (žalovaného) v čase podania žaloby. Žalovaná žiadny iný dôkaz neprodukovala. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., teda v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť, a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.3.2016 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.328,67 € s príslušenstvom - úrokom z omeškania. Žalovaná istina bola žalovanej fakturovaná právnym predchodcom žalobcu faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 230,76 € splatnú dňa 9.11.2012; č. XXXXXXXXXX na sumu 105,52 € splatnú dňa 9.12.2012; č. XXXXXXXXXX na sumu 127,87 € splatnú dňa 9.1.2013; č. XXXXXXXXXX na sumu 696,91 €, splatnú dňa 9.10.2013. Poslednou uvedenou faktúrou právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej zmluvnú pokutu. Zmluvný vzťah medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 2.3.2009, žalovaná bola v predmetnej zmluve označená ako fyzická osoba podnikateľ a bolo v nej uvedené jej IČO XX XXX XXX. Rovnako ako fyzická osoba podnikateľ a s uvedením IČO žalovaná vystupovala v každom so žalobcom predložených dodatkov k zmluve o pripojení. 6. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 7. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v citovanom ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné. Taktiež výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. O. P. Q. Š. X. X.XX.XXXX, D. S. Č.. XXX-S., Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp .zn. I ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto citovaného ustanovenia C.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že v ňom uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany, porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. 8. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2009 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nasledujúce ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje legálnu definíciu dodávateľa, ktorým je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľ definovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 9. Súd prvej inštancie vyslovil v napadnutom rozsudku záver, že posudzovaná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaná mala pri jej uzatváraní postavenie spotrebiteľa. Tento svoj záver však prvoinštančný súd nijako bližšie neodôvodnil okrem konštatovania, že zmluva mala formulárovú povahu. Podľa názoru odvolacieho súdu tento záver nemožno vyvodiť z výsledkov dokazovania. Žalovaná vo všetkej zmluvnej dokumentácií vystupuje ako fyzická osoba podnikateľ, pričom zo žiadneho dôkazu nemožno vyvodiť, že by pri uzatváraní zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V tejto časti je preto odôvodnenie napadnutého rozsudku v zmysle vyššie uvedeného výkladu nepreskúmateľné. 10. Súd prvej inštancie potom, čo dospel k nepodloženému záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, následne z tejto svojej úvahy odvodil potrebu aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe ktorého aj napriek absencii vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej skúmal premlčanie nároku žalobcu a navyše s poukazom na spotrebiteľský charakter posudzovaného zmluvného vzťahu pri skúmaní premlčania aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktorý v § 101 upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu, na rozdiel od § 397 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje štvorročnú premlčaciu dobu. Súd prvej inštancie žalobu následne pre premlčanie nárokov ňou uplatnených zamietol. Nad rámec premlčania sa zaoberal ešte prípustnosťou dojednania o zmluvnej pokute v zmluve, ktorú považoval za spotrebiteľskú. Nakoľko všetky tieto závery prvoinštančného súdu vychádzali z neodôvodneného predpokladu o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, treba ich považovať za rovnako neopodstatnené. 11. Odvolací súd navyše poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018, ktorým rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 tak, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti právo netvorí, ale ho nachádza, preto majú jeho nálezy časovo neobmedzenú účinnosť, teda neúčinkujú sa na rozdiel od práva tvoreného zákonodarcom zásadne len do budúcnosti. Hoci predmetný nález bol vydaný až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a nebol ešte uverejnený v Zbierke zákonov vzťahuje sa na všetky prebiehajúce konania a je potrebné naň prihliadať aj v posudzovanej veci. Z tohto dôvodu by aj v prípade, že by v konaní bolo preukázané, že posudzovaný zmluvný vzťah má spotrebiteľskú povahu, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovať za nesprávny, nakoľko je založený na zákonnom ustanovení, ktoré je v rozpore s Ústavou. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď nedostatočným odôvodnením rozsudku bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd preto musel rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p.. 13. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s otázkou, či posudzovaný zmluvný vzťah má spotrebiteľskú povahu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná v konaní nevznesie námietku premlčania, nebude môcť prvoinštančný súd na oslabenie práva žalobcu s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vôbec prihliadať. V prípade vznesenia námietky premlčania sa bude musieť súd prvej inštancie dôsledne vysporiadať s otázkou, či sa na premlčanie nároku žalobcu vzťahuje občianskoprávny alebo obchodnoprávny režim premlčania. Následne súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne, keď v rozhodnutí nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 220 C.s.p.. 14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).